Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412207014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412207014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: G. T., Q. Š.. B. XX, Q.,
zastúpená:JUDr.EvaBorovská,advokátka,sosídlomŠtefánikova7,Bratislavaprotižalovanej:Generali
poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 357 093 32, o zaplatenie 522,59 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 03. septembra
2014, č. k. 5C/31/2013- 176, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIV z03.septembra2014,č.k.5C/31/2013-
176, p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
sumy 522,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.03.2011 do zaplatenia titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania žalovanej vo výške 31,-
eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09.05.2009 žalobkyňa viedla svoje osobné
motorové vozidlo V. Q. XXX Q. po ulici V. v smere od centra mesta a na križovatke ul. V. odbočovala
doľava, pričom nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu V. Q. J., ktoré riadil vodič P. P. v
smere do centra mesta, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Žalobkyňa mala v tom čase na svoje motorové

vozidlo uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovanou, a to poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2011 je zrejmé, že
žalovaná poškodenému poskytla poistné plnenie vo výške 160,09 eur. Podľa likvidačnej správy zo
dňa 25.02.2011 skutočná škoda, ktorá vodičovi motocykla vznikla vo výške 160,09 eur pozostáva zo
sumy 87,37 eur za nohavice, 47,72 eur za bundu a 10,- eur za opravu obuvi. Na základe dohody
o urovnaní zo dňa 29.03.2011 žalobkyňa uhradila poškodenému škodu vo výške 522,59 eur, čím
sa vysporiadali všetky nároky na náhradu škody poškodeného. Následne Okresný súd Bratislava IV

uznesením č.k. 3T/204/2010 - 156 zo dňa 29.03.2011 trestné stíhanie žalobkyne podmienečne zastavil.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Vec právne posúdil
podľa § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, § 420a ods.
1, § 443 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala v čase, keď spôsobila dopravnú nehodu uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
žalovanej. Na základe tejto zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania vzťah poisteného a poisťovateľa.
Žalobkyňa potom, čo spôsobila dopravnú nehodu, bola povinná ako škodca, zodpovedná za škodu,

nahradiť poškodenému škodu na základe § 420 a § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaná poskytuje
poškodenému plnenie na základe iného titulu, a to v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č.381/2001 Z.z.. Na základe tohto zákona je žalovaná povinná nahradiť škodu, ktorú spôsobila žalobkyňa.
Poškodený má právo požadovať svoj nárok buď od žalobkyne alebo od žalovanej, prípadne od oboch,
pričom plnením jedného zaniká povinnosť druhého. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná

uhradila poškodenému v rámci poistného plnenia sumu 160,09 eur za poškodené oblečenie. Žalobkyňa
následne uzavrela bez súhlasu a účasti žalovanej s poškodeným v priebehu trestného konania dohodu,
ktorou sa zaviazala doplatiť poškodenému z dôvodu poškodeného oblečenia navyše sumu 522,59 eur.
Túto ňou zaplatenú sumu požaduje voči žalovanej titulom náhrady škody, respektíve bezdôvodného
obohatenia. Súd prvého stupňa nárok žalobkyne považoval za neopodstatnený a nepreukázaný. To,

že sa žalobkyňa dobrovoľne zaviazala dohodu s poškodeným, a bez súhlasu žalovanej, zaplatiť
poškodenémusumu522,29eurztitulupoškodenéhooblečenia,nezakladápovinnosťžalovanejnahradiť
túto sumu žalobkyni. Žalobkyňa nepreukázala, že by skutočná škoda na oblečení prevyšovala výšku
poistného plnenia poskytnutého žalovanou a nenavrhla v tomto smere žiadne dôkazy. Nie je možné
prehliadnuť, že aj dohodu s poškodeným uzavrela bez toho, aby si overila o aké veci išlo, aká bola ich
hodnota a rozsah poškodenia. Žalobkyňa teda vlastne ani sama nevedela, či suma, ktorú sa zaviazala

zaplatiť poškodenému, zodpovedala skutočnej výške škody. Pritom, ako je zrejmé z oznámenia o
ukončení likvidácie poistnej udalosti, mala už v tom čase vedomosť, že žalovaná uhradila poškodenému
iba sumu 160,09 eur. Naproti tomu žalovaná podrobne vysvetlila, akým spôsobom určila výšku škody
(teda aj poistného plnenia), pričom táto vyplýva z predloženej likvidačnej správy. Žalovaná nebola
povinná poskytnúť poškodenému hodnotu nových vecí (§ 443 OZ). Rovnako nebolo povinnosťou

žalovanej vyzývať poškodeného na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody, práve naopak poškodený
musí byť aktívny a riadne vyšpecifikovať škodu. Povinnosťou žalovanej nebolo informovať žalobkyňu o
výške poskytnutého plnenia poškodenému, táto povinnosť jej vyplýva iba voči poškodenému. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že dňa 09.05.2009 spôsobila dopravnú nehodu, keď pri
odbočovaní doľava nedala prednosť oproti idúcemu motocyklistovi P. P., následkom čoho došlo k stretu
vozidiel, a ku škode na zdraví i vecnej škode poškodeného. Žalobkyňa škodu bezodkladne hlásila
žalovanej, tá si nielen nesplnila povinnosti uložené jej zákonom, ale výslovne ich porušila tým, že po
oznámení poistnej udalosti a po uplatnení nárokov poškodeného, tieto nevysporiadala. Z predložených

listinných dôkazov je nesporné, že brat poškodeného spísal na tlačive - zápis o poškodení motorového
vozidla dňa 30.07.2009 - i súpis vecí, ktoré mali byť pri nehode poškodené. Žalovaná oznámila listom
zo dňa 10.11.2009, že ukončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť, avšak uhradila
len škodu na motorke, pričom ostatné uplatnené nároky plniť ani neodmietla, ani neznížila plnenie, ani
nijakým spôsobom písomne poškodenému neoznámila dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť náhradu

vecnej škody na poškodenom šatstve, hoci jej to ukladá ustanovenie § 11 ods. 6 písm. b) zákona č.
381/2001 Z.z.. Práve tento zákon ukladá žalovanej ako poisťovateľovi v § 4 uhradiť škodu priamo
poškodenémuzažalobkyňu-poistenú.Tvrdeniesúdu,žežalovanáneporušilapovinnostiuvedenév§11
ods. 6 cit. zákona, resp. žalobkyňa bez súhlasu a účasti žalovanej s poškodeným v priebehu trestného
konania uzavrela dohodu, ktorou sa zaviazala uhradiť poškodenému sumu 522,59 eur, je v príkrom

rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že
pojednávanie v trestnej veci, ktoré prebiehalo voči žalobkyni na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
3T/204/2010bolodňa17.02.2011(takmer2rokyponehode)odročenéna29.03.2011,keďsúdpodmienil
súhlasspodmienečnýmzastavenímtrestnéhostíhaniatým,žeškoda,ktorúvkonaníuplatnilpoškodený,
bude do uvedeného termínu uhradená. Žalobkyňa sa s právnym zástupcom poškodeného dohodla, že

tento predloží okamžite uplatnené nároky voči jej poisťovni za účelom vysporiadania týchto nárokov do
termínu nového pojednávania v trestnej veci. Nie je preto pravdou, že by žalobkyňa bez súhlasu alebo
účasti žalovanej uzatvorila dohodu. Túto uzatvorila až dňa 29.03.2011, a zaviazala sa uhradiť 522,59
eur poškodenému. Túto dohodu uzatvorila potom, čo u žalovanej bola opakovane uplatnená náhrada
vecnej škody (30.07.2009 a 18.02.2011) a nebola žalovanou vysporiadaná v zmysle ustanovenia § 11

ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. K uzatvoreniu dohody a vyplateniu vecnej škody došlo potom, čo si
žalovaná opakovane nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z citovaného ustanovenia. Poškodený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil vecnú škodu v sume 682,65 eur, priložil o tom
doklady o nákupe a žalovaná poškodenému do dnešného dňa neoznámila, z akého dôvodu uhradila len
sumu160,09eur,zaakéveci,ktorézuplatnenýchnárokovakceptovala,ktorénie,neuviedlapísomneani

dôvody zamietnutia nároku, ani dôvody zníženia uplatnenej náhrady škody. Celé súdne konanie je teda
zavinené žalovanou, pretože, keby si splnila svoje povinnosti už v roku 2009, a zistila rozsah povinnosti
plniť a v zákonom uvedenej lehote poskytla náhradu, prípadne písomne odmietla plnenie, nebolo byk celej situácii došlo. Žalovaná žiadne písomné stanovisko poškodenému ani žalobkyni nezaslala a
nároky poškodeného nevysporiadala, ani neurobila úkony smerujúce k zisteniu rozsahu jej povinnosti
plniť. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že medzi sporovými stranami nebolo sporné,

že žalovaná uhradila poškodenému v rámci poistného plnenia 160,09 eur za poškodené oblečenie.
Táto konštatácia súdu je síce pravdivá, ale žalobkyni nie je zrejmé, prečo súd túto skutočnosť uviedol
bez bližšieho odôvodnenia. Súd opomenul, že uplatnená náhrada poškodeným predstavovala sumu
682,65 eur a preto dôvodne tak poškodený ako i žalobkyňa, vrátane súdu, ktorý konal v trestnej veci
dospeli k záveru, že ide o čiastkové vysporiadanie náhrady škody už aj preto, že žalovaná písomne

ani neodmietla plniť ani neuviedla dôvody zníženia poskytnutej náhrady. Týmto postupom súd prvého
stupňa odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Nárok, ktorý uplatnila žalobkyňa bol bezpečne
preukázaný a nebolo ani samotnou žalovanou spochybnené, že by žalobkyňa nebola vyplatila žalovanú
sumu, poťažne, že by túto sumu nebola vyplatila poškodenému P. P. ako náhradu škody titulom
poškodených a zničených vecí v dôsledku dopravnej nehody. Preto konštatácia súdu o nepreukázaní
uplatneného nároku je nesprávna. Súčasťou súdneho spisu bol i likvidačný spis samotnej žalovanej

a práve žalovaná za poisteného mala uhradiť poškodenému skutočnú škodu, a nebolo povinnosťou
žalobkyne, ale práve žalovanej preukazovať, že nahradila škodu poškodenému v správnej výške. Súd
však preniesol zodpovednosť za preukazovanie výšky škody nesprávne na žalobkyňu. Žalobkyňa bola
účastníčkou dopravnej nehody a teda mala, mohla a videla, čo mal poškodený na sebe a vedela i to, že
veci boli, museli byť poškodené, respektíve zničené. Hodnotu poškodených vecí poškodený preukázal

na pojednávaní v trestnej veci, keď bol samotnou žalobkyňou požiadaný o to, aby urýchlene uplatnil
nárok v poisťovni, ktorá nároky titulom vecnej škody za ňu z povinného zmluvného poistenia vysporiada.
Tak žalobkyňa, ako i žalovaná za základ vzali účtovné doklady predložené samotnou žalovanou, a
žalovaná ani nespochybnila, že by predložené doklady o nadobudnutí vecí nezodpovedali veciam, ktoré
mal poškodený v čase nehody na sebe. Nohavice zakúpené v apríli 2009 (mesiac pred nehodou) za

sumu 144,50 eur, žalovaná nepochopiteľne znížila pri novej veci náhradu takmer o polovicu a poskytla
plnenie v sume 87,37 eur. Bunda stála 198,83 eur vo februári 2008. Napriek tomu, že išlo o takmer novú
vec, žalovaná priznala náhradu len vo výške 47,72 eur. Takýto postup žalovanej je nesprávny a v rozpore
s ustanovením § 443 OZ. Pri oprave obuvi v sume 10,- eur neexistuje žiaden doklad, podľa ktorého
možno usúdiť, že predmetná obuv by bola opraviteľná. Samotná výška škody uvedená v likvidačnej

správe je teda zmätočná, neoveriteľná a nesprávna. Žalobkyňa pri uzatváraní dohody postupovala
správne, jej nárok je preukázaný, lebo vychádzala z tých istých dokladov i cien, z ktorých vychádzali i
žalovaná a z účtovných dokladov predložených samotnej žalovanej, ktoré akceptovala, vyplýva, že ide
o nové veci a je nutné poukázať i na to, že nákupom tých istých vecí, v tej istej hodnote po dopravnej
nehode sa majetok poškodeného nijako nezväčšil, nerozmnožil, nezhodnotil.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 522,59 eur s príslušenstvom

z dôvodu, že túto sumu uhradila poškodenému - P. P. titulom škody na veciach (oblečení), ktoré
mal poškodený na sebe v čase dopravnej nehody (dňa 09.05.2009), ktorú zavinila. V tomto smere
žalobkyňa uzavrela dohodu s poškodeným, čoho následkom bolo, že trestné stíhanie voči nej vedené,
bolo podmienečne zastavené. Žalobkyňa sa uhradenia tejto sumy domáha voči žalovanej preto, že
škodu na veciach poškodeného mala uhradiť žalovaná z titulu povinného zmluvného poistenia. Napriek

jej riadnemu uplatneniu a zdokladovaniu poškodeným, žalovaná mu uhradila iba sumu 160,09 eur.
Dôvody pre ktoré došlo k zníženiu poistného plnenia, respektíve k jeho nevyplateniu, neuviedla. Súd
prvého stupňa žalobu zamietol, keďže žalobkyňa predmetnú dohodu uzavrela bez súhlasu a účasti
žalovanej, bez toho, aby preukázala, že by skutočná škoda na oblečení prevyšovala sumu poistného
plnenia poskytnutého žalovanou, bez toho, aby si overila, o aké veci išlo, aká bola ich hodnota a rozsah

poškodenia.

O osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v prípade, ak niekto poskytne plnenie za
iného (§ 454 OZ). O takýto prípad bezdôvodného obohatenia ide len vtedy, keď ten, za ktorého bolo
plnené,bolpovinnýpodľaprávaplniťsám,avšakneplnil,zatiaľčoten,ktozaňhoplnil,sámtútopovinnosť
nemal. Právna povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona alebo zo záväzku. Skutková podstata podľa

§ 454 OZ je teda naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu plnenie, ktoré mámajetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný (t. j.
namiesto dlžníka), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za
iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu, že

bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za
ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto zaňho poskytol plnenie jeho veriteľovi.
Ten, kto plnil za iného (za dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho,
za koho plnil, a nie od toho, komu plnil.

V danej veci žalobkyňa (na základe dohody uzavretej s poškodeným) poskytla poškodenému plnenie

nad rámec poistného plnenia vyplateného žalovanou. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) zák. č. 381/2001 Z.z.,
vzneníúčinnomvčasedopravnejnehody,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradu:a)škodynazdravíanákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené,
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského

zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového
zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť
týmto subjektom (§ 4 ods. 3 cit. zákona). Z citovaných ustanovení je zrejmé, že poisťovateľ uhrádza
poškodenému škodu za poisteného (t.j. škodu, ktorú prevádzkou motorového vozidla spôsobil poistený).
Poisťovateľ teda zo zákona plní za škodcu (plní dlh škodcu). Keďže sa žalobkyňa v dohode zaviazala

nahradiť poškodenému ňou spôsobenú škodu (nad rámec poistného plnenia), plnila v podstate svoj dlh
a preto tu neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 454 OZ o bezdôvodnom obohatení. Aplikácia
citovaného ustanovenia na prejednávanú vec neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že takto poskytnuté
plnenie nebolo uskutočnené so súhlasom dlžníka (žalovanej), ale proti jeho vôli (žalovaná vyplatila
poškodenému sumu 160,09 eur, a nebolo v jej záujme vyplatiť zvyšok poistného plnenia). Preto vo

vzťahu k žalovanej nejde o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho
zákonníka.

Žalobkyňa svoj nárok právne kvalifikovala i ako nárok na náhradu škody, spôsobenú porušením
prevenčnej povinnosti žalovanou (§ 415 OZ). V tomto smere odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001
Z.z. výslovne dáva poškodenému právo domáhať sa náhrady škody priamo voči poisťovni (§15 ods.

1). Túto škodu je poškodený povinný uplatniť u poisťovateľa a je povinný ju preukázať. Ak teda
poškodený nesúhlasil s výškou poistného plnenia poskytnutého žalovanou (za škodu na oblečení) mal
právo sa tohto nároku (doplatenia rozdielu) domáhať súdnou cestou priamo voči žalovanej. Keďže tak
neurobil, nie je možné toto oprávnenie prenášať na žalobkyňu tým, že táto dobrovoľne (nad rámec
poskytnutého poistného plnenia) zvyšnú časť škody uhradí a následne sa bude domáhať jej uhradenia

voči poisťovni s odvolávaním sa na porušenie prevenčnej povinnosti. Inými slovami, ak poškodený
nebol spokojný s poskytnutým poistným plnením, nič mu nebránilo domáhať sa jeho doplatenia priamo
voči poisťovni. Nevyužitie tohto oprávnenia poškodeným, nemôže spôsobiť (predstavovať) porušenie
prevenčnejpovinnostinastranežalovanejpoisťovne.Žalobkyni,akopoistenému,zákonč.381/2001Z.z.
takéto právo (priamy nárok na náhradu škody) voči poisťovni (poisťovateľovi) nepriznáva. Poistený má

len právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody (t.j. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie - § 4 ods.
4 cit. zákona). Nepriznáva však nárok na plnenie priamo poistenému. Uvedené nemožno obchádzať
uzavretím zmluvy (dohody) priamo s poškodeným, s tým, že škodu uhradí poistený a následne si ju
bude uplatňovať voči poisťovni. Ak k takémuto kroku žalobkyňa dobrovoľne pristúpila, takáto dohoda

zaväzuje len jej účastníkov. Napokon na takúto situáciu reaguje citovaný zákon vo svojom ust. § 5 ods.
1, 2, v ktorom sa uvádza, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného
škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec
ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody,
alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ

nebol jedným z týchto účastníkov (§ 5 ods. 1 písm. d) cit. zákona). V danom prípade žalovaná nebola
účastníkomdohody uzavretej medzi žalobkyňou a poškodeným. Poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti
alebo úplne odmietnuť aj vtedy, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu
alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto
zákona (§ 5 ods. 2 písm. a) cit. zákona).Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.