Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244833
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: U. J., R..
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811
07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou
Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške
10.237,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave zo dňa 23.10.2014, č. k. 15C/210/2011 - 224 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave zo dňa 08.01.2015, č. k. 15C/210/2011 - 253, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.10.2014, č. k.
15C/210/2011 - 224, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .
Napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazodňa08.01.2015,č.k.15C/210/2011-253, potvrdzuje.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a
zároveň zamietol návrh navrhovateľky vo veci samej. Odporcovi náhradu trov prvostupňového konania
nepriznal.

Navrhovateľka sa návrhom z 22.12.2011, doručeným súdu 30.12.2011 a doplnený podaniami z č.l.
26, 110, 121 a doručené tiež na pojednávaní dňa 23.10.2014 domáha, aby súd zaviazal odporcu na
náhradu škody vo výške 10.237,55 EUR s príslušenstvom, titulom nesprávneho úradného postupu
Národnej banky Slovenska (ďalej už len NBS) pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako členka PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej už len Družstvo) vložila peňažné prostriedky do Družstva

za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný
trh rozhodnutím B. -XXX/XXXX/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002.
Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako

zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o
správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa
Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov
vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vovýške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť
CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa
zákonaocennýchpapierochč.566/2001Z.z.,nazákladepovolenianaposkytovanieinvestičnýchslužieb

NBS do 01.03.2011, kedy NBS bolo odobraté povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad
činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP), ako aj zákonom č.
747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovateľka sa od Družstva dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil
spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné
prostriedky; a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených
finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka
s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo navrhovateľke nevyplatilo finančné prostriedky

zhodnotené o dohodnutý zisk.
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu
NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľke, čím jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri
výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy,

keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila riadne
a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom
musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú
do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu
zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíva v tom, že vo

vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorený
z vložených prostriedkov jeho členov), zverený Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas
Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS zbytočnými
prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s
CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím

majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, čím obchodník s CP
mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľky až do
01.03.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne s tým, že navrhovateľka si mala svoju pohľadávku uplatniť v
konkurznomkonaní, nakoľkona DružstvobolvyhlásenýkonkurzuznesenímOkresnéhosúduBratislava

I pod sp. zn. 3 K 95/2010 z 11.04.2011, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku
v časti 75B pod číslom 75/2011, pod zn. K000394. V ďalšom odporca uviedol, že Podielové družstvo
slovenské investície a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo
slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB „ v konkurze“ - vystupujúce pod spoločným logom
„ Slovenské investície“ - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného

zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva,
pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods.

1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú
subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky
zhodnotené v garantovanej výške ( 8% p.a.), sú účelové a založené na neznalosti právnych predpisov.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli
od 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 - Prospekt investície podľa § 127 ods. 2

ZoCP (právoplatným dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové
hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou
informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné
rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125
ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1

ZoCP), vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého
vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis,
ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje aje zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu

služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu
v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah (prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi

Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo porušením ich zmluvného vzťahu,
ale nie porušením Prospektu investície).
Odporcauviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľaverejnejponukymajetkových
hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtustanovenýchvZoCP,tedakontrolovala zverejnenie
schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP),

aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala

a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.
Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo
sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo
okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami

uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka
s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo
investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia
klientov Obchodníka s CP, v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP vydala NBS rozhodnutie
č. V.-XXXX/XXXX z 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať

sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného
súhlasu NBS. Rozhodnutím č. V.-XXXX-X/XXXX z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP.
V rozhodnutí boli uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad.
V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska,

ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. Z.-XXX/XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 04.03.2011.
Družstvo podalo dňa 28. 04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Keďže žiadosť
bolaneúplná,NBS vyzvalaDružstvonaodstránenienedostatkov.Družstvopožiadalotrikrátopredlženie
lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na stodvadsať dní, avšak nedostatky neodstránilo. NBS ako

prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, rozhodnutím č. V.-XXXX/X-X/XXXX z 26.08.2010
konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade
ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila
rozhodnutím č. Z.-XXXX/XXXX z 08.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010.
Medzičasom NBS ako prvostupňový orgán dohľadu nad finančným trhom, listom pod č. V.-XXXXX/

XXXX z 27.08.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne
a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené rozhodnutím pod č. V.-XXXXX-X/XXXX z 30.05.2011, ktorým
sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2011. Na

tvrdenie navrhovateľky, že Družstvo malo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 EUR odporca
konštatuje, že pri výkone dohľadu u Obchodníka s CP nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní
dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca
žiadal návrh zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka bola členkou družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložila členský vklad a ďalšie vklady
(vydokladovala), avšak vzhľadom na žiadosť o zrušenie členstva z 11.02.2011 (č.l. 49), jej členstvozaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl. 16 ods.3 Stanov družstva a vzniklo právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu (rozhodnutie o zrušení členstva nepredložila).
Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom

Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho
dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti

osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou družstva.
Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu
o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v

sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne.

Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne
Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti
zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo
strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi

s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči
Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od
svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška
poskytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmiDružstvanazáklade
udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať

zamestnankyne Obchodníka s CP pani I., T., R. O. K.. Družstvo malo účty v I. I. O..I.., C. Č. V. D. O..I..
O. C. Ú. D. O..I...
Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 3, § 9, § 15, § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. a zároveň poukázal
na ust. § 127a, § 128 zák. č. 566/2001 Z.z. a uzavrel, že navrhovateľka sa voči odporcovi domáha
náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003

Z.z., preto súd nárok posudzoval v intenciách tohto zákona.
Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi
Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola
Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom z 30.03.2010 s účinnosťou od 01.05.2010. Po
tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL

INVEST,o.c.p.,a.s..VtomtočaseDružstvovšaknepodaložalobuvočiObchodníkoviscennýmipapiermi
o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila.
Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre
finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo
vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z

obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po
rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah
prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom

pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane
náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi.

Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev
iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING,
a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou
investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ichohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie
pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany

členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu
spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení
portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu

mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými
papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo
žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní
finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010 žiadosť
o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1

písm. a) zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím V.-XXXX/X-X/XXXX z 10.05.2010 na čas, kedy
Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom
predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím
V. -XXXX/X-X/XXXX z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu
investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo Z.-XXXX/XXXX

z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010.
NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č.566/2001 Z.z.
za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením §128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a §
125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, rozhodnutím V. -XXXXX-X/XXXX z 30.05.2011, právoplatné
18.07.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala

Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala.
Súdvznikškodytitulomnesprávnehoúradnéhopotupuposudzovalvzmysle §9zákonač.514/2003Z.z..
Navrhovateľka bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za vznik
škody, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS

pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o
objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Navrhovateľka musí nesprávny úradný postup
orgánu štátu spoľahlivo preukázať ako aj, že jej vznikla škoda v príčinnej súvislosť s neprávnym
úradným postupom štátneho orgánu. Podľa názoru súdu navrhovateľka nepreukázala, že by NBS

vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že
NBS až od účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvo,dodržiavaschválenýprospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska,
so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom.
Súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala už prvú z troch podmienok vzniku
zodpovednostizavznikškody atonesprávnyúradnýpostupNBSazdôvoduhospodárnostikonaniasas

ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.
Súd konštatuje, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných
papieroch regulovaná len čiastočne, v §126 až §130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v
rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011

o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/
ES a nariadení ES č.1060/2009 a EÚ č.1095/2010, smernica EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa čl. 66
ods. 1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do
22.07.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zákona č.203/2011
Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch.

Súd je toho názoru, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy,
ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že
na majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený Mgr.Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa
vyhláseniakonkurzu.Jezrejmé,ževzhľadomnavzniknárokunavrhovateľkyvočiDružstvunavyplatenie
vyrovnacieho podielu, navrhovateľka patrila medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si

svoju pohľadávku do konkurzu, čo navrhovateľka formou prihlášky do konkurzu, urobila. Pohľadávka
bola správcom konkurznej podstaty popretá a z toho dôvodu sa navrhovateľka domáha určenia jej
oprávnenosti incidenčnou žalobou voči správcovi konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok
Družstva, rovnako ako konanie o incidenčnej žalobe nie sú toho času právoplatne ukončené. Súd zistil,
že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si Družstvo uplatňuje titulom

náhrady škody za nesprávny úradný postup odporcu nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je
právoplatne skončené.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cz
110/84 (publikovaného Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č.
4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2006,
sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.

zn. 25 Cdo 1404/2004 platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak má
navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech

vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil žalobu za predčasne podanú.
Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalá členka družstva,

ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje
nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka
za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej
komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a
ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva

podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu
za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť
nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,
ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti

členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľky na
náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby
sa navrhovateľka domáhala náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľka

nepreukázala, že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva.
Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky ako veriteľa voči
subjektom Družstva , ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči

dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda. Navrhovateľka

poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad
činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedla, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom,
ako ich získalo od navrhovateľky Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci
zmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti

vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky
nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky)
dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupomNBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s
prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom
s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľky. Podľa

názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z
dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky
nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným
nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

Podľa názoru súdu odporca v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre
finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a

ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva.
Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia.
Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná
náležitosť§128ods.1písm.a)bodu10ZoCP).NBSnemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťou

Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospekt investície.
Súd konštatuje, že štát Slovenská republika, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva
a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy

Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľka
ako členka Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do
subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším
orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva,
kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI.

Navrhovateľka nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej
z členstva tak, že by aktívne zasahovala do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri
zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle zásady úspechu účastníka v

konaní. Keďže úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľky zo dňa 10.01.2014, doručený súdu prvého stupňa 23.10.2014, na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd prvého stupňa mal za to, že verejná ponuka
majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 203/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení
smernice 201/34/ES, na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho
konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov

verejnej ponuky majetkových hodnôt, začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu
a rady 2011/61/EU z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc2003/41/ESa2009/65/ESanariadením(ES)č.1060/2009,(EÚ)č.1095/2010.Tiežrozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej z dôvodu vyššie uvedeného, ako aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a

preto súd prvého stupňa sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a návrh navrhovateľky zamietol
aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný
prostriedok podľa vnútroštátneho práva a preto mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej
únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči
ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka proti druhému
výroku rozsudku a žiadala, aby odvolací súd druhý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že
uloží odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu škody v sume 10.237,55 Eur s príslušenstvom, vrátanetrov konania, alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s
princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Poukázala na niektoré citáty
z rozhodnutí súdov, ako Ústavného súdu v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07, na nález sp. zn. I. ÚS
243/07 Ústavného súdu SR, ako aj nález sp. zn. PL ÚS 21/96 Ústavného súdu ČR. Považoval za
úplne irelevantný argument odporcu, že mal upozorniť družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad

činnosťou družstva, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Mala za to, že zákon č. 566/2001
Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pritom
takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil
prospekt investície (2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Predmet dohľadu nebol menený a navrhovateľka sa odôvodnene spoliehala, že
v rámci dohľadu bude odporca dohliadať na dodržiavanie podmienok podľa zák. č. 566/2001 Z.z..

Konštatovanie súdu, že navrhovateľka sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že
právo patrí bdelým, považovala za nepochopiteľné, pretože ku škode navrhovateľky došlo v rámci
porušenia zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v
dôsledku toho, že navrhovateľka nebola bdelá. Tým, že súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, súd odobril výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý plne popiera zmysel

právnej úpravy dohľadu. Súd svojim výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, pričom takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do
nebankoviek a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných odporcom, pretože zákon, ktorý
ich mal chrániť aj prostredníctvom odporcu, ich nechráni.

Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal odporca zisťovať - čo v prípade družstva, obchodníka ako ani navrhovateľa -
neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS.

V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo preukázané z výpovede svedka X.. U. S., P.., že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila,
že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v

subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom.
V konaní 7C/206/2011 súd prvého stupňa ďalej zistil, že NBS sa po tomto vážnom zistení a rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť

100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3 spoločnostiach bol navyše či už
členom predstavenstva alebo konateľom X.. Q. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To
znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do
prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom.

Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v
žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci
nich aj výslovne pre družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch, ako napr.:
- poskytoval družstvu investičnú službu, ktorú podľa názoru NBS poskytovať družstvu nemohol,
- podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, ktorú mal obchodník uzavretú s družstvom,

- porušil povinnosti ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré obchodník spravoval.

Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010
donedostupnostinavrhovateľkouvloženýchprostriedkovdodružstva,pričomNBSsvojounečinnosťoua
ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám, zapríčinila taktiež to, že navrhovateľka už skôr nemohla

rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom NBS
ani v minimálnej možnej miere neochránila.
NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. V.-XXXXX-X/XXXX vydanom
v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len„Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené.

Z výpočtu nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné,
že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich
skutočnostiach. Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla, že na základe neaktuálneho
prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek),
že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé.

Prípadné zistenie neaktuálnosti údajov v prospekte za obdobie pred začatím oficiálneho dohľadu na
mieste zo strany NBS by samozrejme vrhlo na NBS negatívne svetlo v podobe podozrení zo zanedbania
dohľadu nad družstvom.

Navrhovateľkauviedla,žeprávetietoskutočnostisapotvrdiliazdôkazovpredkladanýchnavrhovateľkou
v tomto konaní jednoznačne vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne

dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle
NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, X.. U. S. O. X.. K. N.
za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o
dohľade z dôvodu nedodržania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov“).

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že družstvo svojim konaním porušovalo ustanovenie § 129
ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125c ods. 1, v spojení s
ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.

NBS sama vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, t.j. rozhodnutia NBS zo dňa 30.05.2011, č.
V.-XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva potvrdila, že voči družstvu bola
povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia a zamedziť situácii, v ktorej družstvo
napriek neaktuálnemu, nepravdivému, neúplnému, a tým neplatnému, prospektu pokračovalo vo svojom
podnikaníaneoprávnenezhromažďovalofinančnéprostriedkyodtretíchosôb(členovdružstva),vrátane

navrhovateľky a uvádzalo ich do omylu o absolútne rozhodujúcich skutočnostiach pre investovanie doň
alebo zotrvanie so svojou investíciou v ňom (viď napr. údaje uvádzané pod písmenami c/, d/ a f/ vyššie),
v čom navrhovateľka vidí závažný nesprávny úradný postup NBS.

Navrhovateľka taktiež upriamila pozornosť súdu na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad

družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotné družstvo podnetom z
15.04.2010 „Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon
dohľadu na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu.

K stanovisku súdu prvého stupňa, že návrh treba zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči

štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak navrhovateľka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní, ktorý bol vyhlásený na majetok družstva, ktorého navrhovateľka bola
členom, navrhovateľka uviedla, že súd prvého stupňa nevyhodnotil správne navrhovateľkou navrhnuté
dôkazy a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď
v konaní sp. zn. 7C/206/2011, z ktorých vyplýva, že stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje

možnosť navrhovateľa ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3K/95/2010. Súd tiež pochybil, ak
neprihliadol na skutočnosť, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o
náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto

vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na končené rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je
povinný zohľadniť, napr. už správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu, ako
to vyplýva i z rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 z 11.04.2012. Navyše uviedla, že podmienkou
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zák. č.
514/2003Z.z.nieje,abypoškodenýpreukázalbezúspešnosťvydaniapohľadávkyvkonkurznomkonaní,

pretože zák. č. 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti, nedefinuje uvedenú podmienku
ako jednu z predpokladov tejto zodpovednosti.Namietala, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom a predložené účastníkmi konania v
značnom počte a rozsahu neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p. a
preto tieto dôkazy nemohli byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe

uplatneného nároku. V tomto smere poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 11/2010.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 19.01.2015 a žiadal, aby odvolací súd zamietol
odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu a ako vecne a právne správny potvrdil odvolaním napadnutý
prvostupňový rozsudok, t.j. druhý výrok predmetného rozsudku.

Odporca mal za to, že súd prvého stupňa pri svojom konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil dôkazné listiny a dostatočne a
správne zistil skutkový aj právny stav veci. Odporca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ
nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadnu žalobu
proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE, pokiaľ navrhovateľ ako neznalý právnych predpisov mohol požiadať odporcu o vyjadrenie
jeho zákonom zverených kompetencií ohľadom dohľadu nad finančným trhom, muselo mu byť známe,
že s jeho investíciou je spojené aj riziko a doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 b) zákona o cenných papieroch. Odporca uviedol, že až od
účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákona č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch o investičných službách) v znení neskorších predpisov, t. j. od 01.06.2010
boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI,
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca NBS dohliadať, či družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície, teda či si PDSI plní

povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c) ods.
1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch, v znení zákona 558/2008 Z.z. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej
ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za

pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zákona o cenných
papieroch. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt ani
družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov a preto údajné reálne neexistujúce povinnosti družstva nemohol odporca
kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo

družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva rozhoduje o všetkých
záležitostiach pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu družstva.

Odporca zároveň reagoval podľa neho na hrubo nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že

odporca vraj v súdnom konaní namietal, že obchodník CI a družstvo PDSI nepatria medzi dohliadané
subjekty. Naopak práve navrhovateľka počas celého konania uvádzala rôzne nepravdivé tvrdenia.
Odvolanie navrhovateľky obsahuje nepravdivé a klamlivé tvrdenia o výpovediach predstaviteľoch
družstva PDSI a správcu konkurznej podstaty úpadcu, pretože žiadnou svedeckou výpoveďou sa
nepreukázalo, že odporca mal širšie kompetencie, ako mu vyplývali z platných právnych predpisov.

Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti,
odporca mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých
ustanovení § 126 až 130 zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt a to, či
informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129
zákona o cenných papieroch, a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia

§ 130 zákona o cenných papieroch. Pokiaľ zástupca navrhovateľa pri popieraní reálnej predčasovosti
žalobného návrhu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky tým, že tvrdí, že existujúce
konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, žalobu o náhradu škody proti
štátu a nerobí žalobu predčasnou, odporca mal za to, že toto tvrdenie navrhovateľky je zavádzajúce
a nezodpovedá skutočnosti, pretože rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 totiž primárne rieši

problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá
zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. V jednom odseku na tretej strane od
konca neočíslovaného rozsudku totiž výslovne judikoval, čo navrhovateľka tendenčne zamlčala, že
akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu zaškodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v §
3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Odporca zároveň poukázal i na ďalší rozsudok NS ČR 25
Cdo 2601/2010 z 25.08.2010, zverejnený pod R 48/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk (ČR)

vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymáhateľnosti
pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď
poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že
doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu. Tiež rozsudok NS ČR 29Cdo 4968/2009 sa
zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu menovanej

obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene
splnili povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Tiež sa
tu žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody a tiež sa nedomáhali náhrady škody voči štátu.
Rozdiel medzi zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou členov štatutárneho orgánu spočíva aj v tom,
že zodpovednosť členov štatutárneho orgánu je všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou za
škodu a je založená na prezumpcii zavinenia s možnosťou týchto osôb zbaviť sa tejto zodpovednosti.

Tiež súd uviedol, že posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov, t.j. členov štatutárneho
orgánu, zodpovedných za škodu úplne odlišné ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti
štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. V danom prípade teda zodpovednosť štátu,
ak existuje iný dlžník, ako v danom prípade družstvo PDSI a zodpovední členovia jeho orgánov, je
zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť a preto musia byť najskôr

využité všetky zákonné možnosti žalobcu voči iným dlžníkom a až následne musí byť preukázaná
nespochybniteľne zodpovednosť štátu za škodu, ako aj všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti, ktoré
musia byť súčasne splnené. Odporca zároveň uviedol, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda,
resp. chýba tu základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ani odhadnúť, v akej
výške navrhovateľke škoda vznikla a kedy v budúcnosti eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej

škody a jej výška závisí od výsledkov konkurzného konania družstva PDSI a až následne, ak pohľadávka
navrhovateľky voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu družstva PDSI, až vtedy môže
navrhovateľke vzniknúť škoda.

Skutočnou škodou by mohla byť ujma, ktorá spočíva v neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky

voči dlžníkovi, teda voči družstvu PDSI. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani
v okamihu omeškania dlžníka (teda družstva PDSI), ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa
právo veriteľa (navrhovateľky) na plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným a je vylúčené,
aby bolo uspokojené. Preto odporca bol toho názoru, že navrhovateľka nepreukázala hneď prvotný
predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to vznik škody. V tejto súvislosti poukázal na nález

Ústavného súdu SR II. ÚS 165/2002-43 z 13.02.2013 (bod 36 odôvodnenia nálezu) týkajúcej sa
aktívnej legitimácie navrhovateľa na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci. Právny zástupca navrhovateľky tiež uviedol, že podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 cit. zákona nie
je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon

514/2003 Z.z. nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z predpokladov tejto zodpovednosti a zároveň
sa navrhovateľka odvoláva na súdne rozhodnutia KS v Banskej Bystrici 17Co/2/2013 a 14Co/172/2012,
ako aj na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011. Odporca uvádza, že tieto
súdne rozhodnutia nie sú porovnateľné s prejednávanou vecou a ani odôvodnenia týchto rozhodnutí
nedávajú odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s touto prejednávanou

vecou. Uvádzané rozhodnutia sa zameriavajú na posúdenie kolízie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia od tretej osoby a nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu,
ktoré bolo vykonané a po zrušení ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie tretej osoby. V týchto
rozhodnutiach sa uvádza, že v situácii, kedy je z okolnosti prípadu jasne zrejmé, že žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia by nemohla uspieť, tak súd rozhodujúci v spore o náhradu škody môže

sám, ako predbežnú otázku riešiť úspešnosť žaloby a uspokojenie nároku bez toho, aby bol poškodený
nútený podstúpiť ďalší samostatný súdny spor, pričom sa však zároveň vyžaduje aj nevyhnutnosť vzniku
škody, ktorá je jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Ak nie je splnená
podmienka preukázania vzniku samotnej škody, napr. aj preukázaním nemožnosti domôcť sa vydania
plnenia z bezdôvodného obohatenia, tak neprichádza do úvahy ani vznik nároku na jej náhradu.

V súdnej praxi podľa odporcu však prevláda záver, že k vzniku škody dôjde až vtedy, keď je zrejmé,
že nárok na plnenie nemožno vymôcť od tretej osoby, resp. od priameho dlžníka. Ide o logický záver
súdov, pretože v opačnom prípade by dlžník mohol špekulatívne očakávať, resp. sa spoliehať nato, že jeho dlhy splní štát, čo je pravdepodobne aj v prejednávanej veci, keďže právny zástupca
navrhovateľky relatívne nedávno zastupoval aj družstvo PDSI, teda dlžníka. Iba družstvu PDSI ako
dlžníkovi, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz pod sp. zn. 3K/95/2010, vznikla povinnosť vrátiť

finančné prostriedky navrhovateľke ako veriteľovi a len v prípade, ak sa navrhovateľka nedomôže
plnenia od svojho priameho dlžníka - družstva PDSI, tak až potom bude zrejmé, či navrhovateľke
vznikla alebo nevznikla škoda. Navrhovateľka v odvolaní zavádzajúco tvrdí, že súd prvého stupňa pri
svojom rozhodovaní nezohľadnil a správne nevyhodnotil správu správcu konkurznej podstaty úpadcu
PDSI o stave konkurzu, z ktorej vraj vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje

možnosť navrhovateľky ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože
správcakonkurznejpodstatynaopakvosvojompísomnomvyjadreníostavekonkurzuuviedol,žehlavné
zdroje príjmov, ktoré by mal získať správca konkurznej podstaty, spočívajú v uplatnených nárokoch
súdnou cestou, pričom správca v záujme úpadcu (družstva PDSI) vedie približne 200 súdnych konaní,
o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté a teda z vyjadrenia správcu jednoznačne vyplýva, že hodnota
konkurznej podstaty družstva PDSI sa ešte bude meniť a toho času nie je absolútne zrejmé, koľko

a kedy bude vyplatené jednotlivým bývalým členom družstva PDSI. Tiež k námietke navrhovateľky,
že v konkurznom konaní a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniach, ani viac ako dva roky
od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, odporca poukázal na písomné
vyjadrenie správcu konkurznej podstaty, že účtovníctvo úpadcu PDSI je v katastrofálnom stave a bolo
vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy,

dokladysúvneporiadku,resp.niektoréznichchýbajú,časťfinančnýchoperáciíúpadcubolarealizovaná
v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve, pričom pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že
by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred
konkurzom. Odporca dodal, že pritom práve v predmetnom období veľmi podozrivého hospodárenia a
aj v období pred konkurzom v roku 2009 poskytovala družstvu PDSI (jeho predstavenstvu) diskutabilné

právne služby advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., čo vyplýva zo správy správcu konkurznej
podstaty družstva PDSI o priebehu konkurzu zo dňa 24.08.2011, ktorej kópia je založená aj v súdnom
spise prvostupňového súdu. Navrhovateľka teda nepreukázala jednak nesprávny úradný postup štátu
(odporcu),nepreukázalaanivznikškody,pretoženavrhovateľkaakoveriteľmávymáhateľnúpohľadávku
voči družstvu PDSI, ako aj voči orgánom družstva PDSI a preto jej návrh sa javí ako predčasný.

K námietkam navrhovateľky, že v zápisniciach súdu nie je uvedené, že boli prečítané určité listiny alebo
ich presne označené časti, odporca uviedol, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, čo jasne vyplýva zo zápisnice z pojednávania a účastníci vyhlásili, že sú im všetky
listiny, ktoré sú súčasťou súdneho spisu známe a preto na ich oboznámení čítaním netrvajú. Navyše

obsah všetkých listinných dôkazov je účastníkom dobre známy aj z inej súdnej činnosti prvostupňového
súdu, pretože na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií podaných cca 800 žalôb na rovnakom
skutkovom a právnom základe. Z rozhodnutia NS SR 1Obo 283/2006 z 27.02.2008 vyplýva, že netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Z tohto rozhodnutia
tiež vyplýva, že dôkazy, na ktoré žalobca dodatočne poukazuje sú súdu všeobecne známe, pretože

žalobca viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže
dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. I v tomto prípade sa vedú stovky sporov na
rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov, ktorí
sú veriteľmi družstva PDSI, advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania,
podľa § 212 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, prejednal
odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, správne
vec právne posúdil a správny je aj záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny

úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
súd prvého stupňa v súlade s ustálenou judikatúrou ÚS SR (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08,III. ÚS 12/17, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi konania nastolené otázky, ktoré majú rozhodujúci
význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj súd druhého stupňa.
Zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak,

že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb.
Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť,

spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi:
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v

konaní nebolo preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával
bankový dohľad nad uvedenými subjektmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že až
od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001

Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových
hodnôtzodpovedalinvestoromzapravdivosťaúplnosťúdajovvprospekteinvestícieštatutárnyzástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.)
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá o vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od

iných dohliadaných subjektov, (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej

investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov
(ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013; § 126
až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z.,
účinným dňa 22.07.2013). Ak si tejto skutočnosti navrhovateľka nebola vedomá, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje.

To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou
družstva nemala vedomosť. Z uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu, zastúpeného Národnou bankou
Slovenska. K odvolacej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka tento rozsudok
interpretovala nesprávne. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú
veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto
povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal
na rozhodnutie R48/2011, týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa

ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky
poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal
plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia, čo však nie je prípad navrhovateľky, keďže
si pohľadávku v konkurze neuplatnila. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so
závermi rozhodnutia R48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R33/2008, podľa ktorého otázka

nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému
aninemusíprísť).VtejtosúvislostiNajvyššísúdČeskejrepublikyuviedol,žemieramožnéhouspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznejpodstaty nebude stačiť, ani na plné uspokojovanie pohľadávok za podstatou, tak že nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia nič pri rozvrhu. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
teda nevyplýva záver, že návrh na náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu

konkurzného konania. Z tohto rozsudku vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu

majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to, nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu, ktoré spočíva v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po tom, ako odporca zistil pochybenie obchodníka s cennými papiermi
pri činnosti voči družstvu, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a v tomto smere poukazuje na jeho dostatočné odôvodnenie.

K ďalšej námietke na navrhovateľky, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa v tom
zmysle, že súd prvého stupňa na pojednávaní nevykonal riadne v zákonom stanovenom rozsahu
dokazovanielistinnýmidôkazmi,odvolacísúduvádza,žezobsahuzápisnicezodňa20.01.2014vyplýva,
že účastníci boli súdom riadne oboznámení z obsahom predložených listinných dôkazov. Z obsahu
predmetnej zápisnice jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu ako aj listinné dôkazy

predložené účastníkmi konania tak navrhovateľom ako aj odporcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu odvolacia námietka navrhovateľa v tejto
veci neobstojí.
Rozsudok súdu prvého stupňa je v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh navrhovateľa o
náhradu škody vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti s poukazom na ust. § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil.
Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred
súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.
Napadnutým uznesením zo dňa 08.01.2015, č.k. 15C/210/2011-253 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 20,- Eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov, v lehote 10 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastavil. Uviedla, že poplatok za odvolanie
nie je povinná zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.. Namietala, že predmetom tohto
konania je nárok navrhovateľky na náhradu škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení,
ktoré sa začalo do 30.09.2012 a na ktoré sa s poukazom na § 18ca, v spojení s ust. § 4 ods. 4
zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku

ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. V tomto smere
poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 4Co/128/2014-310 v skutkovo a právne
totožnom prípade, v ktorom odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď
navrhovateľke vyrubil súdny poplatok za odvolanie, keďže konanie sa začalo 30.12.2011.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb., vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.10.2012. Súčasne bol s touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov, účinných do
30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. nebolo do 30.09.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je navrhovateľka
povinná zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2, prvá veta zák. č. 71/1992 Zb., ak
je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To znamená,

že navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie
podala pred 30.09.2012. Odvolanie však podala dňa 04.12.2014. Odvolacie konanie sa teda začalo za
účinnosti zák. č. 71/1992 Zb., v znení zák. č. 286/2012 Zb., preto je navrhovateľka povinná zaplatiť
poplatok za odvolanie v zmysle pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkoch vo výške 20,- Eur. Zákonomč. 286/2012 Zb. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkoch. To znamená, že toto konanie

nie je od 01.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.