Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214222973
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214222973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s.r.o., so
sídlom Kamenárska ul. č. 18, Bratislava, IČO: 35 698 845, zast. JUDr. Rudolf Mičieta, advokát, AK
Medzilaborecká č. 21, Bratislava proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, so sídlom
Strojnícka ul. č. 8, Bratislava, IČO: 00 169 382, o zaplatenie 853,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. februára 2015, č. k. 58C/345/2014-
56, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. februára 2015,

č. k. 58C/345/2014- 56, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám advokáta JUDr. Rudolfa Mičietu trovy odvolacieho
konania 71,80 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu853,25
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy853,25eurod16.09.2014dozaplatenia,
ako aj náhradu trov konania 51,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 286,39 eur, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 853,25 eur s

príslušenstvom, titulom nedoplatku na zálohových platbách, do fondu opráv údržby a prevádzky domu
a odmeny správcu. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č.
XX-X E. E. X. Č.. XX, J., ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorého správcom je žalobca, pričom
podľa ustanovení čl. V, bodu 5.2 Zmluvy o výkone správy sú vlastníci bytov a nebytových priestorov
povinní poukazovať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, platiť zálohové platby
za služby spojené s užívaním bytu a platiť správcovi mesačne poplatok za výkon správy. V prípade
žalovaného nedoplatok na predpísaných platbách predstavoval čiastku 853,25 eur. Obrana žalovaného

spočívala v tom, že nebytový priestor č. XX-X nachádzajúci sa v suteréne bytového domu X. Č.. XX E. J.
je kryt civilnej ochrany a táto osobitná stavba podlieha režimu zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
obyvateľstva, pričom podľa písomného stanoviska Ministerstva financií SR, odboru majetkovoprávneho
zo dňa 18.05.2012, zariadenie civilnej ochrany obyvateľstva (tzv. CO kryt) nie je nebytovým priestorom
v zmysle § 2 ods. 3 a § 27 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Keďže CO kryt nie je ani byt, ani nebytový
priestor, nevzniká mu žiadna povinnosť uhrádzať predpísané platby podľa § 10 ods. 1 zákona č.
182/1993Z.z.Súdprvéhostupňapovykonanomdokazovaní(keďskutkovýstavnebolmedziúčastníkmi

sporný a išlo len o právne posúdenie veci) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil
podľa § 2 ods. 3, § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z. z., čl. II bodu 2.1, čl. IV bodu 5.2 Zmluvy ovýkone správy a vecne tým, že žalobca ako správca uzatvoril dňa 22.03.2006 podľa § 8 a nasl. zákona
č. 182/1993 Z. z. s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu nachádzajúceho sa na
ulici X. Č.. XX E. J. Zmluvu o výkone správy, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať správu

nehnuteľnosti a evidovať okrem iného aj plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalovaný je
vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X E. E. X. Č.. XX, J., ktorý sa nachádza v predmetnom bytovom
dome a podľa sumárnej analýzy platieb mal nedoplatok za obdobie od 01.12.2013 do 30.09.2014 vo
výške 853,25 eur. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že v prípade krytu CO ide o osobitný režim,

kedy tento ako zariadenie civilnej ochrany nie je možné považovať za nebytový priestor podľa § 2
ods. 3 a § 27 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Poukázal na to, že právna úprava civilnej ochrany
obyvateľstvavyplývazozákonač.42/1994Z.z.ocivilnejochraneobyvateľstvaavykonávajúcejvyhlášky
č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických
podmienok zariadení civilnej ochrany. Uviedol, že po zapísaní týchto zariadení do katastra nehnuteľností
ako nebytové priestory sa na ich vlastníkov vzťahuje režim zákona č. 182/1993 Z. z., v znení neskorších

predpisov a teda tieto priestory určené na civilnú ochranu obyvateľstva v čase mimoriadnej udalosti
nemožno považovať za spoločné časti alebo spoločné zariadenia domu aj napriek tomu, že nie sú
zahrnuté v demonštratívnom výpočte spoločných častí a spoločných zariadení domu (ust. § 2 ods. 4 a
5 zákona č. 182/1993 Z. z.). Preto sa súd prvého stupňa stotožnil a argumentáciou žalobcu, že tento
kryt CO je potrebné považovať za nebytový priestor a teda, že žalovaný ako vlastník objektu, ktorý je

evidovaný na liste vlastníctva ako nebytový priestor je povinný riadne uhrádzať platby podľa § 10 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. a Zmluvy o výkone správy zo dňa 22.03.2006. O príslušenstve žalovanej
pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovaný. Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,keďkrytCOniejenebytovýmpriestoromvzmysle§2ods.3zák.
č. 182/1993 Z.z., a preto nepodlieha režimu povinnosti platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky,
údržby opráv domu. CO kryt, ako zariadenie civilnej ochrany nie je možné považovať za nebytový
priestor,nakoľkoniejebežnouobčianskouvybavenosťoubytovýchdomov,alešpeciálnoustavbou,ktorá

podlieha špeciálnemu režimu po právnej, stavebnej, technickej aj prevádzkovej stránke. O zachovaní
účelu objektov civilnej ochrany obyvateľstva rozhodujú obvodné úrady podľa zákona č. 42/1994 Z.z. o
civilnej ochrane obyvateľstva a nie vlastník tohto objektu. Skutočnosť, že predmetný kryt CO je zapísaný
na liste vlastníctva v kolónke nebytové priestory nie je dôkazom o tom, že je nebytovým priestorom,
nakoľko list vlastníctva eviduje iba 3 druhy nehnuteľností a to stavby, byty, nebytové priestory. CO kryt

nemá osobitnú kolónku a preto nemôže byť evidovaný inak, ako nebytový priestor. V danom prípade
CO kryt predstavuje samostatnú časť stavby so samostatným financovaním, napriek tomu, že uvedená
stavba obsahuje spolu až 3 nebytové priestory, z ktorých 2 sú v súčasnosti využívané ako obchodné
priestory - lekáreň a predajňa obuvi a tretím je kryt CO. CO kryty sa nachádzajú pod zemou v suteréne
domov, nemajú žiadne okná a vzduch sa dovnútra dostáva pomocou špeciálnej vzduchotechniky, dvere

dokrytu sútiežšpeciálneapretovšetkytietookolnostispôsobujú,žetietopriestorynemajúokremsvojho
pôvodného určenia žiadnu ďalšiu možnosť využitia. Z ôsmich krytov CO vo vlastníctve žalovaného
ani jeden nie je komerčne využívaný. Naproti tomu ostatné nebytové priestory občianskej vybavenosti,
nachádzajúce sa na prízemí bytového domu X. XX, XX sú permanentne komerčne využívané ako
obchodné priestory - lekáreň, obuv a za tieto nebytové priestory žalovaný riadne odvádza do fondu

prevádzky, údržby a opráv príslušné zálohové mesačné platby. Poukázal na to, že nijako nevyužíva kryt
CO, nemá z neho žiadny finančný prospech, iba náklady na jeho udržiavanie.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Poukázal na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. s tým, že pokiaľ je predmetný
priestor na liste vlastníctva definovaný ako priestor nebytový, je potrebné ho za nebytový priestor

považovať, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že uvedený priestor
nie je nebytovým priestorom.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom,
že kryt CO nie je nebytovým priestorom v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., avšak sa súčasne
nestotožňuje s tým, že žalovaný nie je povinný platiť úhrady do fondu, údržby a opráv bytového domu,

v ktorom sa predmetný kryt nachádza. Skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná o nebytový priestor
možno vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého Zmluva o
prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná
a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak
sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov. V nadväznosti na to, z

ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona číslo 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva vyplýva, že za
zariadeniecivilnejochranysapovažujúochrannéstavbyastavbyaleboichčastiatechnologickésúčasti,
ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa na účely tohto
zákona považujú ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov. Podľa § 4 ods. 2 citovaného
zákona zároveň platí, že ak je zariadenie civilnej ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek
na výstavbu kolaudačného rozhodnutia určené na civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný

zachovať jeho pôvodné účelové určenie. Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že kryt CO nie je
nebytovým priestorom v zmysle zákona o vlastníctve bytov, ale ide o zariadenie civilnej ochrany, ktoré
má charakter ochrannej stavby alebo jej časti, ktorá je predurčená na plnenie úloh civilnej ochrany.
Aj z uvedeného dôvodu zákonodarca v § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov rozlišuje vymedzenie
popisu bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 5 ods. 1 písm. a/), popisu spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku (§ 5 ods. 1 písm. c/) a úpravu práv
k zariadeniam civilnej ochrany (§ 5 ods. 1 písm. h/). Ak by kryt CO mal byť považovaný za nebytový
priestor, zákonodarca by jeho popis v zmluve o prevode vlastníctva vyžadoval už v ustanovení § 5 ods.
1 písm. a) a jeho úpravu by samostatne neponechával na písm. h) citovaného ustanovenia.

Napriek uvedenému je odvolací súd názoru, že vlastník takéhoto zariadenia civilnej ochrany (CO krytu )

je povinný platiť platby do fondu údržby a opráv bytového domu, keďže predmetné zariadenie sa
nachádza priamo v bytovom dome, aj keď nie je prenajímané na komerčné účely. Výška jednotlivých
platieb by mala byť predmetom zmluvného vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome, správcom bytového domu a vlastníkom zariadenia civilnej ochrany, keďže žiadny právny
predpis takúto úpravu práv nevylučuje. K uvedenému názoru dospel odvolací súd aj preto, že FPÚaO

slúži na údržbu, opravu, rekonštrukciu a modernizáciu celého bytového domu a jeho spoločných častí
a zariadení, čo sa potom odzrkadľuje aj na stave samotného zariadenia civilnej ochrany, ktoré sa
v predmetnom bytovom dome nachádza. Napokon z predpisu mesačných zálohových úhrad (č.l. 13)
vyplýva, že žalovanému boli preddavkovo účtované platby ako: poplatok za výkon správy, studená
voda, zrážková voda, odvoz a likvidácia odpadu, poistenie nehnuteľnosti, havarijná služba, deratizácia

spoločných priestorov, a teda ide o platby za služby dodávané aj tomuto zariadeniu civilnej ochrany.
Žalovaný v konaní ani nenamietal, že by mu tieto služby dodávané neboli a teda nebolo by v súlade so
spravodlivou úpravou pomerov účastníkov, keby žalovaný napriek dodávke týchto služieb, neuhrádzal
za ne platby. Na druhej strane, ak žalovaný platí príspevky do FPÚaO vznikajú mu nielen povinnosti,
ale i práva z toho vyplývajúce. Ako už odvolací súd uviedol, žiaden právny predpis nevylučuje zmluvnú

úpravu vzájomných práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
správcu bytového domu a vlastníka zariadenia civilnej ochrany. V takejto zmluve je potom možné
pri určovaní platieb (a ich výšky) zohľadňovať špecifiká tohto zariadenia, ako i účel, na ktorý bolo
zriadené, a rovnako tak povinnosť jeho vlastníka zachovávať jeho pôvodné účelové určenie. V tomto
smere odvolací súd poukazuje na Zmluvu o výkone správy uzavretú dňa 22.03.2006 medzi správcom

bytového domu (žalobcom) a žalovaným (č.l. 7), kde si zmluvné strany podrobne upravili tieto vzájomné
práva a povinnosti v čl. II bod 2.1 a v čl. V bod 5.2, a to napriek tomu, že žalovaný je v zmluve
označovaný ako vlastník nebytového priestoru (CO krytu). Samotná skutočnosť, že žalovaný je v
zmluve označovaný za vlastníka nebytového priestoru, aj pokiaľ ide o zariadenie civilnej ochrany,
nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, keď z jej obsahu je zrejmá (okrem iných) konkretizácia tohto

zariadenia ako i vzájomné vymedzenie práv a povinností, ktoré sú špecifikované dostatočne určito a
zrozumiteľne. Navyše predmetné zariadenie civilnej ochrany je v evidencií nehnuteľností zapísané v
„kolónke“ nebytové priestory, takže takéto jeho označenie v zmluve nepredstavuje takú vadu právneho
úkonu, pre ktorý by mohla byť zmluva vyhlásená za neplatnú. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to
(keďže výška žalovaného dlhu nebola v konaní sporná a jeho výšku nenamietal ani samotný žalovaný),

že napriek skutočnosti, že predmetný kryt CO nie je nebytovým priestorom v zmysle zák. č. 182/1993
Z.z., nezbavuje to povinnosti jeho vlastníka prispievať do FPÚaO príspevky vo výške (a za podmienok),
v akej sa na ich platenie zaviazal v zmluve o výkone správy, keď nie je spravodlivé formálne odčleňovaťtento priestor od iných častí bytového domu v tom zmysle, že keďže nejde o nebytový priestor, nevzniká
tu pre jeho vlastníka žiadna povinnosť platiť, hoci sa predmetné zariadenie nachádza v samotnom
bytovom dome, ktorého modernizácia, úprava a údržba hradená z prostriedkov FPÚaO sa premieta

aj do stavu tohto zariadenia a zároveň je do tohto zariadenia zabezpečená aj dodávka energií a pod..
Výška tohto príspevku je potom ponechaná na dohodu zmluvných strán, aby tieto zohľadnili charakter a
účel tohto zariadenia. V tomto smere žalovaný zmluvu so správcom bytového domu, ktorej predmetom
je aj úprava týchto práv a povinností, uzavrel.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov
právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) za 71,80 eur (tarifná odmena za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. = 51,45 eur; rež. paušál 1 x 8,39 eur; 51,45 + 8,39 = 59,84 eur;

zvýšenie advokátskej odmeny o 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 20 % z 59,84
= 11,97 eur; 59,84 + 11,97 = 71,80 eur). Z týchto dôvodov odvolací súd uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 71,80 eur.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.