Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3611206767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľky PhDr. W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
O., W. XX, zastúpenej JUDr. H.. X. J., advokátom so sídlom v G., K. 7, proti odporcovi Ing. Q. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. T. 7, zastúpeného X.. X. Z., advokátom v O., Y. nám. 1, o zaplatenie 65 757,17
€ s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 76 724,91 € s príslušenstvom na odvolanie
navrhovateľky proti výroku o zamietnutí jej návrhu v výroku o náhrade trov konania rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 27.11.2012, č. k. 3C/23/2012-245, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku zo zamietnutí návrhu navrhovateľky o zaplatenie 42.177,83 eur

p o t v r d z u j e .

Výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania z r u š u j e a v tejto časti vecv r a c i a
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.11.2012, č. k. 3C/23/2012-245, bolo rozhodnuté
nasledovne:
„Súd návrh o zaplatenie 42 177,83 € s príslušenstvom zamieta.
Súd vzájomný návrh odporcu o zaplatenie 76 724,91 € s príslušenstvom zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie 23 579,34 € zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti
odporcovi zaplatenia 65 757,17 € s príslušenstvom z dôvodu, že uzavrela dňa 18.7.2006 príkaznú
zmluvu s odporcom, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zabezpečiť pre odporcu právne
zastúpenie v konaní o náhradu škody spôsobenej v dôsledku ujmy na zdraví v meste O. v W. S.,

ktorú utrpel syn odporcu Mgr. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, a to dňa 23.12.2004 v meste O.. Zmluva
bola uzatvorená na dobu od 20.3.2006 do ukončenia súdneho konania o náhradu škody spôsobenej
v dôsledku ujmy na zdraví pred súdom v Severnom S. v meste O.. V príkaznej zmluve sa v čl. IV
účastníci dohodli na odmene pre navrhovateľku vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady v konaní
o náhradu škody a v dôsledku spôsobenej ujmy na zdraví zo dňa 23.12.2004 v súvislosti s dopravnou
nehodou syna odporcu, ktorý bol účastníkom tejto nehody ako chodec v meste O., W. S.. Odmena bola
dohodnutá tak, že ju odporca vyplatí navrhovateľke jednorazovo, a to v lehote do 21 dní od prijatia

priznanej náhrady odporcom. V prípade, ak by nebola odporcovi priznaná žiadna náhrada v dôsledku
škody spôsobenej v súvislosti s ujmou na zdraví, navrhovateľka sa vzdala nároku na odmenu, tým však
nie je dotknutý nárok navrhovateľky na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti
s jej činnosťou podľa zmluvy. Na základe rozhodnutia Vyššieho súdu v Severnom S. (High Court ofJustice in Nothern Ireland, Queens Bench Division) zo dňa 5.3.2010 bola priznaná odporcovi a jeho
synovi náhrada škody v celkovej výške 1 125 000 GBP a to tak, že pre odporcu vo výške 125 000 GBP,
ktorú obdržal v celosti a jednorazovo dňa 1.4.2010 a pre syna odporcu Mgr. Q. Y., účastníka dopravnej

nehody, suma vo výške 1 000 000 GBP. Táto suma bola vložená z podnetu Vyššieho súdu v Severnom
Írsku do depozitu (Kancelária súdnych fondov v súvislosti s ochranou zraniteľných osôb - Court Funds
Acccount) a z tejto sumy boli a budú postupne a pravidelne uvoľňované jednotlivé sumy v prospech
Mgr. Q. Y., syna odporcu, účelovo - napr. na nákup osobného motorového vozidla, rodinného domu, na
opatrovateľskú starostlivosť, lieky, rehabilitačné pomôcky, rehabilitácie spojené so skvalitnením života

p. Mgr. Q. Y.. Zatiaľ boli podľa informácií dostupných navrhovateľke pre p. Mgr. Q. Y. z depozitu súdu v
Severom S. uvoľnené nasledovné finančné prostriedky: dňa 10.8.2010 suma vo výške 15 000 GBP na
nákup rehabilitačných pomôcok, dňa 2.12.2010 suma vo výške 185 000 € na nákup rodinného domu,
dňa 11.1.2011 suma vo výške 32 104 € na nákup motorového vozidla, v mesiaci apríl 2011 suma vo
výške 17 500 GBP, v mesiaci máj 2011 suma vo výške 10 000 GBP. Ďalej bude pravidelne podľa
rozhodnutia Vyššieho súdu v Severnom Írsku uvoľňovaná v prospech Mgr. Q. Y. štvrťročne suma vo

výške 7 500 GBP na lieky a starostlivosť, prípadne iné potreby na skvalitnenie jeho života a zdravia. V
zmysle príkaznej zmluvy predstavuje suma vo výške 10% celkovej priznanej náhrady škody sumu vo
výške 129 795,21 €, t.j. 112 500 GBP. Táto suma je splatná jednorazovo do 21 dní od prijatia priznanej
náhrady v mene Euro podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska (teraz ECB) ku
dňu splatnosti tejto odmeny, teda k 22.4.2010, a to je GBP/EUR 1/0,86675. Odporca prijal náhradu

škody v dôsledku spôsobenej ujmy na zdraví jeho syna v sume 125 000 GBP, a to dňa 1.4.2010, teda
splatnosť odmeny nastala dňa 22.4.2010 a výška zmluvnej odmeny teda predstavuje v prepočte GBP/
EUR ku dňu 22.4.2010 sumu vo výške 129 795,21 €. V súvislosti so spomínanou príkaznou zmluvou a
jej čl. IV Dojednaná odmena posledná veta tohto článku znie tak, že navrhovateľ má nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou navrhovateľa, ktoré predstavujú

sumu vo výške 3 840 € a tieto boli odporcovi navrhovateľom vyčíslené listom zo dňa 18.5.2011 a zaslané
odporcovi elektronicky dňa 19.5.2011 a následne doporučenou zásielkou dňa 29.6.2011. V e-mailovej
komunikáciizodňa17.3.2011odporcanavrhujenavrhovateľkesplátkovýkalendárnaúhradudohodnutej
zvyšnej časti odmeny a to tak, že 1. splátku v sume 20 000 € navrhuje zaplatiť do konca 4. mesiaca 2011,
2. splátku v sume 25 000 € navrhuje zaplatiť do konca 7. mesiaca 2011 a 3. splátku v sume 25 000 €

navrhuje zaplatiť do konca 10. mesiaca 2011. Z navrhovaného splátkového kalendára odporca realizoval
len jednu platbu, a to v sume 20 000 € dňa 27.4.2011. Odporca predmetný záväzok ku dňu podania
žalobyuhrádzalčiastkovo-dňa25.6.2010sumuvovýške36456€,dňa27.4.2011sumuvovýške20000
€, dňa 14.9.2011 sumu vo výške 11 422,04 €. Poslednú doteraz uhradenú sumu navrhovateľovi uhradil
odporca až po písomnej výzve listom právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 5.9.2011 sumu vo výške

11 422,04 €, ktorú realizoval odporca dňa 14.9.2011. Ku dnešnému dňu uhradil navrhovateľke len časť
dohodnutej odmeny v celkovej sume 67 878,04 €. Dlh odporcu v časti istiny voči navrhovateľke je v sume
61 957,17 € titulom dohodnutej odmeny a 3 840,- € ako účelne vynaložené náklady. Spolu predstavuje
istina sumu vo výške 65 757,17 €. Zo sumy účelne vynaložených nákladov neuhradil odporca ku dňu
podania návrhu žiadnu sumu. Napriek tomu, že odporca predložil navrhovateľovi návrh splátkového

kalendára, tento nedodržiava a dlžnú sumu neuhradil v dohodnutej výške, hoci ho na to navrhovateľka
opakovanie a niekoľkokrát vyzývala.

Okresný súd poukázal na to, že vo veci samej rozhodol platobným rozkazom zo dňa 6.3.2012, č.k.
21Ro/585/2011-42, proti ktorému podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že odporca nadviazal

kontakt s navrhovateľkou z dôvodu, že dňa 23.12.2004 utrpel jeho syn Mgr. Q. Y. úraz v dôsledku
dopravnej nehody v meste O., v Severnom Írsku. Utrpel vážne zranenia, v dôsledku ktorých nebol
schopný komunikovať a stal sa úplne imobilným, pričom tento zdravotný stav pretrváva až do dnešnej
doby. Dňa 18.7.2006 bola uzatvorená príkazná zmluva medzi navrhovateľkou ako príkazníkom na strane
jednej a odporcom ako príkazcom na strane druhej v znení neskorších dodatkov. Účelom Príkaznej

zmluvy bolo zabezpečenie nevyhnutných činností navrhovateľkou, ktorá bola schopná zabezpečiť
tlmočenie a komunikáciu s orgánmi Severného Írska. Činnosť navrhovateľky spočívala v komunikácii
a tlmočení v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním predmetnej dopravnej nehody, v komunikácii s
právnym zástupcom, orgánmi polície a súdom. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi za vykonané
služby odmenu po prijatí celkovej priznanej náhrady škody odporcom. Rozhodnutím Vyššieho súdu

SevernéhoÍrskaz5.3.2010bolasynoviodporcovisícepriznanánáhradaškodyvovýške1125000GBP,
táto suma však do dnešného dňa nebola vyplatená v celej miere. Suma sa vypláca postupne v určených
čiastkach z úradnej úschovy. Navrhovateľ stupňoval tlak na odporcu na okamžitú úhradu odmeny, a to
osobnými návštevami aj písomnou komunikáciou, čo u odporcu vyvolávalo stresové situácie v rodinepopri riešení zdravotných problémov syna a neustálej starostlivosti odporcu a jeho manželky o syna.
Odporca pod týmto tlakom a v takejto atmosfére vypracoval návrh splátkového kalendára, ktorý bol
zo strany navrhovateľky výslovne odmietnutý, ako to vyplýva z ich korešpondencie. Odporca navrhol

navrhovateľke uvedené listom z 17.3.2011. Na tento list reagovala navrhovateľka listom z 17.5.2011
(doručeným odporcovi e-mailom z 19.5.2011). Na strane 3 listu uvádza "nadväzujúc na uvedené, vo
vzťahu k Vášmu mailu zo dňa 17.3.2011, v ktorom mi navrhujete splátkový kalendár, musím konštatovať,
že s Vami navrhovaným riešením nemôžem súhlasiť, keďže nezahŕňa celú výšku nevyplatenej časti
odmeny, rovnako účelne vynaložené náklady... dovoľujem si Vám preto navrhnúť nasledovný splátkový

kalendár úhrady zvyšných častí Vášho záväzku voči mne:..." Na tento list navrhovateľky reagoval
odporca listom zo dňa 19.7.2011, v ktorom uviedol: "odmietli ste môj návrh, takže ani ja nie som
viazaný rešpektovať, čo som Vám navrhoval a čo ide nad rámec čl. 4 predmetnej Príkaznej zmluvy,
a teda ruším e-mail z 17.3.2011". Odporca považuje za účelové a nepravdivé tvrdenia navrhovateľky
uvedené na strane 4 návrhu na začatie konania, podľa ktorých "i napriek tomu, že odporca predložil
navrhovateľovi návrh splátkového kalendára, tento nedodržiava a dlžnú sumu neuhradil v dohodnutej

výške..." Odporca bol vždy ochotný a otvorený dohodnúť sa s navrhovateľkou na úprave spôsobu
vyplatenia odmeny navrhovateľky. Vznik tejto situácie si z hľadiska nároku navrhovateľa na dohodnutú
odmenu vyžadoval takú dohodu zmluvných strán, ktorá by zodpovedala jednak postupnému vyplácaniu
priznanej náhrady škody, a zároveň by zodpovedala sociálnej, vysoko citovo vyhrotenej situácii v rodine
odporcu, ktorá nastala po tom, ako syn odporcu utrpel uvedený úraz. Odporca mal ochotu splácať

odmenu navrhovateľke skôr a vždy sa snažil nájsť prostriedky na čiastkové úhrady, čo sa mu darilo
a aj napriek ťaživej životnej situácii sa snažil o spoločne vyhovujúce riešenie. Do času rozhodnutia
írskeho súdu navrhovateľka pristupovala k odporcovi a prípadu jeho syna vždy tak, že prejavovala a
chápala ľudskú stránku tohto prípadu, ale aj finančné možnosti odporcu. Tento postoj navrhovateľky
sa po vydaní rozhodnutia írskym súdom a rozhodnutí o priznaní náhrady škody vo výške 1 125 000

GBP však radikálne zmenil. Navrhovateľka stratila vo svojom prejave akýkoľvek záujem o iné než
vlastné záujmy na vyplatení odmeny, pričom odmenu žiadala od odporcu okamžite čím skôr vyplatiť a
pokúsila sa dosiahnuť od odporcu aj podpísanie uznania dlhu. Navrhovateľka sa zachovala vypočítavo
a poznajúc sociálne pomery, psychický stav a finančné možnosti odporcu a jeho rodiny vyhrotila situáciu
svojimi požiadavkami do tak hraničnej miery, pričom v prípade právoplatnosti platobného rozkazu a

jeho výkonu by dokonca hrozil odporcovi a jeho rodine osobný bankrot. K právnemu stavu odporca v
odpore uviedol, že príkazná zmluva bola pripravená samotnou navrhovateľkou a predložená odporcovi
na podpis, pričom odporca do jej obsahu nezasahoval. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si
musí byť vedomá spôsobu a lehoty vyplatenia odmeny, navrhovateľka mala výslovnú podmienku
výplaty po prijatí celkovej priznanej sumy a to jednorázovo. Navrhovateľkou uplatnený nárok na

zaplateniedohodnutejodmenypodľapríkaznejzmluvyniejesplatný,ajepretoneopodstatnený,nakoľko
nenastala právna skutočnosť zakladajúca nárok navrhovateľky na vyplatenie dohodnutej odmeny, a
to prijatie celej priznanej sumy náhrady škody, teda sumy 1 125 000 GBP. Odporca sa práve z
tohto dôvodu nedostal do omeškania so zaplatením takejto odmeny. Navrhovateľka sa svojho nároku
domáha predčasne, preto je návrh navrhovateľky na začatie konania neopodstatnený. Navrhovateľka

nesprávne a účelovo vykladá otázku prijatia priznanej celkovej sumy náhrady škody, pričom za moment
účelovo považuje prijatie prvej časti takejto náhrady škody (sumy vo výške 125 000 GBP), a to
aj napriek tomu, že navrhovateľka si sama naformulovala splatnosť až po prijatí celkovej priznanej
náhrady. Odporca pod tlakom vyvolaným konaním navrhovateľky pristúpil nad rámec zmluvného
dojednania na čiastočné dobrovoľné uhrádzanie predmetnej odmeny, ktoré žiadnym spôsobom nemá

vplyvnaplatnosťcitovanéhozmluvnéhodojednaniasplatnostiodmenynavrhovateľky,pričomnadrámec
zmluvnej povinnosti odporca uhradil navrhovateľke už celkovo sumu vo výške 77 582,24 GBP. Postupné
čiastočné úhrady odmeny odporcom na účet navrhovateľky sú výrazom dobrovoľnosti plnenia odporcu,
sú nezáväzné, a žiadnym spôsobom nemenia zmluvné dojednanie o splatnosti odmeny navrhovateľky
podľa článku IV. Príkaznej zmluvy. Odporca týmto spôsobom prejavil dobrú vôľu. Výpočty pomerne

uhradenýchsúmodmenynavrhovateľkaprepočítavavýmennýmkurzom,ktorýniejemožnévsúčasnosti
stanoviť, nakoľko splatnosť odmeny navrhovateľky ešte nenastala, tento bude možné stanoviť až
v budúcnosti, v deň splatnosti odmeny. Odporca doposiaľ vyplatil navrhovateľke celkom sumu 77
582,24 GBP, čo je 91 996,74 €. Navrhovateľkou uplatnený nárok na úhradu vynaložených nákladov
je neopodstatnený, nakoľko navrhovateľka doteraz riadne nepreukázala vznik účelných nákladov,

navrhovateľke boli vzniknuté náklady v súvislosti s poskytovaním služieb odporcovi a jeho synovi
uhradené v rámci konania vedeného o náhradu škody v Severnom Írsku. Ak sa navrhovateľka teraz
domáha náhrady vynaložených nákladov, ich uhradením by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla odporcu do omylu pri uzatváraní Príkaznej zmluvy, keďsi vymienila aj náhradu účelne vynaložených nákladov, aj napriek tomu, že si v tom času musela byť
vedomá, že bude mať nárok na náhradu týchto nákladov v rámci súdneho konania v Írsku. Priznanie
uplatňovanej náhrady nákladov by bolo v konečnom zmysle v rozpore s dobrými mravmi. Konanie

navrhovateľky, ktorým sa pokúša dosiahnuť okamžitú úhradu odmeny a náhrady údajne vynaložených
nákladov od odporkyne, plne poznajúc sociálnu, zdravotnú aj finančnú situáciu syna odporcu, ako aj
samotného odporcu, je nepochybne v rozpore nielen s príkaznou zmluvou, ale aj s dobrými mravmi,
pretože sa prieči všeobecne platným zásadám morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania.

Okresný súd ďalej poukázal na obsah vyjadrenia odporcu zo dňa 22.8.2012, v ktorom odporca navrhol,
abysasúdvrámciprávnehoposúdenianárokunavrhovateľkynazaplatenieodmenyosobitnezaoberala
posúdil otázku primeranosti výšky odmeny navrhovateľky a zároveň v tejto súvislosti aj otázku absolútnej
neplatnosti Príkaznej zmluvy v časti IV o výške odmeny, resp. výkonu práva podľa tohto ustanovenia a
to pre rozpor s dobrými mravmi podľa Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu výška odmeny, ako ju

určuje navrhovateľka, teda 10% zo sumy 1 125 000 GBP na základe Príkaznej zmluvy nie je primeraná
plneniu (službám a výkonom) navrhovateľky a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, eventuálne
samotný výkon tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený záver platí aj z toho dôvodu, že
navrhovateľka dostala za tieto služby a výkony odmenu (náhradu) v rámci súdneho konania o náhradu
škody syna odporcu v Severnom Írsku. Príkazná zmluva v čl. IV pripúšťa taký (odlišný) výklad výšky

odmeny navrhovateľky, podľa ktorého suma odmeny navrhovateľky vo výške 10% má byť vypočítaná
zo sumy priznanej a prijatej samotným odporcom. V takom prípade už odporca svoju povinnosť zaplatiť
odmenu navrhovateľke splnil, nakoľko (samotnému) odporcovi bolo súdom Severného Írska priznaných
a vyplatených 125 000 GBP, pričom sumu vo výške 12 500 GBP zodpovedajúcu 10% z takto súdom
priznanej a vyplatenej náhrady škody navrhovateľky odporca už uhradil, a to už dňa 24.6.2010. Navyše

navrhovateľka sama odvodzuje splatnosť odmeny 21 dní odo dňa prijatia práve sumy 125 000 GBP
odporcom. Odporca zároveň má za to, že sumu 12 500 GBP možno jednoznačne a nepochybne
považovať za primeranú výšku odmeny, ktorá zodpovedá povahe poskytnutých služieb a výkonov
navrhovateľkou v zmysle Príkaznej zmluvy a takáto výška odmeny navrhovateľky je zároveň v súlade
s dobrými mravmi. Navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie odmeny je preto v každom prípade

absolútne neopodstatnený. Vyplatením peňažných súm odporcom v prospech navrhovateľky nad rámec
primeranej odmeny 12 500 GBP došlo na strane navrhovateľky k bezdôvodnému obohateniu vo výške
celkovo o 76 724,91 €. Nárok navrhovateľky na dohodnutú, ale pritom primeranú odmenu vyžaduje,
aby takáto odmena čo do výšky zodpovedala prejavu vôle strán pri podpise Príkaznej zmluvy, ich
predstave o výške eventuálne priznanej náhrady škody, ich predstave, predpokladoch a vedomostiach

(zo strany navrhovateľky, ktorá obdobné zmluvy uzatvárala aj v minulosti) o možnosti náhrady niektorých
dohodnutých služieb, výkonov (v neposlednom rade aj nákladov) v rámci súdneho konania v Severnom
Írsku, zároveň aj sociálnej, vysoko citovo vyhrotenej situácii v rodine odporcu, ktorá nastala po tom,
ako syn odporcu utrpel uvedený úraz. Záver o výklade dohodnutej výšky odmeny možno oprieť aj o
skutočnosť, že prvým, kto použil (uplatnil) tento pojem, resp. toto ustanovenie (čl. IV) Príkaznej zmluvy

bola navrhovateľka podaním samotnej žaloby. Navrhovateľka sama aj obsah Príkaznej zmluvy pripravila
a predložila odporcovi na podpis, pričom odporca do jej obsahu nezasahoval. V prípade, ak by teda
niektoré ustanovenie tejto príkaznej zmluvy, v tomto konkrétnom prípade ustanovenie článku IV (alebo
niektorá jeho časť) malo byť nejednoznačné, nejasné alebo pripúšťajúce viacero výkladov, odporca má
za to, že tieto nedostatky znenia Príkaznej zmluvy by mali byť vykladané na ťarchu navrhovateľky. Z

uvedeného vyplýva, že aj ak by mohla existovať nejaká pochybnosť o rozsahu použiteľnosti dotknutých
ustanovení príkaznej zmluvy o výške splatnosti odmeny musí súd postupovať a aplikovať ustanovenie
bodu IV Príkaznej zmluvy výkladom v prospech odporcu. Po rozhodnutí súdu navrhovateľka stupňovala
tlak na odporcu na okamžitú úhradu odmeny, a to osobnými návštevami aj písomnou komunikáciou, čo
u odporcu vyvolávalo stresové situácie v rodine popri riešení zdravotných problémov syna a neustálej

24 hodinovej starostlivosti odporcu a jeho manželky o syna. Odporca preto pod tlakom vyššie opísaného
konania navrhovateľky pristúpil k úhradám odmeny navrhovateľky spôsobom a vo výške ako ju po
odporcovi požadovala navrhovateľka, t.j. vo výške 10% zo sumy 1 125 000 GBP. Odporca vo svojom
vyjadrení poukazuje na ustanovenia § 724, 730 ods.1, 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukazuje
na judikatúru týkajúcu sa konania v súlade s dobrými mravmi. Konanie navrhovateľky, ktorá sa pokúša

dosiahnuť úhradu neprimerane vysokej odmeny od odporcu, plne poznajúc sociálnu, zdravotnú aj
finančnú situáciu syna odporcu, ako aj samotného odporcu, je nepochybne v rozpore nielen s prejavom
vôle odporcu pri podpise Príkaznej zmluvy, výkladom ustanovenia čl. IV Príkaznej zmluvy, povahou,
rozsahom výkonov a služieb poskytnutých navrhovateľkou na jej základe, ale aj s dobrými mravmi,pretože sa prieči všeobecne platným zásadám morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Odporca poukázal aj na znenie § 39, 35 ods. 1, ods. 2, 43, 451 ods. 1, ods. 2 a §
457 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Navrhovateľkou uplatnený nárok

považujú za neopodstatnený a zároveň majú za to že odporcovi vzniklo voči navrhovateľke právo na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktoréspočívavprijatípeňažnýchplnenízprávnehoúkonuabsolútne
neplatného pre rozpor s dobrými mravmi (ak súd posúdi, že ustanovenie čl. IV Príkaznej zmluvy je v
rozpore s dobrými mravmi, resp. výkon takéhoto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi), alebo bez
právneho dôvodu (ak súd posúdi iný - odlišný vklad ustanovenia článku IV v neprospech navrhovateľky).

Pred začatím prvého pojednávania vo veci navrhovateľka vzala návrh v časti o zaplatenie 23 579,34 €
späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, pretože túto sumu odporca uhradil na účet navrhovateľky
14.2.2012. Žiadala, aby predmetom konania ostala suma 42 177,83 € spolu s úrokom z omeškania a
náhrada trov konania, z ktorého dôvodu okresný súd konanie v časti, v ktorej navrhovateľka vzala návrh
späť (o zaplatenie 23 579,34 €) zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Okresný súd poukázal na to, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov,
oboznámením obsahu spisu, najmä rozhodnutia Vyššieho súdu pre Severné Írsko z 5.3.2010,
príkaznejzmluvy,vyúčtovaniaúčelnevynaloženýchnákladov,e-mailovejkomunikáciemedziúčastníkmi,
kurzového lístka, výpisov z účtu, poslednej výzvy pred podaním žaloby, odporu, lekárskych správ,

uznania dlhu, uznesenia OS Topoľčany z 7.6.2006 č.k. 10P/182/2006-6, listiny o ustanovení za
opatrovníka,kurzovýchlístkov,doplňujúcehovyjadreniaodporcu,e-mailovejkomunikácienavrhovateľky
s odporcom a s právnym zástupcom syna odporcu v Severnom Írsku, znaleckého posudku, vyjadrenia
odporcu z 8.11.2012, vyjadrenia navrhovateľky z 14.11.2012 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z rozhodnutia Vyššieho súdu pre Severné Írsko zo dňa 5.3.2010 zistil, že súd priznal synovi odporcu
náhradu škody a nákladov súdneho konania v sume 1 125 000 libier, z ktorých suma 125 000 libier mala
byť vyplatená odporcovi a zvyšná suma 1 000 000 libier ostala v súdnej úschove. Z Príkaznej zmluvy
zo dňa 18.7.2006 vyplýva, že navrhovateľka ako príkazník a odporca ako príkazca uzatvorili príkaznú
zmluvu, predmetom ktorej je povinnosť príkazníka zabezpečiť pre príkazcu právne zastupovanie v

konaní o náhradu škody spôsobenej ujmy na zdraví v meste Belfast, v Severnom Írsku, ktorú Mgr. Q.
Y. utrpel dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Ďalej sa zaviazala vykonávať činnosti spojené s konaním vo
veci úrazu, a to komunikovať s právnymi zástupcami a ostatnými orgánmi a osobami vystupujúcimi v
konaní, bezodkladne informovať právnych zástupcov o informáciách týkajúcich sa konania v uvedenej
veci, prekladať a tlmočiť informácie vyžiadané právnymi zástupcami a ostatnými orgánmi a osobami

vystupujúcimi v tomto konaní, bezodkladne informovať príkazcu o informáciách týkajúcich sa konania
v uvedenej veci a zastupovať záujmy príkazcu v konaní o uvedenej veci. V článku IV. bola dojednaná
odmena vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu škody spôsobenej
ujmy na zdraví dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Príkazca sa zaviazal vyplatiť odmenu príkazníkovi
jednorázovo, v slovenských korunách podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska, a

to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady príkazcom. V prípade, ak príkazcovi nebude priznaná žiadna
náhrada, príkazník prehlásil, že sa vzdáva nároku na odmenu, čím nie je dotknutý nárok príkazníka na
náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka podľa zmluvy.
Z vyúčtovania zo dňa 15.4.2010 vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila od odporcu náhradu účelne
vynaložených nákladov v sume 3 840 €. Z e-mailovej komunikácie účastníkov konania vyplýva, že

dňa 17.3.2011 zaslal odporca navrhovateľke harmonogram splátok odmeny, v sume spolu 75 000
€, ktorú navrhol splatiť v troch splátkach. Navrhovateľka vyzývala odporcu na úhradu dojednanej
odmeny a náhrady výdavkov prostredníctvom elektronickej pošty, pričom mu navrhla zaplatenie sumy v
splátkach. Odporca odmietol navrhovateľke odmenu vyplatiť, z dôvodu, že "peniaze neprišli". Odporca v
komunikáciiokreminéhouvádza,že"Zpriznanejnáhrady1125000libierVámprináležíodmena112500

libier, ktorá Vám bude vyplatená po prevode celej čiastky na Q. účet. Tak je to v čl. 4 tejto zmluvy, a tak
to aj bude." Navrhovateľkou navrhnuté uznanie dlhu odporca nepodpísal. Odporca dňa 15.2.2011 zaslal
navrhovateľke list pre právneho zástupcu, v ktorom ho žiada o uvoľnenie sumy 82 500 na vyplatenie
"honoráru W.". Z prehľadu kurzov vyplýva, že ku dňu 22.4.2010 bol kurz eura k britskej libre 0,86675.
Z výpisov z účtu navrhovateľky vyplýva, že jej odporca zaplatil dňa 25.6.2010 sumu 18 228 €, dňa

8.4.2011 sumu 890 €, dňa 27.4.2011 sumu 20 000 €, dňa 14.9.2011 sumu 11 422,04 €. Z poslednej výzvy
pred podaním žaloby vyplýva, že navrhovateľka vyzvala odporcu výzvou zo dňa 5.9.2011 na zaplatenie
odmeny v sume 112 500 GBP a náhrady nákladov v sume 3 840 €, po odpočítaní sumy 30 000 GBP a
sumy20000€,spoluvsume79023,16€do5dníoddoručeniavýzvy.Zlekárskychsprávvyplýva,žesynodporcu Mgr. Q. Y. je po dopravnej nehode zo dňa 23.12.2004 telesne hendikepovaný, nekomunikuje.
Z uznesenia OS Topoľčany zo dňa 7.6.2006 a z listiny o ustanovení za opatrovníka vyplýva, že odporca
je opatrovníkom Mgr. Q. Y.. Z kurzových lístkov ECB vyplýva, že kurz eura k britskej libre bol: ku dňu

24.6.2010 0,81850, ku dňu 26.4.2011 0,88715, ku dňu 12.9.2011 0,86015 a ku dňu 10.2.2012 0,83630.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na obsah výpovedí vypočutých osôb. Z
výpovede navrhovateľky vyplýva, že pracovala na polícii v Cambridge. Jej teta a rodina odporcu boli
susedia. Ona sa podujala po osobnom stretnutí s odporcovou rodinou, že zistí okolnosti nehody syna

odporcu a podmienky súvisiace s uplatnením si náhrady škody. Najskôr sa dohodli ústne, že jej bude
vyplatená odmena vo výške 10% z celej náhrady škody, ktorá bude priznaná. Niekoľko mesiacov hľadala
v Belfaste advokátsku kanceláriu, ktorá by sa ujala prípadu syna odporcu a takýto kontakt s advokátskou
kanceláriou bol v marci 2006, t.j. po troch mesiacoch od jej kontaktu s rodinou odporcu. Bolo to viac ako
dvarokyodnehodyichsyna.Trestnékonanievčase,keďkontaktovalaadvokátskukanceláriu,užnebolo
možné otvoriť v dôsledku premlčania, ale nárok na náhradu škody ešte bolo možné uplatniť, lebo tam

je trojročná premlčacia lehota. Jej prínos vo vzťahu k priznanej náhrade škody odporcovi a jeho synovi
spočíva v tom, že odporca a jeho rodina ani nevedeli, že majú nejaký nárok na náhradu škody a jej prínos
nepozostával iba z prekladateľských a tlmočníckych úkonov. Ona zabezpečila právne zastupovanie pre
rodinu odporcu a to tak, že po celý čas zastupovania nemusela rodina odporcu zaplatiť ani korunu ani za
právneporadenstvo,anizaznalecképosudky.Bolopotrebnévypracovaťviaceroznaleckýchposudkova

britský právnik potreboval mať niekoho na Slovensku, kto je znalý miestnych pomerov a toto vykonávala
ona, lebo výpočet náhrady škody v Británii je úplne iný ako na Slovensku. Pre zabezpečenie znaleckých
posudkov na Slovensku musela osloviť aj svojich známych. Zabezpečovala to, aby pre syna odporcu
na základe posudkov mohla byť priznaná čo najvyššia náhrada škody. Aj tá výška náhrady škody, ktorá
bola priznaná synovi odporcu v maximálnej výške závisela od jej snahy. Boli to z jej strany štyri roky

tvrdej práce. Neskôr, po priznaní náhrady škody odporcov prístup k nej sa zmenil a začal byť negatívny.
Je pravdou, že niektoré sumy, konkrétne štyrmi splátkami uhradil z toho, na čo sa zaviazal v zmluve,
ale problém bol v tom, že on už potom jej právo na zaplatenie toho, na čom sa dohodli, neuznával
a to bola príčina, prečo podala návrh. Taktiež na ňu tlačil, aby na súd do Británie posielala fiktívne
navýšené náklady súvisiace s liečbou odporcovho syna, aby súd, ktorý spravuje peniaze, uvoľnil vyššie

finančné prostriedky. Toto bola podstata nedorozumení, ktoré mala s odporcom a ktoré viedli k tomu, že
jej nechcel zaplatiť dohodnutú sumu. Z výpovede právnej zástupkyne odporcu vyplýva, že do podpisu
Príkaznej zmluvy neexistovala žiadna dohoda o odmene pre navrhovateľku. Rodina odporcu bola zúfalá
z toho, čo sa ich synovi stalo a nie z toho, že by nemala právneho zástupcu, prípadne i v Británii.
Navrhovateľka vykonávala určité činnosti pre rodinu odporcu, a to hlavne technicko-komunikačné, t.j

preklady týkajúce sa anglického jazyka. Na spôsob vypracovania znaleckých posudkov a správ nemohla
mať navrhovateľka žiadny dosah. Vozidlo Land Rover bolo potrebné zakúpiť z toho hľadiska, že syn
odporcu je ležiaci pacient a je nehybný. Sumu 125 000 libier, ktoré obdržala rodina odporcu na základe
súdnej dohody a ktoré boli vyplatené odporcovi, tak táto suma vlastne predstavovala len kompenzáciu
predtým vynaložených nákladov zo strany rodiny odporcu v súvislosti so zdravotným stavom jeho syna.

Naopak, zo strany navrhovateľky bolo navrhnuté, keď sa zisťovali náklady na bezbariérový dom pre
syna odporcu, aby sa navýšili náklady, ktoré by súd v Británii schválil a z tohto navýšenia by mohla byť
poukázaná nejaká suma navrhovateľke, konkrétne by išlo o sumu 80 000 libier, ktorá mala byť schválená
na prestavbu domu. Plnenia, ktoré plnil v splátkach navrhovateľke odporca, tak plnil dobrovoľne a
predčasne, vzhľadom k tomu, lebo v zmluve je uvedené, že príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi

jednorazovo a to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady príkazcom. Z výpovede odporcu vyplýva, že
automobil zakúpil ako potrebný z hľadiska zdravotného stavu jeho syna a taktiež severoírsky advokát,
ktorý jeho syna zastupoval, sa vyjadril v tom smere, že on zaplatil 12 000 libier navrhovateľke ako
odmenu a honorár za prípad jeho syna.

Z písomného vyjadrenia odporcu vyplýva, že odmena navrhovateľky vo výške 10% má byť vypočítaná
zo sumy, ktorá bola odporcovi priznaná a odporcom aj skutočne prijatá. Odporca prijal len jedinú sumu
priznanú predmetným rozhodnutím súdu Severného Írska, a to jednorázovo sumu 125 000 GBP. Svoju
povinnosť zaplatiť odmenu splnil, pričom sumu 12 500 GBP uhradil navrhovateľke už dňa 24.6.2010.
Navyše navrhovateľka sama odvodzuje splatnosť odmeny 21 dní odo dňa prijatia práve sumy 125 000

GBP odporcom. Odporca postupne vyplatil navrhovateľke sumu celkom 77 582,24 GBP, pričom tvrdí,
že suma prevyšujúca 12 500 GBP bola uhradená bez právneho dôvodu, čím došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 76 724,91 €. Keď odporca uzatváral príkaznú zmluvu, mohol reálne zamýšľať
poskytnúť odmenu navrhovateľke len z toho, čim bude reálne sám môcť disponovať. Opačný výklad jeneprípustný,tohosimuselabyťpriuzatváranípríkaznejzmluvyvedomáajnavrhovateľka.Navrhovateľka
od počiatku vedela, aká suma bola odporcovi priznaná rozsudkom súdu Severného Írska, teda musela
aj vedieť, aká bude je odmena. Sumy nad rámec 12 500 GBP odporca uhrádzal, nakoľko navrhovateľke

dôveroval do istého času, a to konkrétne do obdobia, kedy začala stupňovať svoje finančné požiadavky,
ktoré odporca nemal ani nemohol mať k dispozícii. Po predložení návrhu uznávacieho prehlásenia zo
strany navrhovateľky odporca prestal platiť a rozhodol sa konzultovať otázku výšky svojho záväzku voči
navrhovateľke. Ak by sa odmena navrhovateľky mala vyplatiť z prostriedkov v úschove severoírskeho
súdu, takýto výklad by nemohol obstáť, a to preto, že jednak tieto peniaze sú a od začiatku boli účelovo

viazané v prospech syna odporcu, ktorých vyplácanie kontroluje a schvaľuje súd. Na každé nebežné
disponovanie s akýmkoľvek majetkom syna potrebuje odporca ako opatrovník súhlas súdu. To je známe
aj navrhovateľke. Zmluva ani žiadna platba nebola nikdy súdom odsúhlasená alebo autorizovaná. Ak
by sme pripustili výklad navrhovateľky, dospeli by sme k záveru o absolútnej neplatnosti Príkaznej
zmluvy, prípadne jej časti o odmene. Rovnako to platí aj o jednotlivých platbách od odporcu v prospech
navrhovateľky. Odporca popiera uzavretie ústnej dohody medzi navrhovateľkou a rodinou odporcu.

Navrhovateľka do podpisu Príkaznej zmluvy konala nezištne, v rámci konania pred severoírskym súdom
jej bola priznaná odmena za služby v sume 12 000 GBP a tiež aj náhrada vynaložených nákladov.

Okresný súd tiež uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom severoírskeho advokáta Joseph Moore,
ktorýzastupovalodporcovhosynapredsúdomvSevernomÍrsku,pretožetakýtovýsluchprerozhodnutie

vo veci samej nie je podstatný. Uvedený advokát nebol prítomný pri podpise príkaznej zmluvy a
jeho výpoveď nemôže odstrániť interpretačné rozpory medzi účastníkmi konania vo vzťahu k spornej
Príkaznej zmluve.

Okresný súd poukázal na znenie § 724, § 728, § 730 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 35 ods. 2 a § 39

Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky, aj vzájomný návrh odporcu nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky podľa okresný súd poukázal na skutočnosť, nespornú medzi
účastníkmi, že syn odporcu, Mgr. Q. Y., utrpel pri dopravnej nehode dňa 23.12.2004 v meste Belfast v

Severnom Írsku zranenia, ktoré u neho zanechali trvalé následky. Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa
18.7.2006 Príkaznú zmluvu, na podklade ktorej sa zaviazala navrhovateľka ako príkazníčka vykonávať
činnosti spojené s uplatnením nároku na náhradu škody Mgr. Q. Y., ktorá mu vznikla v súvislosti s
dopravnou nehodou. V príkaznej zmluve bola dojednaná odmena v článku IV tak, že "Zmluvné strany sa
dohodli na odmene pre príkazníka vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu

škody spôsobenej ujmy na zdraví dňa 23.12.2004 v meste Belfast. Príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi
jednorazovo, v slovenských korunách podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska,
a to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady príkazcom. V prípade, ak príkazcovi nebude priznaná
žiadna náhrada, príkazník prehlasuje, že sa vzdáva nároku na odmenu. Uvedeným nie je dotknutý nárok
príkazníka na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka

podľa tejto zmluvy." Mgr. Q. Y. si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil v Severnom Írsku nárok
na náhradu škody. O návrhu bolo rozhodnuté Vyšším súdom pre Severné Írsko dňa 5.3.2010 tak, že
Mgr. Q. Y. bola priznaná suma 1 125 000 libier ako náhrada škody a náklady súdneho konania, pričom
rozhodnutím bola schválená dohoda strán súdneho konania. Z celkovej sumy 1 125 000 libier bola
suma 125 000 libier vyplatená odporcovi a zvyšná suma 1 000 000 libier bola uložená v súdnej úschove.

Odporca zaplatil navrhovateľke tri platby: dňa 25.6.2010 v sume 36 456 €, dňa 27.4.2011 v sume 20
000 € a dňa 14.9.2011 v sume 11 422,04 €.

Podľa zistení okresného súdu medzi účastníkmi je spor v interpretácii článku IV. Príkaznej zmluvy o
dojednanej odmene. Navrhovateľka tvrdí, že jej patrí odmena v sume 112 500 GBP, ktorá je splatná

dňa 22.4.2010. Vychádza pritom z toho, že dňa 1.4.2010 bola odporcovi vyplatená suma 125 000 GBP,
dňa 5.3.2010 bola priznaná synovi odporcu náhrada škody a nákladov v sume 1 125 000 GBP, preto
jej má patriť odmena 10% zo sumy 1 125 000 GBP, ktorá je splatná do 21 dní od prijatia priznanej
náhrady odporcom, teda do 22.4.2010. Odporca tvrdí, že nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny
podľa príkaznej zmluvy nie je splatný, a je preto neopodstatnený, nakoľko nenastala právna skutočnosť

zakladajúca nárok navrhovateľky na vyplatenie dohodnutej odmeny, a to prijatie celej priznanej sumy
náhrady škody, teda sumy 1 125 000 GBP. Odporca sa preto nedostal do omeškania so zaplatením
odmeny a návrh je podaný predčasne. Neskôr v priebehu konania odporca tvrdil, že výška odmeny nie je
primeraná plneniu navrhovateľky a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, eventuálne samotný výkontohto práva je v rozpore s dobrými mravmi. Úlohou okresného súdu bolo preto v konaní posúdiť, či patrí
navrhovateľke odmena z celej priznanej sumy náhrady škody alebo len z vyplatenej časti náhrady škody
alebo či jej nepatrí vôbec, pretože jej výška je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak zistí, že jej

odmena patrí, musí súd posúdiť, kedy je odmena splatná.

Podľa záverov okresného súdu z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľka
si svoje povinnosti z Príkaznej zmluvy splnila. Z predloženej rozsiahlej e-mailovej korešpondencie, z
rozhodnutia severoírskeho súdu, z výpovede účastníkov (náhrada škody bola priznaná a čiastočne

aj zaplatená) i zo skutočnosti, že odporca navrhovateľke niektoré platby aj poukázal, vyplýva, že
navrhovateľka nepochybne vykonala činnosti uvedené v článku II. Príkaznej zmluvy. Hoci odporca jej
prínos v konaní o náhradu škody pred severoírskym súdom v súčasnosti zľahčuje, okresný súd toto jeho
vyjadrenie posúdil v súvislosti s jeho predchádzajúcou e-mailovou korešpondenciou s navrhovateľkou
(kdevočičinnostinavrhovateľkynemážiadnevýhrady)akoúčelové,vsnahedosiahnuťprocesnýúspech
v spore s navrhovateľkou. Preto podľa názoru okresného súdu navrhovateľke patrí podľa čl. IV Príkaznej

zmluvy odmena vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody, pričom výška dojednanej odmeny je
10% a dojednanie odmeny v tejto výške nie je sporné.

Pokiaľ odporca poukazoval na to, že odmena vo výške 10% je v rozpore s dobrými mravmi, okresný
súd poukázal na východiská posudzovania dobrých mravov, podľa ktorých dobrými mravmi sú pravidlá

správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19) Je
pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu
na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. (nález Ústavného súdu ČR zo
7. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/07) V posudzovanej veci okresný súd dojednanú odmenu vo výške 10% z

celkovej priznanej náhrady škody v konaní o náhradu škody nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi.
Za rozhodné pre uvedený záver považoval to, že konanie o náhradu škody sa dialo v Severnom Írsku
pred severoírskym súdom, pričom navrhovateľ (syn odporcu v tomto konaní) je slovenský štátny občan.
V čase začatia konania syn odporcu nebol ako poškodený úspešný v trestnom konaní a svoj nárok na
náhradu škody si musel uplatniť v konaní civilnom. V tom čase nebol zastúpený advokátom a zastúpenie

mu sprostredkovala navrhovateľka. Odporca nemal skúsenosti s právnym poriadkom Severného Írska
a s tamojším súdnym konaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka svojím konaním
tak pred začatím konania v Írsku, aj v jeho priebehu, prispela k procesnému úspechu syna odporcu
v konaní o náhradu škody. Poskytovala súčinnosť právnemu zástupcovi syna odporcu, vykonávala
preklady, zabezpečovala komunikáciu odporcu s právnym zástupcom jeho syna v Írsku. Vzhľadom

na ňou vykonané úkony preto okresný súd nepovažoval odmenu vo výške 10% z priznanej náhrady
škody za rozpornú s dobrými mravmi. Tým viac, že v prípade neúspechu syna odporcu v konaní sa
navrhovateľka vzdala nároku na odmenu.

Okresný súd ďalej uviedol, že dohodnutým základom pre výpočet výšky odmeny navrhovateľky je

"celková priznaná náhrada škody v konaní o náhradu škody pôsobenej ujmy na zdraví dňa 23.12.2004 v
meste Belfast". Z tohto ustanovenia zmluvy podľa názoru okresného súdu vyplýva, že vôľou účastníkov
bolo, aby základom pre výpočet odmeny navrhovateľky bola celá priznaná suma náhrady škody. Z
rozhodnutia severoírskeho súdu vyplýva, že celková výška náhrady škody v konaní bola 1 125 000
GBP, teda výška dojednanej odmeny podľa čl. IV Príkaznej zmluvy je 112 500 GBP. Táto skutočnosť

vyplýva aj z e-mailovej korešpondencie účastníkov konania. Napokon aj sám odporca v e-mailovej
správe adresovanej navrhovateľke uvádza: "z priznanej náhrady 1 125 000 libier Vám prináleží odmena
112 500 libier". Z uvedeného okresný súd vyvodil, že skutočnou vôľou účastníkov bolo dojednať si
odmenu vo výške 10% z celkovej priznanej náhrady škody, teda vo výške 10% zo sumy 1 125 000
libier. Podľa názoru okresného súdu nie je podstatné, že odporca v čase uzatvorenia Príkaznej zmluvy

nevedel, akou sumou bude on môcť reálne disponovať. Odmena totiž je určená ako pomer (percento)
z priznanej náhrady škody, nie je však dojednané, že má byť vyplatená práve z priznanej sumy.
Nič nebráni odporcovi dojednanú odmenu zaplatiť z iných (svojich) peňažných prostriedkov, pretože
nárok na odmenu nepochybne vznikol (navrhovateľka príkaz riadne splnila a náhrada priznaná bola).
Navrhovateľka netvrdí, že odmena sa má vyplatiť z prostriedkov v úschove severoírskeho súdu (č.l.

234), napokon tieto prostriedky ani nepatria odporcovi. Výška prostriedkov v úschove je podstatná len
pre určenie výšky odmeny (je súčasťou základu pre výpočet odmeny). Z hľadiska určenia výšky odmeny
je preto irelevantné, či odporca môže alebo nemôže disponovať peňažnými prostriedkami zloženými v
úschove severoírskeho súdu.Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že výška odmeny, ktorá patrí navrhovateľke za
splnenie príkazu je v sume 112 500 GBP a táto výška nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Následne sa okresný súd zaoberal otázkou, či a v akej výške je odmena navrhovateľky splatná.
Splatnosť odmeny je dojednaná v príkaznej zmluve nasledovne: "Príkazca vyplatí odmenu príkazníkovi
jednorázovo v slovenských korunách podľa aktuálneho kurzového lístka Národnej banky Slovenska,
a to do 21 dní od prijatia priznanej náhrady príkazcom". Odmena je teda dojednaná ako splatná

"jednorazovo". Pojem jednorazovo súd vykladá v súvislosti s ďalšou časťou vety v uvedenom článku
zmluvy "...od prijatia priznanej náhrady príkazcom". Súd vykladá toto ustanovenie zmluvy tak, že v
prípade, ak odporca príjme akúkoľvek sumu ako súčasť náhrady škody, do 21 dní od prijatia tejto
sumy je povinný zaplatiť navrhovateľke v jedinej splátke (jednorazovo) 10% z takto prijatej sumy.
Účastníci Príkaznej zmluvy rozlišujú medzi "celkovou priznanou náhradou škody" (čl. IV. veta prvá) a
"prijatou priznanou náhradou" (čl. IV. veta druhá). Takýto výklad vyplýva aj z konania účastníkov po

priznaní náhrady škody - odporca po prijatí sumy 125 000 GBP (dňa 1.4.2010) vyplatil dňa 25.6.2010
navrhovateľke sumu 18 228,- €. Podľa názoru súdu nie je možné považovať za splatnú celú odmenu
po prijatí len časti priznanej náhrady príkazcom (odporcom). Časť odmeny splatnú dňa 22.4.2010 teda
odporca navrhovateľke uhradil. Ak sa domáha navrhovateľka zaplatenia aj zvyšku dojednanej odmeny
(do sumy 112 500 libier), tak je návrh podaný predčasne, pretože nepreukázala, že nárok je v tejto časti

splatný (že odporca prijal priznanú náhradu).

V otázke posúdenia uplatnenej náhrady nákladov navrhovateľky okresný súd uviedol, že navrhovateľka
vyčíslila účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním príkazu podľa príkaznej zmluvy na
sumu 3 840 €. Tieto náklady nijako nešpecifikovala. Podľa jej vyjadrenia ide o dojednané paušálne

náklady v sume 80 € / mesiac. Navrhovateľka má v zásade podľa dojednanej príkaznej zmluvy nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s činnosťou príkazníka podľa
zmluvy. Ak však príkazca (odporca) namieta spornosť týchto hotových výdavkov, je dôkazné bremeno
preukázania ich výšky a účelnosti na navrhovateľke. Keďže odporca poprel vznik nároku navrhovateľky
na náhradu účelne vynaložených nákladov (tvrdil, že účelne vynaložené náklady jej boli uhradené

právnym zástupcom jeho syna) a navrhovateľka nijako výšku ani druh týchto nákladov nepreukázala,
v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. Preto jej okresný súd uplatnenú náhradu hotových výdavkov
nepriznal.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa

záverov okresného súdu navrhovateľka nemala procesný úspech v konaní o jej návrhu a odporca
nemal procesný úspech v konaní o jeho vzájomnom návrhu. Každý z účastníkov bol preto len čiastočne
úspešný (navrhovateľka v časti o vzájomnom návrhu a odporca v časti o návrhu navrhovateľky). Preto
okresný súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky a proti výroku o náhrade trov konania uvedeného
rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho obhajcu z
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p., teda z dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľky s poukazom na znenie čl. IV.

Príkaznej zmluvy podstatné pre posúdenie splatnosti jej odmeny možno považovať dve skutočnosti. Sú
to okamih, v ktorom odporca obdrží náhradu škody a jednorazové vyplatenej odmeny. Je zrejmé, že
stranynepredvídaliformučiastkovýchúhradodmenyaakbybolichzmluvnýzámeriný,bolibytovyjadrili
v texte zmluvy a zároveň určili spôsob realizácie čiastkových plnení. Preto podľa názoru navrhovateľky k
prijatiu sumy, postačujúcej na splnenie celého dlhu odporcu, už došlo, konkrétne 1.4.2010, keď odporca

obdržal celú náhradu škody, ktorá mu bola v konaní priznaná rozsudkom severoírskeho súdu zo dňa
5.3.2010vovýške125000GBL.Pretonastalasplatnosťcelejodmenynavrhovateľky,správnevyčíslenej
okresným súdom vo výške 112 500 GBL. Ak mal okresný súd pochybnosti o tom, ako sa zmluvné strany
dohodli o otázke splatnosti odmeny, mal postupovať podľa § 563 OZ, pričom navrhovateľka odporcu
žiadala o splnenie záväzku opakovane.

Podľa názoru navrhovateľky v odvolaní názor okresného súdu o splatnosti jej nároku je v rozpore so
zásadou spravodlivosti v zmysle § 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka nedisponuje žiadnou faktickou, ani
právnou možnosťou zistiť, kedy odporca prijme jednotlivé sumy ako súčasť náhrady škody. Odporcaohľadom prijímania finančných prostriedkov zo Severného Írska nedisponuje žiadnou informačnou,
či dokumentačnou povinnosťou voči slovenským štátnym orgánom, či komukoľvek inému. Odporca
zároveň nemá žiadnu zákonnú, zmluvnú, ani súdom uloženú povinnosť oznamovať navrhovateľke, akú

sumu a kedy prijal, resp. prijme v budúcnosti v súvislosti s predmetnou náhradou škody. Existuje tu
dôvodná pochybnosť, že by odporca podiel navrhovateľky dobrovoľne uhradil, nakoľko v minulosti v
prípade obdržania peňazí zo Severného Írska nikdy neplnil včas. Navrhovateľka tiež vytkla okresnému
súdu, že si nevyžiadal výpisy z tých bankových účtov, na ktoré odporca prijímal peňažné obnosy,
čím by bolo možné preukázať skutočnú výšku prijatých peňazí. Je teda nezistiteľné, či sa tvrdenie

odporcu, že navrhovateľke doteraz plnil nad rámec, zakladá na pravde. Podľa názoru navrhovateľky je
okresným súdom deklarovaný nárok navrhovateľky reálne nevymožiteľný. Napadnuté rozhodnutie nárok
navrhovateľky síce autoritatívne potvrdzuje, nenavrhuje však spôsob, akým sa má samotné plnenie
realizovať. Z daného hľadiska sa napadnutý rozsudok oprávnene javí ako nesprávny, keďže je v reálnom
živote nevykonateľný.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že podľa jej názoru okresný súd správne postrehol rozdiel medi pojmami
celková náhrada škody a prijatá priznaná náhrada príkazcom, teda nie aj jeho synom. Preto je osobitne
potrebné zdôrazniť, že odporca dňa 1.4.2010 prijal dostatočnú sumu na to, aby mohol vysporiadať celý
svoj záväzok z príkaznej zmluvy, a to aj bez použitia iných prostriedkov.

Za nesprávny považuje navrhovateľka aj výrok o náhrade trov konania. Má za to, že navrhovateľkin
úspech v konaní predstavoval sumu 76,724,91 eur (zamietnutie vzájomného návrhu odporcu) a úspech
odporcu by predstavoval 42.177,83 eur (zamietnutie návrhu navrhovateľky). V dôsledku toho je čistý
úspech navrhovateľky vo výške 34.547,08 eur a trovy konania navrhovateľky predstavujú pri uvedenom
výpočtovom základe sumu 7.611,70 eur, k náhrade ktorých mal byť odporca zaviazaný. S poukazom

na uvedené navrhovateľka navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch tak, že
návrhu navrhovateľky bude vyhovené a odporca bude zaviazaný k náhrade trov, alebo aby súd zrušil
napadnuté výroky a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Vo vyjadrení uviedol, že aj napriek tomu, že

nepodalodvolanievočirozsudkuokresnéhosúdu,mázato,ževýškaodmenynavrhovateľkyjevrozpore
s dobrými mravmi. Ak by sa odvolací súd stotožnil s určením výšky odmeny navrhovateľky okresným
súdom, odporca považuje okresným súdom určený spôsob momentu splatnosti odmeny navrhovateľky
za správny, pričom okresný súd logicky vyložil ustanovenie čl. IV Príkaznej zmluvy o splatnosti.
Spravodlivým a logickým riešením je, aby odmena navrhovateľky bola vyplácaná postupne jednorazovo

z prijatej náhrady škody. Podľa názoru odporcu tvrdenia navrhovateľky, že nemá možnosť zistiť, aká
suma bola odporcovi v prospech poškodeného vyplatená, sú nepodložené a bez právneho významu,
nakoľko ani z ustanovenia IV. Príkaznej zmluvy nevyplýva, ako sa navrhovateľka dozvie o vyplatení
náhrady. To znamená, že navrhovateľka nepovažovala za potrebné ani pri uzatváraní zmluvy bližšie
upraviť spôsob, akým by sa dozvedela o prijatí priznanej náhrady škody. Táto skutočnosť ani nevyhnutne

nemusí byť uvedená v príkaznej zmluve, nakoľko dôraz je daný na povinnosť odporcu uhradiť odmenu
včas. Za rovnako nepodložené a špekulatívne považuje odporca tvrdenia navrhovateľky, že je sporné,
či vôbec dôjde k úplnému vyplateniu celkovej priznanej náhrady škody. Podľa názoru odporcu aj
navrhovateľkou uplatnený nárok na úhradu vynaložených nákladov, ktorému navrhovateľka nevenuje
v odvolaní pozornosť, je neopodstatnený. Preto sa odporca stotožňuje s názorom okresného súdu

o neunesení dôkazného bremena navrhovateľkou v tejto časti. Podľa názoru odporcu okresný súd
rozhodol správne aj o trovách konania a v odvolaní uplatňovaný nárok na náhradu trov konania odporca
považuje za nepodložený, až absurdný. Je tiež absurdné, že navrhovateľka sa domáha náhrady zo
sumy uhradenej odporcom, v ktorej sume navrhovateľka zobrala svoj návrh späť, pričom v tejto časti bol
návrh podaný predčasne. S poukazom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd potvrdil

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky je potrebné podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania napadnutého výroku vo veci samej rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnymskutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľka prezentovala už počas konania pred okresným súdom.

Na podporu správnych záverov okresného súdu v súvislosti s namietanou nesprávnosťou zisteného
skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť,
že hodnotenie vykonaných dôkazov súdom upravuje ustanovenie § 132 O. s. p., podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z hľadiska prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu v súvislosti s posudzovaním postupu súdu prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Súdy v občianskom súdnom konaní musia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. vo svojom

rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného
presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 132 O. s. p., to znamená, že vykonané dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,

ako aj v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vytýkať
nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa ani v prípade, že by bolo možné na základe hodnotenia
vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim
skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné súdu prvého stupňa vytknúť hodnotenie
dôkazov spôsobom, odporujúcim ustanoveniu § 132 O. s. p. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné dodať, že ani v prípade, ak skutkový stav veci nie je správne zistený, pretože súd prvého
stupňa nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej (napr. nelogické závery, závery ktoré nemajú
oporu vo vykonaných dôkazoch), môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať. Nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania, či v prejednávanom prípade okresný súd postupoval v súlade s ustanovením
§ 132 O. s. p., odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a okresný súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyrovnal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V prejednávanom prípade je nepochybné,

že tvrdenia účastníkov sa rozchádzali vo výklade zmluvného dojednania o splatnosti odmeny
navrhovateľky, na čo správne poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku.

Podľa názoru odvolacieho súdu záver okresného súdu o otázkach splatnosti odmeny plne zodpovedá
jazykovému zneniu čl. IV. Príkaznej zmluvy a je aj logický. Okresný súd pritom nepochybne vychádzal

z prejavov vôle účastníkov v čase uzavretia zmluvy, zameranej na reálne získanie finančného
odškodnenia pre poškodeného a na druhej strane k vyplateniu odmeny navrhovateľke z reálne
získaných finančných prostriedkov. Takáto vôľa má vnútornú logiku a je v súlade so zásadami
slušného správania, keďže na okolnosti uvedeného prípadu by zrejme nebolo morálne požadovať
od odporcu zaplatenie odmeny do doby, než by náhrada bola vyplatená k rukám odporcu. Odvolací

súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľky v odvolaní, podľa ktorého v zmysle jazykového výkladu
predstavuje jednorazovosť spôsob realizácie plnenia, pri ktorom sa plnenie nebude opakovať, ale
uskutoční sa jediný raz, z čoho odvolateľka vyvodila, že v prejednávanom prípade by malo byť
momentom splatnosti jej dohodnutej odmeny prijatie akejkoľvek sumy odporcom z priznanej náhrady.
Podľa názoru odvolacieho súdu výklad pojmu jednorazovosť okresným súdom v prejednávanej veci v

plnom rozsahu zodpovedá aj jazykovému výkladu v odbornej literatúre, na ktorú odvolateľka poukázala
v poznámke. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd v súlade s výkladovým pravidlom
podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k dôvodnému záveru o otázke splatnosti odmenynavrhovateľky podľa čl. IV Príkaznej zmluvy a tento svoj záver podrobne a aj z hľadiska jazykového
výkladu správne odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.

Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že okresným súdom deklarovaný jej právny nárok je reálne
nevykonateľný, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. je záväzný len výrok
rozsudku. Z toho dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s námietkou odvolateľky o nevykonateľnosti
napadnutého výroku rozsudku.

Za rozhodný nepovažoval odvolací súd ani argument navrhovateľky, podľa ktorého nemá ako zistiť, kedy
boliodporcovireálnevyplatenéjednotlivésumy.Podľanázoruodvolaciehosúduzozmluvnýchdojednaní
účastníkov vyplýva právna povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľke z prijatých peňazí odmenu a teda
nepriamo aj povinnosť odporcu poskytnúť v tomto smere potrebnú súčinnosť navrhovateľke, pričom
prostriedkom na dosiahnutie splnenia právnej povinnosti je aj občianske súdne konanie v zmysle § 1
O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o
zamietnutí návrhu navrhovateľky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania z dôvodu
podaného odvolania odvolací súd dospel k záveru, že podľa jeho názoru sa okresný súd nevyporiadal
so všetkými rozhodnými skutočnosťami. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný
súd o náhrade trov rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O. s. p., hoci v dôsledku čiastočného zastavenia
konania prichádzala do úvahy aj aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O. s. p. a okresný

súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo neaplikoval aj uvedené zákonné ustanovenie. Pozornosti
odvolacieho súdu tiež neušlo, že vo veci konal okresný súd o dvoch samostatných nárokoch s podstatne
rozdielnou hodnotou (podaním vzájomného návrhu došlo fakticky k spojeniu veci na spoločné konanie),
z ktorého dôvodu bolo potrebné posúdiť aj mieru úspechu účastníkov v spoločnom konaní a vyvodiť z
toho zákonné dôsledky. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku

okresného súdu vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2
O. s. p. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil výrok napadnutého rozsudku o
náhrade trov konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu bude znovu posúdiť
nároky účastníkov na náhradu trov konania v zmysle vyššie uvedeného a náležite sa vyporiadať aj s
dôvodmi odvolania navrhovateľky v tejto časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .