Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213202847
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213202847.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci navrhovateľky: W. A., nar.
XX.XX.XXXX, O. XX, N., zastúpená: JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou, Metodova 7, Bratislava,
proti odporcovi: M. A., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, N., zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Viera
Malinowska, s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C 23/2013-238 zo dňa 14.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C 23/2013-238 zo
dňa 14. januára 2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 12C 23/2013-238 zo dňa 14.1.2014 uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne od 15.1.2014 a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7C 223/1998
zo dňa 13.4.1999 vo výroku o výživnom. Zročné výživné v sume 1.400,- eur uložil odporcovi zaplatiť
nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd Bratislava II rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľky zo dňa 18.10.2012,
ktorý bol doručený súdu dňa 22.10.2012 a ktorým navrhovateľka žiadala upraviť výživné a zmeniť

rozsudok Okresného súdu Bratislava II vo veci sp.zn. 7C 223/1998 vo výroku o výživnom a zvýšiť
výživné zo sumy 59,75 eur na sumu 1.300,- eur mesačne od podania návrhu. Navrhovateľka v
návrhu uviedla, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo viac ako 13 rokov a zvýšili sa jej
odôvodené potreby a náklady spojené s vyšším vekom, výživou, štúdiom. Navrhovateľka navštevuje
dennébakalárskeštúdiumvanglickomjazykunaCityUniverzityofSeattlevBratislaveanákladyspojené
s jej výživou uhrádza matka navrhovateľky a jej odôvodené potreby sú školné s pomôckami 325,- eur
mesačne, strava v škole 100,- eur, cestovné 200,- eur, mobil 70,- eur, oblečenie a obuv 702,- eur,

hygienické a kozmetické potreby 150,- eur, vreckové 100,- eur, poistka 33,19 eur. Navrhovateľka sa
od 11 rokov venuje parkúrovému jazdeniu a v roku 2008 rodičia zakúpili navrhovateľke parkúrového
koňa v hodnote 15.000,- eur a výstroj pre koňa a jazda tvorili náklady v sume 3.319,39 eur a
ustajnenie vo výške 298,75 eur, ktorú sumu mal hradiť odporca. Náklady na koňa mesačne predstavovali
sumu 505,50 eur. Navrhovateľka začala navštevovať fitnescentrum s členským na 6 mesiacov 275,-
eur. Navrhovateľke matka k 18. narodeninám darovala auto v hodnote 14.300,- eur a počas roka
navrhovateľka absolvuje 2 až 3 dovolenky. Matka hradila navrhovateľke pobyt v Amerike z dôvoduzlepšenia znalosti anglického jazyka v hodnote 3.000,- eur. Navrhovateľka popri škole sa snaží nájsť
brigádu, ale bezvýsledne. Celkové náklady, ktoré vyčíslila navrhovateľka sú 2.656,63 eur. Odporca
je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PC HELP SERVIS, s.r.o. a výlučným vlastníkom

viacerých nehnuteľností bytu č. 2 a č. 10 na Z. X. XX S. N., pozemku o výmere 666 m2 v O., na
ktorom je postavený rodinný dom a vlastníkom motorového vozidla PORSCHE Cayenne a TOYOTA
Rav. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a od septembra 2012 prispieva na výživu navrhovateľky
sumou250,-eurmesačne,tiežnavrhovateľkekúpildiamantyvhodnote6.000,-eurkjej18.narodeninám
a nesúhlasil s návrhom, pretože výživné, ktoré žiada v podanom návrhu, nezodpovedá jej odôvodneným

potrebám. Navrhovateľka je už plnoletá a mala by sa podieľať na potrebách rodiny. Vyčíslené mesačné
náklady považoval za neprimerane vysoké v porovnaní s výškou priemernej mzdy na území Slovenskej
republiky v roku 2012 a jeho dcéra spotrebuje finančné prostriedky, ktorou väčšina plnoletých občanov
živí mesačne aj svojich rodinných príslušníkov. Matka navrhovateľky je spoločníčkou a konateľkou
obchodnej spoločnosti REBECA-BS, s.r.o. od 10.12.2008 a pracuje v spoločnosti ELTRAK spol. s
r.o. a jej pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú. Z potvrdenia o prímoch fyzickej osoby matky

navrhovateľky zo závislej činnosti za rok 2012 v spoločnosti VUKI, a.s. súd zistil, že výška úhrnu
zúčtovaných a vyplatených príjmov bola 490,81 eur spoločnosti ELTRAK, s.r.o. bola výška úhrnu
zúčtovaných a vyplatených príjmov 12.346,48 eur, z daňového priznania matky navrhovateľky za rok
2012 súd zistil, že úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bol 12.837,29 eur. Otec navrhovateľky je
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PC HELP SERVIS, s.r.o. od 15.12.2005 a podniká tiež

na základe živnostenského oprávnenia s obchodným menom M. A. - A. C. Z.. Z daňového priznania
odporcu, ako fyzickej osoby za rok 2012 súd zistil, že výsledok hospodárenia odporcu bol kladný vo
výške 1.837,36 eur, z daňového priznania odporcu ako právnickej osoby za rok 2012 je zrejmé, že
výsledok hospodárenia pred zdanením bol záporný a to 4.483,- eur. Z výkazu o príjmoch a výdavkoch
odporcu ako fyzickej osoby súd zistil, že rozdiel príjmov a výdavkov za rok 2012 bol 4.013,- eur. Odporca

je vlastníkom viacerých nehnuteľností, bytu č. 10 na Z. X. v N., ornej pôdy v obci O. vo výmere 666 m2,
rodinného domu v A. N. a tiež je vlastníkom dvoch motorových vozidiel.

Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti a zvýšil výživné zo sumy 59,75 eur na sumu 350,-
eur mesačne od 15.1.2014 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol tak v súlade s ustanovením §
62, § 63, § 75, § 78 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo

všeobecných hľadísk a to zo skúmania odôvodených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádzal
aj z reálnych možností a schopností otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených
potrieb oprávneného je súčasne závislý od reálnych schopností a možností povinného a to zárobkových
schopností a možností a počtu celkových vyživovacích povinností. Pri rozhodovaní o zmene výšky

výživného v danom prípade súd prihliadol na zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne opodstatnený. Súd mal
preukázané, že od poslednej úpravy výživného od mája 1999, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Bratislava II vo veci sp.zn. 7C 223/1998 zo dňa 13.4.1999 nastala zmena pomerov
na strane navrhovateľky v súvislosti s jej nástupom na vysokú školu, ako ja zvýšením cien tovarov a

služieb, ktoré nie je možné pokryť výživným, ktoré bolo určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu vo
výške 59,75 eur. Súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky a zistil, že potreby, ktoré navrhovateľka
označuje za odôvodnené a štandardné, sú podľa názoru súdu nadštandardné v porovnaní s osobami
primeranými jej veku. Súd vychádzal z daného stavu, že navrhovateľka je študentkou 2. ročníka
vysokej školy, má 21 rokov a svoje náklady vyčíslila v sume 2.930,54 eur, čo považuje súd za vysoko

nadhodnotenéanereálneastotožnilsasvyjadrenímodporcu,ženákladynavrhovateľkysúneprimerané
a pokrývajú náklady štvorčlennej rodiny. V rozhodnutí súd zdôraznil, že navrhovateľka si zvolila štúdium
na vysokej škole bez konzultácie s odporcom, ktorý sa nemal možnosť vyjadriť, či je v jeho možnostiach
prispievať navrhovateľke na štúdium, pričom sa navrhovateľka výber vysokej školy konzultovala iba s
matkou, ktorá náklady na školné uhrádza. Navrhovateľka študuje a tak nie je zamestnaná a odporca

uhrádzal výživné v sume 250,- eur a ostatné výdavky navrhovateľky uhrádzala jej matka. Vysoký
štandard navrhovateľke zabezpečuje matka, ktorá by tak nerobila, ak by na uvedený nadštandard
mala nedostatok finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu nie je daný zákonný dôvod, aby sa na
vysokom štandarde podieľal aj otec, ktorý sa nemal možnosť vyjadriť k nákladom navrhovateľky a k ich
opodstatnenosti a najmä potrebe. Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine,

výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi a to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté deti. Súd pri určení výšky výživného v sume 350,- eur vychádzal aj z názoru odporcu, nakoľkoodporca výživné v tejto sume navrhol, pričom v predchádzajúcom období dobrovoľne prispieval v sume
250,- eur mesačne a zaostalé výživné zohľadnil od podania návrhu až do rozhodnutia súdu, nakoľko mal
v konaní preukázané, že odporca platby vo výške 250,- eur navrhovateľke zasielal, čo navrhovateľka

nepopierala. Zaostalé výživné súd určil od podania návrhu na zvýšenie výživného do rozhodnutia súdu
vo veci od 22.10.2013 do 14.1.2014 za 14 mesiacov, za ktoré obdobie odporca uhradil výživné vo výške
3.500,- eur, súdom určené výživné je 350,- eur, čo predstavuje sumu 4.900,- eur. Pri zaostalom výživnom
od sumy 4.900,- eur odpočítal sumu 3.500,- eur a tak dospel k sume zaostalého výživného vo výške
1.400,- eur za obdobie od 22.10.2013 do 14.1.2014. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol,

nakoľko navrhovateľkou žiadané výživné je neprimerané jej veku a potrebám. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom k tomu, že účastníci mali vo veci úspech čiastočný s
prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa § 150 ods. 1 O.s.p.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh na zvýšenie výživného zamietol podala odvolanie
navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti a
zvýšil výživné na sumu 1.300,- eur mesačne. V odvolaní namietala, že okresný súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že okresný
súd nesprávne právne danú vec posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V odvolaní poukázala na
ustanovenie § 62 ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. S prihliadnutím na ustanovenie § 78 ods. 1 až ods. 3 Zákona o rodine

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Navrhovateľka tvrdila,
že študuje v 2. ročníku denného bakalárskeho štúdia na Univerzity of Seattle v Bratislave v anglickom
jazyku.Odpredchádzajúcejúpravyvýživnéhouplynulotakmer15rokovaodôvodnenépotrebyanáklady
spojené s jej vekom, výživou, bývaním a štúdiom podstatne vzrástli celkovým zvýšením cien životne
dôležitých potrieb. V odvolaní navrhovateľka poukázala na majetkové pomery odporcu, ktorý má v

danom prípade vyživovaciu povinnosť a to, že podniká na základe živnostenského oprávnenia a je
tiež jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti. Odporca mal ročný príjem zo živnosti
153,11 eur mesačne a výsledok hospodárenia právnickej osoby spoločnosti PC HELP SERVIS, s.r.o.
za rok 2012, ktoré je jediným spoločníkom a konateľom, mal predstavovať stratu vo výške 4.483,- eur,
hoci výnosy tejto spoločnosti boli vo výške 320.272,54 eur a náklady spoločnosti mali byť vo výške

324.755,54 eur. V odvolaní navrhovateľka uviedla, že odporca dňa 24.1.2013 predal jednu zo svojich
nehnuteľností a to jednoizbový byt č. 2 na Z. X. č. 14 v N. za cenu 69.900,- eur, na čo mal súd
prihliadnuť pri rozhodnutí o výške výživného. V súčasnej dobe je odporca výlučným vlastníkom bytu
č. 10 na Z. X. Č.. XX S. N., ktorý prenajíma, ďalej rodinného domu na S. X. Č.. X S. N. a rodinného
domu v O., spolu s pozemkom o výmere 666 m2, ktorý postavil a v ktorom už 8 rokov býva a tiež

nehnuteľnosť v A. N. v rokoch 2011 až 2012 odporca rekonštruoval a realizoval aj prístavbu, čím túto
nehnuteľnosť značne zhodnotil. Navrhovateľka vo svojom odvolaní zdôraznila jednotlivé položky a ich
opodstatnenosť, ktoré uvádzala v podanom návrhu a to ako dôvod pre zvýšenie výživného a namietala,
že súd vôbec nevyhodnotil odôvodnenú potrebu navrhovateľky ako náklady na stravu doma aj v škole,
na cestovné, na ošatenie a obuv, kozmetické a hygienické potreby, potrebu bývania, výlety, dovolenky,

náklady na členstvo vo fitnescentre, vreckové a zdôraznila, že tieto náklady a výdavky sú opodstatnené
vo výške, ktorú preukazovala v priebehu konania. V závere odvolania navrhovateľka zdôraznila, že
aplikácia ustanovenia o nepriznaní výživného pre rozpor s dobrými mravmi je nielenže neadekvátna,
ale aj v rozpore so skutočnosťou. Podľa čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa je súd povinný prihliadať na
právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a

sociálnyrozvoj.Navrhovateľkažiadala,abyodvolacísúdpopreskúmanívšetkýchskutočnostíadôkazov
rozsudok okresného súdu zmenil a rozhodol o zvýšení výživného v zmysle petitu podaného návrhu.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca podaním zo dňa 21.3.2014, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru odporcu je rozhodnutie
okresného súdu vecne správne a spravodlivé. Vo vyjadrení odporca poukázal na zásadný rozpor

medzi účastníkmi, pokiaľ ide o rozdielnosť právneho názoru na obsah vyživovacej povinnosti rodičov
k plnoletému potomkovi a obsah pojmu odôvodnené potreby potomka, ktoré majú byť kryté výživným
na plnoleté dieťa. Odporca tvrdil, že extenzívny výklad rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
plnoletýmpotomkomtak,akosadomáhanavrhovateľkajenesprávny.Jehorealizáciou,takakopožaduje
navrhovateľka svojim návrhom nielenže nepríde k vyrovnaniu životnej úrovne rodičov a detí, ale naopak

navrhovateľka si uplatňuje nárok na plnenia, na ktoré nemá právny nárok a ktoré sú zjavne nadrámec možností nielen odporcu, ale aj oboch rodičov, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že
matka navrhovateľky sa vyjadrila, že na úhradu ňou deklarovaných nákladov prispieva partner matky.
V priebehu konania odporca tvrdil, že pod vyživovacou povinnosťou nie je možné chápať povinnosť

riešenia bytovej situácie u plnoletého dieťaťa kúpou nehnuteľnosti, obstaranie osobného motorového
vozidla plnoleté dieťa a ani náhrady nákladov spojených s kúpou zariadenia samostatnej domácnosti
plnoletého dieťaťa. Tieto výdavky, ktoré boli navrhovateľkou uplatnené v žiadnom prípade nespĺňajú
kritérium odôvodnenosti a primeranosti. Nemožno ich považovať za výdavky, ktoré by boli základné
a nevyhnutné a ani za výdavky, ktoré by bolo možné charakterizovať ako výdavky na všestranný

rozvoj plnoletej dcéry. Vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine právny názor
navrhovateľky o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov je nesprávny, pretože i odôvodené potreby
dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a preto je potrebné dbať
tiež o to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb. V
prípade vyhovenia návrhu navrhovateľky a určenia výživného zo strany otca 1.300,- eur mesačne pri
rovnakom výživnom zo strany matky by mala navrhovateľka k dispozícii mesačný príjem 2.600,- eur,

čo je v rozpore so zásadou, ktorou argumentuje a to v neprospech životnej úrovne rodičov. Pokiaľ
navrhovateľka zdôraznila, že výška výživného sa nemenila súdnym rozhodnutím takmer 15 rokov,
otec tvrdil, že vždy svoju vyživovaciu povinnosť plnil vysoko nad rámec súdom určeného výživného,
čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, a je možné preukázať tým, že matka až do plnoletosti
nemala dôvod uplatniť zvýšené výživné na navrhovateľku súdnou cestou. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila,

že odporca má nehnuteľnosti vo vlastníctve a jeho životná úroveň je pomerne vysoká, uviedol, že s
nadobudnutím nehnuteľností mal aj záväzky, ktoré musel vyrovnať a tiež mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. V konaní nezatajil žiadny príjem a súd mal možnosť hodnotiť objektívne jeho schopnosť
plniť si vyživovaciu povinnosť, ale na druhej starne musí súd skúmať aj odôvodnené potreby plnoletého
dieťaťa, ktoré by malo výživné uspokojovať a nie sa zaoberať len príjmom a majetkovými pomery

odporcu, ako povinného pri určení vyživovacej povinnosti. Navrhovateľkou uvádzaná výška výdavkov
nie je možná považovať za odôvodnené potreby, ktoré Zákon o rodine chápe ako náklady, ktoré je
povinnýrodičpotomkoviplniť.Odporcatvrdil,žepotrebynavrhovateľkysúneprimeranéaneodôvodnené
avyjadrenienavrhovateľky,žepotrebabývaťjezákladnouživotnoupotreboudieťaťa,pretoževopačnom
prípade by sa stal z dieťaťa bezdomovec, považuje za zavádzajúce, pretože „bývať“ nie je možné

stotožniť s povinnosťou rodičov zakúpiť potomkovi byt alebo inú nehnuteľnosť, ani poskytnutie daru
nad rámec bežného darovania jedného z rodičov, nezakladá automaticky povinnosť prispievať na dar,
alebo jeho prevádzku a údržbu druhým z rodičov v rámci jeho vyživovacej povinnosti, čo platí aj o
osobnom motorovom vozidle darovanom navrhovateľke matkou. V prípade motorového vozidla, ani v
prípade bytu, nebolo v konaní preukázané, že ide o vlastníctvo navrhovateľky. Odporca preto žiadal

rozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypotvrdiť.Predoplnenieuviedol,žemusíkonštatovať,žebol
podaným návrhom a správaním navrhovateľky ako otec nielen prekvapený, ale aj nesmierne sklamaný,
pretože vždy sa maximálne snažil, aby navrhovateľka mala všetko, čo potrebovala a chcela. Jeho postoj
k podanému návrhu a požadovanej výške výživného je daný nielen jeho možnosťami a schopnosťami,
zhodnotením reálnych odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale aj výchovným pôsobením a snahou

viesť navrhovateľku k úcte k hodnotám, ktoré potomok nemôže nedôvodne vždy očakávať len vo forme
daru, ale ktoré si ako človek má obstarať poctivou prácou.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a /
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle podaného odvolania.

Odvolanie je založené na námietke navrhovateľky, že súd prvého stupňa v predmetnej veci nesprávne
právne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Navrhovateľka nesúhlasila s rozhodnutím súdu a žiadala, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na sumu 1.300,- eur v zmysle podaného

návrhu na zvýšenie výživného.

Z obsahu odvolania navrhovateľky možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a opodstatnenosť
odvolania odôvodňuje tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdeníveci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí
vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza
z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane

rodičovsaposudzujúvovzájomnejsúvislostisodôvodnenýmipotrebaminastraneoprávnenéhodieťaťa.
Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu
osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,

duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od
formybudúcejprípravynapovolanie.Nemožnodospieťkvšeobecneplatnémuzáveru,ideoindividuálnu
fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať,
súčasne závisí od schopností a možností rodičov.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v

súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

Vzmysle§62ods.2Zákonaorodineschopnosti,možnostiamajetkovépomeryrodičatrebaposudzovať
vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre
svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím

určitého veku t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon
o prídavku na dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v zmysle Zákona o rodine trvá do času,
pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je individuálna. Dieťa môže byť schopné
sa samostatne živiť po ukončení strednej školy (ak mu to podmienky na trhu práce umožňujú), alebo
prípadne až po ukončení štúdia na vysokej škole. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo

skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností amajetkovýchpomerovažedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Zuvedenéhojezrejmé,
ževyživovaciupovinnosťvočidieťaťumajúobajarodičiadieťaťa,pričomplatí,žesúdindividuálneskúma
schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že

pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča,
ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol
zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne
nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho
majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov a to opäť individuálne u

každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov,
výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre
určenie výživného je životná úroveň rodičov. Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo sa podieľať
na životnej úrovni rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor,
leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa a to

tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného
(oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne).

Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň
základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka
a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má

nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé
náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke
potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako
napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden
kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava

neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom

existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane
oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť
o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a
celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z
dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému,

zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti a podobne.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný,
keď od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky, predovšetkým v
dôsledku jej vyššieho veku a s tým súvisiacim zvýšením odôvodnených potrieb.

V návrhu navrhovateľka tvrdila, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 13 rokov a tak
odôvodnené potreby a náklady spojené s jej vekom, výživou, štúdiom a výchovou podstatne vzrástli
celkovým zvýšením cien životne dôležitých potrieb a rovnako aj nástupom na súkromnú vysokú školu
City University of Seattle v Bratislave. Zdôraznila, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného začala
navštevovať základnú školu a v súčasnosti študuje na uvedenej vysokej škole.

Okrem toho navrhovateľka tvrdila, že nakoľko jej výdavky presahujú možnosti matky, z toho dôvodu
jej na ich úhradu prispieva partner matky, s ktorým žijú s matkou v spoločnej domácnosti spolu s ich
6-ročným synom.

Vychádzajúc z uvedeného tvrdenia navrhovateľky odvolací súd správny právny záver okresného súdu
dopĺňa tým, že je nevyhnutné zdôrazniť, že nie každý výdavok a každé požadované výdavky zo strany

navrhovateľky je nutné uhrádzať. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka vyčíslila mesačné nákladysumou 2 656,63 eur. K uvedenej sume vyčíslených nákladov navrhovateľky je potrebné pripomenúť, že
v zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine (na toto zákonné ustanovenie poukazuje aj navrhovateľka
pri odôvodnení svojho návrhu a tiež aj odvolania proti rozsudku), výška mesačných nákladov na

dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojovanie
jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava
dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pokiaľ to životná

úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské
tábory a pod. tak, aby sa deti podieľali na vyššej životnej úrovni rodičov. Avšak ani určenie výšky
výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné.

Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo vyššej výške, než sú
preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú.

V prípade navrhovateľky, ako sama tvrdí v návrhu na zvýšenie výživného, však ňou vyčíslené náklady

uhrádza matka, aj otec platením výživného a tiež aj partner matky. Skutočnosť, že navrhovateľka
vyčíslila svoje náklady v sume 2.656,63 eur, ešte nemôže odôvodňovať zvýšenie výživného na sumu
1.300,- eur, ktorú žiada navrhovateľka. Odporca ako otec dôvodne namieta, že požadované výživné
je neprimerané a nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorej sa nepodarilo v konaní
preukázať odôvodnenosť jej potrieb, ktoré vyčíslila uvedenou sumou. Navrhovateľka nemôže úhradu

svojich výdavkov alebo nákladov prenášať na svoju matku v neprimeranom rozsahu, tiež na matkinho
partnera a na svojho otca, ktorý, ako vyplýva z obsahu spisu sa sám snaží a vždy sa aj snažil
zabezpečiť všetky potreby navrhovateľky a preto jej dobrovoľne prispieva vyššou sumou, ako bolo
určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd zastáva názor, že výživné určené prvostupňovým súdom

zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, pričom vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 2
Zákona o rodine navrhovateľka sa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov a tak je určené výživné v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine a okrem toho navrhovateľka má možnosť zlepšiť
svoju životnú úroveň, ak to je v jej záujme, po ukončení štúdia, keď bude schopná sama sa živiť. V
súčasnej dobe, vzhľadom na zistený skutkový stav veci je určené výživné primerané odôvodneným

potrebám navrhovateľky a rozhodnutie okresného súdu je tak vecne správne.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že
okresný súd v danej veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktoré
sám považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a dôkazy potrebné na
zistenie skutkového stavu veci (§ 120 ods. 2 O.s.p.) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so

zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p.

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval za
správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny právny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel po preskúmaní danej veci k záveru, že v
schopnostiach, možnostiach, zárobkových a majetkových pomeroch odporcu a ani navrhovateľky
nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na sumu 1.300,- eur mesačne.

Z takto zistených skutkových okolností danej veci, odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako i možností,
schopností, zárobkových a majetkových pomerov otca nemohol ani odvolací súd dospieť k záveru, že

došlo na strane otca k tak významnej zmene jeho pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho
rozhodnutia o výške výživného pre navrhovateľku, spočívajúcu v jeho zvýšení na sumu 1.300,- eur
mesačne.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.