Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/685/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206368
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:1213206368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, IČO 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr.
Vladimír Kán, advokát, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: H. S., nar. XX.X.XXXX, A.
XXXX/XX, XXX XX F. B., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: Z. T., tajomníčkou

Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 6C/304/ 2014 - 42 zo dňa 08. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh zamietol, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur z dôvodu, že sa odporca dňa 21.3.2011 na linke Mestskej
hromadnej dopravy číslo 61 v Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom na výzvu kontrolného

orgánu a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd
z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci s poukazom na námietku premlčania
vznesenú opatrovníčkou odporcu, vyvodil ten právny záver, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto
konaní je premlčaný. Odporca cestoval dňa 21.3.2011 na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo
61 v Bratislave v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, bol zastihnutý
prepravným kontrolórom a na jeho výzvu odmietol zaplatiť základné cestovné platné v tom čase v sume
0,50 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 50 Eur. Premlčanie

je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Je
to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Občiansky zákonník stanovuje premlčanie so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá

sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom stanovená osobitná
premlčacia doba. Pri právach z prepravy sa však použije osobitná premlčacia doba, ktorá je jednoročná.
Tátojednoročnádobaplynieododňakeďsaprávomohlopoprvýrazvykonať.Právomôžebyťvykonané
prvýraz,keďvzniknemožnosťpodaťnajehozákladežalobu.Opatrovníčkaodporcusaprávapremlčania
dovolala. Jednoročná premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy začala v predmetnom
prípade plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca cestoval v dopravnom
prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 21.3.2011, čim navrhovateľovi vznikla

možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svojeprávo uplatnil až podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava II dňa
06.03.2013. Vzhľadom k tomu, že opatrovníčka odporcu v konaní namietla premlčanie práva, súd toto
právo navrhovateľovi nemôže v súdnom konaní priznať a preto návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom
vzhľadom k tomu, že úspešným v konaní bol odporca, ktorý si trovy konania neuplatnil a tieto mu ani
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistilskutkovýstav.Uviedol,žepovinnosťzaplatiťúhradu50Eurzanepreukázaniesacestovnýmlístkom
vznikla odporcovi v zmysle § 9 písm. b), v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi
práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu
za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, je potrebné aplikovať § 101 OZ, a preto

pohľadávka vo výške 50 Eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.
Záverom dal do pozornosti rozhodnutia odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave, v totožných
veciach, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne

správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Podľa § 760 OZ zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 OZ). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň

cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 OZ).

Podľa § 108 OZ práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri

preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným

účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovalik uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.

Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave,

a podľa prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby je potrebné vychádzať z § 101 OZ, v zmysle
ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108 OZ na uplatnenie práv
vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania podľa § 760 OZ konkludentne
tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy, čím pristúpil na
podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom poskytuje, vrátane výšky a podmienok

uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 OZ začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím ktorej
sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna prax
zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie,
teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku
právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené tak nastala splatnosť záväzku odporcu, ktorý cestoval v mestskom

hromadnomprostriedkunavrhovateľabezcestovnéholístka, zaplatiťnavrhovateľovicestovnéaprirážku
k cestovnému, počnúc nasledujúcim dňom, kedy došlo k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený
cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie. Jednoročná premlčacia doba tak v
prejednávanej veci začala plynúť 22.03.2011 a uplynula dňom 22.03.2012, a pokiaľ bol návrh podaný na
súde 06.03.2013, správny je záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania,

ktorá spôsobila stratu nároku navrhovateľa vymáhať právo súdnou cestou, nemožno návrhu vyhovieť.

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a
preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok
na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov

preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 OZ. Nárok na zaplatenie úhrady
preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 OZ, ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na; v tomto smere odlišné; rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací senát právne záväzné.

V odvolacom konaní úspešného odporcu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže v odvolacom
konaní mu žiadne trovy nevznikli, a neuplatnil si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., nebola mu náhrada
trov odvolacieho konania priznaná.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.