Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213115
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813213115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovaným: 1.
O. I., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX Q. XXX, 2. S. I., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX Q. XXX, o zaplatenie
7838,91 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 1950 eur s príslušenstvom

z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4959,84
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6803,40 eur od 09.03.2013 do 28.05.2013,

s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6753,40 eur, od 29.05.2013 do 30.07.2013, zo
sumy 6673,40 od 31.07.2013 do 26.03.2014, zo sumy 6473,40 eur od 27.03.2014 do 24.10.2014, zo
sumy 6223,40 eur od 25.10.2014 do 25.11.2014, zo sumy 5973,40 eur od 26.11.2014 do 22.12.2014, zo
sumy 5723,40 eur od 23.12.2014 do 26.01.2015, zo sumy 5598,40 eur od 27.01.2015 do 25.02.2015, zo
sumy 5223,40 eur od 26.02.2015 do 25.03.2015, zo sumy 5098,40 eur od 26.03.2015 do 27.04.2015, zo
sumy 4723,40 eur od 28.04.2015 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 35,02 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 150 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30.

dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7838,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy
6803,40 eur od 09.03.2013 do 28.05.2013, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 6753,40
eur od 29.05.2013 do 30.07.2013, úrok z omeškania vo výške 8350% p.a. zo sumy 6673,40 eur od
3.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že jeho právny predchodca D. D., S..D.., D. D.
P. XX, J., IČO: 00 151 653 poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy č. 0561551910 uzavretej dňa

07.12.2006 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,75% p.a., ktorý sa žalovaní zaviazali
uhradiť formou pravidelných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky dňa 20.11.2016.V
rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok nesplnili riadne a včas v lehotách splatnosti
mesačných splátok úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.02.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. Čl. 7.6. bpd 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienokúverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 8338,29 eur pozostávajúca z
istiny nesplatenej časti úveru v sume 6803,40 eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru
v sume 1534,89 eur stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

bolo žalovaným doručené dňa 26.02.2013. Žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do
08.03.2013 nezaplatili, voči žalobcovi sú tak od 09.03.2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z
úverovej zmluvy v celkovej výške 8338,29 eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume
6803,40 eur a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1534,89 eur, z čoho riadne
zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 1123,65 eur a poplatky za správu úveru sumu 41,86 eur.

Následne citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z.NazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedzispoločnosťouD.D.,S..D..akopostupcom
a žalobcom ako postupníkom zo dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovaným postúpená žalobcovi,
o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s
ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaní svoj záväzok
do dňa spísania návrhu uhradili len sčasti a to vo výške 130 eur - úhrada 50 eur prijatá na účet žalobcu

dňa 28.05.2013 a úhrada 80 eur dňa 30.07.2013. Zostatok neuhradenej sumy z titulu nesplateného
úveru tak predstavuje 7838,91 eur, s ktorej platením sú žalovaní v omeškaní voči žalobcovi.

Žalovaný v 1. rade požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Účastníci konania navrhli súdu schválenie súdneho zmieru v znení, že žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7638,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy

6803,4 eur od 09.03.2013 do 28.05.2013, úrok z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 6753,4
eur od 29.05.2013 do 30.07.2013, úrok z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 6673,4 eur od
31.07.2013 do 26.03.2014, úrok z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 6473,4 eur od 27.03.2014
do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich z časti nevráteného súdneho poplatku v sume
47 eur, to všetko formou 37 pravidelných mesačných splátok vo výške 250 eur splatných k 24-dňu v

mesiaci,počnúcprvousplátkousplatnoudňa24.10.2014nač.ú.:XXXXXXXXXX/.XXXX,E.XXXXXXX.
Posledná splátka vo výške 174,48 eur je splatná 24.10.2017 a že žalovaní sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 88,82 eur na č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, E. XXXXXXX v štyroch pravidelných mesačných splátkach, pričom prvá splátka
vo výške 250 eur je splatná 24.06.2014, druhá splátka vo výške 250 eur je splatná dňa 24.07.2014,

tretia splátka vo výške 250 eur je splatná 24.08.2014 a posledná splátka vo výške 132,82 eur je splatná
24.09.2014 s tým, že ak sa žalovaní dostanú do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok alebo
jej časti, strácajú výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným ku dňu nasledujúcemu po prvom dni
omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok, alebo jej časti.

Uznesením č.k. 13C/98/2014-37 zo dňa 12.8.2014 súd zmier uzavretý účastníkmi konania neschválil,

ktoré uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/243/2014 zo dňa
18.2.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu a
jeho prílohami, výpoveďou žalovaného v 1. rade a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade uviedol, že spolu s manželkou, žalovanou v 2. rade, si predmetný úver zobrali, bolo to

vtedy 200000 Sk, spočiatku ho aj splácali, potom však nastali nejaké skutočnosti a úver neboli schopní
splácať. Chcú ho zaplatiť, avšak nie sú schopní zaplatiť ho naraz, preto požiadali o splátky. V ďalšom
uviedol, že v priebehu konania uhradili žalobcovi nejakú sumu, uhrádzali po 250 eur, ale nie sú schopní
ďalej v takýchto splátkach splácať, navrhovali by splátky po 150 eur, nakoľko žalovaná v 2. rade poberá
rodičovský príspevok, majú dve maloleté deti s tým, že jeho príjem v čistom predstavuje 380 eur, ďalej

má ešte príjem na diétach, keďže chodí pracovať do zahraničia. Rodičovský príspevok je okolo 200 eur
a k tomu ešte rodinné prídavky na dve deti. Z tohto príjmu prispievajú svokrovcom, u ktorých bývajú,
200 eur na náklady súvisiace s bývaním, manželka uhrádza ešte iné svoje záväzky v sume cca 100 eur,
zvyšok potrebujú na zabezpečenie základných životných potrieb pre seba, ako aj pre maloleté deti.Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 15.06.2015 uviedol, že žalovaní sa zaviazali
úver, ktorý im bol poskytnutý dňa 07.12.2006 vo výške 6638,78 eur splatiť formou 119 pravidelných
mesačných splátok po 97,96 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného

kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky bol dohodnutý k 20.01.2007 a dátum
poslednej mesačnej splátky k 20.11.2016. Žalobca sa v tomto konaní voči žalovaným domáha zaplatenia
pohľadávky vo výške 7838,91 eur s prísl.. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru
vo výške 6803,40 eur ( v špecifikácii postúpenej pohľadávky „ Istina celkom“), z
nezaplatených riadnych úrokov vo výške 1123,65 eur ( v špecifikácii postúpenej pohľadávky „ Riadne

úroky“) a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 41,86 eur (v špecifikácii postúpenej
pohľadávky „Poplatky“). Neuhradená časť úveru vo výške 6803,40 eur pozostáva z nesplatenej istiny
úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia zmluvy, t.j. od 07.12.2006 do 30.09.2011,
ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia zmluvy, t.j.
od 07.12.2006 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené. Čo sa týka nesplatených riadnych
úrokov vo výške 1123,65 eur v špecifikácii postúpenej pohľadávky „ Riadne úroky“, tieto predstavujú

riadne úroky za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18.02.2013.
Nesplatené poplatky sa správu úveru vo výške 41,86 eur predstavujú poplatky za správu úveru za
obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18.02.2013. V ďalšom
uviedol, že žalovaní sami, prostredníctvom mediátora požiadali o umožnenie splatiť svoj záväzok
formou mesačných splátok, s čím žalobca súhlasil a vo veci spravovali návrh súdneho zmieru zo dňa

14.05.2014. žalovaní tak svoj záväzok voči žalobcovi uznali, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v zmysle
vzájomnej dohody i napriek tomu, že doposiaľ po začatí súdneho konania uhradili istinu vo výške 1950
eur na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vo výške 882,82 eur
nasledovne: platba na účet Intrum Justitia vo výške 375 eur dňa 27.04.2015, vo výške 125 eur dňa
25.03.2015, vo výške 375 eur dňa 25.02.2015, vo výške 125 eur dňa 26.01.2015, vo výške 250 eur dňa

22.12.2014, vo výške 250 eur dňa 25.11.2014, vo výške 250 eur dňa 24.10.2014, vo výške 200 eur
dňa 26.03.2014 a platba na účet advokáta vo výške 132,82 eur dňa 24.09.2014, vo výške 250 eur dňa
26.08.2014, vo výške 250 eur dňa 25.07.2014, vo výške 250 eur dňa 23.06.2014. Z dôvodu čiastočnej
úhrady žalovanej pohľadávky po začatí súdneho konania berie žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny
vo výške 1950 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje aby súd v tejto časti konanie

zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu zároveň upravil petit žalobného návrhu
a to tak ,aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
vo výške 5888,91 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 6803,40 eur od 09.03.2013 do
28.05.2013, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 6753,40 eur od 29.05.2013 do 30.07.2013,
úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 6673,40 eur od 31.07.2013 do 26.03.2014, úrok z

omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 6473,40 eur od 27.03.2014 do 24.10.2014, úrok z omeškania
vo výške 8,50%0 p.a. zo sumy 6223,40 eur od 25.10.2014 do 25.11.2014, úrok z omeškania vo výške
8,50% p.a. zo sumy 5973,40 eur od 26.11.2014 do 22.12.2014, úrok z omeškania vo výške 8,50%
p.a. zo sumy 5723,40 eur od 23.12.2014 do 26.01.2015, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo
sumy 5598,40 eur od 27.01.2015 do 25.02.2015, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy

5348,40 eur od 26.02.2015 do 25.02.2015, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 5223,40
eur od 26.02.2015 do 25.03.2015, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 5098,40 eur od
26.03.2015 do 27.04.2015, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. zo sumy 4848,40 eur od 28.04.2015
do27.04.2015, úrokzomeškaniavovýške8,50%p.a.zosumy4723,40eurod28.04.2015dozaplatenia
a náhrady trov konania, to všetko formou mesačných splátok vo výške 250 eur splatných k 24. dňu

v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. Voči žalovaným si uplatňujú trovy konania za zaplatený
súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia si vzhľadom k tomu, že tieto boli uhradené počas konania,
neuplatňujú.

D. D., S..D.. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 07.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
0561551910 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy

bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 200000 Sk
(6638,78 eru), ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných splátkach po 2951 Sk (97,95
eur) a to v 119 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola
určená na deň 20.11.2016, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 12% ročne a

ročná percentuálna miera nákladov 14,03%.Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky

vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok
klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu klient a
banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené

prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátene).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného

dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Klient je povinný platiť banke poplatky, za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v deň
uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve ( čl. 16 bod 16.1.1. VOP).

V zmysle preambuly Obchodných podmienok D. D., S..D.. pre poskytovania Úverov a Povolených
prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len Obchodné podmienky), úverové

podmienky upravujú právne vzťahy medzi bankou a dlžníkom, príp. bankou a garantom, vzniknuté v
súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním. Úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy a akejkoľvek inej zmluvy, uzatvorenej medzi bankou a dlžníkom, príp. garantom v
súvislosti s úverom alebo povoleným prečerpaním. Ak úverové podmienky obsahujú úpravu odlišnú od
VOP, má úprava úverových podmienok prednosť pred VOP.

Banka poskytne dlžníkovi alebo v prospech dlžníka úver dohodnutým spôsobom , a to v primeranej
lehote po splnení odkladacích podmienok ( čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok).

Podľa čl. 5 bod 5.1 Obchodných podmienok, pohľadávku banky spláca dlžník pravidelnými splátkami,
s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a) hotovostným alebo bezhotovostným
prevodom, b) započítaním pohľadávky banky z akéhokoľvek účtu zriadeného bankou voči pohľadávke

banky alebo jej časti z Úverovej zmluvy, c) odpísaním peňažných prostriedkov z účtu pre splácanie vo
výške splátky úveru, a to aj bez predloženia platobného rozkazu majiteľom účtu.

Pohľadávku banky dlžník spláca splátkami vo výške splátky, v periodicite a ku dňu splatnosti splátky
v zmysle úverovej zmluvy a úverových podmienok spôsobom dohodnutým podľa bodu 5.1. Úverových
podmienok, prípadne aj iným spôsobom ( čl. 5 bod 5.5.1. Obchodných podmienok).

V zmysle čl. 8 bod 8.1 Obchodných podmienok, prípadmi porušenia sú najmä prípady označené
ako prípady porušenia v Úverovej zmluve a nasledujúce prípady: a) omeškanie dlžníka so splateným
pohľadávky banky alebo so zaplateným iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 3 mesiace,
b) omeškanie dlžníka so splácaním akejkoľvek inej pohľadávky banky voči dlžníkovi alebo splnením
akéhokoľvek iného záväzku alebo povinnosti voči banke, bez ohľadu na to, či dlžník v tomto

záväzku vystupuje ako podnikateľ alebo nie, k) ak dlžník nesplnil alebo porušil podstatné povinnostialebo zmluvné dojednania dohodnuté v Úverovej zmluve, Úverových podmienkach, VOP alebo
zabezpečovacích zmluvách.

Ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

pohľadávky banky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v Oznámení o
mimoriadnej splatnosti , a dlžník je povinný v tejto lehote splatiť pohľadávku banky ( čl. 8 bod 8.4 písm.
a) Obchodných podmienok).

Podľa záverečných ustanovení Obchodných podmienok všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi
bankou a dlžníkom sa riadia Úverovými podmienkami, ak v nich nie je uvedené inak. Úverovými
podmienkami sa nahrádzajú Obchodné podmienky D. D. S..D.., pre poskytovanie splátkových a

kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom zo dňa 01.02.2006.
Úverové podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 01.07.2007.

Písomnosťou zo dňa 27.02.2013 označenou ako Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
žalobca žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že v zmysle bodu 7.6.1 VOP D. D., S..D.. ku dňu 18.02.2013
vyhlásilamimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúveru,čímsapohľadávkazozmluvyoúverestalasplatnou

v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške
8338,29 eur. Toto Oznámenie žalovaní prebrali dňa 26.02.2013.

V liste zo dňa 05.04.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným, že D. D., S..D.. postúpila na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 pohľadávku voči nim na spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o.. Oznámenie o postúpení si prevzali dňa 23.04.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie

návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V písomnom podaní zo dňa 15.06.2015 žalobca zobral späť žalobu pred pojednávaním v časti nároku
na zaplatenie 1950 eur, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je
nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovanými

ako dlžníkmi zo dňa 07.12.2006, na základe ktorej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume
6638,78 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť za v zmluve dojednaných podmienok, ktorá pohľadávka
bola na žalobcu postúpená, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľskézmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 119 mesiacov. Začiatok

plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok ododňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 13.12.2010, žaloba bola podaná dňa 13.12.2013. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.12.2012, teda prvá nepremlčaná splátka je splátka splatná dňa 20.12.2010 a takto
je spolu nepremlčaných 72 splátok, za rok 2010 jedna 20.12.2010, za roky 2011, 2012, 2013, 2014,

2015 splátky v počte po 12 a za rok 2016 11 splátok, nakoľko konečná splatnosť bola dojednaná na
deň 20.11.2016.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov

zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 12% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( december 2006, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,26% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru

poskytovanú peňažnými ústavmi.

V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur (60 Sk)
mesačne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur
predstavuje sumu 95,97 eur ( výška splátky 97,96 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca má nárok na

72 nepremlčaných splátok, pričom nepremlčanými boli splátky, ktorých splatnosť nastala po 20.12.2010
každá v sume 95,97 eur, súd vyčíslil pohľadávku z úveru vo výške 6909,84 eur. Keďže žalovaní uhradili
po začatí konania sumu 1950 eur, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 4959,84 eur ( 6909,84
-1950 eur) a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, tak v zmysle zmluvy bol žalovaný ako klient povinný platiť banke
poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.

Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako

klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového
účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne

predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako
spotrebitelia, ktorí predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako spotrebiteľov a dlžníka nemožnoprenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať
záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom

predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré
spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis
z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených na účte, teda
jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného
potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

Žalovaných potom súd zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4959,84 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6803,40 eur od 09.03.2013 do 28.05.2013, s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 6753,40 eur, od 29.05.2013 do 30.07.2013, zo sumy 6673,40
od 31.07.2013 do 26.03.2014, zo sumy 6473,40 eur od 27.03.2014 do 24.10.2014, zo sumy 6223,40 eur
od 25.10.2014 do 25.11.2014, zo sumy 5973,40 eur od 26.11.2014 do 22.12.2014, zo sumy 5723,40 eur
od 23.12.2014 do 26.01.2015, zo sumy 5598,40 eur od 27.01.2015 do 25.02.2015, zo sumy 5223,40 eur

od 26.02.2015 do 25.03.2015, zo sumy 5098,40 eur od 26.03.2015 do 27.04.2015, zo sumy 4723,40 eur
od 28.04.2015 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď bral súd do úvahy jednotlivé úhrady vykonané
žalovanými a to jednak po postúpení pohľadávky na žalobcu ako aj v priebehu konania tak ako boli
uvedené vyššie a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.

Čo sa týka žalobcom uvádzaných skutočnosti o uznaní dlhu žalovanými v zmieri, ktorý predložili súdu
na schválenie, súd poukazuje na skutočnosť, že tak ako aj uviedol, predmetný návrh bol vyhotovený
žalobcom a len samotné uvedenie v čl. III návrhu o uznaní záväzku žalovanými bez osobitného
prehlásenia o uznaní dlhu, nemožno považovať za uznanie dlhu ako ho predpokladá ust. § 558
Občianskeho zákonníka a súd poukazuje aj na vyššie uvedené uznesenie o neschválení zmieru,

kde dôvodom neschválenia bolo mimo iného aj neposkytnutie ochrany žalovaným ako spotrebiteľom v
zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť
dňa 1.5.2014, v zmysle ktorého súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj
bez návrhu musí prihliadať na oslabenie nároku z dôvodu premlčania a časť nároku premlčaná bola,
pričom súd poukazuje na druhú vetu ust. § 558 Občianskeho zákonníka o právnych následkoch uznania

premlčaného dlhu za splnenie predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, čo predmetný
článok návrhu na schválenie zmieru, na ktoré žalobca poukazuje v súvislosti s uznaním dlhu žalovanými,
neobsahuje.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 4959,84
eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 1950 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom
späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného po podaní žaloby. Žalobca tak mal úspech v sume o
zaplatenie 6909,84 eur, čo predstavuje 88%, neúspech 12%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto

žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 76%.

Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 15.06.2015 uviedol, že si uplatňujú trovy konania len za
zaplatený súdny poplatok, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli uhradené počas konania.Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhl.“ )
pri uplatňovanej suem7.838,91 eur predstavuje 237,34 eur a takto odmena za tri úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia a dve písomné podania na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit.
vyhl. predstavuje 712,02 eur a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. za dva úkony v roku 2014 v sume
po 7,81 eur a jeden úkon v roku 2015 v sume 8,39 eur spolu 24,01 eur, teda odmena a režijný paušál
spolu 736,03 eur a z toho DPH 20% podľa § 16 ods. 3 vyhl., nakoľko právny zástupca je platcom DPH v
sume 147,21 eur ( 20% zo sumy 736,03 eur ), teda spolu trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu

883,24 eur, no súd vychádzal zo sumy uvádzanej právnej zástupcom a teda aj uplatňovanej, keďže
konanie o trovách konania je konaním návrhovým a to zo sumy 882,82 eur, ktorú sumu žalovaní uhradili
v priebehu konania na trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu a pri ustálenom
pomere úspechu by tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 670,94
eur ( 76% zo sumy 882,82 eur ).

Keďže žalovaní uhradili na trovách právneho zastúpenia už sumu 882,82 eur a súd ustálil na týchto

trovách nárok žalobcu len v sume 670,94 eur, pričom žalobca si v ďalšom uplatňoval náhradu iných
trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý uhradil v sume 470 eur, no podľa vyčísleného pomeru
úspechu mu vznikol nárok len na sumu 357,20 eur ( 76% zo sumy 470 eur ), započítal na úhradu
iných trov konania sumu prevyšujúci nárok na trovách právneho zastúpenia a to 211,88 eur ( 882,82
eur - 670,94 eur ). Žalobcovi by vznikol nárok na úhradu iných trov konania v sume 145,32 eur, ktorá

suma predstavuje rozdiel medzi súdom ustáleným nárok na iných trovách konania v sume 357,20 eur
a sumou 211,88 eur, ktorá bola žalovanými uhradená nad súdom určenú sumu na trovách právneho
zastúpenia. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 1950 eur pred prvým pojednávaním
vznikol žalobcovi nárok na vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania, o ktorom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom

suma nároku predstavuje 110,30 eur, nakoľko poplatková povinnosť zo sumy 1950 eur predstavuje
117 eur ( pol. 1a Zákona o súdnych poplatkoch ) po vykonanom krátení v sume 6,70 eur v zmysle
§ 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, preto iné trovy konania, na ktoré vznikol žalobcovi nárok
predstavujúsumu35,02eur(rozdielsumy145,32eurasumy110,30eur),nazaplateniektorýchzaviazal
žalovaných.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil im súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolizaviazaní,
v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku a to v sume po 150

eur. Žalobca navrhoval splátky v sume po 250 eur ako bolo dojednané v zmieri a ktoré aj boli žalovanými
uhrádzané, no žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že splátka v takejto sume je neúnosná a navrhoval splátku
v sume 150 eur, pričom v samotnej zmluve o úvere bolo dojednané plnenie v splátkach po 97,96 eur,
preto súd povolil žalovaným splátky v sume po 150 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.