Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224970
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212224970.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 8.
novembra 2013, č.k. 50C/100/2012-103, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 8. novembra 2013, č.k. 50C/100/2012-103 zamietol súd prvého stupňa (po tom,
čo zamietol i návrh navrhovateľa na prerušenie konania) návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 387,24 Eur podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.“); a odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
keď vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

II pod sp.zn. 0Er 417/2003 podal navrhovateľ dňa 06.10.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora, o
ktorom návrhu exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 10.05.2011, t.j. po uplynutí 216 dní od podania
návrhu. Takto zistený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/
bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.“) v
spojení s ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd síce rozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu
súdneho exekútora až po 216 dňoch od podania návrhu, a teda sa dopustil nesprávneho úradného
postupu; spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora; avšak navrhovateľ nepreukázal existenciu majetkovej škody, ktorú vyčíslil len paušálne
za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému, za administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, keď na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škody
neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol,
že tento vzniká iba v prípade, ak bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, a vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnymúradným postupom samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a
vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Zdôraznil, že nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty
samo o sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezakladá a je povinnosťou navrhovateľa preukázať

neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, ako aj skutočnosti preukazujúce dopad
nesprávneho úradného postupu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia. V tejto súvislosti konštatoval, že
navrhovateľ v danej veci splnenie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
nepreukázal, keď nepreukázal neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej

majiteľov (pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
spoločnosti); ktoré naviac možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, nakoľko v rámci odškodnenia
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu by nemohli byť odškodnené fyzické osoby, ktoré sa na právnickej
osobe nejakým spôsobom podieľajú, keďže im priamo ujma nevzniká (nie je daná priama príčinná
súvislosť). Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom

Slovenskej republiky za prieťahy v konaní, keďže výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy potrebné
určiť na základe konkrétnych okolností každej jednotlivej veci a nemožno ju paušalizovať. Napokon
konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani naplnenie tretieho predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou, keď nepreukázal, že tvrdené náklady by mu

nevznikli, ak by bol exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol skôr. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko
mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa veci samej; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie
konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/,
e/, f/ O.s.p.). Namietal, že v dôsledku procesného postupu súdu prvého stupňa v prejednávanej veci
došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ktorým
postupom mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho

zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal
možnosťvyjadriťsaktvrdeniamodporcu,zktorýchsúdprvéhostupňaprisvojomrozhodovanívychádzal
a ani k dôkazom, ktoré vykonal, a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie
je taktiež zrejmé, či tieto listiny boli založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho

práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v
návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom
nič nemení ani to, že Krajský súd v Bratislave nevzhliadol v uvedených skutočnostiach dôvody na
vylúčenie sudcu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval

okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a mal za to, že napadnutý rozsudok; z ktorého nie je zrejmé,
na základe akej úvahy dospel prvostupňový súd jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla; je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s
poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď súd prvého stupňa síce porušenie práva zistil, avšak ho
nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so

záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne
špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní
preukázať aj predložením znaleckého posudku, vypracovanie ktorého by zabezpečil, avšak súd prvéhostupňa dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. §
120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré
boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré

jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím
mu finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli naplnené

zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1,
§ 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. c/
a d/ a § 44 ods. 2 Ex. por., svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne v súlade s
§ 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými

pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia; v napadnutej časti; považovať za
presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku
súdu prvého stupňa v napadnutej časti z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď

ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok
vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdnom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný

postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd dospel; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že navrhovateľ v danej veci
nepreukázalnaplnenievšetkýchzákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú

mu nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, keď uvedený záver zodpovedá vykonaným dôkazom
(§ 132 O.s.p.), nakoľko súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tvrdené
navrhovateľom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery založil na ich správnom
zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor.

Vecne správny je záver súdu prvého stupňa; hoci konštatoval, že exekučný súd v konaní
sp.zn. 0Er 417/2003 nerozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
lehote 30 dní od podania návrhu; že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď neoznačil
a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody, pričom ním predložený paušálny
výpočet (údajných) nákladov spojených s uplatnením práv; vyplývajúcich mu z exekučného titulu v

predmetnom exekučnom konaní; vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť
ani argumentácia navrhovateľa, že nemohol z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť pred
rozhodnutímsúduprvéhostupňalistinnédôkazy,ktorébypreukazovalivzniknákladov(atedaajtvrdenej
škody) a tieto mienil predložiť až na pojednávaní, ktorého pojednávania sa napokon aj tak nezúčastnil.Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody, predpokladá i existenciu príčinnej

súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Vzhľadom na uvedené, správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ v preskúmavanej
veci nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené

náklady (vznik ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaní sp.zn. 0Er 417/2003
rozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od podania jeho návrhu.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.11.2013 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, napriek

tomu, že predvolanie na toto pojednávanie osobne prevzal dňa 22.10.2013 (č.l. 67 spisu), o odročenie
pojednávania riadne a včas nepožiadal a pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na
pojednávaní dňa 08.11.2013 v jeho neprítomnosti.

Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, keďže
o jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 19.10.2012, č.k. 14NcC 106/2012-20, ktorým sudkyňu Okresného súdu Bratislava II JUDr. Ivanu
Dančovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 0Er
417/2003,pričomnavrhovateľneuviedol vodvolanížiadnenovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovali
odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného

konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu a svoje
rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie; v napadnutej časti;
riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať
za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej časti - týkajúcej sa veci
samej; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v

odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.