Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225233
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.
novembra 2013, č.k. 50C 118/2012-102, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 08. novembra 2013, č.k. 50C 118/2012-102 zamietol súd prvého stupňa (po tom,
čo zamietol i návrh navrhovateľa na prerušenie konania) návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 495,- Eur podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.“); a odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
keď vykonaným dokazovaním zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II

pod sp.zn. 0Er 1420/2010 požiadal súdny exekútor dňa 09.12.2010 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorej žiadosti exekučný súd vyhovel, keď dňa 01.06.2011 vydal poverenie č. 5102098083* a
následne uznesením zo dňa 01.06.2011 č.k. 0Er 1420/2010-10 exekučné konanie v časti zmenkového
úroku zastavil. Takto zistený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.“)
v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a dospel

k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd sa síce dopustil nesprávneho
úradného postupu; keď nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote, ktorou lehotou v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex. por. bol viazaný,
keďže rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi zistil len v časti, a preto bol v tejto lehote povinný vydať
poverenie vo zvyšnej zákonu neodporujúcej časti; avšak navrhovateľ nepreukázal ďalší z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu majetkovej škody; ktorú vyčíslil len paušálne za

pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému, za administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde; keď na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škodyneoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol,
že tento vzniká iba v prípade, ak bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a
vzniknutú ujmu nie je možné uspokojiť inak. Zdôraznil, že nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty
samo o sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezakladá a je povinnosťou navrhovateľa preukázať
neexistenciu účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, ako aj skutočnosti preukazujúce dopad
nesprávneho úradného postupu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia. V tejto súvislosti konštatoval, že

navrhovateľ v danej veci splnenie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
nepreukázal, keď nepreukázal neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
(pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti). Napokon
konštatoval, že nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia v danej veci nemohlo spôsobiť
navrhovateľovineistotualebovznikakejkoľvekškody,činemajetkovejujmyamalzato,žekonštatovanie

porušenia jeho práva je možné považovať za dostatočné zadosťučinenie. Ako nedôvodnú posúdil
námietku premlčania vznesenú odporcom, keď navrhovateľ sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu
zodpovedá, dozvedel najskôr po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo dňa podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (t.j. dňa 09.12.2010), t.j. dňa 27.12.2010, pričom návrh
navrhovateľa na začatie konania bol súdu doručený dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej

trojročnej premlčacej lehoty. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa veci samej; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie

konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/,

d/, e/, f/ O.s.p.). Namietal, že v dôsledku procesného postupu súdu prvého stupňa v prejednávanej
veci došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ktorým
postupom mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho
zástupcu) na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal

možnosťvyjadriťsaktvrdeniamodporcu,zktorýchsúdprvéhostupňaprisvojomrozhodovanívychádzal
a ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je taktiež
zrejmé, či tieto listiny boli založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na
zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu

na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom
nič nemení ani to, že Krajský súd v Bratislave nevzhliadol v uvedených skutočnostiach dôvody na
vylúčenie sudcu. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval
okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a mal za to, že napadnutý rozsudok; z ktorého nie je zrejmé,

na základe akej úvahy dospel prvostupňový súd jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla; je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s
poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď súd prvého stupňa síce porušenie práva zistil, avšak ho
nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so
záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne

špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní
preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak súd prvého
stupňa dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. §120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré
boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré
jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím

mu finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného

odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa

domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli naplnené
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym

úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1,
§ 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s ust. § 41 ods. 2 písm.
d/ a § 44 ods. 2 Ex. por., a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne v súlade s
§ 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne

posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia; v napadnutej časti; považovať za
presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku
súdu prvého stupňa napadnutej časti z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdnom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd dospel; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že navrhovateľ v danej veci
nepreukázalnaplnenievšetkýchzákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, keď uvedený záver zodpovedá

vykonaným dôkazom (§ 132 O.s.p.), nakoľko súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ako aj listinné dôkazy založené v spise a svoje skutkové závery
založil na ich správnom zhodnotení, v ktorom postupe nebol zistený žiaden logický rozpor.

Vecne správny je záver súdu prvého stupňa; napriek tomu, že exekučný súd v konaní sp.zn. 0Er

1420/2010 nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnej 15-dňovej lehote od podania žiadosti, t.j. dopustil sa nesprávneho úradného postupu;
že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce vznik skutočnej škody, pričom ním predložený paušálny výpočet (údajných) nákladov
spojených s uplatnením práv; vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní;

vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa,
že nemohol z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť pred rozhodnutím súdu prvého stupňa
listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody) a tieto mienil predložiť
až na pojednávaní, ktorého pojednávania sa napokon aj tak nezúčastnil.Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej

súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Vzhľadom na uvedené i odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v preskúmavanej veci nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľovi by ním tvrdené náklady (vznik

ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaní sp.zn. 0Er 1420/2010 rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote
od podania žiadosti.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď

nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 08.11.2013 v jeho neprítomnosti, odvolací

súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, napriek
tomu, že predvolanie na toto pojednávanie osobne prevzal dňa 22.07.2013 (č.l. 50 spisu), o odročenie
pojednávania riadne a včas nepožiadal a pojednávania sa nezúčastnil bez ospravedlnenia, a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na
pojednávaní dňa 08.11.2013 v jeho neprítomnosti.

Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, keď o
jeho námietke zaujatosti v preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
22.10.2012, č.k. 6NcC 108/2012-25, ktorým sudcov Okresného súdu Bratislava II, s výnimkou sudkyne
JUDr. Paulíny Pacherovej, nevylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 0Er
1420/2010, pričom navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného
konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu a svoje
rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie; v napadnutej časti;
riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať
za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej časti - týkajúcej sa veci
samej; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.