Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210770
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:
35 855 673, adresa pre doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti
žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX U. F. Q., štátny občan Slovenskej republiky za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32,
071 01 Michalovce, IČO: 42 331 579 zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Farská 32, 071 01
Michalovce, o zaplatenie 454,10 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 184,90 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia a to všetko sa jej povoľuje splácať v
mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc s mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 59,97 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 454,10 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A6149287, č. A4167242, v zmysle
ktorých vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 161 eur s tým, že
predmetné ustanovenie bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Nokia C6 white vo

výške 161 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, resp.
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mužalovaná spôsobila tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku
plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne
mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej

a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaná si bola vedomá,
že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou
z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi
vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti
dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila je pri akciovej
cene telekomunikačného zariadenia 59 eur a predajnej cene 220 eur v sume 161 eur. Žalovaný riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 293,10 eur vyfakturovaných v období 2013/04-

2013/06. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 08.08.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzvala ju na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 23.08.2013. Na základe toho žiadal
súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 293,10 eur aj nárok na zaplatenie sumy

161 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V
prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať
uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po
využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaná uviedla, že so žalobou súhlasí.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami, vyjadrením vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovanej a zistil
nasledujúci stav:

Žalobca, ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a

žiadal, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Vedľajší účastník, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, v podaní zo dňa 08.04.2015
ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu o poskytovaní služieb, ako aj dodatok zmluvy o pripojení
podpísala na pobočke spoločnosti Orange, kde pracovala jej známa. Telefón jej bol následne doručený

kuriérom. Pri podpise zmluvy nečítala žiadne ustanovenie zmluvy, vedela len to, že má dodržať dobu
viazanosti 24 mesiacov, avšak ona sa domnievala, že sa to vzťahuje len na to, aby užívala ten paušál,
ak prejde do inej spoločnosti, ako aj urobila, myslela si, že sa na to tá pokuta nevzťahuje. Ani Ostatné
ustanovenia zmluvy, kde je uvedená doba viazanosti, cena, za ktorú kúpila telefón a skutočná cena
telefónu si pri podpise zmluvy neprečítala. Vedela, že mala neuhradené faktúry za poskytnuté služby a

je si vedomá, že to má zaplatiť, ale nároku na náhradu škody si nie je vedomá. Dlžnú sumu neuhradila
preto, že nemala finančné prostriedky. V ďalšom uviedla, že žiada, aby jej súd povolil splátky po 50
eur mesačne z dôvodu, že pracuje na živnosť, jej fixný plat je 500 eur avšak z toho platu musí uhradiť
mesačne zdravotné poistenie cca 50 eur, 70 eur prispieva rodičom na stravu a domácnosť, taktiež siešte ona musí sama zabezpečovať stravu a ďalšie výdavky má na cestovné a to za zamestnaním z R.
do R. F. Q.. Ďalej spolu s bratom, aj keď úver je uvedený na jej brata, si zobrali na lízing motorové
vozidlo, ktorí splácajú po 400 eur s tým, že ona hradí polovicu a od júla 2015 a im podarilo znížiť splátku

na 200 eur, a ona bude platiť 100 eur mesačne.

Podaním zo dňa 15.12.2014 vedľajší účastník uviedol, že vstupuje do konania. V písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 10.04.2015 uviedol, že vstupuje do konania v časti náhrady škody vo výške
161 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zaplatenie sumy 161 eur, ktorú si žalobca
v tomto konaní uplatňuje ako náhradu škody vyplýva, že tejto sa domáha vo výške rozdielu medzi

predajnou cenou a akciovou cenou telefónu. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je
potrebné právne posudzovať podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom
vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa §420 Občianskeho zákonníka je: 1.
protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4.
zavinenie. Pri neexistencii čo i len jednej z uvedených podmienok, zodpovednosť za škodu nie je daná,
nakoľko sa vyžaduje kumulatívne splnenie daných podmienok. Žalobcovi mala vzniknúť škoda, ktorá

zodpovedá rozdielu medzi predajnou cenou a akciovou cenou telefónu. Aj keby bol zo strany žalovanej
splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca predával telefón za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel žalobcu sledovaný podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom, napr. podmienením
právneho úkonu. Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou ( akciovou) telefónu, tak nie je následkom

protiprávnehoúkonužalovanej,alevýsledkomzmluvnéhokonsenzumedzižalobcomažalovanou.Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť reparovaný zo strany žalobcu prehodnoteným jeho rozhodnutia, ak
sa nesplania jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou, vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefón od žalovanej dostal dojednanú kúpnu
cenu, a to za telefón Nokia C6 white sumu 59 eur. súčasne požiadal o náhradu trov konania.

Zo zmluvy o poskytovaní služieb č. A6149287 zo dňa 10.02.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto
konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM
kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál pre blízkeho bez telefónu.

Zozmluvyopripojeníč.A4167242zodňa23.12.2008uzavretejmedziúčastníkmitohtokonaniavyplýva,
že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom

zmluvy bol účastnícky program Vianočný Paušál.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako

aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoréniesúvZmluveaVšeobecnýchpodmienkachvýslovneupravené,sariadiaustanoveniamiZákona,
v tomto prípade zákona č. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 08.08.2013 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 04/2013 - 06/2013 v
sume 293,10 eur. Na základe dodatku k zmluve ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody v
celkovej výške 161,00 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na
účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 27.06.2013, bude spoločnosť Orange Slovensko,

a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným
konaním.Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 5206098399 zo dňa
15.05.2013 na sumu 1 euro, splatnou dňa 29.05.2013, faktúru

č. 5202437778 zo dňa 15.04.2013 na sumu 20,50 eur, splatnou dňa 29.04.2013, faktúru č. 5206034407

zo dňa 15.05.2013 na sumu 85,02 eur, splatnou 29.05.2013, faktúru č. 5209710588 zo dňa 15.06.2013
na sumu 5 eur, kde uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku splatnou
29.06.2013, faktúru č. 5202373106 zo dňa 15.04.2013 na sumu 68,95 eur, splatnou 29.04.2013, faktúru
č. 5209764888 zo dňa 15.06.2013 na sumu 34,50 eur, splatnou 29.06.2013, faktúru č. 5209621380 zo
dňa 15.06.2013 na sumu 82,93 eur, splatnou 29.06.2013.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená

odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné

vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady dobrých mravov a
verejného poriadku, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné

službyažnazákladepredloženiafaktúry vsúladesustanovenímčlánku11bod11.8týchtovšeobecných
podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním

do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa čl. 1 bod 1.1 a 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A4167242 predmetom tohto dodatku je dohoda

strán na aktivácii účastníckeho programu Vol. do vš. sietí 100+ a Vol. s. Večer a Víkend+ a dohoda strán
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Nokia C6 účastníkovi z majetku podniku so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej
len „kúpna cena“ ) 39 euro. Účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho majetku predáva, je 220 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo
výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto
dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník
služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez

prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti za porušenie tejto povinnosti, b) nepožiada o vypojenie
z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím
konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo

odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností
zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v dodatku a/alebo v zmluve.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie

úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na
skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu v sume 181 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou
MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal
MT účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením

povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,
ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za
dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu

ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného
telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v

zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo

spotrebiteľskej ceny MT ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov účinného od 1.11.2011, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov účinného od 1.11.2011, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej
v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní
verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom
náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v

znení neskorších predpisov, účinného od 1.11.2011, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia zmluvy a dodatku
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných
ustanovení, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ,

pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, ako spotrebiteľský, podľa definície
spotrebiteľskej zmluvy v zákone o ochrane spotrebiteľa a teda aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o

poskytovaní verejných služieb, zmluvu o pripojení a dodatok k nej, na základe čoho boli žalovanej
poskytované dohodnuté služby, no tá sumy za tieto služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých
faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny
za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 184,90 eur. Jednalo sa o nárok z predložených faktúrmimonárokunazaplateniepoplatkuzaupomienku,odpojenie,čiastočneobmedzenie,ktorýbolzahrnutý
žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorým nárokom sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v pokuse

o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, tj. dňom 23.08.2013 preto ju súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a
to vo výške 8,5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v
pokuse o pokonávku. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

t.j. 0,5 %).

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 161 eur titulom náhrady
škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a
tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v dodatku k zmluve ako je to uvedené vyššie
vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v

zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je porušenie právnej povinnosti
( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad
porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda
spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti ( ide o zodpovednosť
charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení, ako aj

Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji mobilného telefónu, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú
kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti
možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli
dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 OZ, podľa ktorého z

kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli
povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v
dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl.
2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl.
2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za

kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve o pripojení, kúpu mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a
obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k
predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa

názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol
v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný
prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu

s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť
nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda
žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol
dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 161 eur spolu
s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 5 eur za upomienku tak ako
bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 5209710588. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných
podmienokupomienkysapovažujúzaoznámenédňomodoslaniasprávyspoločnostiOrangeSlovensko
do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným
elektronickým spôsobom( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti

Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.

dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má
potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej

pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje
povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady
spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanému doručená SMS správou, pričom

žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena
SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 5 eur, teda
sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 83 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd
považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného
bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom ako tieto boli uvedené v jednotlivých faktúrach, boli

poplatky za odpojenie v sume s DPH 4x19,50 eur a čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb v
sume s DPH 2x15 eur z dôvodu neplatenia uplatnený z faktúry č. 5209764888, č. 5209621380.

V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je aktivácia SIM karty je
technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup
k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM
karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým

sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie a obmedzenie
poskytovaných služieb znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám,
resp. mu nie je umožnený prístup v zmysle dojednaní zmluvy a podmienok, teda účastník ako spotrebiteľ
nemá v ďalšom možnosť využívať služby poskytované žalobcom v pôvodnom rozsahu, teda žalovaná
ako spotrebiteľ bola povinná platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb obmedzil dodávanie služby.

Poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi žalobcom a účastníkom a platil sa len
raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavretá na dobu neurčitú. V
zmyslebodu1.8Všeobecnýchobchodnýchpodmienokslužbajeelektronickákomunikačnáslužba,ktorá
spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v Sieti, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie,
dátovej komunikácie, alebo iných foriem komunikácie; Služby pozostávajú z verejnej mobilnej telefónnej

služby alebo zo služby prenosu dát, z iných služieb a s nimi súvisiacich služieb alebo z iných
produktov. Zaplatením poplatku za odpojenie a obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia
žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak bol jej znemožnený, resp.
obmedzený prístup k službám v pôvodnom rozsahu a preto je súd toho názoru, že takéto dojednanie
ohľadne poplatku za obmedzenie poskytovaných služieb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust.
§ 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu na predmetný
poplatok v celom rozsahu zamietol, keďže sa jedná o poplatok postihujúci spotrebiteľa, za službu, za
ktorý mu nie je poskytované žiadne protiplnenie ale práve naopak ako to súd uviedol vyššie, sú mu
služby obmedzené. Na záver súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že by mu za predmetné

odpojenie alebo obmedzenie poskytovaných služieb vznikli nejaké reálne náklady a to či už v sume
uplatňovanej žalobou alebo v inej sume.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania
právo.

Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy za neuhradené služby vo výške 184,90

eur s príslušenstvom, čo predstavuje 41 % zo žalovanej sumy a neúspech 59% , v ktorej súd žalobu
zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej, no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd

vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s

tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 293,10 eur a zo sumy 161
eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania

len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb
a z titulu náhrady škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o
vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 161 eur je preto opodstatnené a
vzhľadom na tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci
vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zaviazal žalobcu,

ktorývtejtočastinemalúspech,keďžesúdvtejtočasti-náhradyškodyžalobuvcelomrozsahuzamietol,
na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 161 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby
po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit.
vyhl., teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2015 po 8,39 eur podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný

paušál) predstavujú sumu 49,98 eur ak tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného paušálu, z
položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20%
zo sumy 49,98 eur, t.j. 9,99 eur. Takto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú
sumu 59,97 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.