Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201165
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: E. A. - REK, so sídlom
Sládkovičova 1774/7, 984 01 Lučenec, IČO: 32623747, zastúpený advokátom: 1/ JUDr. Daniel Přibyl,
so sídlom AK Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec a advokátom: 2/ JUDr. Jozef Brázdil, Advokátska
kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné

riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č.: 1100301/1/272671/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272680/2014/4989 zo
dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272689/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272692/2014/4989
zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272703/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č.
1100301/1/272711/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272718/2014/4989 zo dňa 10.06.2014,
č. 1100301/1/272723/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/272731/2014/4989 zo dňa
10.06.2014, č. 1100301/1/272740/2014/4989 zo dňa 10.06.2014, č. 1100301/1/281458/2014/5003 zo

dňa 16.06.2014, č. 1100301/1/281454/2014/5003 zo dňa 16.06.2014, č. 1100301/1/281449/2014/5003
zo dňa 16.06.2014, č. 1100301/1/281418/2014/5003 zo dňa 16.06.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/527060/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 bolo rozhodnuté tak, že Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v
sume 31 324,67 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na základe
podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.
1100301/1/272671/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu
v Banskej Bystrici potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/193/2014. V tejto veci boli obchodní partneri žalobcu tieto spoločnosti: maďarský odberateľ B.
M. FUVAROZÓ ÉS SZÁLLÍTMÁNYOZO KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, 1154 Budapest
Szerencs utca 172 (ďalej len „B. M. FUVAROZÓ KFT, HU“), ďalej spoločnosť PDR, s. r. o., Sládkovičova

7, Lučenec (ďalej len „PDR, s. r. o.), ďalej spoločnosť Econix, s. r. o., Nitrianska 3, 021 08 Bratislava
(ďalej len „Econix, s. r. o.), ďalej spoločnosť DREVO DM, s. r. o., Š. Moyzesa 29903, 985 11 Halič (ďalej
len DREVO DM, s. r. o.).Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/527166/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad Banská Bystrica podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení

neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 25 249,21 Eur na DPH
za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na základe
podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.

1100301/1/272680/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom
súde pod sp. zn. 23S/194/2014. V tejto veci boli obchodnými partnermi žalobcu spoločnosti: 1/ B. M.
FUVAROZÓ KFT, Maďarsko, 2/ PDR, s. r. o., 3/ Econix, s. r. o., 4/ DREVO DM, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/527284/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 33 059,43 Eur
za zdaňovacie obdobie máj 2011.

Proti tomuto rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a
na základe podaného odvolania rozhodol II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272689/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/195/2014. V tejto veci boli obchodnými partnermi žalobcu tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ
KFT, Maďarsko, 2/ PDR, s. r. o., 3/ Econix, s. r. o., 4/ DREVO DM, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/527754/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 31 573,12 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272692/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/196/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ
KFT, Maďarsko, 2/ PDR, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/530321/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 42 020,99 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl
2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272703/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/197/2014. Obchodnými
partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ KFT, Maďarsko, 2/ KEVOLA,
s. r. o., SNP 44, Šahy (ďalej len „KEVOLA, s. r. o.“), 3/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ.Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/530373/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 34 525,94 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie august 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.

1100301/1/272711/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu
potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/198/2014. V tejto veci boli obchodnými partnermi žalobcu tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ

KFT, Maďarsko, 2/ PDR, s. r. o., 3/ KEVOLA, s. r. o., 4/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/530415/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 41 641,62 Eur

na DPH za zdaňovacie obdobie september 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272718/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu

potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/199/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ

KFT, Maďarsko, 2/ PDR, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/530480/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 33 240,78 Eur

na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272723/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/200/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ
KFT, Maďarsko, 2/ KEVOLA, s. r. o., 3/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ, 4/ DREVO DM, s. r.

o., 5/ E. T. - TRANSSILV, Stará Halič 182, 985 11 Stará Halič (ďalej len „E. T. - TRANSSILV).

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/530536/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 40 625,79 Eur

na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/272731/2014/4989 zo dňa 10.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/201/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓKFT, Maďarsko, 2/ KEVOLA, s. r. o., 3/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ, 4/ DREVO DM, s. r.
o., 5/ REK, s. r. o., Sládkovičova 7, Lučenec (ďalej len „REK, s. r. o.“).

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/530595/2014/
Meli zo dňa 10.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 24 533,99 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie december 2011.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania
rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/272740/2014/4989 zo dňa
10.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.

23S/202/2014. Obchodnými partnermi v tejto veci žalobcu boli tieto spoločnosti: 1/ B. M. FUVAROZÓ
KFT, Maďarsko, 2/ DREVO DM, s. r. o., 3/ Econix, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/545330/2014/
Meli zo dňa 11.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 28 266,88 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie február 2012.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.

1100301/1/281458/2014/5003 zo dňa 16.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/203/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ STORM SUN

KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASSÁG, 4233 Balkány,
Maďarko (ďalej len „STORM SUN KERESKEDELMI“), 2/ KEVOLA, s. r. o., 3/ KALIPO, s. r.
o., bol sprostredkovateľ, 4/ PIL-EX, s. r. o., Školská 1283/14, 982 01 Tornaľa.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/545411/2014/

Meli zo dňa 11.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 22 623,62 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania

rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100301/1/281454/2014/5003 zo dňa
16.06.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.

23S/204/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ STORM SUN
KERESKEDELMI, Maďarsko, 2/ KEVOLA, s. r. o., 3/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/545500/2014/
Meli zo dňa 11.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 31 432,15 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.

1100301/1/281449/2014/5003 zo dňa 16.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/205/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ STORM SUN

KERESKEDELMI, Maďarsko, 2/ KEVOLA, s. r. o., 3/ KALIPO, s. r. o., bol sprostredkovateľ, 4/ DREVO
DM, s. r. o., 5/ PIL-EX, s. r. o.

Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č.: 9614401/5/615916/2014/
Meli zo dňa 14.02.2014 Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume 25 012,59 Eur
na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012.

Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie daňový subjekt - žalobca a na
základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
1100301/1/281418/2014/5003 zo dňa 16.06.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na krajskom súde pod sp. zn.
23S/206/2014. Obchodnými partnermi žalobcu v tejto veci boli tieto spoločnosti: 1/ PARANA
KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELEL?SSÉGÚ TÁRSASÁG, 1114 Budapest 11,

Bocska u 14, Maďarsko (ďalej len „PARANA KERESKEDELMI), 2/ PRÉFET KERESKEDELMIÉS
SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELEL?SSÉGÚ TÁRSASÁG, 4233 Balkány Szakolyi utca 22, Maďarsko
(ďalej len „PRÉFET KERESKEDELMIÉS), 3/ DELTA-IPARIFA KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ
KORLÁTOLT FELEL?SSÉGÚ TÁRSASÁG, 1204 Budapest Tôrôk Flóris utca 72, Maďarsko (ďalej len
„DELTA-IPARIFA), 4/ DREVO DM, s. r. o., 5/ KEVOLA, s. r. o.

Rozhodnutia žalovaného boli v podstate odôvodnené tým, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola
na DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2011, následne na základe zistení z predmetnej
daňovej kontroly uvedených v Protokole č. 9614401/5/4107386/2013/Meli zo dňa 09.09.2013 a na
základe výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutia.

Daňová kontrola bola vykonaná aj za obdobie január - apríl 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený
Protokol č. 9614401/5/3995483/2013/Meli zo dňa 02.09.2013, ktorý bol daňovému subjektu doručený
dňa 03.10.2013 a týmto dňom bola predmetná daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 9 zákona č.
563/2009 Z.z. ukončená. O daňovej kontrole za mesiac október 2012 bol vyhotovený Protokol č.
9614401/5/15881/2014/Meli zo dňa 03.01.2014, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 25.01.2014.

Týmtodňombolapredmetnádaňovákontrolavzmysle§46ods.9zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní
v znení neskorších predpisov ukončená. Žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval
dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, t. j. intrakomunitárne
dodanie tovaru. Kontrolovaný daňový subjekt - žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre odberateľa
z iného členského štátu EÚ - Maďarsko. Správca dane na základe predložených dokladov preveroval,

či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1, 5 a 8 Zákona o DPH v zmysle
Nariadenia Rady č. 2003/1798/EC a v súvislosti s touto kontrolou zaslal žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií maďarským daňovým orgánom. Informácia ohľadom obchodných transakcií žalobcu
s deklarovaným maďarským odberateľom B. M. FUVAROZÓ KFT podľa odpovede maďarskej daňovej
správy, bolo preverovaním zistené, že uvedený maďarský odberateľ je v likvidácií a oprávnený

likvidátor nemá žiadne doklady, nevie sa skontaktovať s bývalým konateľom. Bývalý konateľ na výzvu
maďarského správcu nereagoval. Maďarská daňová správa nepotvrdila nadobudnutie deklarovaného
tovaru uvedeným maďarským odberateľom. Na základe uvedeného preverovania maďarskej daňovej
správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru deklarovaným maďarským odberateľom a nebolo
potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským odberateľom B. M. FUVAROZÓ KFT. Pokiaľ išlo o

ďalší kontrolovaný maďarský subjekt STORM SUN KERESKEDELMI, šetrením bolo správcom dane
zistené, že nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom, maďarská spoločnosť
nepredložila doklady ku kontrole a že za preverované obdobie nepodala daňové priznanie. Bývalá
konateľka spoločnosti B. I. a splnomocnená osoba R. Q. síce uviedli, že spoločnosť objednala drevo a
stavebný materiál priamo pre maďarských odberateľov, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané žiadnymi

dokumentami a inými dôkazmi, ktoré by ich potvrdili. Nový konateľ spoločnosti B. R. nepriznal, že kúpil
spoločnosť a nemá k dispozícii žiadne doklady. Ďalšia preverovaná materská spoločnosť PARANA
KERESKEDELMI, v súvislosti s preverovaním obchodných vzťahov a transakcií so žalobcom boli
zistené rozdiely a nezrovnalosti, pričom nadobudnutie tovaru bolo priznané dodatočne až 24.04.2013.Preverované boli aj obchodné vzťahy s maďarskou spoločnosťou PRÉFET KERESKEDELMIÉS, pri
ktorej nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru maďarským daňovníkom, ktorý nepredložil ku kontrole
žiadnedokladyazapreverovanézdaňovacieobdobienepodalanidaňovépriznaniekDPH.Vsúvislostis

ďalšou maďarskou spoločnosťou DELTA-IPARIFA nebolo preverovaním potvrdené nadobudnutie tovaru
maďarským daňovníkom, ktorý uviedol, že so žalobcom neexistoval žiaden obchodný vzťah a ani ho
nepozná. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru maďarským odberateľom, nebolo preukázané dodanie
tovaru z tuzemska do iného členského štátu (do Maďarska), čím žalobcovi nevzniklo oprávnenie na
uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH pri dodaní predmetného tovaru.

Správca dane vyhodnotil dodanie deklarovaného tovaru ako dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 ods. 1
v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Pri výpočte dane postupoval
v zmysle ustanovenia § 22 citovaného zákona, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo
služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia a inej
osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Slovenská obchodná spoločnosť PDR, s. r. o., Sládkovičova 7, Lučenec, so správcom dane
nespolupracuje a nekomunikuje, v sídle spoločnosti sa nikto nenachádza. Ku kontrole neboli predložené
žiadnedoklady.PodľavýpisuzobchodnéhoregistraOkresnéhosúduvBanskejBystrici,vložkač.13024/
S, konateľmi spoločnosti PDR, s. r. o., boli od 01.10.2007 do 30.09.2011 G. G. a E. A., kontrolovaný
daňový subjekt. Od 01.10.2011 sa konateľom stal konateľ uvedenej spoločnosti maďarský občan N. I.

Ud 82, Lidke 3186, Maďarská republika. V daňovej kontrole sa nepreukázalo a nepotvrdilo uskutočnenie
zdaniteľných obchodov deklarovaných dodávateľskými faktúrami od deklarovaného dodávateľa PDR,
s. r. o. Žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami
reálne nadobudol od deklarovaného dodávateľa PDR, s. r. o. Správca dane preto neuznal odpočítanie
dane.

Ďalšia spoločnosť Econix, s. r. o., Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, je dlhodobo nekontaktná, v
evidovanom sídle spoločnosti nesídli. Od podania DP za zdaňovacie obdobie jún 2011 daňové priznanie
nepodáva. V knihe faktúra záznamov, ktoré mal správca dane k dispozícii, neboli zdokumentované
žiadne nákupy tovarov, drevnej hmoty a iných tovarov, ktoré mali byť predmetom dodania a fakturácie

kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi pre zdaniteľné obchody. Z predmetných faktúr nie sú
preto zdaniteľné obchody reálne a nemohli sa uskutočniť. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Econix,
s. r. o., nenakúpila drevnú hmotu, ktorá bola predmetom fakturácie, nemohla ju ani kontrolovanému
daňovému subjektu predať, preto spoločnosti Econix, s. r. o., na základe faktúr vyhotovených pre
žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH z titulu dodania tovaru. V

daňovej kontrole sa nepreukázalo a nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného
dodávateľskými faktúrami od deklarovaného dodávateľa Econix, s. r. o. Žalobca vierohodným spôsobom
nepreukázal, že tovar - drevnú hmotu fakturovanú dodávateľskou faktúrou reálne nadobudol od
deklarovaného dodávateľa Econix, s. r. o. Správca dane neuznal preto odpočítanie.

Spoločnosť DREVO DM, s. r. o., Š. Moyzesa 299/3, 985 11 Halič, mala deklarované dodanie tovaru
nadobudnúť od spoločnosti Econix, s. r. o., preverovaním vzťahu so spoločnosťou Econix, s. r. o., nebolo
potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle dodávateľských faktúr od daňového subjektu
Econix, s. r. o. Spoločnosť Econix, s. r. o., deklarovaný tovar nenakúpila a teda ho nemohla
ani spoločnosti DREVO DM, s. r. o., ako svojmu odberateľovi dodať. Následne spoločnosť DREVO

DM, s. r. o., ako dodávateľ nemohla kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi dodať deklarovaný
tovar fakturovaný faktúrami, na základe ktorých si žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt uplatnil
odpočítanie dane. Žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že deklarovaný tovar fakturovaný
dodávateľskými faktúrami reálne nadobudol od deklarovaného dodávateľa DREVO DM, s. r. o. Správca
dane neuznal odpočítanie dane.

Spoločnosť KEVOLA, s. r. o., v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa
stal rumunský štátny občan K. N., na výzvu správcu dane nereagoval, zásielky nepreberal a podľa
medzinárodného preverenia je neexistujúcou osobou. Bývalý konateľ H. R. v postavení svedka na
ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody síce potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy,

ktoré by predmetné zdaniteľné obchody potvrdili. H. R. bol konateľom spoločnosti KEVOLA, s. r. o., do
31.07.2012aod01.08.2012do20.11.2012bolsplnomocnenýmzástupcomspoločnostiKEVOLA,s.r.o.,
H. R., bývalý konateľ, neskôr splnomocnený zástupca spoločnosti KEVOLA, s. r. o., ktorý sa vyjadril, že
nevie,akokonkrétnedošlokuskutočneniudodávok.Existujúlenvšeobecnézmluvynasprostredkovaniea dodávku tovaru medzi KALIPO, s. r. o., Ul. Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava a KEVOLA, s. r.
o. Daňovému subjektu KEVOLA, s. r. o., bola ukončená registrácia na DPH k 28.03.2013 v zmysle §
88 ods. 4 písm. b) Zákona o DPH.

VspoločnostiKALIPO,s.r.o.(sprostredkovateľ)došlokzmenekonateľakudňu07.05.2012.Spoločnosť
KALIPO, s. r. o., na adrese sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri SR sa nenachádza, nikdy
na adrese sídla nemala žiadne administratívne priestory a ani tam fyzicky nesídlila. Nový konateľ E.,
maďarský štátny občan, sa do zápisnice vyjadril tak, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom

(konateľom) slovenského daňového subjektu a toto je po prvýkrát, čo počul názov slovenského
daňového subjektu. Nevedel povedať nič o slovenskej spoločnosti a jej činnostiach. Nevedel vymenovať
žiadne osoby a uviedol, že nepodpísal žiadne dokumenty. V mesiaci júli - auguste 2011 platil
identifikačné dokumenty v Budapešti, čo nahlásil polícii. Spoločnosti KALIPO, s. r. o., bola ukončená
registrácia na DPH k 13.03.2013 v zmysle § 88 ods. 4 písm. b) Zákona o DPH. Daňovému subjektu
- žalobcovi sa nepodarilo preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na základe dodávateľských

faktúr od deklarovaného dodávateľa KEVOLA, s. r. o. Daňový subjekt - žalobca vierohodným spôsobom
nepreukázal, že tovar - drevnú hmotu fakturovanú predmetnými dodávateľskými faktúrami reálne
nadobudol od deklarovaného dodávateľa KEVOLA, s. r. o. Správca dane preto neuznal odpočítanie
dane.

Pripreverovanídeklarovanéprepravytovaruprekontrolovanýdaňovýsubjekt-žalobcuoddodávateľaE.
T. - TRANSSILV, Stará Halič 182, k deklarovanej preprave tovaru sa nevedel vyjadriť, bol zistený nesúlad
tachometra a záznamov o pracovných cestách preukazujúci, že predmetná preprava sa neuskutočnila
tak, ako to deklarovali faktúry. Správca dane dospel k záveru, že počas daňovej kontroly sa nepodarilo
preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa dodávateľských faktúr od deklarovaného

dodávateľa E. T. - TRANSSILV.

PokiaľideoďalšiuobchodnúspoločnosťdodávateľaPIL-EX,s.r.o.,správcadanezaslaltomutosubjektu
výzvu na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie roku 2012, zásielka sa správcovi dane vrátila s
poznámkou pošty „adresát neznámy“, na základe čoho nebolo možné preveriť obchodné vzťahy medzi

daňovým subjektom a spoločnosťou PIL-EX, s. r. o. V daňovej kontrole sa nepreukázalo a nepotvrdilo
uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa PIL-EX,
s. r. o. Daňový subjekt - žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar - fošne fakturované
dodávateľskými faktúrami reálne nadobudol od deklarovaného dodávateľa PIL-EX, s. r. o.

Žalovanýnazákladezistenýchskutočnostídospelkzáveru,žejednouzozákladnýchzásadobchodného
práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti a z toho plynie
očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia, majú presnú vedomosť o obsahu
a rozsahu činností, ktoré vykonávajú, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak konajú. Ak
takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravosti údajov uvádzaných

daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. oprávnené.
Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt,
ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na
odpočítanie dane ustanovil. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym
dodaním tovaru. Na splnenie podmienok na odpočítanie DPH nestačí preukázať zdaniteľné plnenie

len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je
primárne na daňovom subjekte. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto závery boli v súvislosti s

preukazovaním nároku na odpočítanie DPH opakovane judikované v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR
(2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012).

Rozhodnutia žalovaného boli napadnuté žalobami žalobcu, v ktorých žalobca navrhoval napadnuté
rozhodnutia zrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vzhľadom k tomu, že veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp. zn. 23S/193/2014 - 23S/206/2014
spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd z dôvodov hospodárnosti konania tieto veci
spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. s tým, že tieto veci sa budú viesť pod spoločnou sp. zn. 23S/193/2014.Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci správcom dane a zistenia skutkového stavu, z ktorého rozhodnutia vychádzajú, sú v

rozpore s obsahom spisov a sú nedostačujúce na posúdenie veci, z týchto dôvodov sú rozhodnutia
nepreskúmateľné. Okrem uvedených skutočností boli v konaní správcu dane zistené také vady,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správca dane porušil príslušné právne
predpisy upravujúce oblasť správy daní a osobitne oblasť výkonu daňovej kontroly. V tejto súvislosti
žalobca poukázal napr. na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane počas celej

daňovej kontroly daňovému subjektu ani raz neoznámil, že by u neho vznikli akékoľvek pochybnosti
o tom, že predložené doklady ku kontrole nie sú správne, úplné alebo pravdivé. V závere kontroly
v zápisnici z ústneho pojednávania správca dane prekvapivo a absolútne neočakávane daňovému
subjektuvytkolúdajne„nepreukázanieskutočnéhouskutočneniazdaniteľnýchobchodov“ahocisprávca
výslovne konštatoval, že „predložené doklady boli formálne správne“, nie je možné ich akceptovať
ako hodnoverné, avšak bez akéhokoľvek zrozumiteľného vyjadrenia, v čom mal spočívať nedostatok

hodnovernosti, resp. akým spôsobom by mal subjekt takéto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. Žalobca
vytýkal správcovi dane nezohľadnenie a nedostatočné prejednanie námietok daňového subjektu vo
vzťahu k zisteniu správcu dane v súvislosti s ústnym pojednávaním, kedy správca dane bez ohľadu na
písomné predložené stanovisko, resp. námietky daňového subjektu, predčasne vypracoval protokol z
daňovej kontroly. V tomto protokole opäť daňový subjekt len všeobecne konštatoval, že daňový subjekt

napriek predloženým dokladom, ktoré sú formálne správne, podľa názoru správcu dane nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľných obchodov zakladajúcich nárok na odpočítanie DPH. Výrok rozhodnutia
správcu dane nemá oporu v odôvodnení a nezodpovedá správnemu skutkovému stavu, pričom správca
dane vec aj nesprávne právne posúdil. Nie je absolútne možné, aby bola zásada poctivého obchodného
styku v zmysle „preverovania si obchodných partnerov“, vykladaná takýmto jednoznačne neprimerane

extenzívnym spôsobom, ako to evokuje výklad správcu dane obsiahnutý v rozhodnutí, t. j. znalosti
daňového subjektu o všetkých jeho obchodných partneroch „v akomkoľvek prípade a v každej situácii.“
Nie je možné takéto bremeno prenášať na súkromné podnikateľské subjekty, pretože objektívne nie je
možné, aby disponoval poznatkami o svojich obchodných partneroch v takom rozsahu, ako to uvádza
správca dane v rozhodnutí a tobôž nie, ak sú obchodní partneri zahraničnými subjektami. Povinnosť

tak povediac bdelosti a ostražitosti je naopak povinnosťou príslušných orgánov verejnej moci a správy,
ktoré nesmú presúvať na súkromné osoby. Dôvodom, pre ktorý odmietol daňový orgán nárok daňového
subjektu na odpočítanie dane, bola aj skutočnosť, že jeho obchodní partneri mali byť podnikateľsky
neaktívny, nepredkladali daňové priznania, neviedli správne účtovníctvo, prípadne boli neskôr vymazaní
z obchodného registra. V čase uskutočnenia obchodov s daňovým subjektom však takéto informácie

nemohla verejnosť získať. V odôvodnení rozhodnutí nie je ani najmenšia zmienka a tobôž nie relevantne
presvedčivý dôkaz o tom, že by došlo k akémukoľvek konkrétnejšiemu porušeniu právnych predpisov
konaním daňového subjektu (a takéto skutočnosti a dôkazy správca dane neuviedol ani počas celého
priebehu daňovej kontroly), pritom samotné rozhodnutie ESD vo veciach C-255/02 „Halifax plc.“ a
C-440/04 „Recolta Recycling SPRL“, na ktoré správca dane v rozhodnutiach sa odvoláva a cituje z

nich vo vzťahu účasti na daňových podvodoch, výslovne a nevyhnutne požaduje splnenie podmienky
„preukázanie obsahu a skutočného významu uskutočnenia obchodov vo vzťahu, že ich cieľom bolo
získanie zneužitím výhody, resp. preukázanie toho, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane,
ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.
Z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že správca dane vznášal na ťarchu daňového subjektu výlučne

skutočnosti, ktoré sa zistili až niekoľko mesiacov, či dokonca rokov po tom, ako došlo k uskutočneniu
obchodov medzi daňovým subjektom a jeho obchodným partnerom, pričom sa jednalo len o domnienky,
ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by svedčili o tom, že daňový subjekt si
nárok na odpočítanie dane uplatnil s cieľom získať zneužitím tohto práva, prípadne že by vedel alebo
prinajmenšom musel vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Ako vyplýva aj z rozsudku ESD,

je potrebné dôkladne skúmať a analyzovať konanie subjektov a dbať na to, aby existencia podvodného
konania bola riadne preukázaná. Správca dane nepreukázal, že by daňový subjekt zneužil daňovú
výhodu a že by to bolo jeho hlavným cieľom. Žalobca ďalej v žalobe odkazoval na rozsudok ESD vo
veci C-285/11 „Bonic EOOD“ zo dňa 06.12.2012.

K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval žaloby žalobcu zamietnuť.

K tvrdeniam žalobcu v žalobách žalovaný uviedol, že z predložených administratívnych spisov vyplýva,
že správca dane pri výkone daňových kontrol postupoval v súčinnosti so žalobcom a v súladeso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca mal v priebehu celej daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania dostatočný priestor na predkladanie dôkazov a vysvetlení ku skutočnostiam,
ktoré deklaroval vo svojom priznaní a povinných evidenciách, o čom svedčia výzvy, zápisnice o

ústnych pojednávaniach a oznámenia zaslané žalobcovi, písomné vyjadrenia žalobcu. Správca dane
v rámci daňovej kontroly prostredníctvom medzinárodného dožiadania preveroval splnenie podmienok
na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH, či teda došlo k dodaniu tovaru do
iného členského štátu EÚ - do Maďarska. Na základe prijatej odpovedi sa splnenie podmienok na
oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH nepreukázalo. Správca dane prostredníctvom dožiadaní

miestne príslušných správcov dane preveroval aj dodanie tovaru a prepravných služieb, z ktorých si
kontrolovaný daňový subjekt uplatňoval odpočítanie dane (daň na vstupe). Dožiadaniami sa sporné
dodania tovaru a prepravných služieb deklarovanými dodávateľmi reálne nepreukázalo. Aj napriek
šetreniu správcu dane sa nepreukázali také skutočnosti, ktoré by dodanie fakturovaných plnení reálne
preukázali, čo do priebehu a výsledku, t. j. vznikli pochybnosti o reálnom uskutočnení predmetných
plnení. Preto správca dane počas výkonu daňových kontrol vyzval žalobcu na ústne pojednávanie, aby

ho oboznámil s konkrétnymi zisteniami vo veci jednotlivých fakturovaných plnení, pri ktorých mal správca
dane pochybnosť o ich uskutočnení, čím žalobcovi umožnil sa s nimi oboznámiť a využiť svoje právo
k zisteniam a vyjadriť pochybnosti, prípadne pochybnosti vysvetliť, resp. odstrániť. Žalobca k zisteniam
predložil písomné vyjadrenia, ale vo svojich vyjadreniach neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy,
ktoré by zistenie skutkového stavu veci uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH

uplatneného odpočítania dane podľa § 49 Zákona o DPH reálne preukázalo čo do priebehu a výsledku.
Žalovaný považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, že nevedel o pochybnostiach správcu dane k
jednotlivýmpreverovanýmplneniamažesprávcadaneprijalzáveronesplnenípodmienokpoodpočítaní
DPH bez toho, aby počas daňovej kontroly vzniesol pochybnosti vo vzťahu k predložených dokladom.
Tvrdenie žalobcu, že správca dane nezohľadnil jeho námietky, nie je opodstatnené, pretože ako vyplýva

z predložených administratívnych spisov, žalobca v písomných vyjadreniach k zisteniam z daňovej
kontroly, okrem námietok voči postupu správcu dane, neuviedol žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré
by zistenie skutkového stavu vo veci uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH a
uplatneného odpočítania dane podľa § 49 Zákona o DPH reálne preukázalo čo do priebehu a výsledku.
V zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt (žalobca)

preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
odpočítanie DPH z faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený,
a to dodávateľom deklarovaným na predložených dodávateľských faktúrach. Podmienky uvedené v
§ 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno je primárne na

žalobcovi a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných žalobcom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. V danom
prípade nebolo preukázané, že plnenia fakturované pre žalobcu boli dodané deklarovanými dodávateľmi
uvedenými v predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane pri posudzovaní kontrolných zistení
vychádzal aj zo záverov rozsudkov ESD. Podľa rozsudkov vo veci C-342/87 Genius Holding BV a

C-454/98 E. a E. právo na odpočet dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam,
t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti.
Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V
danom prípade správca dane spochybnil existenciu reálneho plnenia, ktoré by oprávňovalo žalobcu na
uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Napriek tomu žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ

povinný sumu DPH uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť. Uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak
bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný preukázať.
Na rozsudky ESD vo veciach C-255/02 „Halifax plc.“ a C-440/04 „Recolta Recycling SPRL“ a C-439/04
K. L. správca dane poukázal podporne. Na jednotlivé kontrolné zistenia však správca dane aplikoval
konkrétne ustanovenia Zákona o DPH, ktoré žalobca v jednotlivých prípadoch porušil, čo bolo dôvodom

na vyrubenie rozdielu dane v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postupy správnych orgánov podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupov dospel k záveru, že na strane správnych
orgánov nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých

rozhodnutí, preto žaloby žalobcu zamietol.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným a aj predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie
dvoch základných otázok:1. či boli alebo neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona
o DPH pri tvrdených interkomunitárnych obchodoch žalobcu s obchodnými partnermi z Maďarska
(interkomunitárne dodávky),

2. či boli alebo neboli splnené podmienky na odpočítanie dane pri obchodoch žalobcu s vnútroštátnymi
obchodnými partnermi.

1. Základným princípom fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného
členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia (dodávateľ a odberateľ), z ktorých dodávateľ

je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v štáte
nadobúdania tovaru. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že
tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského
štátu, uplatní oslobodenie od dane. Takéto obchody sa označujú ako intrakomunitárne dodávky tovaru
(resp. vnútrospoločenské dodávky). Za intrakomunitárnu dodávku tovaru možno označiť len takú, ktorá
je spojená s prepravou.

2. Nárok na odpočítanie dane vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane.
Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť
dodávateľovi tovaru alebo služby alebo platiteľovi dane, na ktorého je prenesená daňová povinnosť. Ak
nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Ďalšou podmienkou
vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na uskutočnenie svojich

podnikateľských aktivít. Základným princípom DPH je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH
zaplatenej pri kúpe tovaru a služieb určených na podnikanie.

Aj keď sú podmienky pre vznik oslobodenia od dane a odpočítanie dane odlišné, spoločným znakom
obidvoch inštitútov je, že musí byť preukázané reálne dodanie tovaru.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa ods. 1 a 4. Platiteľ

je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry:
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v

tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku,
je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Z § 43 ods. 1 Zákona o DPH vyplýva, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru

alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom
štáte. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že musia byť splnené dve podmienky, a to prvá
podmienkadodanietovaruadruhápodmienka,ženadobúdateľjeosobouidentifikovanoupredaňvinom
členskom štáte. Súd dospel rovnako ako správne orgány k záveru, že v danom prípade neboli splnené
tieto dve podmienky, žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol dodaný nadobúdateľom

v Maďarsku, nadobúdatelia v Maďarsku nenadobudli právo nakladať s tovarom ako s vlastným,
keďže nebolo preukázané, že tovar bol nadobúdateľmi v Maďarsku odovzdaný. V rámci Európskeho
spoločenstva musí nadobúdateľ preukázať, že je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom
štáte, má pridelené IČ DPH. Maďarské subjekty nepreukázali, že v Maďarsku došlo k odvedeniu daneza tovar, ktorý mal byť dodaný v roku 2011 - 2012, nebola teda splnená zásada neutrality a nebola
splnená ani druhá podmienka pre priznanie oslobodenia od dane. Povinnosťou maďarských subjektov -
odberateľov malo byť preukázanie, že identifikované osoby pre daň si daňovú povinnosť splnili a daň z

tovaru odviedli, aby bola naplnená zásada neutrality dane. V podrobnostiach súd odkazuje na skutkové
a právne závery žalovaného, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, popisuje sa obsah žalôb a
vyjadrenie žalovaného k žalobám, súd sa stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe
tuzemského i medzinárodného šetrenia správcu dane, súd sa stotožňuje aj s právnym posúdením
žalovaného a súd považuje opakovane tieto skutočnosti za nadbytočné. Súd ďalej k veci dodáva:

Ak by išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné
podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a že tovar bol dodaný osobe
identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať
tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou
povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí,

že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi,
v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to
mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04.
Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom
štáte v miestach konečnej spotreby.

K žalobným námietkam týkajúcich sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania,
hodnotenia dôkazov, zisťovania skutkového stavu a nerešpektovania zásady materiálnej pravdy, súd
k tomu uvádza, že správca dane vykonával rozsiahle tuzemské i medzinárodné šetrenie, čím dbal na
to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.

Daňový subjekt bol, či už v priebehu výkonu daňovej kontroly alebo aj vo vyrubovacom konaní vyzývaný
na predloženie dôkazov k svojim tvrdeniam. Oboznámiac sa s obsahom administratívnych spisov
súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že žalobca nepredložil také relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované
v predložených listinných dôkazoch. Žalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným

maďarským odberateľom z dôvodov, na ktoré poukazoval žalovaný a ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej
uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca síce predkladal
listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak
šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, lebo nebolo

preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarským odberateľom ako kupujúcim, ktorí boli uvedení
na faktúrach a CMR. V danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a žalobca nepredložil také
relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako
to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Vierohodné dôkazy o vykonanej preprave
deklarovaným maďarským odberateľom predložené neboli. Faktúra je dôkazným listinným materiálom,

ktorým daňový subjekt preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na DPH k zdaniteľnému
obchodu. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené
odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Šetrením správcu dane sa deklarované
tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že tovar bol skutočne
dodaný maďarským odberateľom ako kupujúcim uvedených na faktúrach a CMR.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), správca dane vedie dokazovanie, pričom
dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ods. 1 písm. a/, b/, c/ citovaného ustanovenia zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané vrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim.

Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR,
neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane
v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov

a tieto predložiť daňovým orgánom, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto
listinách, pričom daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov
uvedených v týchto dôkazoch preverovať. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o správe daní vyplýva,
že žalobca je ten, kto preukazuje skutočnosti majúce rozhodujúci vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie
bol vyzvaný v priebehu daňového konania. Uvedenými faktúrami a CMR žalobca deklaroval dodanie

tovaru s oslobodením od dane, avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia tohto
nároku. Správca dane v súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 2 Zákona o správe daní nie je
viazaný iba návrhmi daňového subjektu, ktorý požadoval, aby bol oslobodený od dane len na základe
predložených dokladov. Ako dôkaz mohol správca dane použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú zároveň získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd hodnotil získané dôkazy ako zabezpečené v súlade
so Zákonom o správe daní.

Správca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať
všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ Zákona o

správe daní. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti daňového orgánu, pochybnosti neboli
odstránené žiadnymi hodnovernými dôkazmi, preto správca dane nepochybil, ak pri rozhodovaní
vychádzal z dôkazov, ktoré získal. To, že správca dane vychádzal z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov
v rámci vykonaného dokazovania, svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich
logických záverov správcu dane.

Súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ daňový subjekt požaduje od štátu oslobodenie od dane v zmysle
§ 43 Zákona o DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má na oslobodenie nárok. Rovnako
je tomu aj v prípade uplatňovania akejkoľvek daňovej výhody, či úľavy z platenia daní. Preukázať
to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených

podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak daňové orgány spochybnia deklarované zdaniteľné
obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať
nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených
podmienok. Podľa názoru súdu, za kontrolované zdaňovacie obdobie v r. 2011 a v r. 2012 daňové orgány
rozhodli v súlade so Zákonom o DPH, ak žalobcovi vyrubili rozdiel dane, keďže neboli preukázané

skutočnosti, ktoré boli zákonom stanovené pre uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH,
čo vedie k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc vec
z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal
splneniezákonnýchpodmienoknauplatnenieoslobodeniaoddanepridodanítovarudoinéhočlenského
štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány je preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a

nie dôvodov, prečo tomu tak je. Daňové orgány daňovou kontrolou zisťujú alebo preverujú základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca
dane nepreukazuje úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, toto presahuje rámec konania daňových
orgánov, rovnako aj súdu preskúmavajúceho zákonnosť napadnutých rozhodnutí. To, že nie je možné
uznať uplatnené oslobodenie od dane, automaticky neznamená, podľa názoru súdu, trestnoprávnu

zodpovednosť daňového subjektu uplatňujúceho si oslobodenie, nakoľko sú relevantnými ďalšie
zistenia, z akého dôvodu došlo k nenaplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie tohto
uplatneného nároku. Nie je vylúčené, že obchodní partneri žalobcu sa mohli dopustiť aj podvodného
konania, na druhej strane bolo ale povinnosťou žalobcu počínať si v obchodných vzťahoch opatrne, s
primeranou obozretnosťou, mal si preveriť daňové subjekty v Maďarsku. V danom prípade daňový orgán

vyrubil žalobcovi rozdiel dane z dôvodu nepreukázania dodania tovaru a nie z dôvodu podvodného
konania žalobcu, preto sa súd otázkou podvodného konania žalobcu ani nezaoberal. Na základe
objektívne zistených skutočností bolo preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok preuznanie uplatneného oslobodenia od dane, ktoré je evidentne neoprávneným, na čo museli daňové
orgány adekvátne reagovať.

Súd sa tiež nezaoberal otázkou výmazu z registra daňového identifikačného čísla pre DPH
nadobúdateľa, pretože tento dôvod nebol dôvod pre nepriznanie oslobodenia od dane, hlavný dôvod
bol nedodanie tovaru.

Takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle ktorého článok

138 ods. 1 Smernice 206/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak s ohľadom na
objektívne skutočnosti sa preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v
oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné,
relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená
v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane. Súd má za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane
v prípade intrakomunitárneho obchodu postačuje, ak predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli
uložené v oblasti dokazovania (z dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie), t.
j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Pokiaľ ide o vnútroštátnych uvádzaných obchodných partnerov žalobcu (spoločnosť PDR, s. r. o.,

Sládkovičova 7, Lučenec - so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, v sídle spoločnosti sa
nikto nenachádza, spoločnosť Econix, s. r. o., Nitrianska 3, Bratislava - je dlhodobo nekontaktná,
v evidovanom sídle spoločnosť nesídli, od júna 2011 daňové priznanie nepodáva, v knihe faktúr a
záznamov nemal správca dane zdokumentované žiadne nákupy tovaru - drevnej hmoty, spoločnosť
drevnú hmotu nenakúpila, nevznikla jej povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH, spoločnosť

DREVO DM, s. r. o., Moyzesa 299/3, Halič - žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že
deklarovaný tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami reálne aj nadobudol od dodávateľa DREVO
DM, s. r. o., spoločnosť Econix, s. r. o. tovar nenadobudla, a preto nemohla
tovar dodať spoločnosti DREVO DM, s. r. o. ako odberateľovi, následne spoločnosť DREVO DM ako
dodávateľ nemohla žalobcovi podať deklarovaný tovar podľa faktúr, spoločnosť KEVOLA, s. r. o. - v čase

výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa, novým konateľom sa stal rumunský občan K. N., na výzvu
správcu dane nereagoval, zásielky nepreberal, bývalý konateľ spoločnosti H. R. zdaniteľné obchody síce
potvrdil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by boli predmetné zdaniteľné obchody potvrdili,
nevedel, ako ku konkrétnym obchodom došlo, H. R. bol konateľom spoločnosti KEVOLA, s. r. o., do
31.07.2012 a od 01.08.2012 do 20.11.2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti. Daňovému

subjektu KEVOLA, s. r. o., bola ukončená registrácia DPH ku dňu 28.03.2013. Spoločnosť KALIPO, s. r.
o.(sprostredkovateľ),utejtospoločnostidošlokzmenekonateľakudňu07.05.2012,spoločnosťKALIPO
na adrese sídla spoločnosti uvedeného v obchodnom registri sa nenachádza, nikdy na adrese sídla
nemala žiadne administratívne priestory, ani fyzicky nesídlila. Nový konateľ E., maďarský štátny občan,
sa do zápisnice vyjadril tak, že nevedel o tom, že je štatutárnym zástupcom (konateľom) slovenského

daňového subjektu a toto je po prvýkrát, čo počul názov slovenského daňového subjektu. Nevedel
povedať nič o slovenskej spoločnosti a jej činnostiach. Spoločnosť E. T. - TRANSSILV, Stará Halič
182, k deklarovanej preprave tovaru sa nevedel vyjadriť, bol zistený nesúlad tachometra a záznamov
o pracovných cestách preukazujúci, že predmetná preprava sa neuskutočnila tak, ako to deklarovalifaktúry. Spoločnosť REK, s. r. o., Sládkovičova 7, Lučenec, so správcom dane nekomunikuje, nepreberá
listové zásielky, počas kontroly došlo k zmene sídla spoločnosti a tiež k zmene konateľa spoločnosti.
Spoločnosť REK, s. r. o., nadobudla tovar od spoločnosti KEVOLA, s. r. o., preverovaním obchodných

vzťahov so spoločnosťou KEVOLA, s. r. o., nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v
zmysle faktúr od daňového subjektu KEVOLA, s. r.o. Spoločnosť dodávateľa PIL-EX, s. r. o., Školská
1283/14, Tornaľa, zásielka sa správcovi dane vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“, na základe
čoho nebolo možné preveriť obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom a spoločnosťou PIL-EX, s.
r. o.), vychádzajúc z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca vierohodným spôsobom

nepreukázal, že deklarovaný tovar, ktorý bol fakturovaný v dodávateľských faktúrach reálne nadobudol
od deklarovaných dodávateľov.

Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností bolo na žalobcovi. Žalobca nepreukázal,
že predmetné plnenia fakturované žalobcom boli dodané deklarovanými slovenskými dodávateľmi.
Odpočet dane je viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. V predmetných obchodných

vzťahoch so slovenskými dodávateľmi bola spochybnená existencia reálneho plnenia.

Pokiaľ žalobca v žalobách uvádzal, že počas daňovej kontroly neboli daňovému subjektu - žalobcovi
uvádzané nejaké pochybnosti, takáto výčitka zo strany žalobcu nie je právne významná, pretože zistené
nedostatky sa uvádzajú v protokole o daňovej kontrole. Pokiaľ žalobca v žalobách uvádzal, že neboli

dostatočne zohľadnené jeho námietky vo vzťahu k zisteniam správcu dane, zo žaloby nevyplýva,
o aké námietky malo ísť, tento žalobný dôvod je nekonkrétny a v konečnom dôsledku preto ani
nepreskúmateľný. Dôvodom pre nepriznanie odpočtu dane bolo nepreukázanie dodanie tovaru a nie
podvodné konanie žalobcu, a preto sa súd týmito námietkami ani nezaoberal. Z uvedeného dôvodu sa
súd nezaoberal ani rozsudkami Súdneho dvora ES, keďže tieto rozsudky nesúviseli s dôvodmi, pre ktoré

nebolo priznané oslobodenie od dane a nebolo priznané odpočítanie dane.

Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods.
1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.