Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/623/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224990
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER-KÁN & Partners,
Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: K. Y.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, F. o zaplatenie
50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
01.07.2014, č. k. 12C/132/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 01.07.2014, č. k.
12C/132/2014-27, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 50,50 eur z titulu cestovného a úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalovaná dňa 16.06.2011 cestovala dopravným
prostriedkom žalobcu, linkou MHD č. 96 a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom.
Žalovaná odmietla zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu (postih).

Súd prvého stupňa poukázal na čl. VIII. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorým
bola vykonaná zmena zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014. V
ustanovení § 5b, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na ust. § 108 Obč. zák., v zmysle
ktorého je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy, pričom toto zákonné
ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 - 773 Obč. zák.),
s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 OZ. Súd prvého

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že zákon č. 168/1966 Z.z. neupravoval
premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, preto treba
otázku premlčania tohto nároku posúdiť podľa § 853 OZ na základe analógie legis podľa tých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, takými je práve § 108 OZ,keďže zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na
cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Súd prvého stupňa použil ust. §
563 OZ, v zmysle ktorého je cestujúci povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o

plnenie požiadal. Konštatoval, že právo z prepravy bolo možné uplatniť prvý raz dňa 16.06.2011 a preto
premlčacia doba jedného roka uplynula dňom 16.06.2012, keďže návrh bol doručený 18.07.2013, bol
podaný po uplynutí po zákonnej jednoročnej premlčacej doby podľa § 108 Občianskeho zákonníka a
preto súd prvého stupňa na zákonné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
aj bez námietky žalovaného prihliadol na premlčanie nárokov žalobcu a dospel k záveru, že žalobcovi

nie je možné uplatnené premlčané právo priznať a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa žalobcu sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, čo mal potvrdiť napríklad Okresný súd

Bratislava II v rozsudku zo dňa 12.04.2011, sp. zn. 10C/29/11, v ktorom bolo okrem iného uvedené,
že Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným
návrhom žalobcu na uzavretie zmluvy o preprave osôb, pričom cestujúci má povinnosť pred nastúpením
do MHD oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby
žalobcu využije, alebo zvolí iný spôsob prepravy. Poukázal tiež na čl. 1 Prepravného poriadku. Žalobca

mal za to, že žalovaná nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy s ním konkludentne a
dobrovoľneuzavrelazmluvuoprepraveosôb,atedaokamihomnástupudodopravnéhoprostriedkubola
povinná dodržiavať prepravné a tarifné podmienky žalobcu. Keďže žalovaná sa dňa 16.06.2011 na linke
MHD č. 96 na výzvu revízora nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným
dokladom, v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify

mestskej hromadnej dopravy v Bratislave jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu
50,- eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom podľa
žalobcu vznikla v zmysle § 9 písm. b/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Obč. zák. Pretože zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady

pri cestovaní bez cestovného lístka, podľa jeho názoru je namieste použiť § 101 Obč. zák., čo znamená,
že pohľadávka vo výške 50,- eur v čase podania žaloby teda nebola premlčaná. Žalobca napokon v
odvolaní poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v
ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal
odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal charakterom vzťahu medzi účastníkmi konania, pričom dospel

zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná
medzi žalobcom ako dopravcom a cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zák. Ide totiž o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť
podstatným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok,

Tarifa MHD a cestovné poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o
preprave osôb. Cestujúci sa však môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a
bude akceptovať ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky
alebo služby dopravcu nevyužije, nemá však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých
tieto služby bude využívať, ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý musí byť posudzovaný podľa ustanovení upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľskéhocharakteru. Žalobca (dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Obč. zák. a zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní
a plnení zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj

pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Žalovaný (cestujúci) vystupuje v postavení
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zák. a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.). Súd prvého stupňa tak v
nadväznosti na túto skutočnosť postupoval správne, keď v danej veci v súlade s § 5b zákona č. 250/2007
Z.z.oochranespotrebiteľaexoffoprihliadolnapremlčanienárokužalobcuaodvolacienámietkyžalobcu
v tomto smere nie sú dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého
platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Tento nárok totiž taktiež

patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v ňom nie je výslovne uvedený. Zákon č.
168/1996 Z. z. bol verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravoval aj vzťahy medzi cestujúcimi
a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon otázku premlčania nároku dopravcu
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.)
osobitne neupravoval, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč.

zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve § 108 Obč. zák., podľa ktorého správne
otázku premlčania nároku žalobcu posudzoval aj súd prvého stupňa. Zároveň zákon č. 168/1996 Z.
z. neupravoval ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563

Obč. zák., v zmysle ktorého dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné
prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci žalovaná cestovala na linke MHD č. 96 v Bratislave dňa 16.06.2011, kedy ju
revízor aj vyzval na zaplatenie cestovného 0,50 eur a postihu 50,- eur. Jednoročná premlčacia doba

na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 17.06.2011 a jej koniec v súlade s § 122
ods. 2 prvá veta Obč. zák. pripadol na deň 17.06.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.07.2013,
t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že v
danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvého stupňa správne žalobcovi premlčané právo
nepriznal aj bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie úhrady
pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na
základe zákona o cestnej doprave, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky
tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch

nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto

rozhodnutiach. Zároveň odvolací súd dodáva, že práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia
skutkovo totožných vecí občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k otázke
posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD (cestovné a úhrada)
prijalo zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí vychádzal.Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o zaplatenie 50,- eur z titulu úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, ako vecne
správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti cestovného 0,50 eur, nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.