Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej a

prísediacich JUDr. Michaely Migasovej a Soni Buchanovej, v trestnej veci obž. F. M., nar. XX. XX. XXXX,
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2015
vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. M., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom
R. Z., Z. XXX/XXX, prechodne
N. W., P. XX, t.č. v UVV
a ÚVTOS Banská Bystrica, vo väzbe od 07.

12. 2014,

j e v i n n ý,

že
v presne nezistenom čase v dobe od 22.00h dňa 06.12.2014 do 01.10 h dňa 07.12.2014 v meste Detva,
okres Detva, na nám. Mieru medzi vchodmi č. 3 a č. 5 pred pohostinstvom u W., najprv opakovane
požiadal W. N., nar. XX.XX.XXXX o sumu 2,- € na cestu domov a o cigarety, ktoré mu W.Š. N. odmietol
dať, po čom ho najmenej jedenkrát päsťou udrel do oblasti hrudníka, následkom čoho W. N. spadol na
zem, kde mu stiahol cez hlavu pánsku vetrovku sivočiernej farby s kapucňou, ktorú tým poškodil v oblasti
pravého vonkajšieho vrecka, s vetrovkou následne odišiel za obytný dom, vrátil sa k W. N. a zobral mu

na zem spadnutý mobilný telefón, zn. Nokia 2760, striebornej far by, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM
kartou s telefónnym číslom: XXXX XXX XXX, otvorenú škatuľku cigariet zn. LM s 8 až 10 kusmi cigariet
a zapaľovač nezistenej značky modrej farby, čím W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Detva - Sídlisko,
S. XXX/X spôsobil zranenia a to stredne ťažkú formu pomliaždenia hrudnej steny vľavo, stredne ťažkú
formu pomliaždenia tváre a oboch spánkových oblastí a ľahkú formu pomliaždenia IV., V. prsta ľavej
ruky s odreninami kože, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 dní, odcudzením vecí spôsobil škodu
vo výške 17,- € a poškodením vetrovky škodu vo výške 8,- €,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a lzločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. k/, § 37 písm. m/ Tr.
zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému a
to W., R. A., a.s., I. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti

vo výške 10,64 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 3Pv 643/14 dňa 02. 04. 2015 obžalobu na
obžalovaného F. M. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona.

Senát vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, svedka-poškodeného, čítaním svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov a ďalších
listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný nepoprel, že sa v čase spáchania skutku s poškodeným stretol, komunikoval s ním, avšak
poprel, že by sa bol vo vzťahu k jeho osobe dopustil skutku tak, ako je popísaný v obžalobe, pretože
žiadneho násilia s úmyslom zmocniť sa poškodeného vecí a navyše na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku sa nedopustil, preto namietal aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku.

Dokazoval, že v nočných hodinách okolo 22.20 - 22.30 h dňa 06.12.2014 mal vypité a išiel domov
k matke do Detvy, ul. P. Č.. XX. Keď prechádzal cez most ponad potok v blízkosti Nám. Mieru,
pohostinstva U W., stretol poškodeného, ktorý sa mu prihovoril. Rozprávali sa a v rámci rozhovoru
požiadal poškodeného o 2,- €. Poškodený mu uviedol, že nemá a ďalej mu rozprával o manželke a
podobne. Obžalovaný si tiež pýtal aj cigaretu, na čo mu poškodený povedal, že je drzý, že veľa toho

chce. Následne ho poškodený strčil a on si pri tom udrel lakeť. Začali sa naťahovať pri lavičkách, pri čom
poškodenému spadli okuliare. Obžalovaný nepoprel, že „asi“ poškodeného udrel jeden krát do hrude,
že poškodený spadol na zem, potom sa zodvihol a opäť ho poškodený začal chytať. Preto obžalovaný
poškodeného chytil obidvomi rukami za bundu a túto z neho strhol a odišiel s ňou preč, lebo sa zľakol. Asi
v tejto chvíli sa na bunde roztrhlo vrecko. Poškodenému pri tejto naťahovačke spadli doklady a mobilný

telefón. Následne sa obžalovaný na miesto samé vrátil, pozrieť sa, či je poškodený v poriadku, pri tom
poškodenému odovzdal jeho bundu, doklady, ktoré boli na zemi a pomohol mu nájsť aj jeho okuliare. Na
hlavnompojednávaníobžalovanýdokazoval,žepoškodenéhoneudreldohrudeapokiaľtaktovypovedal
v prípravnom konaní, tak s určitosťou uviedol slovíčko „asi“ a v súvislosti s tlakom vyšetrovateľa na
učinenie takejto jeho výpovede. Ďalej uviedol, že ako prvý odišiel z miesta činu poškodený a po ňom

obžalovaný, pričom v tomto okamihu našiel na zemi predmetný mobilný telefón, ktorý si ponechal a
cestou domov doň vložil svoju SIM kartu a SIM kartu poškodeného odhodil niekde do trávy. Iné veci na
mieste činu nevidel. Poprel, že by bol vzal nejaké cigarety, či zapaľovať patriaci poškodenému. Uznal,
že urobil chybu ale k takémuto záveru dospel až ráno po vytriezvení. Poukázal však na to, že jediné, čo
poškodenému vzal bol telefón a v čase, keď tento mobil zodvihol zo zeme, nepoužil žiadne násilie ani

hrozbu násilia vo vzťahu k poškodenému. Poškodeného odhadol na vek 55-56 rokov. Tohto nepoznal.Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poukázal na to, že sa vrátil, veci poškodenému odovzdal a rovnako
odovzdal sám a dobrovoľne aj mobilný telefón polícii. Poukázal na to, že v tom čase mal pri sebe 0,40
€, pracoval v ČR a doma v Detve bol z dôvodu vybavovania si nových osobných dokladov, keďže tieto

mu boli odcudzené. K zraneniam utrpeným poškodeným obžalovaný uviedol, že k týmto mohlo dôjsť
aj z dôvodu pádu poškodeného, možno aj o lavičku. Dokazoval, že spadli spolu na zem, na seba, ako
konkrétne, to už uviesť nevedel, bol opitý.

Svedok-poškodený W. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 06.12.2014 v čase okolo 22.15 h

odišielzpohostinstvaX.W.vDetveašieldomov.Nepoprel,ževpohostinstvepožívalalkoholickénápoje,
vypil asi tri veľké pivá a štyri pol deci vodky. Na moste vedúci cez potok pri tomto pohostinstve stretol
obžalovaného, tohto predtým nepoznal. Požadoval od neho požičať 2,- € z dôvodu na cestu domov do
Zvolenskej Slatiny. Keďže z obžalovaného mal strach, vrátil sa späť k pohostinstvu, v ktorom bol ešte
personál. Sadol si na lavičku pri vchode do pohostinstva a obžalovaný opäť k nemu podišiel a pýtal tie
2,- €. Poškodený mu odpovedal, že mu ich nedá a presadol si ku kamennému stolu nachádzajúcemu

sa ďalej od vchodu do pohostinstva. Obžalovaný ho ale znovu oslovil a už pýtal aj cigaretu, ktorú mu
poškodený nedal a to ani peniaze. Takto ubehlo asi aj 15 minút. Keď obžalovaný hovoril o Zvolenskej
Slatine, poškodený mu chcel povedať, že sú teda obaja Slatinčania, pri tom použil dotykovú komunikáciu
a chytil ho za ruku. V tomto okamihu obžalovaný povedal „ja ti ukážem, čo je kung fu“. Vtedy stáli
oproti sebe a obžalovaný ho raz udrel ľavou rukou do hrudníka, následkom čoho poškodený spadol na

ľavú stranu tela a udrel si aj hlavu. Pri tom mu z očí spadli aj okuliare. Následne sa zodvihol a sadol
si obkročmo na lavičku. Vetrovku mal na zips zapnutú, bola zima ( december ), noc a chladno. Túto
mu obžalovaný násilím cez hlavu stiahol, išlo to ťažko, bola zazipsovaná, pri sťahovaní mal podvihnuté
ruky a v tomto okamihu poškodený už ani žiadny odpor klásť nechcel. S vetrovkou obžalovaný odišiel
za panelák. Asi vtedy mu vypadol mobilný telefón a roztrhlo sa aj vrecko na nej. O chvíľu sa však

vrátil, vetrovku mu hodil späť. V tejto poškodený mal krabičku cigariet zn. LM, v ktorej bolo 8-10 cigariet
a plynový zapaľovač modrej farby, ktoré mu už vrátené neboli. Nevidel však, že by mu tieto bol vzal
obžalovaný. Potvrdil, že obžalovaný mu v tomto okamihu pomohol hľadať jeho okuliare, tieto aj našiel,
povedal mu, kde sú. Tiež videl, ako obžalovaný našiel na zemi jeho telefón, ktorý vzal so slovami, že
či chcel zavolať policajtov a odišiel. Osobné doklady mu nevypadli, lebo boli vo vrecku so zipsom z

vnútornej strany bundy. Z dôvodu, že poškodený mal obavu z jeho návratu, chvíľu na tomto mieste zostal
sedieť a potom uvidel na parkovisku oproti štadiónu osobné vozidlo, ku ktorému podišiel a mladú slečnu
sediacu v ňom požiadal o privolanie polície, z dôvodu, že bol prepadnutý. Vzápätí prišla polícia, ktorá
ho odviezla na vyšetrenie k lekárovi. Cítil bolesť v hrudi, mal zranenú hlavu a na ľavom oku monokel.
Poprel, že by boli spadli obaja, dokazoval, že na zem spadol len on. Pokiaľ vo svojej výpovedi učinenej

v prípravnom konaní nespomínal „kung fu“, nepovažoval to za potrebné uviesť, vypovedal tak, ako sa
udalosti stali a nevedel, že musí všetko uvádzať tak dopodrobna. V postavení svedka sa ocitol po prvý
krát. V čase, keď obžalovaný bral zo zeme telefón, poškodený potvrdil, že voči jeho osobe obžalovaný
nepoužil násilie, ani hrozbu násilia, aj keď mu poškodený hovoril, aby mu ho nechal. Ako prvý z miesta
činu odišiel obžalovaný. Dodal, že aj keď v pohostinstve požil alkoholické nápoje, tieto požíval od 18.00 h

a pred tým, než išiel do pohostinstva sa riadne navečeral. Pri odchode cítil, že má vypité, ale opitý nebol.
Náhradu škody nežiadal.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným a to
zdravotnou poisťovňou W., a.s. ( čl. 84-89 ), ktorá si uplatnila za poskytnutú zdravotnú starostlivosť

poškodenému W.Š. N. škodu vo výške 10,64 €.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne
V. Ď. ( čl. 92-100 ), z ktorej vyplýva, že dňa 07.12.2014 v čase okolo 01.10 h bola s kamarátkou na
parkovisku oproti štadiónu v Detve - na sídlisku a obe sedeli v motorovom vozidle, rozprávali sa a aj

fajčili, z dôvodu ktorého ona ako šofér mala na svojej strane stiahnuté okno. Potvrdila, že k jej autu
prišiel pán s okuliarmi, silnejšej postavy a mal na sebe potrhanú tmavú vetrovku. Povedal jej, že bol
prepadnutýapožiadalju,abyprivolalacezčíslo158políciu.Tentopánjejajuviedolsvojemeno,povedal,
že sa volá W. N. a stručne jej opísal priebeh prepadnutia tak, že sedel na lavičke pred pohostinstvom
X. W., že ho nejaký chlap strčil na zem a ukradol mu telefón aj cigarety. Takto to ona polícii telefonicky

oznámila. Potvrdila, že tento pán bol celý roztrasený, šokovaný a bol aj pod vplyvom alkoholu. Až do
príchodu policajtov sa vrátil na lavičku pred pohostinstvom, ona čakala na policajtov na parkovisku. Títo
následne prišli, uvedené policajtom zopakovala a uviedla im, že poškodený by mal byť na lavičke pred
pohostinstvom.Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča
vyplýva, že na bunde poškodeného bola pri pravom a ľavom vrecku dokázaná prítomnosť ľudskej

krvi, z ktorej bola izolovaná a analyzovaná DNA a ďalej bola v nej dokázaná aj prítomnosť bližšie
nešpecifikovaného biologického materiálu ľudského pôvodu. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania
vyplýva, že tento profil DNA je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru s
označením „W. N.“. Ďalej z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že biologický materiál č.
2 - z oblasti ľavého pleca bundy poškodeného, pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom prítomnosť

biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola. DNA profil uvedenej stopy je kombináciou
DNA profilov porovnávacích vzoriek označených „W. N. a „F. M.. Tieto osoby nie je možné vylúčiť ako
pôvodcov prímesi v zmiešanej biologickej stope zaistenej z predmetu č. 2 - z oblasti ľavého pleca.

Zo znaleckého posudku O.. M. B., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia vyplýva, že
poškodený dňa 06.-07. 12. 2014 utrpel stredne ťažkú formu pomliaždenia hrudnej steny vľavo, stredne

ťažkú formu pomliaždenia tváre a oboch spánkových oblastí a ľahkú formu pomliaždenia IV. a V.
prsta ľavej ruky s odreninami kože. Zranenia na tvári a hrudníku podľa znalca vznikli tupým úderom,
najpravdepodobnejšie úderom päste, nie pádom na zem. Zranenia prstov ruky mohli vzniknúť pádom na
tvrdú drsnú podložku - zem. Uvedené zranenia znalec kategorizoval ako zranenia ľahké, pričom dobu
ich liečby a tiež pracovnej neschopnosti stanovil na 10 dní. Podľa znalca poloha útočníka a poškodeného

pri útoku bola s určitosťou „en face“, pričom podľa znalca si poškodený pamätá len úder do hrudného
koša. Podľa znalca vzhľadom na popis zranení a ich následkov na spánkových oblastiach hlavy ( tiež
hematómy, ktoré videl aj znalec v čase vyšetrenia dňa 12. 12. 2014 ), s určitosťou bol poškodený tupými
údermi zasiahnutá aj do týchto spánkových oblastí hlavy. Znalec bodovo vyčíslil bolestné na 45 bodov,
čo vo finančnom vyjadrení predstavuje bolestné v sume 742,- €.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s lekárskou správou ( čl. 168 ), z ktorej vyplývajú
znalcom popísané zranenia a to, že poškodený dňa 07. 12. 2014 o 04.25 h bol ošetrený O.. C. C., kde
stručne uviedol, čo sa mu stalo. Z lekárskej správy ( čl. 170 ) vyplýva, že dňa 07. 12. 2014 v čase o 16.45
h bol ošetrený aj obžalovaný, pričom vonkajšou obhliadkou lekár nezistil u neho žiadne poranenia, ani

obžalovaný nejavil žiadne známky ochorenia. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s
ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku poprel. Obhajoval sa najmä
tým, že žiadneho násilia ani použitia hrozby násilia sa vo vzťahu ku poškodenému nedopustil, nemal

vedomosť o veku poškodeného, tohto predtým nepoznal, myslel si, že má okolo 55-56 rokov. Priznal,
že poškodenému vzal mobilný telefón, nič iné, tento mu však vzal bez násilia, pričom si uvedomil, že
urobil chybu, čo však bolo neskoro.
Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere jednoznačne vyvracajú dôkazy - výpoveď poškodeného
v spojitosti s výpoveďou svedkyne V. Ď.X., lekárskych správ a znaleckých posudkov. Poškodený W.

N. podrobne a to už v prípravnom konaní popísal celý priebeh skutku, konanie obžalovaného, ktoré
sa postupne počas ich rozhovoru stávalo dotieravejším a dôraznejším, to, že zo začiatku obžalovaný
požadoval len peniaze, neskôr už aj cigaretu, ktoré mu poškodený odmietol dať, že ho udrel, že mu
násilím stiahol bundu, že si vzal zo zeme mobilný telefón i napriek nesúhlasu poškodeného. Pokiaľ aj
obžalovaný sa obhajoval tým, že nepoužil násilie, podľa názoru súdu tento znak skutkovej podstaty

trestného činu lúpeže podľa 188 ods. 1 Tr. zákona naplnený bol, pretože vykonanému násiliu zodpovedá
fyzický útok na poškodeného a tiež skutočnosť, že obžalovaný poškodenému sediacemu na lavičke
násilím stiahol z tela bundu. To, že poškodený bol fyzický napadnutý vyplýva aj z lekárskej správy o jeho
ošetrení a rovnako aj zo záverov znaleckého posudku, z ktorého navyše vyplýva aj útok na spánkovú
oblasť hlavy, ktorú skutočnosť však poškodený vo svojich výpovediach ani neuvádzal, avšak znalec

jednoznačne konštatoval, že aj toto zranenie vzniklo útokom inej osoby, nie pádom s tým, že po údere
do hrude si poškodený na tieto ďalšie údery ani nepamätá. Súd tu poukazuje na to, že bezprostredne po
skutku bol poškodený lekárom ošetrený a z lekárskej správy všetky tieto zranenia vyplývajú. Obhajobu
obžalovaného vyvracia aj výpoveď svedkyne V. Ď., ktorá potvrdila, že poškodený síce bol pod vplyvom
alkoholu, ale zároveň bol aj roztrasený, šokovaný a uviedol jej, že bol prepadnutý a bol mu odcudzený

telefón a cigarety, z dôvodu ktorého ona privolala políciu. Skutočnosť, že došlo k násilnému konaniu,
že tohto sa dopustil obžalovaný, vyplýva aj stôp zaistených na bunde poškodeného, konštatovaných zo
znaleckého skúmania KEÚ.Pokiaľ súd hodnotil výpoveď samotného obžalovaného, túto vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť
sa trestnému stíhaniu. V jeho jednotlivých výpovediach učinených v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní, sú rozpory ( napr. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako prvý ho napadol poškodený,

že sa potom naťahovali a že ani nevie, ako mu zostala jeho bunda v rukách, ktorú mu vrátil, pomohol
mu hľadať okuliare a až keď nikto na mieste činu už nebol, našiel telefón, ktorý si ponechal, pričom v
prípravnom konaní vypovedal, že najskôr poškodený do neho strčil a z dôvodu, že aj on mal vypité, tak
poškodeného udrel do hrude, že tento spadol na zem a ako ležal na zemi, tak sa postavil a znovu do
neho začal dobiedzať a tak ho chytil za bundu a túto z neho strhol a vo svojej výpovedi učinenej dňa

20.01.2015 uvádzal, že v čase keď od poškodeného odchádzal, našiel na zemi telefón, ktorý vzal )

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedené. Pre naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu tak, ako ho právne kvalifikovala obžaloba ( § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona ) musí byť preukázaná určitá vedomosť

páchateľa o tom, že v danom prípade sa jedná o osobu vyššieho veku. Obžalovaný po skutku vypovedal,
že si myslel, že poškodený má cez 55 rokov, poškodeného dovtedy vôbec nepoznal, nevidel, preto
podľa názoru súdu nemal mať odkiaľ vedomosť o tom, že sa jedná o osobu vyššieho veku v zmysle
právnej úpravy, t.j. že má viac ako 60 rokov. Súd poukazuje na skutočnosť, že páchateľ už pri svojom
protiprávnom konaní vo vzťahu k takejto osobe musí mať uvedenú vedomosť, túto je potrebné v rámci

dokazovania preukázať, pričom obžaloba v danom prípade túto vedomosť u obžalovanom dostatočným
spôsobom nepreukázala a len konštatovanie, že obžalovaný sám vypovedal, že si myslel, že poškodený
má viac ako 55 rokov, nemôže stačiť na akceptáciu právnej kvalifikácie skutku v zmysle podanej
obžaloby. Preto súd zo žalovanej právnej kvalifikácie vypustil kvalifikačný znak - chránenú osobu - osobu
vyššieho veku ( ods. 2 písm. d) § 188 Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr.

zákona ) a obžalovaného uznal za vinného len zo skutku právne kvalifikovaného podľa ustanovenia §
188 ods. 1 Tr. zákona. V čase skutku poškodený mal 62 rokov.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, zločin lúpeže spácha ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest

odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, keď proti poškodenému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle. Priťažovalo mu, že už bol súdom odsúdený,
poľahčovalo mu, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že sa na
miesto činu vrátil, vrátil bundu poškodenému a pomohol mu nájsť okuliare. V minulosti bol opakovane

sankcionovaný za priestupok a súdom bol 5 krát potrestaný, naposledy v roku 2014, pričom uvedeného
konania sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby z predchádzajúceho odsúdenia. Obžalovaný je
slobodný, toho času vo výkone väzby, bezdetný, nemajetný, počas výkonu väzby do rozhodnutia súdu
nebol disciplinárne odmenený ale ani potrestaný.

V zmysle § 34 ods. 6 Tr. zákona, súd mohol obžalovanému ako druh trestu ukladať len trest odňatia
slobody a s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, len nepodmienečný trest odňatia slobody.
Súd vzal do úvahy osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nevykonával trest pri obmedzení jeho osobnej
slobody, vzal do úvahy aj následky spáchanej trestnej činnosti ( malá škoda, ľahké zranenia ), rovnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a za dostatočný a primeraný tak na prevýchovu obžalovaného,

akoajochranuspoločnostipovažovaltrestodňatiaslobodyvovýmere3rokov,čojevýmeratrestuurčená
na jej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby za spáchaný trestný čin. Keďže obžalovaný
za posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd
tohto zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodený - W. R. A. si riadne a včas uplatnila a vyčíslila škodu, súd obžalovanému uložil aj povinnosť
k jej náhrade. Poškodený W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiadnu škodu od obžalovaného
nepožaduje, preto súd o nej nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie

môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.