Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414207798
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414207798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom v právnej veci žalobcu AB 1 B. V.,

so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, registračné číslo 560 07 043, Holandské
kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
Piaristická 707/25, Trenčín, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému S., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 452,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1. 12. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 452,15 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 42,75 eur, úrok z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 452,15 eur odo dňa 22. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že jeho právny predchodca, obchodná spoločnosť Home
Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným (ako dlžníkom) dňa 11. 5. 2011 úverovú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. a ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.474 eur. V
žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 30 pravidelných mesačných splátkach
po 78,80 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok,
preto bol listom spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 25. 9. 2013 vyzvaný k splateniu celého

zostatku úveru pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a
zo zosplatnených budúcich splátok a to všetko v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Uplatnený nárok v
zmysle špecifikácie žalobcu v žalobe pozostáva z istiny vo výške 256,12 eur, úroku vo výške 33,76 eur,
zosplatnenej istiny vo výške 141,27 eur a poistenia Bill protection vo výške 21 eur. Zároveň si uplatnil
kapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške42,75eurstým,žeideoúrokzomeškaniazosumy452,12eur
od12.10.2013do21.11.2014,t.j.dodňavyhotoveniažalobyatiežpokračujúciúrokzomeškaniaod22.
11. 2014 do zaplatenia vo výške 8,5 % ročne zo sumy 452,15 eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že uplatňovanú

pohľadávku nadobudol od obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. postúpením na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 9. 2013, ktorou mu bola pohľadávka voči žalovanému
vzniknutá z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 5. 2011 postúpená v celom rozsahu.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená dňa 19. 2. 2015 písomne nevyjadril.Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia

pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. 5. 2015, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia
boli v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 6. 5. 2015,
účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov, a to fotokópiou Úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX a Úverových zmluvných

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., listiny „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?“,
žalovanému adresovanej výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 25. 9. 2013 s Podacím hárkom,
fotokópiou žalovanému adresovaného Oznámenia o postúpení pohľadávky, predžalobnej výzvy na
zaplatenie dlhu a oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 17. 10. 2014 spolu s Podacím
hárkom zo dňa 20. 10. 2014, Výpisom čerpania, splátok a úhrad pre úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, obsahom výpisu z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 5. 2011 súd zistil, že obchodná spoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 zastúpená
splnomocneným zástupcom/predajcom NABYT, s.r.o., 059 02 Vojňany 44, prevádzka OD Spišská Belá
a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu za účelom financovania kúpy tovaru - plastových okien žalovaným,
ktorých predajná cena bola 1.906 eur z ktorej žalovaný v hotovosti zaplatil sumu 432 eur, na úhradu

zvyšku ich ceny vo výške 1.474 eur mu bol touto zmluvou poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver
podľa zmluvy splatiť 30 mesačnými splátkami vo výške 78,80 eur, pričom v zmluve je uvedené (kolónka
č. 49), že celková čiastka splatná spotrebiteľom bude 2.206,50 eur. Ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v zmluve bola 38,2 % a ročná úroková sadzba 32,40 %. V zmluve je tiež uvedené (kolónka 57),
že celkové náklady spotrebiteľa na úver predstavujú sumu 732,50 eur. Podľa zmluvy dátum prvej splátky

bol dňa 11. 6. 2011, úhrada nasledujúcich splátok mala byť realizovaná vždy do 24. dňa v kalendárnom
mesiaci, ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedená poštová poukážka a v kolónke č. 62 zmluvy
je uvedená lehota splatnosti 24. 11. 2013. Pod časťou zmluvy označenej ako Úver (kolónky č. 41 až
62) obsahujúcou špecifikáciu úveru a podmienok jeho splácania je ďalšia časť označená ako Poistenie
výdavkov (dobrovoľné). V kolónke č. 63 tejto časti zmluvy označenej ako Balíček Premium je malým

písmom uvedené, že klient označením balíčku PREMIUM súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre
prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity
alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM 5,25 Eur ( 7,14 % z pravidelnej mesačnej
splátky úveru bez poistenia).

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXXXX predloženého žalobcom

súd zistil, že je tam zaznamenané čerpanie úveru vo výške 1.474 eur dňa 11. 5. 2011. Ďalej sú tam
zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil v
splátkach sumu spolu 1.895,65 eur, posledná úhrada bola realizovaná dňa 23. 5. 2013. Pri dátume 25.
9. 2013 je tam uvedené „zosplatnenie“, pričom z výpisu vyplýva, že z úhrad realizovaných žalovaným vo
výške spolu 1.895,65 eur bola suma vo výške 1.076,61 eur započítaná na úhradu úverovej istiny, suma

693,04 eur na úhradu úroku a suma 126 eur na úhradu „Poistenia Bill protection“. Vo výpise je v položke
„dlh“ uvedená ako dlžná istina suma 256,12 eur, ako dlžný úrok suma 33,76 eur, ako dlžná zosplatnená
istina suma 141,27 eur, ako dlžné „Poistenie Bill protection“ suma 21 eur a ako dlžný úrok z omeškania
suma 42,75 eur čo zodpovedá výške a špecifikácii nárokov uplatnených žalobcom v žalobe.

Žalobca tvrdí, že uvedené jeho nároky z úverovej zmluvy, ktoré mu pôvodným veriteľom Home Credit

Slovakia, a.s. boli postúpené zmluvou o postúpení pohľadávky žalovaný mu neuhradil.

Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu
so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným
v obchodnom registri je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je

fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b)zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné (aj samotný žalobca v žalobe
uviedol,žežalovanýjespotrebiteľ).Pretosúdpriprávnomposúdeníuvedenejzmluvyaznejuplatnených

nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy (11. 5. 2011) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§1ods.8ZoSÚustanoveniamitohtozákonaniesúdotknutéustanoveniaObčianskehozákonníka
ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a 9 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už
bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom

predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov
(spotrebitelia)stým,žedodávateľakonavrhovateľzmluvyvopredvnávrhustanovujeobsahtýchtozmlúv
a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa

totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ
vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom
k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska
skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že

právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 1.474 eur na financovanie časti kúpnej ceny žalovaným kupovaného tovaru
- plastových okien, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil spolu sumu 1.895,65 eur.
Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu,
nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe a vo výpise čerpania, splátok a úhrad. Súd

preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľskýchúveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu z ustanoveniami o
ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalovaný
povinnosť, ktorá mu v danom prípade vyplývala zo záväzkového vzťahu so spoločnosťou Home Credit

Slovakia, a.s. už splnil v celom rozsahu. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho
názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej
časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie
úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 1.474 eur, ktorú už žalovaný v
plnom rozsahu vrátil, preto žalobcovi tento už nič nedlží.

Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (11. 5. 2011), ktoré súd citoval vyššie, vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné
náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom
ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však
spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je

potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ uvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a rovnako musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)

ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Vychádzajúc zo žalobcom predloženého obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX súd konštatuje,
že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových

náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a podľa názoru súdu nie je ani správne uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je potrebné poukázať na skutočnosť,
že v zmluve nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počte splátok uvedený
správny údaj o výške, počte a termínov splácania úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V úverovej zmluve sa takýto podrobný údaj nenachádza
a pokiaľ takýto údaj poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie je tento
údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. V zmluve je ďalej
uvedený údaj o tom, že výška RPMN je 38,2 % a že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 2.206,50

eur a celkové náklady spotrebiteľa sú 732,50 eur. Pri vynásobení počtu mesačných splátok ktoré mal
žalovaný hradiť, t.j. 30 a ich výšky (78,80 eur) t.j. 30 x 78,80 eur je však zrejmé, že žalovaný mal v
skutočnosti zaplatiť celkovú čiastku až 2.364 eur, čím jeho celkové náklady ako spotrebiteľa na úver
nepredstavujú v zmluve deklarovanú sumu 732,50 eur ale sumu 890 eur, teda sumu o 157,50 eur vyššiu
ako je uvedené v zmluve. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v celkovej splatnej čiastke uvádzanej veriteľom

v zmluve nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie v sume 5,25 eur,
t.j. 7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia (5,25 Eur x 30 sa rovná 157,50 eur, teda
navýšenie, ktoré v celkovej spotrebiteľom splatnej čiastke ani v celkových nákladoch spotrebiteľa nie je
zahrnuté). Po celú dobu splácania úveru teda predstavovalo poistné sumu 5,25 eur x 30 mesiacov, čo je
spolu 157,50 eur a po sčítaní veriteľom uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom 2.206,50 eur

resp. celkových nákladov spotrebiteľa 732,50 eur a poistného 157,50 eur predstavuje potom skutočná
celková suma splatená spotrebiteľom 2.364 eur a skutočné celkové náklady spotrebiteľa 890 eur.

Vzmysle§9odst.2písm.j)citovanéhozákonaospotrebiteľskýchúverochnáležitosťouzmluvymusíbyť
údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, ani pravdivý údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, pretože v sume, ktorú pri týchto údajoch
uvádzal, t.j. 2.206,50 eur, resp. 762,50 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ chcel
poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo dobrovoľné, nemal
ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čovšetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtom spotrebiteľ nemôže
dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí
vyššiu sumu, v tomto prípade o 157,50 eur, čo je podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad

pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v §
2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď
premietnutá do uvádzanej celkovej výšky nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom

a do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do
uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu
spotrebiteľa, nakoľko najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb
úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované

má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V
danom prípade sú tieto údaje pre spotrebiteľa zavádzajúce, lebo z ich absolútneho vyjadrenia v zmluve,
bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne
bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 157,50 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd
pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii

výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v
zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 OZ keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako
nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 OZ). Ten
istý údaj (celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi
sumami, a to sumou 2.206,50 eur v kolónke č. 49 zmluvy a sumou 2.364 eur získanou vynásobením

počtu a výšky splátok.

Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 odst. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný

zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v
hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2
písm. g) citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto
doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu uvedené poistné malo
byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Údaje o poistení sú v zmluve vopred

predformulované v dvoch alternatívach s vopred určenou, predtlačenou výškou úhrady za poistenie.
Vedľa týchto dojednaní je miesto na vyznačenie prípadne zvolenej alternatívy. I keby bola reálne daná
spotrebiteľovi možnosť výberu v akej alternatíve, a či vôbec poistenie uzavrie, nič to nemení na tom, že
zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy a celkových nákladov
spotrebiteľa je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods. 1 OZ. Úhrada za poistenie
Premium je 5,25 eur, teda 7,14 % z pravidelnej splátky. Veriteľ má ďalej poistenie upravené v hlave
13. Úverových podmienok, v ktorých má predformulované, že klient v prípade pristúpenia k poisteniu
potvrdzuje podpisom úverovej zmluvy alebo výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s
podmienkami vstupu do poistenia. Vzhľadom na zvolený spôsob zakomponovania dojednaní o poistení

do zmluvy a jej úverových podmienok možno len veľmi ťažko predpokladať, že dlžník, ktorému pri
uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy
spôsobom ako prezentuje veriteľ. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje veľké
množstvo informácií. Ak dlžník, žiadajúci o úver chce z obsahu zmluvy vyrozumieť s akou vlastne
poisťovňou, ktorej výber naviac nemôže ovplyvniť, keďže táto je vopred zakomponovaná do zmluvy

je „poistenie“ uzavreté, tak zistí to jedine z drobného písma v spodnej časti formulára zmluvy aleboaž z úverových zmluvných podmienok. Vzhľadom na obsah práv a povinností z poistenia, ktoré i
v samotnom Občianskom zákonníku má rozsiahlu samostatnú úpravu nemôže dôkladné a podrobné
vysvetlenieprávapovinnostízpoisteniaspotrebiteľovi,majúcemuzáujempredovšetkýmoúvernahradiť

drobným písmom deklarované predformulované prehlásenie na spodku formulára zmluvy, že klient
jej podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. XXXXXXXX/2009 uzavretej
medzi spoločnosťou ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ, a.s Praha, IČ: 49240749 ako
poistiteľom vrátane znení zvláštnych poistných podmienok. Poistné ako také je podľa názoru súdu
spotrebiteľovi takýmto spôsobom vlastne nanútené. Pokiaľ za takýchto okolností veriteľ so žalovaným

uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj
o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože
nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd by aj preto nemohol priznať žalobcovi poistné, ktorého
neuhradený zostatok je podľa žalobcu 21 eur. Spôsob, akým malo byť „dojednané" poistenie, nemôže
požívať právnu ochranu. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne
zmluva vôbec neupravuje, bližšie podmienky sú upravené až v úverových podmienkach. Okrem toho

ak sa má výška poistného odvíjať od výšky mesačnej splátky, keďže súd považuje úver za bezúročný a
bez poplatkov a nemožno uvažovať o správnosti mesačnej splátky, nie je možné

považovať ani tvrdenú výšku poistného za platne dojednanú, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy
podľa § 788 OZ. Z tohto dôvodu považuje súd poistenie dohodnuté za neplatné (§ 39 OZ). Súd ďalej
opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov

spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky
uviedol, a do celkových nákladov a celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkových nákladoch a celkovo
splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.

Už len vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 zákona považuje úver za bezúročný a bez

poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona v
zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok jeho
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, patrí však ako už bolo skôr uvedené v zmysle citovaného § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je však nutné konštatovať, že uvedená zmluva
o spotrebiteľskom úvere ani túto náležitosť neobsahuje. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž
v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená

len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve
toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie - v bode 52).

Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého
predtlače boli doplnené údaje, ako evidenčné číslo predajne, číslo zmluvy, typ úveru, potom údaje
identifikujúce klienta (žalovaného), jeho zamestnanie a potom nasledujú údaje o samotnom úvere. V

kolónkach 41 až 62 Zmluvy sú postupne uvedené údaje o druhu úveru, celkovej výške úveru, celkovej
čiastke splatnej spotrebiteľom, výške mesačnej splátky, počte splátok, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN,
priemernej hodnote RPMN, a celkových nákladoch spotrebiteľa, splatnosti splátok a celkovej lehote
splatnosti. Potom nasledujú údaje o poistení výdavkov, o predajcovi, finančnom agentovi a za tým v
podstate nečitateľným spôsobom uvedený drobný, husto popísaný text.

Súd vychádzajúc z takéhoto obsahu zmluvy konštatuje, že uvedená zmluva nikde neobsahuje údaj v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), pričom ako už bolo uvedené,
samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), znamená, že poskytnutý úver sapovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje (podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y))/ pritom
v žiadnom prípade nemôžu nahradiť rozsiahle, individuálne nevyjednané, drobným, hustým písmom
písané úverové zmluvné podmienky. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť

zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)) a
s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (11 ods. 1
písm. a) ZoSÚ) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené
v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.

V bode - kolónke 52 zmluvy je len jedna suma mesačnej splátky. Z nej nevyplýva, koľko z toho bude

na istinu úveru, koľko na úroky a na prípadné poplatky. V bode 53 je len počet splátok, ale len splátok
bez určenia koľko z nich je na istinu úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Naviac ani v hlave 5 § 1 Úverových zmluvných
podmienok tiež nie je vyššie uvedená náležitosť obsiahnutá. Je tu len uvedené, že dlžník je povinný platiť
úver v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej

zmluve. Taktiež je tam uvedené, „že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,
poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak“.
Z uvedeného však nevyplýva, aká je výška splátky na úver, aká je výška splátky na úrok, aká je výška
splátky na poplatky. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať
samotná zmluva. Je preto vylúčené aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na

inú listinu, napr. na úverové zmluvné podmienky, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť. Údaje o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o
spotrebiteľskomúverevzmysleust.§9ods.2písm.k)ZoSÚvzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy.
Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je
možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi

zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,uvádzalaibavovšeobecnýchpodmienkach.Vtomtosmeretedasúdzastáva
názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012
zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte
zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné
náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné
náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných
podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie
ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj uviesť priamo v texte zmluvy, aby
bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a
je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného
vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak

tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o
poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez
poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru v podstate neskôr potvrdil
aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie

sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto
zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa
zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej
prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp.

zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv
týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

Nemožno súhlasiť s názorom, že v prípade potreby uvádzať rozpis jednotlivých splátok priamo v zmluve

by stratila význam amortizačná listina upravená v § 9 ods. 3 až 5 ZoSÚ,. Povinnosť uvádzať priamo vzmluve to, aká časť splátky bude započítaná na istinu, úroky a poplatky, sa neprieči právu spotrebiteľa
žiadaťodveriteľavýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľkykedykoľvekpočascelejdobytrvaniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Súd sa pri svojej činnosti v prípadoch zmlúv obdobných tej v tu posudzovanej veci často stretáva s
argumentom, že k určeniu, že takáto zmluva je bezúročná a bez poplatku v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné naplniť kumulatívne obe tam uvedené
podmienky a to že zmluva neobsahuje písomnú formu a zároveň neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Súd však nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že vôľou

zákonodarcu nebolo stanoviť tieto 2 podmienky kumulatívne ale alternatívne a že na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť takéhoto úveru stačí absencia ktorejkoľvek z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ. Napriek vo všeobecnosti „kumulatívnemu“ významu spojky „a“ by sa v
podmienkach daného zákonného ustanovenia iný výklad priečil logike, lebo je ťažké predstaviť si reálny
príklad, kedy by zmluva obsahovala všetky všeobecné náležitosti a náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y) ZoSÚ a súčasne nemala písomnú formu. Pri takomto výklade by bolo postačujúce, ak

by zmluva obsahovala len písomnú formu a nemusela by obsahovať žiadnu z obligatórnych náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k, r) a y) ZoSÚ k tomu, aby bola nepostihnuteľná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou, a teda zakotvenie výpočtu obligatórnych náležitostí zmluvy do ustanovenia § 11
ods. 1 písm. a) ZoSÚ (za spojku „a“) by nedávalo žiaden logický význam. V tejto súvislosti je nutné
uviesť, že novelou ZoSÚ účinnou od 1. 1. 2013 (uskutočnenou zákonom č. 352/2012 Z.z.) boli tieto

podmienky rozšírené a zakomponované do jednotlivých bodov (písm. a) až d)), pričom dôvodová správa
k tomuto zákonu v predmetnom bode znie:, „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho
textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez
poplatkov, prípade ak

· zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo

· neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo

· neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona alebo

· je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.“

Logickým (ale s poukazom na dôvodovú správu k spomínanej novele aj teleologickým) výkladom tohto

ustanovenia súd nemohol dôjsť i inému záveru ako takému, že pre vyhlásenie úveru za bezúročný a
bez poplatku postačuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 ZoSÚ aj v prípade, že je zachovaná jej písomná forma.

Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj
do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie

nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre
spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom odporuje
prepočtu výšky a počtu splátok, a keď mnohé z takýchto náležitostí sú doslova skryté v texte zmluvy
či všeobecných podmienok (ako tu poistenie), túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne

prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

Z uvedených dôvodov súd zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný
nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Preto ani uskutočnené platby
žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom
rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne

poskytol. Vzhľadom na to, že žalovaný celú sumu úverovej istiny zaplatil, a to ešte predtým než bol
pôvodným veriteľom, Home Credit Slovakia, a.s. vyzvaný dňa 25. 9. 2013 k splateniu celého úveru (viď
výzva na čl. 32 spisu) čím sa nemohol dostať ani do omeškania s jej zaplatením, ku dňu vyhláseniarozsudku neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca síce

návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v celom rozsahu neúspešný, nárok
na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, preto súd
o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).