Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201137
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201137.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobkýň 1/ F. E., bytom XX.
W.. XXX/X, XXX XX E., 2/ F. K., bytom T. č. XXX, XXX XX E. a 3/ O. O., bytom B. č. XXXX/XXX,
XXX XX E., zastúpených advokátom Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, Nejedlého 47, 841 02 Bratislava
proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1,

974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov 1/ ZO SZZ č. 26-60 Bakova Jama, Zvolen, v
zast. predsedníčkou a splnomocnenou zástupkyňou X. N., F. K. XXXX/XX, XXX XX E. a 2/ Slovenský
pozemkový fond, regionálny odbor Zvolen, so sídlom Námestie SNP 50, 960 01 Zvolen o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

RozhodnutiežalovanéhoOU-BB-OOP4-2014/019189-002zodňa23.júna2014vspojenísrozhodnutím
Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor číslo OU-ZV-PLO/2014/00113 zo dňa 13. marca

2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. e) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 037,78 Eur na trovách právneho
zastúpenia a na súdnom poplatku 70.-Eur a zaplatiť ich zástupcovi žalobkýň do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhali, aby súd zrušil

rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 2014 ako aj prvostupňové
rozhodnutie Okresného úradu Zvolen, odbor pozemkový a lesný zo dňa 13. marca 2014 č. OU-ZV-
PLO-2014/001113 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. b), c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť im trovy konania.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkýň a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

OkresnéhoúraduZvolen,pozemkovýalesnýodborč.OU-ZV-PLO-2014/001113zodňa13.marca2014,
ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o spoločnej námietke žalobkýň proti úvodným podkladom
- výpisu z registra pôvodného stavu na pozemky v ich vlastníctve nachádzajúce v záhradkárskej osade
ZO SZZ č. 26-62 Bakova Jama v k. ú. E. tak, že im podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a o vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej v texte tohto
rozsudku len zákon) nevyhovel.

Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyne vo včas podanej námietke vyjadrili svoj nesúhlas
nasledovne:
1/ Nesúhlasia s pôvodným druhom pozemku (trvalý trávnatý porast) pri parcele registra E-KN č.
4881/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu.
2/ Nesúhlasia s umiestnením pôvodného druhu pozemku (extravilán) pri parcele registra E-KN č.

4811/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu.
3/ Nesúhlasia s rozdelením pôvodnej parcely registra E-KN č. XXXX na 16 parciel, t. j. 4811/2-4881/16.4/ Nesúhlasia s určením výšky náhrady za pozemky v záhradkárskej osade ZO SZZ 26-60 Z. V. podľa
znaleckého posudku č. 14/2012 zo dňa 21. 11. 2012, kde znalec z odboru stavebníctva v odvetví „Odhad
hodnoty nehnuteľností“ R.. R. B. určil jednotkovú hodnotu pozemkov na 1,51 Eur/m2. Svoj nesúhlas

odôvodnili tým, že podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., jej prílohy 3 a metodiky k tejto vyhláške minimálna
všeobecná jednotková cena pozemku vo Zvolene nemôže byť nižšia ako 4,30 Eur za meter štvorcový.

Prvostupňový správny orgán k námietke pod bodom 1/ týkajúcej sa zmeny pôvodného druhu pozemku
pri parc. registra E-KN č. 4881/2-4811/16 vo výpise z aktualizovaného registra pôvodného stavu

pozemkov nachádzajúcich sa v obvode záhradkárskej osady uviedol, že tejto vyhovel rozhodnutím
č. OU-ZV-PLO-2014/001113 zo dňa 13. 3. 2014. K námietke 2/ uviedol, že všetky parcely na LV č.
XXXX sú evidované správne ako pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Okresný
úrad Zvolen, katastrálny odbor prvostupňovému správnemu orgánu poskytol súčinnosť pri zisťovaní
skutočného stavu a potvrdil umiestnenie uvedených parciel mimo zastavaného územia obce. Hranicou
zastaveného územia obce je hranica vytýčená lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli

premietnuté do otlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990. K námietke 3/ uviedol, že podlomenie
pôvodnej parcely č. XXXX na 16-násť častí bolo vykonané už v roku 2001 a to pri vyhotovení
registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k. ú. Zvolen. ROEP (register obnovenej evidencie
pozemkov) v k. ú. E. bol do katastra nehnuteľností zapísaný 2. 11. 2001. Konštatoval tiež, že údaje
o umiestňovaní pozemkov vo výpise z návrhu ROEP v k. ú. E. zo dňa 19.10.1999 neboli uvedené

správne. Preto boli chybné údaje po vykonaní kontrol pred zápisom ROEP v roku 2001 odstránené.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. ak schválený ROEP obsahuje údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 správny orgán po prerokovaní v komisii
rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa
nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu

údajov registra do katastra nehnuteľností. K námietke 4/ prvostupňový správny orgán konštatoval, že nie
je oprávnený posudzovať správnosť vypracovania znaleckých posudkov. Tento hodnotí ako ktorýkoľvek
iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho závery, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom, resp. vyplývajúcim z iných urobených dôkazov. Znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný

v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor „Stavebníctvo
a odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností“ a správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti
vypracovania znaleckého posudku, za ktorého vykonanie zodpovedá znalec v plnom rozsahu. Správy
orgán si nebol vedomý toho, že by znalec postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku neobjektívne,
nesprávne a predpojate. Konštatoval tiež, že znalec vo svojom stanovisku uviedol, že znalecký posudok

č. 14/2012 bol vypracovaný podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.. Stanovil
všeobecnú hodnotu pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky nehnuteľností s technickou
infraštruktúrou, ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkárskej osady, teda k dátumu 24. 5.
1983. Ďalej v stanovisku uviedol, že k určeniu koeficientov dospel na základe odborných publikácií
a troch ohliadok záhradkárskej osady. Na základe podaného odvolania žalobkýň rozhodnutím č. OU-

BB-OOP4-2014/019189-002 zo dňa 23. júna 204 rozhodol tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal zákonnosť a správnosť postupu
správneho orgánu prvého stupňa, spisový materiál týkajúci sa danej veci ako aj vykonané dokazovanie a
priebeh konania v súlade s § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a nezistil pochybenia alebo nezákonnosť
v postupe alebo v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Prvostupňové rozhodnutie bolo

vydané ústavne konformným spôsobom, a preto sa nestotožnil s námietkami odvolateliek. K odvolacím
námietkam uviedol, že cena pozemkov v predmetnej záhradkárskej osade bola stanovená znalcom
v zmysle vyhlášky 492/2004 Z. z. a jej prílohou č. 3 časť E. Správny orgán nezistil, že by znalec
postupoval neobjektívnym spôsobom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžo/150/2009 je znalecký posudok jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán

ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery),
ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z
dôkazovvykonanýchsprávnymorgánom.Pretohonemôžeoznačiťzanesprávnyanahradiťhovlastným
posúdením skutočností z odbornej stránky. Znalec detailne opísal a komentoval postup, podmienky a
príčiny ako postupoval pri určení ceny za meter štvorcový. K stanoveniu koeficientov aj k redukujúcim

faktorom, ktoré boli použité v znaleckom posudku, boli detailným spôsobom odôvodnené s hodnotením
situácie a použitie koeficientu. Znalec tiež písomne potvrdil svoju nepredpojatosť k účastníkom konania.
Po preskúmaní tohto znaleckého posudku žalovaný nedošiel k záveru, že by tento odporoval zásadám
logiky a bol by spracovaný v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z. z.. Znalec dostatočne vyargumentovalzohľadňujúc technický stav a vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory. Poukázal tiež na to,
žežalovanývodôvodnenípoukázaltiežnato,žepozemkyaleboúzemie,kdesanachádzazáhradkárska
osada je v územnom pláne mesta Zvolen, určené na záhradkársku osadu a nie ako rekreačné územie.

Tentofaktpodporilajlistmesta,ktorýbolsúčasťouznaleckéhoposudku.Poukázaltiežnato,žeúčastníci
konania mali právo podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku predložiť svoj znalecký posudok, čo sa
nestalo. Odvolateľky nevyvrátili závery znaleckého posudku a svoje laické tvrdenia nepodložili žiadnymi
relevantnými dôkazmi.

Nevyhovel ani námietke, že parcely č. 4811/2-4811/16 z registra E v k. ú. E. sa nachádzajú v intraviláne,
pretože prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav správne a zadovážil dostatočné podklady na
to, aby mohol určiť, že ide o pozemok, ktorý sa nachádza v extraviláne. Takýmto dôkazom bol LV č.
XXXX pre k. ú. E., ďalej na základe súčinnosti poskytnutá odpoveď Okresného úradu Zvolen, katastrálny
odbor, v ktorej sa uvádza, že parcely evidované na LV č. XXXX sú druh pozemkov - orná pôda ako
kód umiestnenia pozemku 2, to znamená pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. Bolo

tam uvedené, že zápis kódu umiestnenia bol vykonaný v súlade s písomnou časťou registra obnovenej
evidencie pozemkov a zároveň bol v súlade s hranicou zastaveného územia obce, ktorá je evidovaná
v katastrálnej mape k. ú. E.. V zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra

E. Hranica zastavaného územia je hranica vytýčená lomovými bodmi zastaveného obce, ktoré boli
premietnuté do výtlačku katastrálnych máp k 1. januáru 1990. Ďalej dôvodil tým, že konanie o registri
obnovenej evidencie pozemkov nie je konaním práve prebiehajúcim ani predmetom konania v zmysle
zákona č. 164/1997 Z. z.. Zápis ROEP-u bol vykonaný 2. 11. 2001 do katastra nehnuteľností. Správnosť
rozhodnutia o schválení ROEP bolo možné napadnúť v trojročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 7

ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Konštatoval, že správny orgán nedisponuje právomocou do právoplatne ukončeného konania vstupovať
a to aj s ohľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty. Prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil
námietku týkajúcu sa rozdelenia pôvodnej parcely č. XXXX na 16-násť častí, ktoré bolo vykonané v
roku 2001 a to pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. E.. V zmysle § 6 ods. 1

zákonač.180/1995Z.z.sapodkladypotrebnénazostavenietohtoregistrazisťujúzúdajovposkytnutých
nájomcamipozemkov,pozemkovýmispoločenstvamialeboinýmioprávnenýmiosobami,zkatastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazovzískanýchnajmäpriprešetrovanívobci.Používateliapozemkov,ktorýmisúzáhradkárisapodľa
§ 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. stali nájomcami aj keď nebola uzatvorená nájomná zmluva.

Žalobkyne žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote žiadali, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa
žalobkýň v prvostupňovom konaní dochádzalo k nezákonnostiam a jednostrannému konaniu v prospech
nájomcov. Bolo úlohou správneho orgánu rozhodnúť na základe riadne zisteného skutkové stavu, ktorý

by bol zistený z objektívne vykonaných dôkazov a podkladov. O to viac, ak také dôkazy boli konajúcemu
orgánu známe. Žalobkyne namietali, že cena určená znalcom je nízka a umelo podhodnotená, čo sa
opieralo o reálny skutkový stav veci, keď v záhradkárskej osade sa nevyskytujú žiadne intenzívne
zosuvy pôdy, sú v nej postavené okrem záhradných chatiek aj rekreačné vilky a domy. V konaní nebol
predložený žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie vyvracal. Správny orgán sa ním však nezaoberal,

pričom je povinný sa zaoberať všetkými skutočnosťami, o ktorých sa v konaní dozvie. Ohliadkou
na mieste samom by sa sám presvedčil o tom, či tvrdené skutočnosti sú pravdivé a tak by zistil
objektívne skutkový stav veci. To však neurobil. Okrem toho, už prvostupňový správny orgán disponoval
vyjadrením ďalšej účastníčky konania F. M., ktorá vo svojich námietkach poukázala na nesprávnosť
záverov znaleckého posudku a to na opakované použitie faktorov vo viacerých koeficientoch, vymyslené

a ničím nepodložené faktory a iné. Prezentovala tiež odbornú metodiku pri určovaní hodnoty pozemku
podľa metódy polohovej diferenciácie v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Túto nevymyslela ona
ale ju prevzala z odborného článku znalca R.. W. R., ktorý bol zverejnený aj v dennej tlači aj na
internete. Tento dôkaz bol prvostupňovému správnemu orgánu známy, teda z iného konania, avšak on
sa tváril, akoby o tomto dôkaze nevedel. Z toho je zrejmé, že tak prvostupňový správny orgán ako aj

odvolací správny orgán mal k dispozícii dva odborné názory, ktoré sa vzájomne vylučovali a z ktorých
vyplynulo, že znalec postupoval v rozpore s predmetnou vyhláškou. Správny orgán nemôže žiadny
dôkaz opomenúť. Podľa prezentovanej metodiky v predmetnej vyhláške možno povyšujúce faktory a
redukujúce faktory použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo vpredchádzajúcich koeficientoch, koeficienty týchto faktorov sú rovné 1. Znalec pri oceňovaní pozemkov
žalobkýň v znaleckom posudku č. 14/2012 postupoval v rozpore s touto metodikou a do koeficientu
redukujúcich faktorov použil všetky, ktoré už predtým použil v predchádzajúcich koeficientoch. Znalec

tzv. ponižujúce faktory použil opakovane v dvoch faktoroch, čo je neprípustné nielen podľa tejto metodiky
určovania hodnoty pozemku k danej vyhláške ale aj v rozpore so zásadami logiky.

Žalobkyne v žalobe namietali, že znalec v rozpore s vyhláškou určil koeficient redukujúcich faktorov.
Namietali, že znalec nesprávne ako redukujúci faktor uviedol:

1/ Ak by užívatelia - záhradkári z Osady Na vŕšku zablokovali prechod záhradkárom z Osady Bakova
Jama, vznikol by problém, že sa nedostanú do svojich záhradiek, čo vyhodnotil ako výrazne ponižujúci
faktor majúci vplyv na hodnotu pozemku. Podľa žalobkýň je zrejmé, že prístupovú cestu záhradkári z inej
osady nemôžu ani nemajú dôvod zablokovať, cesta neprechádza cez oplotenie Záhradkárskej osady
Na Vŕšku, ale ide popri plote a je voľne prístupná.
2/ Výrazne obmedzené funkčné využitie územia len ako záhradkárska osada nie je určené ani na

rekreačné ani na iné využitie. Podľa žalobkýň nejde o ponižujúci faktor, keďže pôdu odkupujú práve
záhradkári.
3/ Výstavbu nových chatiek prispôsobiť existujúcej zástavbe, zastavanosť pozemkov chatkami,
maximálne 40m2 v rozsahu do 12% pozemku s výškovým obmedzením na 1.PP, 1.MP plus podkrovie,
pozemky nie sú určené na stavbu rodinných domov. Podľa žalobkýň to neznamená, že ide o ponižujúci

faktor, pretože ide práve o záhradkársku osadu.
4/ Vybudovanie veľkého východného vonkajšieho obchvatu mesta Zvolen. Podľa žalobkýň takisto
nejde o ponižujúci faktor, pretože vyvlastnenie pozemkov štátom pod stavbu bude mať za následok
vykupovanie pozemkov za sumu 16,60 Eur za meter štvorcový.
5/ Výskyt intenzívnych zosuvov. Podľa žalobkýň žiadne intenzívne zosuvy sa tam nenachádzajú a

v záhradkárskej osade nejde o ponižujúci faktor. Takisto výskyt podzemnej vody je v záhradkárskej
osade skôr povyšujúci faktor, pretože voda je požehnaním a na úžitok a nie neželanou skutočnosťou.
Takýto postup alebo takéto úvahy znalca boli potvrdené tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým
rozhodnutím bez logického odôvodnenia a argumentácie. Správne orgány sa nezaoberali námietkami
žalobkýň o tom, že záhradkárska osada sa nachádza 10-15 min. od centra mesta Zvolen, že sú v nej

postavené skutočné domčeky ako aj rekreačné vilky a intenzívne zosuvy pôdy sa tam nevyskytujú, že
sa osada nevyužíva len na záhradkárčenie ale aj na rekreačné aktivity záhradkárov, že podzemná voda
v záhradkárskej osade je skôr na úžitok ako ponižujúci faktor. Správny orgán sa nezaoberal ani tým,
čo uvádzal znalec, čo je v rozpore s objektívnym a skutočným stavom, nevykonal osobnú ohliadku a v
odôvodnení alibisticky uviedol, že znalec svoje tvrdenie riadne odôvodnil a že v záhradkárskej osade

nemôžu byť postavené rodinné domčeky či rekreačné vilky.

Žalobkyne namietali nezákonnosť aj v tom, že napriek tomu, že znalecký posudok bol spochybnený
iným odborným názorom, žalovaný neoveril stav vlastným skúmaním a ani ohliadkou na mieste v
záhradkárskej osade. Závery znalca nepreveril a považoval ich za správne. Iný odborný názor ako dôkaz

odmietol a nezobral do úvahy, pričom žalobkyniam vytkol, že nepredložili na svoje tvrdenia žiadny iný
dôkaz. Podľa žalobkýň tým sa dopustil závažného porušenia zákonného postupu správneho orgánu
riadne a úplne nezistil objektívny skutkový stav veci a nevzal do úvahy dôkazy doložené do konania aj
inými účastníkmi konania, resp. ich označil ako nie relevantné. Pritom dôkazom môže byť všetko, to čo
pomôže zisteniu skutočného stavu veci. Účastník konania je síce povinný predkladať dôkazy, avšak to

neznamená, že správny orgán nie je povinný zistiť skutkový stav vlastným vykonaným dokazovaním.
Výsledkom takéhoto nezákonného postupu je, že tým, že správny orgán si nezadovážil, nevykonal alebo
nezobral do úvahy predkladané dôkazy, rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý nezistil úplne a
tým vydal nezákonné rozhodnutie.

Žalobkyne namietli aj to, že predmetom oceňovania bola orná pôda tak, ako to vyplýva z listu vlastníctva
č. XXXX, ktorá sa nachádza v extraviláne. Poľnohospodársku pôdu môže ohodnocovať iba znalec z
odboru poľnohospodárske odvetvie a to odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy a nie znalec z odboru
stavebníctva, odvetvie odhad ohodnotenia nehnuteľností. Vyplýva to z § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004
Z. z.. Prvostupňový správny orgán pribral do konania znalca R.. R. B., ktorý je znalcom v odbore

stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, a teda osobu, ktorá nie je oprávnená vykonávať
ohodnotenie poľnohospodárskej pôdy - ornú pôdu, trvalý trávnatý porast umiestnenej v extraviláne obcí.Žalobkyne pripojili k žalobe znalecký posudok č. 8/2014 R.. O. M. zo dňa 23. 8. 2014, súdneho znalca
z odboru Poľnohospodárstvo odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia,
spracovanie ovocinárskych produktov -ovocinárstvo, spracovanie poľnohospodárskych produktov -

vinárstvo a vinohradníctvo s tým, že takýto dôkaz zadovážiť je časovo náročné a v lehote na podanie
odvolania to nebolo možné a naviac žalobkyne sa dožadovali takéhoto dôkazu cestou správneho orgánu
od začiatku konania. Poukázali na to, že tento znalec nezistil pri ohliadke žiadne ponižujúce faktory
ani žiadne deformácie terénu ani zosuvné procesy. Zistil prítomnosť podzemnej vody, ktorá umožňuje
zavlažovanie záhrad, zistil, že pôda je mierne svahovitá a na miestach, kde je prevýšenie vyššie, sú

vybudované terasy a určil jednotkovú cenu všeobecnú hodnotu pozemku za meter štvorcový vo výške
11,5038 Eur. Podľa žalobkýň ide o dôkaz o tom, že znalecký posudok v správnom konaní podhodnotil
cenu pozemkov vymyslenými a ničím nepodloženými ponižujúcimi faktormi. A bol vypracovaný osobou,
ktorá nebola na to oprávnená.

Žalobkyne na pojednávaní predkladali inzeráty na predaj obdobných pozemkov záhradiek na potvrdenie

nesprávnej ceny určeným znaleckým posudkom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval dôvody svojho rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým
námietkam uplatnenými v odvolaní a v žalobe. Uviedol, že znalecký posudok vnímal tak, že v koeficiente
všeobecnej situácie je v znaleckom posudku č. 14/2012 opísaný stav, kde znalec opísal situáciu,

že záhradkárska osada je riešená v Územnom pláne mesta Zvolen a kde sa nachádza. „Uvedené
ďalšie nie je možné brať do koeficientu, nakoľko tento je pre ZO presne definovaný v rozmedzí od
0,50 - 0,70 pre záhradkárske osady“. Koeficient redukujúcich faktorov znalec detailne rozpracoval a
uviedol dôvody, pre ktoré znížil koeficient redukujúcich faktorov: - svahovitosť terénu, - bez prístupu
z verejnej komunikácie, - prístup cez inú ZO, - prístup sťaženým osobným aj nákladným autom po

neudržiavanej komunikácii s množstvom výmoľov, - únosnosť základovej pôdy, - výrazne obmedzené
funkčné využitie územia (ÚPN mesta Zvolen), - možnosť zablokovať prístup zo strany vlastníkov ZO Na
Vŕšku, čo vyslovene hodnotí ako výrazne ponižujúci faktor, - oblasť s horným výskytom intenzívnych
zosuvov a svahových deformácií, - výskytom podzemnej vody, - veľký východný obchvat mesta Zvolen,
- umiestnenie pozemkov v extraviláne.

K žalobnej námietke, že v danom prípade je nie oprávnený oceňovať pozemky v záhradkárskej osade
znalec z odboru stavebníctva podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že v
zmysle tohto ustanovenia pod pojmom osobitný predpis má zákonodarca na mysli zákon č. 554/2003
Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorý upravuje zdaňovanie odplatného prevodu a

odplatného prechodu nehnuteľností. V tomto konaní sa vysporiadava vlastnícke právo k nehnuteľnosti
prostredníctvom pozemkových úprav v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., kde sa podporne používa
zákon č. 330/1991 Zb.. Nejde o prechod ani prevod nehnuteľností v zmysle zákona č. 554/2003 Z.
z.. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalobkyne mýlia je, že podľa § 70 ods. 2 posledná veta zákona č.
162/1995 Z. z. katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra E. Výpis z LV č. XXXX uvádza pri parcelách EKN 4811/2-16 ako druh pozemku orná
pôda, čo v zmysle uvedeného nie je záväzný údaj. Parcely CKN na týchto pôvodných EKN parcelách
nemajú založený list vlastníctva, ale v katastrálnej mape sú evidované ako druh pozemku „záhrada“ a
spôsob využívania pozemku 4, t.j. pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkovej
osade, na ktorej sa pestuje zelenina a ovocie, okrasná, nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske

plodiny. Umiestnenie pozemku je kód 2, t.j. pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
Posledným dôvodom je, že predmetné parcely v záhradkovej osade nemajú dávno povahu ornej pôdy,
nakoľko je na nich zriadená záhradkárska osada, sú na nej postavené záhradné chatky v súlade s
Územným plánom mesta Zvolen. K predloženému znaleckému posudku k žalobe uviedol, že tento
nebol predmetom konania pred správnym orgánom, a preto by súd naň nemal prihliadať ako na dôkaz,

ktorý správny orgán nevyhodnocoval v správnom konaní. Žalovaný uviedol, že jeho toho názoru, že na
účely zákona č. 64/1997 Z. z. nie je potrebné oceňovanie znalcom z odboru poľnohospodárstva, odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinnej produkcie. Navyše tento predložený posudok sa neoberá
faktami, ktoré zistil a doložil v znaleckom posudku znalec R.. B.. Tiež uviedol, že žalobkyňami predložený
znalecký posudok považuje za účelovo vypracovaný. Nedostatok času pre jeho predloženie v správnom

konaní nebolo relevantným dôvodom, pretože námietkové konanie spolu s odvolacím konaním trvalo
niekoľko mesiacov a ako žalobkyňa uvádza, vedela o ocenení pôdy už na začiatku roku 2013. Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.Žalovaný svoje vyjadrenie na pojednávaní doplnil o tvrdenie, že podľa inštrukcie Ministerstva
spravodlivosti 7/2009 sa pri kóde 2990 - oceňovanie poľnohospodárskej pôdy znalcami z odboru
poľnohospodárstvo použije metóda PPJ. Išlo o inštrukciu MS SR č. 7/2009 o organizácii a riadení

tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, podľa ktorej odbor znalca, ktorého posudok predložili žalobkyne
k žalobe bol 290000 - poľnohospodárstvo a 290101 - odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, z čoho
podľa žalovaného vyplýva, že nejde o znalca, ktorý bol oprávnený oceňovať pôdu v záhradkárskej osade
a pokiaľ by išlo o pôdu, ktorú môže takýto znalec oceňovať, tak je viazaný vyhláškou č. 38/2005 Z.
z., ktorá stanovuje bonitované pôdnoekologické jednotky čiastkou 0,26 Eur na meter štvorcový. Takisto

cenová mapa pre katastrálne územie Zvolen vyhláška č. 582/2004 Z. z. určuje cenu pre takúto pôdu vo
výške 0,25 Eur za meter štvorcový.

Ďalší účastník Slovenský pozemkový fond navrhol, aby súd žalobu zamietol. Nesúhlasil s tým, aby súd
vykonal dokazovanie znaleckým posudkom predloženým žalobkyňami, pretože tento znalecký posudok
vykonala osoba, ktorá nie je oprávnená oceňovať záhradkársku osadu. Konštatoval, že názor znalca,

ktorý nie je oprávnený oceňovať predmet ocenenia je rovný názoru akéhokoľvek iného laika.

Zástupkyňa ďalšieho účastníka Záhradkárskej osady Slovenského zväzu záhradkárov Bakova Jama
súhlasila s napadnutým rozhodnutím a žalobné dôvody označila za nesprávne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O. s.
p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, preto
je žaloba dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie konania podľa §
7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. verejnou vyhláškou pod č. 2009/1744 dňa 18. 11. 2009, ktorá bola

vyvesená na úradnej tabuli do 3. 12. 2009, súčasťou oznámenia boli úvodné podklady a to register
pôvodného stavu a geometrický plán záhradkovej osady. Rozhodnutím pod č. 2009/1744-1 zo dňa 21.
5. 2010 boli úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom
záhradkárskej osade č. 26-60 Bakova Jama ZO SZZ Zvolen schválené. Následne bolo rozhodnutím zo
dňa 15.12.2010 prerušené správne konanie do času úpravy nových legislatívnych pravidiel, ktoré boli

prijaté novelou zákona č. 64/1999 Z. z. a to zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2011.
Následne v súlade s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. prvostupňový správny orgán zabezpečil
prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky
náhrady za pozemky v obvode uvedenej záhradkovej osady. Znaleckým posudkom č. 14/2012 bola
znalcom R.. R. Podhájeckým stanovená všeobecná hodnota pozemkov v tejto záhradkovej osade na

1,51 Eur za meter štvorcový.

Podľa § 18c ods. 1, 2, 3 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne
schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom,
obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa

tohto zákona.

(2)Obvodnýpozemkovýúraddo30dníoddoručeniaznaleckéhoposudkuoznámiužívateľompozemkov
určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania
v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru

plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh
späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu
náhraduahodnotupodielupodľa§14ods.1,obvodnýpozemkovýúradvrozhodnutíozastaveníkonania
určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi.(3) Ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí
aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný

pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. (2) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 21) ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú
osobitné predpisy. 28)

Podľa § 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Tento zákon upravuje
a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného
týmto zákonom,
b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách
(ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a

Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu
1) (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových
osadách.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových

osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania. 2)

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková
osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom
užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho

organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou
organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo
hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d)
právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo
e) iné užívacie právo.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. (1) Námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje
obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote
a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. (2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu
6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov

mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia
oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej
na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo, ktorá upravuje postup
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb časť E, bod 3, metóda polohovej diferenciácie
kR - koeficient redukujúcich faktorov (0,20-0,99) sa stanoví takto:

- ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz,
- spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín,
odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod.,
- rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,
- ekologické zaťaženie pozemku,

- ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú
rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, 0,20 - 0,99
- pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie
a pod.),- svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,
- ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,
- stavba pod povrchom pozemku,

- závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu,
ochranné pásmo a pod.),
- iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.).

Redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej

hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. V prípade, že sa redukujúci faktor
nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov je 1.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho postupu správneho orgánu podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku posudzuje, či správny orgán konal v súlade s procesnými
predpismi platnými pre dané konanie, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, ako aj či rozhodnutie

bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré
boli namietané v žalobe a to z hľadiska, či správny orgán porušil procesný predpis a či takéto porušenie
predstavovalo takú chybu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Rozsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi uplatnenými v žalobe. Súd nepreskúmava rozhodnutie v
plnomrozsahuanipredchádzajúcipostupalelenzdôvodov,ktoréakodôvodyspôsobujúcenezákonnosť
rozhodnutia boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote v podanej žalobe. Súd teda nie je oprávnený
za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, resp. všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať alebo
dopĺňaťaaninemôžeprihliadnuťnadôvodyžaloby,ktoréboliuplatnenépouplynutízákonomstanovenej

dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyne namietali, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že postup znalca bol v
rozpore s vyhláškou o oceňovaní nehnuteľností, keď koeficient redukujúcich faktorov určil nesprávne
a tie isté faktory zahrnul dvakrát aj do ostatných koeficientov aj do koeficienta redukujúcich faktorov

a zároveň použité redukujúce faktory nie sú v súlade so skutočným stavom. Ďalej, že žalobca sa
nezaoberal odvolacími námietkami, v ktorých žalobkyne konkretizovali námietku nesprávneho ocenenia
tvrdeniami, že ocenenie nezodpovedá reálnemu skutkovému stavu veci. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia k týmto námietkam poukázal na stanovisko znalca a na to, že zistil, že
znalecký posudok vypracoval znalec, ktorý bol v čase jeho vypracovania zapísaný v zozname znalcom

vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore stavebníctvo - pozemné stavby
- odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad stavebných prác a je zodpovedný za vykonanie diela.
Ďalej tým, že nezistil, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/150/2009, z ktorého odcitoval, že znalecký posudok je jedným
z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom

však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery) ale hodnotí iba to, či úvahy znalca
zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho
vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu
vyplýva, že práve je úlohou žalovaného posúdiť znalecký posudok ako každý iný dôkazný prostriedok.

Nemôže posudzovať správnosť jeho odborných záverov. Môže ale posúdiť, či znalec k záverom
dospel uvažovaním v súlade so zásadami logického uvažovania, a teda či ponižujúce faktory pre
ocenenie daných pozemkov zodpovedajú skutočnému stavu na oceňovaných pozemkoch a či neboli už
zahrnuté do predchádzajúcich koeficientov. Žalobkyne tvrdili v odvolaní, že pozemky nemajú ponižujúce
faktory, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku. Žalobkyne teda konkretizovali, ktoré faktory sa na

daných pozemkoch nenachádzajú a to, že dané pozemky netrpia zosuvom pôdy a že spodná voda
na pozemkoch v záhradkových osadách nie je ponižujúci faktor ale naopak výhoda. Pokiaľ žalobkyne
tvrdili, že v záhradkovej osade neexistujú ponižujúce faktory, bolo potrebné sa s takýmto tvrdením
žalobkýň vysporiadať a zistiť, či je tomu tak. V zápornom prípade sa s námietkou vysporiadať vecne.
V kladnom prípade doplniť znalecké dokazovanie či výsluchom znalca alebo žiadosťou o doplnenie

posudku tak, aby bolo zrejmé, s akou úvahou znalec pracoval, keď spodnú vodu považoval za ponižujúci
faktor v záhradkovej osade, kde je potrebné, aby mali záhradkári k dispozícii vodu na polievanie
pestovaných plodín a iných rastlín. Toto platí aj o tvrdených zosuvoch, ako aj či v danom prípade
svahovitosť terénu na pozemku s terasami môže byť ponižujúcim faktorom. V kladnom prípade doplniťznalecké dokazovanie či už výsluchom znalca alebo žiadosťou o doplnenie posudku alebo nariadením
kontrolného znaleckého dokazovania. Žalovaný nezistil skutočný stav, keď sa námietkami žalobkýň
nezaoberal s tým, že žalobkyne nepredložili dôkazy o tom, že cena ustanovená znaleckým posudkom,

bola stanovená nesprávne. Je úlohou správneho orgánu, aby v konaní zistil a rozhodol na základe
skutočného stavu. Túto povinnosť správnemu orgánu ukladá citovaný § 32 správneho poriadku, a preto
treba priznať relevanciu aj námietkam žalobkýň, podľa ktorých žalovaný mal zisťovať skutočný stav
síce na základe podaných námietok, avšak nemožno pritom opomenúť nič, čo bolo zistené v konaní,
ktorého súčasťou bolo konanie o námietkach žalobkýň.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu neboli
založené na úplne zistenom skutkovom stave, a preto súd tieto rozhodnutia podľa § 250j ods. 2, písm.
c) O. s. p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Námietka žalobkýň, ktorou namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že

jeho podkladom bol znalecký posudok, ktorý vypracovala neoprávnená osoba, pretože oceňovať
nehnuteľnosti, pokiaľ takouto nehnuteľnosťou je poľnohospodárska pôda, môže len znalec z odvetvia
poľnohospodárstvo, neobstojí. Neobstojí ale ani tvrdenie žalovaného a ďalšieho účastníka Slovenského
pozemkového fondu, že pozemky v záhradkových osadách môže oceniť len znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností. Oceňovanie pozemkov v záhradkárskych osadách

postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. bolo zavedené do zákona č. 64/1997 Z. z. novelou zákona
s účinnosťou odo dňa 1. 4. 2011, novelizáciou § 8 druhá veta, podľa ktorého súčasťou registra
pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa
osobitnéhopredpisu,9)ktorúurčíobvodnýpozemkovýúradnazákladeznaleckéhoposudku.Poznámka
k odkazu 9) uvádza, že osobitným predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.
Vyhláška č. 492/2004 Z. z. nadobudla účinnosť 1. septembra 2004, pričom v § 4 ods. 2 určila, že
na účely osobitného predpisu, s legislatívnym odkazom pod bodom 6, môžu nehnuteľnosti, ktoré
sú poľnohospodárskou pôdou oceňovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. výlučne znalci z odboru
poľnohospodárstva. Legislatívnotechnický odkaz pod bodom 6 odkazuje na poznámku, v ktorej sú

označené tieto osobitné predpisy: zákon č. 554/2003 Z. z., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách, Nariadenie vlády č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku.
Z uvedeného vyplýva, že odkaz na osobitný predpis, na ktorý odkazuje § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004
Z. z. neodkazuje na zákon č. 64/1997 Z. z. a v čase prijatia tejto vyhlášky v roku 2004 ani nemohol,

pretože v tom čase tento záhradkový zákon neupravoval oceňovanie pôdy v záhradkových osadách
znaleckým spôsobom. Toto bolo zavedené až v roku 2011. Tento odkaz nie je ani demonštratívny,
pretože nebol uvedený slovami „napríklad“, a preto ho treba považovať za konečný. Potom § 4 ods.
2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. treba vykladať v zmysle jeho obsahu tak, že osobitným predpisom na
účely ktorého môžu pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu oceňovať výlučne znalci z odboru

poľnohospodárstvo, sú predpisy uvedené v legislatívnom odkaze pod bodom 6 v tejto vyhláške. Z
uvedeného vyplýva a tiež zo znenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vyplýva, že oceňovanie
pozemkov v záhradkovej osade na účely zákona č. 64/1997 Z. z. môžu oceňovať znalci, ktorí majú
na to oprávnenie z dôvodu, že sú zapísaní do zoznamu znalcov v príslušnom odbore, ktorý
zahŕňa oceňovanie nehnuteľností. Takýmito sú tak znalec z odboru stavebníctvo odvetvie oceňovania

nehnuteľností ako aj znalci z odboru poľnohospodárstvo odvetvie oceňovanie poľnohospodárskej pôdy.
Konečne to vyplýva aj zo znenia citovaného znenia § 4 ods. 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ktorá
v tomto ustanovení v podstate zo skupiny znalcov oprávnených oceňovať pozemky v zmysle § 4
ods. 1, teda z príslušných odborov pre prípad, že pôjde o ocenenie na účely vybraných predpisov
vyberá ako jedinú možnosť pre ocenenie pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou znalca z odboru

poľnohospodárstvo. To znamená, že pre iný účel ocenenia pozemkov, ktoré sú poľnohospodárskou
pôdou tak môžu v zmysle § 4 ods. 1 zo zoznamu znalcov urobiť nielen títo znalci ale aj znalci z odboru
stavebníctva odvetvie oceňovania nehnuteľností. Inak povedané, ak sú oprávnení podľa vyhlášky č.
492/2004 Z. z. oceňovať poľnohospodársku pôdu na účely určitých predpisov výlučne znalci z odboru
poľnohospodárstvo,nemožnonijakodospieťkzáveru,ženaúčelyprávnychúkonovalebonaúčelyiných

predpisov to urobiť nesmú, a teda že nie sú osobami uvedenými v § 4 ods. 1 predmetnej vyhlášky, a
teda že odbor oceňovanie poľnohospodárskej pôdy nie je odborom príslušným na ocenenie pozemku v
záhradkovej osade. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy
sa za poľnohospodársku pôdu na účely predmetného zákona považuje tak orná pôda ako aj chmeľnice,vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. V každom prípade však musí ísť o oceňovanie
postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., t. j. metodikou v prípade pozemkov uvedenou v jej prílohe
č. 3.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O. s. p.
právonanáhradutrovkonaniažalobcapokiaľbolvkonaníúspešnýcelkomalebosčasti.Žalobkyneboliv
tomto konaní plne úspešné, preto súd žalovaného zaviazal, aby im nahradil ich trovy konania. Žalobkyne
vyčíslili náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote. Trovy konania žalobkýň pozostávali zo

zaplateného súdneho poplatku 70.-Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny za
poskytnuté právne služby stanovenej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby a
to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní, pričom za jeden
úkon právnej služby v roku 2014 je výška odmeny 134.-Eur a režijný paušál 8,04 Eur a v roku 2015
139,83 Eur a režijný paušál 8,39 Eur. Vzhľadom na to, že žalobkyne zastupoval jeden zástupca, bola
tarifná odmena podľa § 13 ods. 2 znížená o 50%, keďže bola podaná jedna žaloba. 134.-Eur x 3 =

402.-Eur, z toho 50% je 201.-Eur a 139,83 x 3 = 419,49 Eur, z toho 50% je 209,74 Eur. Odmena za tri
úkony 611,74 Eur a 3x režijný paušál, z toho 2x 8,04 plus 8,39 Eur = 24,47 Eur. Zvýšenie o DPH 122,34
Eur, odmena spolu za 3 úkony právnej služby 734,08 Eur. Režijný paušál zvýšený o DPH spolu 29,36
Eur. Zástupca žalobkýň vyčíslil aj náhradu za stratu času stráveného cestou z Bratislavy do Banskej
Bystrice a späť vždy za začatých 5 polhodín, spolu za 10 začatých polhodín vo výške 139,80 Eur. Trovy

žalobkýň pozostávali aj z cestovných náhrad ich zástupcu spojených s cestou na súdne pojednávanie a
späť z Bratislavy do Banskej Bystrice, čo zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu predstavuje za
prejedených 220km pri priemernej cene pohonných hmôt na 1km 1,2 Eur a spotrebe 6 litrov na 100km
čiastku 31,60 Eur a základná náhrada za prejdených 440km po 0,183 Eur za 1km, spolu čiastku 80,52
Eur, cestovné náhrady spolu 112,12 Eur, zvýšené o DPH 22,42 Eur, celkom 134,44 Eur. Trovy právneho

zastúpenia pozostávali z odmeny za úkony právnej služby vo výške 734,08 Eur, z náhrady paušálnych
výdavkov vo výške 29,36 Eur, náhrady za stratu času 139,80 Eur a cestovných náhrad 134,54 Eur čo
je spolu 1 037,78 Eur, zaplatený súdny poplatok 70.-Eur a trovy celkom 1 107,78 Eur. V zmysle § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zástupcom
žalobkýň. Zástupca žalobkýň vo vyúčtovaní žiadal náhradu trov zaplatiť na číslo jeho účtu v Slovenskej

sporiteľni, Bratislava - Mesto, ktorý má vedený pod č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.