Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220097
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/399/2012-57 zo dňa 19.09.2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/399/2012-57 zo dňa 19.09.2014 p o t

v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 440,- eur z
titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod spisovou
značkou EX 8728/2008. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal predložiť návrh navrhovateľa (oprávneného) na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu -
Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “) spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím malo dôjsť k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci

a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 a tiež v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011. Poukázal
na skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu v
zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal, že v exekúcii vedenej podľa
označenýchprocesnýchpravidieljezaloženápovinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že

vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 29.12.2008 a to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškanie viacako 8 mesiacov, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému súdu dňa 08.01.2014 poukázal na zmätočnosť podania

navrhovateľa, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť
prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť,
že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho

úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol odporca, že prax ukázala dávnejšie, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.Votázkeexistencie
prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od
1.1.2013 a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými

by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je
preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Na pojednávanie konané dňa 19.09.2014 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 17.09.2014 požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde

Žiar nad Hronom v senáte 10C vo veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., ktorého má právny zástupca
navrhovateľa zastupovať. Zároveň žiadal, aby súd nekonal v ich neprítomnosti. Ospravedlnenie
právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené včas a k žiadosti o odročenie
pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že by v bližšie nešpecifikovanej veci Okresného súdu Žiar
nad Hronom v senáte 10C bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v súdenej veci tunajšieho súdu. Súd z

uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval.
Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, znaleckých posudkov, spisu
Okresného súdu Komárno 4Er/654/2008 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 20.09.2008 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme
zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, keď
oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným K. B., exekučným titulom mal
byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.02.2008 SR 00362/08 a predmetom exekúcie

bolo vymoženie 4 562,- Sk s príslušenstvom. Dňa 03.11.2008 bola exekučnému súdu doručená žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie
exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre JUDr. Martina Máčaja, advokáta, ako aj vyššie
citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Poverením Okresného súdu Komárno 4Er/654/2008
-9 zo dňa 29.12.2008 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom

Bratislava, Záhradnícka 62, ktoré mu bolo doručené dňa 21.01.2009. V ďalšom priebehu konania po
zabezpečení si zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru exekučný súd svojím uznesením 4Er/654/2008 - 24 zo dňa 17.06.2013 exekúciu
zastavil. Označené uznesenie však bolo napadnuté odvolaním oprávneného zo dňa 02.08.2013 (spis
Okresného súdu Komárno 4Er/654/2008).

Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať.
Znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave Znaleckého ústavu, Dolnozemská
cesta 1, Bratislava, zo dňa 17.01.2014 (ďalej aj „znalecký posudok č. 1/2014“) bola daná odpoveď
na otázku zadávateľa - navrhovateľa o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala byť spôsobená

nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora s tým, že na základe vykonanejanalýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pričom táto je
diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb. Ďalším znaleckým posudkom č. 1/2013 vypracovaného

znalcom Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom PhD., Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20,
Bratislava zo dňa 24.06.2013 bola zodpovedaná otázka zadávateľa, teda navrhovateľa tak, že jednotlivé
záväznéprameneprávaEurópskejúnieasúvisiacenezáväznéprameneprávaEÚ,ktoréobsahujúalebo
odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ k 01.júlu 2013 neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania

v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo udelené v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa

ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález
Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd
vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy SR, pretože aj v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a

aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu
alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným
titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti
o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v
znení do 31. 05. 2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok
náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti
exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný
súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd

uvádza,žehociexekučnýsúdrozhodoložiadostiexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
až po uplynutí 15 dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2011, jeho
postup nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Súčasťou exekučného spisu Okresného
súdu Komárno 4Er/654/2008 je aj zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným (navrhovateľom) apovinným, keď exekučný súd bol oprávnený skúmať exekučný titul aj vo vzťahu k zmluve o úvere a
zároveň brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd opakuje, že
obzvlášť pri spotrebiteľských veciach je 15 dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia

v znení do 31.05.2011 mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok
náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti
exekučného titulu. Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na
osobitný charakter exekučného konania, ako aj vzhľadom na pomerne zanedbateľnú dĺžku omeškania
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším
predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný
predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože
nesprávnyúradnýpostupzistenýnebol.Znaleckýposudokč.1/2013aznaleckýposudokč.1/2014,ktorý
si v priebehu konania dal vypracovať navrhovateľ a ktoré tým pádom majú charakter na úrovni listiny
ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013

rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, keď súd v tejto
súvislosti poukazuje na bohatú a jednotnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorú naznačil
už v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Ďalší znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej
škody navrhovateľa. Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je dôležitým dôkazným prostriedkom,
pretože predpoklad škody je bezpredmetný vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané

zostávajúce dva predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú
nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, pričom sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP.

Odvolateľ namietal, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou
obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho
poriadku po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.
Navrhovateľ ďalej namietal, že súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na nedôveryhodnosti
údajov. Súd taktiež nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.

Podľa navrhovateľa súd taktiež nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom. Súdu taktiež podľa navrhovateľa neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Navrhovateľ ďalej nesúhlasí s tým, ako súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, pričom tvrdí, že k
premlčaniu práva nedošlo. Záverom navrhovateľ uviedol, že ak bol súdu doručený návrh na prerušenie

konania, mal súd o tomto návrhu rozhodnúť.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2, pričom vo veci
rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na cit. ust. preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje jednak čo do skutkových zistení, ktoré vyplývajú z
vykonaného dokazovania, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne.

Na doplnenie vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd uvádza, že v zmysle § 212 ods. 1 OSP je
odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania.
Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené odňatie mu možnosti konať pred súdom, tak z obsahu odvolania
následne nevyplýva akým postupom súdu sa takto malo stať. V prípade ak sa táto námietka vzťahuje na
uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti navrhovateľa, tak odvolací súd poukazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd podrobne vysporiadava so splnením podmienok na to, aby
sa pojednávanie mohlo podľa § 101 ods. 2 OSP uskutočniť v jeho neprítomnosti. Odvolací súd sa v
týmto záverom súdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje.Ďalšie odvolacie dôvody nesmerujú voči napádanému rozhodnutiu, ide o paušálne dôvody bez ich
akejkoľvek konkretizácie na prejednávanú vec. Odvolacie dôvody nesmerujú proti záverom súdu, pre
ktoré žalobu zamietol.

Súd vo veci neaplikoval ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení po 01.01.2013, práve naopak.
Taktiež súd žalobu nezamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, ako to odvolateľ vo svojom
odvolaní uvádza.
Navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden návrh na prerušenie konania, o ktorom by mal súd rozhodnúť.
Dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo konštatovanie súdu, v zmysle ktorého bola žaloba nedôvodná,

nakoľko súdom nebol zistený prvý predpoklad na prípadnú úspešnosť žaloby t.j. nebol konštatovaný
nesprávny úradný postup.
Keďže ale odvolacie dôvody voči tomuto záveru súdu nesmerujú, odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
Odvolací súd odporcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.