Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/500/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712205060
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712205060.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného splnomocnencom:
SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
odporcovi: V. N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Z. - B. o zaplatenie sumy 831,21 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 83,36 € s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 21,77 € od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,21 € od 11.8.2009 do zaplatenia, zo
sumy 30,38 € od 11.10.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 17.7.2012 návrh, ktorým navrhol uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 831,21 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 102,42 € od
12.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,21€ od 12.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,04 € od 12.10.2009
do zaplatenia, zo sumy 1,66 € od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 663,88 € od 12.5.2010 do
zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom
a.s. ako postupca na jednej strane a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi. Odporca

ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu č. -
navrhovateľom neuvedené, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť
za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/ dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute

bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane navrhovateľovho
právneho predchodcu vzniknutého za nesplnenie záväzku odporcu zotrvať počas určitej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu a je sankcionovaný za zo, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/ koncové zariadenie vypojená,
čím by odporca prostredníctvom platieb za služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok,
ktorému zodpovedal protizáväzok predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón /
koncové zariadenie za zľavnenú cenu.. Odporca je sankcionovaný za, že nesplnil povinnosť riadne avčas uhrádzať Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 102,42 eur, splatnú
11.8.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 31.21 eur, splatnú 11.9.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX
na sumu 32,04 eur, splatnú 11.10.2009, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1,66 eur, splatnú 11.11.2009

a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 663,88 eur. splatnú 11.5.2010. Celková neuhradená suma v čase
postúpeniapohľadávkybola831,21euraodporcapopostúpenípohľadávkyneuhradilnič.Nezaplatením
faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal do omeškania
a preto si navrhovateľ uplatnil nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Súd uznesením č.k. 3C/500/2012 - 126 konanie čiastočne a to o zmluvnú pokutu vo výške 331,94
€ s 9 % úrokom z omeškania od 12.5.2010 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia časti návrhu
navrhovateľom. Navrhovateľ vzal návrh späť o túto sumu z fa č. XXXXXXXXXX, ktorou jeho predchodca
celkom faktúroval odporcovi 663,88-eur ako zmluvnú pokutu aj z inej Zmluvy o pripojení, z ktorej sa
navrhovateľ plnenia v súdnom konaní nedomáhal. Uznesením súd pripustil zmenu návrhu tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 499,27-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo 102,42-eur od 11.8.2009, z 31,21-eur od 11.9.2009, z 32,04-eur od 11.10.2009, z 1,66-eur od
11.11.2009 a z 331,94-eur, úroky z omeškania všetky do zaplatenia.

Navrhovateľ a jeho splnomocnenec, predvolaní na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavili, ich
neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, ktorý súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci aj
bez ich prítomnosti.

Odporca sa k návrhu vo veci samej nevyjadril. Neúčasť ospravedlnil z dôvodu, že sa mu stal úraz. O
odročenie pojednávania nepožiadal.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe
listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 a k nej patriacou prílohou,
Zmluvou o pripojení zo dňa 5.12.2008 , Dodatkom k zmluve o pripojení č. MT GSM XXXXXXXXX, M.
karta XXXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.12.2008, vyššie uvedenými faktúrami a zistil tento skutkový
stav veci:

Z výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 1238/B mal súd preukázané, že

v dôsledku zlúčenia spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava so spoločnosťou
Slovak Telekom a.s. sa Slovak Telekom a.s. od 1.7.2010 stal univerzálnym právnym nástupcom
spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola zrušená bez likvidácie a ku dňu zlúčenia zanikla.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky voči
odporcovi zo spoločnosti Slovak Telekom a.s., ako postupcom na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o.

ako postupníkom. Tým mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v súdnom konaní.

Zmluvouopripojenízodňa5.12.2008(ďalejvtexteuvádzanéibaZmluva)aknejpatriacemuDodatkuzo
dňa 5.12.2008 (v texte ďalej iba Dodatok ) a sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal sprístupniť a
poskytnúť odporcovi verejnú telekomunikačnú službu Program služieb RELAX 60 a odpredať odporcovi
zľavnený mobilný telefón Nokia XXXX repro za 1,-Sk/0,03-eur vrátane DPH a odporca sa zaviazal platiť

cenu služieb zvoleného programu služieb a dodržiavať povinnosti v súlade so Zmluvou, Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti T- Mobile Slovensko a,.s. ( v skratke v texte VOP), platným cenníkom služieb
spoločnosti T-Mobile Slovensko a.s. a podľa Dodatku. Z Dodatku súd zistil, že je v ňom uvedená
zmluvná pokuta 10.000,-Sk a záväzok odporcu , že po dobu viazanosti podľa tabuľky č. 1, t.j. po dobu

24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by telefónny operátor (Podnik) mal právo zrušiť Zmluvuodstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností na strane odporcu. V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (odporcu) najmä hociktorej povinnosti uvedenej v
bode 1 písm. b) alebo v bode 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6.VOP alebo čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c)

VOP a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku je uvedený záväzok odporcu zaplatiť zmluvnú
pokutu 10.000,-Sk. V bode 4. Dodatku je odporca vrátane zmluvnej pokuty povinná uhradiť aj náhradu
škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Uznesením súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 499,27-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo 102,42-eur od 11.8.2009, z 31,21-eur od

11.9.2009, z 32,04-eur od 11.10.2009, z 1,66-eur od 11.11.2009 a z 331,94-eur, úroky z omeškania
všetky do zaplatenia.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry, u ktorý súd zistil, že sú všetky po lehote
splatnosti a sú žalovateľné na súde.

Z fa č. XXXXXXXXXX na sumu 102,42 eur, splatnú 11.8.2009 súd zistil, že ňou boli odporcovi fakúrované
do výšky 102,42-eur mesačné poplatky, nehlasové služby, iné poplatky a služby za 66,38-eur (+ DPH

12,61-eur), oneskorené poplatky za 1,66-eur za obdobie od 22.6.2009 do 21.7.2009.

Z fa č. XXXXXXXXXX súd zistil, že je za obdobie od 22.7.2009 do 21.8.2009 vystavená na sumu 31,
21 eur, splatnú 11.9.2009, fakturovaná je cena mesačných poplatkov a nehlasových služieb.

Z fa č. XXXXXXXXXX na sumu 32,04 eur, splatnú 11.10.2009 súd zistil, že sú odporcovi faktúrované
ceny mesačných poplatkov a nehlasových služieb a oneskorenie platby v čiastky 1,66-eur.

Z fa č. XXXXXXXXXX súd zistil, že je vystavená na sumu 1,66 eur, splatnú 11.11.2009, mesačné
poplatky sú účtované 0,-eur a za oneskorenie platby je účtovaná odporcovi uvedená čiastka.

Podľafaktúryč.XXXXXXXXXXideoúčtovanieodporcovizmluvnejpokutyvovýške 663,88eur, splatnej
11.5.2010 za obdobie od 22.9.2010 do 21.4.2010.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu a jeho zmene bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 331,94-eur, zaplatenie hovorného, poplatkov za oneskorenie platieb vo výške 167,33-eur.

Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platných a účinných od 1.2.2009 súd zistil, že tieto boli predložené
súdu s platnosťou a účinnosťou od 1.2.2009, teda nie v čase uzavretia zmluvy ani dodatku o pripojení
a preto ich súd nepokladá za relevantný dôkaz v tejto veci.

Navrhovateľ vo svojom podaní z 13.9.013 vyjadril svoje stanovisko k zmluvnej pokute, k primeranosti
jej výšky a v súvislosti s prípadnou neprijateľnou podmienkou pre spotrebiteľa, kde tvrdil, že odporca
mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu
s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi, nakoľko výška ceny mobilného telefónu ovplyvňuje aj
výšku zmluvnej pokuty. Odporca bol zmluvnou pokutou sankcionovaný za nezaplatenie splatných faktúr,

za neplnenie si svojich povinností riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a za porušenie
svojej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Podľa navrhovateľa
výška zmluvnej pokuty musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, pričom
otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty je podľa neho potrebné posudzovať v čase, kedy zmluvný
vzťah vznikol. Navrhovateľ vyslovil názor, že pre záver o neprimeranosti/nekalosti zmluvnej podmienky

upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len záver o tom, že táto zmluvná
podmienka nebola individuálne dojednaná. V prospech svojich tvrdení o správnosti použitia zmluvnejpokuty uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol
právny predchodca navrhovateľa odporcovi, plní satisfakčnú/reparačnú funkciu a preventívnu funkciu,
podľa neho mal odporca možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu

do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi s odkazom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15.6.2011, preto je podľa neho potrebné
posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah a zobrať
do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá
zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia, v tomto prípade bola štandardná

cena telefónu v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení vo výške 4790,-Sk /158,97-eur).

Súd na daný vzťah účastníkov použil právne predpisy účinné v čase uzavretia Zmluvy o pripojení zo
dňa 5.12.2008.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.3.2010
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno

dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a

včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /

účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o pripojení je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na
jednej stane vystupuje fyzická osoba- spotrebiteľ, v procesnom postavení účastníka konania odporca,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, pôvodne T-Mobile Slovensko

a.s. ( po zlúčení Slovak Telekom a.s.), spoločnosť konajúca pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. V konaní nebolo spochybnené, že práva zo zmluvy o pripojení nadobudol
navrhovateľ a svedčí mu aktívna legitimácia vo veci účastníkov, súd tu poukazuje na § 524 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešli
aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ani nadobudnutím práv z postúpenej pohľadávky

sa spotrebiteľský charakter zmluvy nemení, aj keď navrhovateľ nie je dodávateľom služby a zo
Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 1ods.1, čl.2 písm. b/,c/ smernice) transponovanej aj do nášho právneho
poriadku zákonom č. 150/ 2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník o časť týkajúcu
sa spotrebiteľských zmlúv ( súd cituje: „Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34)
a na spotrebiteľa dopadá pri typových zmluvách ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných
podmienok, premietnutý do ustanovení §52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 až 5 OZ. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom
štáte minimálne taký stupeň ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. O štandartnú typovú zmluvu

ide aj v predmetnej právnej veci účastníkov, kde je daná súdu pre ochranu spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu vo vyjednávacej sile povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluva
uzavretá so spotrebiteľom neobsahuje neprijateľné podmienky ( čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“.)Právny poriadok
SR v § 53 ods. 1 veta prvá OZ v rámci ochrany spotrebiteľa zakazuje dávať do zmluvy uzatváranej so
spotrebiteľom ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a takéto podmienky označuje za neprijateľné.V konaní sa navrhovateľ domáhal okrem plnení za služby, poskytnuté odporkyni podľa predmetu činnosti
pôvodného dodávateľa aj plnenia po odporkyni za iné poplatky a služby a uplatnil aj nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. K týmto nárokom uplatneným návrhom súd uvádza:

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa, ide o tzv. teóriu skutočného plnenia, spomínanú najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských vzťahoch.

Iné poplatky a služby, dané do zmluvy s odporcom ako zmluvné podmienky súd hodnotí ako neprijateľné

zmluvné podmienky. Ide o podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu.

Charakterom neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neprijateľných podmienok sa zaoberal aj Krajský
súd Prešov vo svojom rozsudku z 21. novembra 2012 vo veci sp. zn. 18Co 109/2011. Tunajší súd sa
stotožňuje zo závermi tohto odvolacieho súdu a ohľadom návrhom uplatneného plnenia titulom iných

poplatkov a plnenia za iné služby mal za to, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná, napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z. alebo účtovanie poplatkov
spotrebiteľom za vedenie úverových účtov bankami. V zmysle uvedeného zmluvná podmienka ohľadom

„ iných poplatkov a služieb“ daná dodávateľom do spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s odporcom je súdom
hodnotená ako neprijateľná z dôvodu, že vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré je
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom,
pretože odporca neobdržal za iné poplatky a služby, za ktoré sa domáha navrhovateľ zaplatenia žiadnu
protislužbu od pôvodného dodávateľa. Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná § 53 ods. 5 OZ

podľa platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na uzavretú zmluvu a je povinnosťou súdu z tohto právneho
posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť spotrebiteľovi ( v súdnom konaní v procesnom
postavení odporcovi) ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

K zmluvnej pokute požadovanej po odporcovi na zaplatenie súd uvádza, že pri hodnotení nároku
na zaplatenie a povinnosti odporcu zaplatiť ju súd vychádzal z ustanovenia § 544 Občianskeho

zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že k platne uzavretej dohode účastníkov o zmluvnej pokute
(zabezpečovacom prostriedku k právu či dodávateľa alebo jeho právneho nástupcu) sa vyžaduje, aby
dohoda ako právny úkon, spĺňala náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu. Preto aj dohoda o
zmluvnej pokute v zmysle § 37 ods. 1 OZ musí byť ako právny úkon, smerujúci k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv a povinností, s ktorými ich zákon spája, určitý a zrozumiteľný, inak je dohoda neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom vyjadreným dodávateľom k Dodatku k Zmluve o
pripojení „v prípade porušenia akýchkoľvek zmluvných povinnost“ aj keď s demonštratívnym výpočtom
určitých povinností je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku
určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou je aj Dodatok, majú k nej
patriť VOP, obsahujú niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Sankčný charakter zmluvnej

povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je naviazaný na konkrétne porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo
záväzkového vzťahu a formulácia daná dodávateľom do Dodatku k Zmluve neumožňuje posúdenie,
porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Formulácia uvádza výpočet
určitých povinností daných ako príklad a pre neurčitosť v slove „akýchkoľvek“ a uvedené príklady
aj keď určitých povinností neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k

zabezpečenej povinnosti. Pre neurčitosť právneho úkonu je ustanovenie o zmluvnej pokute absolútne
neplatným právnym úkonom, z ktorého nemožno priznať žiadne plnenie. Niet preto dôvodu, aby sa
súd ďalej zaoberal a ani sa pre absolútnu právnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute nezaoberá
stanoviskom navrhovateľa k zmluvnej pokute, ktorá podľa navrhovateľa nezabezpečuje dlh odporkyne,
ale zabezpečuje benefity, poskytnuté dodávateľom odporcovi, súd sa nezaoberá ani satisfakčnou

(reparačnou) a preventívnou funkciou zmluvnej pokuty, prijateľnosťou výšky zmluvnej pokuty, pretoženeplatný právny úkon, z ktorého sa má plniť vo výške plnenia nemožno modifikovať a pre absolútnu
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute niet dôvodu ani zaoberať sa primeranosťou zmluvnej pokuty v
zmysle analógie § 3a ods. 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kde platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne
tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Účastník má
jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má
navrhovateľ (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že
na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas

dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie
plnenia podľa nej. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech, alebo rozhodnuté čiastočne v jeho neprospech. Následky spojené s ich

nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. V nadväznosti na uvedené treba poukázať
na ustanovenie § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. a na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., kedy súd nemá voči
účastníkovi konania poučovaciu povinnosť v občianskom súdnom konaní o jeho procesných právach
a povinnostiach, ak je účastník zastúpený advokátom, čo spadá aj na súdenú vec účastníkov, v danej
veci je navrhovateľ zastúpený advokátom.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne iba čiastočne. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pripojení, ktorá
bola uzavretá medzi účastníkmi v zmysle ustanovenia § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení platnom do 31.3.2010. Zo zisteného skutkového stavu na základe listinných
dôkazov (Zmluvy o pripojení a k nemu patriaceho Dodatku, faktúr) súd vyvodil záver, že medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy, v ktorej bol právny
predchodca dodávateľom odporcu. Súd skúmal, či v tomto konaní o zaplatenie celej sumy uplatnenej
navrhovateľom voči odporcovi na zaplatenie na ňu navrhovateľovi vznikol nárok a či mu patrí priznať
aj sumu 331,94 €, ktorá bola podľa faktúry č. XXXXXXXXXX účtovaná odporcovi ako zmluvná pokuta
(ide o časť zo sumy 663,88 eur, splatnej 11.5.2010 za obdobie od 22.9.2010 do 21.4.2010), ďalej

na sumy z fa č. XXXXXXXXXX vo výške 102,42 eur za mesačné poplatky, nehlasové služby, iné
poplatky a služby za 66,38-eur (+ DPH 12,61-eur) a za oneskorené poplatky za 1,66-eur za obdobie od
22.6.2009 do 21.7.2009, nárokom na zaplatenie 31, 21 eur z fa č. XXXXXXXXXX ako ceny mesačných
poplatkov a nehlasových služieb, na zaplatenie 32,04 eur, z fa č. XXXXXXXXXX , t.j. ceny mesačných
poplatkov a nehlasových služieb a oneskorenie platby v čiastky 1,66-eur a na zaplatenie 1,66-eur z fa č.

XXXXXXXXXX za oneskorenie platby. Navrhovateľ uniesol svoju povinnosť bremena tvrdenia v tom, že
jeho právny predchodca s odporcom uzavrel Zmluvu o pripojení a Dodatok k Zmluve, že na jej základe
poskytol odporcovi plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu
(odplatu).Povinnosťounavrhovateľaďalejpovýzvesúdubolo,abyoznačildôkazypreukazujúcetvrdené
skutočnosti aj na iné poplatky a služby a poplatok za oneskorenie platby, aby preukázal poskytnutie

plnenia za ne a aby preukázal, že neprijateľná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty a poplatkov
(za iné poplatky a služby) bola s odporcom individuálne dojednaná. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, spor bol v otázke, či Zmluva a Dodatok k zmluve boli založené z individuálne vyjednaných
zmluvných podmienok. Neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo Zmluvy a Dodatku k nej pariacemu a na základe

rozhodovacej činnosti súdu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ
služby s ďalším množstvom spotrebiteľov za rovnakých podmienok v rovnakom čase ako s odporkyňou
a podmienky zmluvy a dodatku, tiež všeobecné obchodné podmienky pripravil dodávateľ ako štandartnú
typovú zmluvu. Takto predloženú zmluvu mohol odporca buď ako celok prijať alebo odmietnuť a
nemal možnosť ako strana v slabšej vyjednávacej pozícii v zmluvnom vzťahu s dodávateľom vyjednať

si podmienky zmluvy, keď mal aj možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy pred jej podpisom,odporca nemohol ovplyvniť ich obsah. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že medzi
jeho právnym predchodcom (dodávateľom služby) a odporcom boli individuálne vyjednané podmienky
Zmluvy, pričom ho zaťažuje dôkazné bremeno, čo vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53 ods.

2, 3 Občianskeho zákonníka a súd dospel k záveru v zmysle tohto ustanovenia, že treba považovať
podmienkyzmluvy,zaindividuálnesodporcomnevyjednanéohľadomnavrhovateľomžiadanéhoplnenia
„za iné poplatky a služby“. Dodávateľ predložil odporcovi znenie zmluvy ním vopred pripravené, čím
nie je splnená požiadavka, že na individuálne dojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.

Súd prijal záver, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluvná podmienka týkajúca
sa iných poplatkov s výnimkou predmetu a ceny bola individuálne vyjednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Na preukázanie, že navrhovateľovi podľa zákona patrí plnenie v časti sumy 66,38-eur
(+ DPH 12,61-eur) a za oneskorené poplatky po 1,66-eur nebol súdu predložený žiadny dôkaz,
preto súd návrh v časti o ich zaplatenie zamietol a nepriznal z nich ani príslušenstvo, pretože bez
preukázania právneho dôvodu na zaplatenie súm sa nedá posúdiť, či a kedy sa dostal odporca s

platením do omeškania. U súm 1,66 eur, malo ísť o poplatky za oneskorenie platby z dôvodu, že boli
odporcovi zaslané upomienky. Zaslanie upomienok je síce právom navrhovateľa podľa zákona, ale
zákon o elektronických komunikáciách už nehovorí o tom, žeby za tieto služby mal platiť odporca,
navyše nároky na túto sumu navrhovateľovi z ním predložených listinných dôkazov nevyplývajú, teda
navrhovateľ okrem poukazu na faktúru neuniesol dôkazné bremeno, ani inak nezdôvodnil tento nárok,

nie je zdôvodnený ani v návrhu, chýba zdôvodnenie v Zmluve, v Dodatku k Zmluve, preto ho
súd navrhovateľovi nepriznal a súd preto nárok navrhovateľa na tieto poplatky zamietol. Z rovnakých
dôvodov súd nepriznal navrhovateľovi ani poplatok za spätnú aktiváciu po nezaplatení účtu 66,38 eur a
k nemu vyúčtované DPH v sume 12,61 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1,66 eur od 11.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 80,65 eur od 11.8.2009 do zaplatenia,

zo sumy 1,66 eur od 11.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,94 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, nakoľko
keďže nebolo priznané plnenie navrhovateľovi z nárokov na poplatky za upomienky, za znovupripojenie,
nebolo možné mu priznať príslušenstvo k týmto nárokom.

Súd posúdil návrh ako nedôvodný aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur s príslušným úrokom
z omeškania. Vzhľadom na uvedené v tej časti rozsudku, ktorá sa týka zmluvnej pokuty a záveru, že

dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu,
na ktorú súd prihliada vždy, bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania
namietal, súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € zamietol. Ak nebolo priznané právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo zmluvnej
pokuty. Úrok z omeškania je sankciou za omeškanie dlžníka. Ak z neplatného právneho úkonu nevzniká

veriteľovi právo na peňažné plnenie, nemôže sa dlžník v zmysle § 517 OZ dostať ani do omeškania
a veriteľovi nemôže vzniknúť ani nárok na úrok z omeškania. Súd sa zaoberal zmluvnou pokutou z
pohľadu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a nestotožnil s argumentmi uvádzanými navrhovateľom v
jeho vyjadrení. Súd zmluvnú pokutu navrhovateľovi nepriznal aj vzhľadom na to, že sa v predmetnom
spore jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je typovou formulárovou zmluvou, kde odporca nemal

možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Zmluvná pokuta pri danej zmluve bola dohodnutá vo
výške 331,94 eur pri kúpnej cene mobilného telefónu 0,03 eur. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi
zmluvnú pokutu vo výške, ktorá je fixná, bez ohľadu na to, akú povinnosť odporca poruší a tiež
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca viazanosti odporcu, teda bez ohľadu na to, či dôjde k
porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie

rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je
rozhodne neprimerané. Vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty 331,94 € vo vzťahu k zabezpečovanej
pohľadávke zmluvná pokuta v takejto výške spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok
riadne a včas, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Podmienky, za

ktorých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú
spotrebiteľa. Súd preto vyhodnotil ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve za ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vtom, že zmluvná
pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť odporca, je teda v neprospech spotrebiteľa,
ide o neprijateľnú podmienku podloženú nerovnováhou v právach a povinnostiach medzi účastníkmi.Záverom vzhľadom na uvedené o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty, o neplatnosti tohto úkonu súd
uvádza, že z neho nemožno priznať plnenie, a bolo treba zamietnuť návrh aj v tejto časti..

Odporca nenamietal, žeby služby, ktoré sa mu zaviazal dodávať právny predchodca navrhovateľa podľa

Zmluvy a Dodatku neboli dodané a odporcovi vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že
odporca neplnil riadne a včas navrhovateľovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce
z predložených faktúr a to z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2009 cenu za poskytnuté služby v
sume 21,77 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2009 cenu za poskytnuté služby v sume 31,21
eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2009 cenu za poskytnuté služby v sume 30,38 eur súd

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo
výške 83,36 eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy 83,36 eur podľa § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 OZ a nar.
vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania zo súdom priznanej sumy 83,36 eur a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 21,77 € od 11.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 31,21 € od 11.9.2009 do
zaplatenia, zo sumy 30,38 € od 11.10.2009 do zaplatenia tak ako žiadal navrhovateľ, nakoľko faktúry,
na základe ktorých bolo navrhovateľovi priznané plnenie, boli už splatné.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

Ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. predpokladá podanie návrhu na rozhodnutie o trovách. Navrhovateľ
podal návrh na rozhodnutie o trovách, odporca návrh na rozhodnutie o trovách nepodal.

O trovách konania súd ďalej rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov konania právo a podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. pri čiastočnom zastavení
konania. Odporca nebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi. Miera úspechu
odporcu predstavuje 89,97 % a u navrhovateľa 10,03 %, čo znamená, že čistý úspech odporcu je vo
výške 79,94 %. Súd úspešnejšiemu odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh
na rozhodnutie o trovách, zo spisu mu žiadne nevyplývajú a súd preto vyslovil, že sa odporcovi ich

náhrada nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.