Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207729
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207729.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

Slovenská republika v mene ktorej koná Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom ul.
J.Jiskru č.6, 960 09 Zvolen proti odporcovi JUDr. Viliam König , nar. 11.04.1954, trvale bytom ul.
Jarmočná č.37, 962 05 Hriňová, štátny občan SR o náhradu škody vo výške 6.072,48 € , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.05.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 30.05.2014, ktorým sa
domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 6.072,48 € z titulu náhrady škody. Svoj

návrh zdôvodnil tým, že na vymoženie pohľadávky vo výške 2.500 Sk proti povinnému V. A., bytom L.
Č..XXX/XX, U. podal navrhovateľ dňa l3.2.2001 na Exekútorsky úrad Zvolen u odporcu ako exekútora
návrh na vykonanie exekúcie. Upovedomením o začatí exekúcie č.k. 174/2001 zo dňa l2.3.2001
odporca oznámil navrhovateľovi, že začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky 2500 Sk. V
priebehu exekúcie odporca poukázal navrhovateľovi vymoženú sumu pohľadávky vo výške 1200 Sk.
Navrhovateľ listom zo dňa 26.3.2014 vyzval odporcu k náhrade škody vo výške 43,l5 € s lehotou
splatnosti do 30.4.2014 ale bezúspešne. Podľa oznámenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.3.2014

odporca odovzdal súdu poverenie dňa 4.2.2010 z dôvodu vymoženia pohľadávky. Podľa elektronickej
informácie zo dňa l9.3.2014 sa exekútor Mgr. Milan Somík nevie k danej exekúcii vyjadriť, nakoľko
spis mu nebol pri prevzatí exekútorského úradu odporcom odovzdaný. Navrhovateľ uviedol, že má
zato, že odporca ako exekútor pri výkone tejto exekúcie ako i ďalších troch exekúcii, ktoré boli tiež v
žalobnom návrhu špecifikované porušil svoju zákonnú povinnosť (vykonať úkon) poukázať v prospech
účtu navrhovateľa ako oprávneného vymožené sumy pohľadávok v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami o spôsoboch vykonávania exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. a v rozpore s §

60 písm.e) zákona č.233/1995 Z.z. vrátil súdu poverenie na vykonanie uvedených exekúcii. Týmto
protiprávnym konaním odporca ako exekútor spôsobil navrhovateľovi majetkovú ujmu v celkovej výške
6.072,48 € ako ušlý majetkový prospech, ktorý má spočívať v tom, že nepoukázaním vymožených
pohľadávok od povinných na účet navrhovateľa nenastalo zväčšenie jeho majetku, ktoré by bolo
inak možné dôvodne očakávať keby odporca konal v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami
o spôsoboch vykonávania exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Po právnej stránke navrhovateľ
zdôvodnil svoj návrh odkazom na ustanovenie § 3 , § 5 , § 33 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom

znení a taktiež poukázal na uznesenie NS SR z 28.2.2011, sp.zn. 2NCbo/19/2010 a na uznesenie NS
SR z 8.8.2012 sp.zn. 6NCdo /4/2011.Na návrh vydal súd dňa 12.06.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 8Ro/103/2014-61, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 8.8.2014, a proti ktorému odporca podal odpor zo dňa l6.8.2014, doručený tunajšiemu
súdu dňa l9.8.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému

nároku.

Dňa 22.9.2014 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 17.09.2014 k podanému
odporu, v ktorom uviedli, že na základe vznesenej námietky premlčania odporcom berú návrh v časti
uplatneného nároku vo výške 6.029,33 € späť a naďalej trvali na uplatnenom nároku vo výške 43,l5

€, nakoľko mali zato, že v tejto časti bola 2-ročná subjektívna premlčacia lehota zachovaná v rámci l0
ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Konanie žiadali zastaviť vo výške 6.029,33 €.
O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd uznesením zo dňa 1.10.2014, sp.zn. 10C
129/2014-74, ktorým súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 6.029,33 €. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2014.

Dňa 31.3.2015 bolo na tunajší súd doručené oznámenie odporcu zo dňa 30.3.2015, v ktorom uviedol,
že sa pojednávania nemôže zúčastniť pre svoj zlý zdravotný stav s tým, že súhlasil, aby súd rozhodol vo
veci samej aj bez jeho prítomnosti. Okrem toho uviedol, že trvá na podanej námietke premlčania, keďže
právo na náhradu škody navrhovateľa sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods.2
OZ a potom neprichádza už do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. Tiež uviedol,

že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody voči odporcovi ako fyzickej osobe napriek tomu, že
tento je stále súdnym exekútorom a preto nemôže za túto zodpovedať ako občan fyzická osoba v zmysle
ustanovení OZ. Navrhovateľ označil za odporcu toho, kto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o
ktorú v konaní ide, keďže nositeľom tejto hmotnoprávnej povinnosti nie je JUDr. Viliam König ako fyzická
osoba. Poukázal na ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku a § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednostizaškoduprivýkoneverejnejmocistým,žeaknesprávnympostupomsúdnehoexekútora
pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, navrhovateľ sa mohol
domáhať škody podľa zákona č.514/2003 proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti
SR. Z týchto dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.04.2015, na ktoré sa dostavil navrhovateľ prostredníctvom
poverenej zamestnankyne s tým, že navrhovateľ mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas. Nedostavil sa odporca, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas.
Súd postupoval v súlade s § l0l ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu účastníci a to
odpoveď Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.3.2014 z čl.46, rozhodnutie Národného úradu práce zo
dňa l.8.2000 z čl.47-48, návrh na výkon exekúcie zo dňa l3.2.2001 z čl.49-50, upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 12.3.2001 z čl.5l, oznámenie Národného úradu práce z čl.52-54, žiadosť o poskytnutie

informácie zo dňa 2l.2.2005 z čl.55, oznámenie k vymáhaniu pohľadávky zo dňa 4.5.2005 z čl.56,
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa l2.l0.2005 z čl.57,
e-mail zo dňa 19.3.2014 z čl.58, výzvu k náhrade škody vo výške 43,l5 € zo dňa 26.3.2014 z čl.59 a
oboznámil sa s prednesom poverenej zamestnankyne navrhovateľa, pričom zistil tento skutkový stav.
Z odpovede Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.3.2014 ktoré bolo adresované navrhovateľovi súd zistil,

že vo veci exekúcie proti povinnému V. A., nar.XX.XX.XXXX bolo súdnym exekútorom JUDr.Viliamom
Königom dňa 4.2.2010 vrátené poverenie č.5611*011921 zo dňa 22.2.2001 na vykonanie exekúcie z
dôvodu vymoženia pohľadávky.
Z rozhodnutia Národného úradu práce-Okresný úrad práce Krupina zo dňa 1.8.2000 č.j.: 79/2000 súd
zistil, že V. A., nar. O..O..XXXX, bytom L. XXX/XX U. bola uložená poriadková pokuta vo výške 2.500 Sk.

Znávrhunavykonanieexekúciezodňa13.2.2001súdzistil,žeNárodnýúradpráce-Okresný úradpráce
KrupinatentoadresovalExekútorskémuúraduZvolenViliamKönig,súdnyexekútor,vktoromnavrhliaby
súdny exekútor uskutočnil nútený výkon rozhodnutia NÚP-OÚP Krupina č.79/2000 vykonaním exekúcie
istiny ako poriadkovej pokuty v sume 2.500 Sk a trov, ktoré vznikli exekučným konaním voči povinnému
V. A..

Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 12.3.2011, sp.zn. EX 174/2001 súd zistil, že Viliam König
súdny exekútor týmto upovedomil povinného i oprávneného, že dňa 15.2.2011 začalo exekučné konanie
v prospech oprávneného Národný úrad práce, Okresný úrad práce Krupina v neprospech povinného V.A. na vymoženie pohľadávky vo výške 2.500 Sk. Národnému úradu práce Okresný úrad práce Krupina
bolo toto upovedomenie doručené dňa 20.3.2001.
Z oznámení Národného úradu práce, Okresný úrad práce Krupina zo dňa 9.9.2002, zo dňa 4.l0.2002 a

5.6.2003 súd zistil, že tieto boli adresované oddeleniu AOTP-vymáhanie pohľadávok, resp. oddeleniu
pre RaS-vymáhanie pohľadávok ktorým oznámili, že subjekt Zdenko Oláh uhradil pokutu vo výške 200
Sk dňa 4.9.2002, sumu 200 Sk dňa 2.l0.2002 a pokutu vo výške 200 Sk dňa 7.5.2013, všetky exekúciou,
ako zostatok pokuty je ku dňu 5.6.2003 uvedená čiastka l.300 Sk.
Zo žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 2l.2.2005, ktorú adresoval Úrad práce sociálnych vecí a

rodiny Zvolen Exekútorskému úradu pri Okresnom súde Zvolen Viliam König -súdny exekútor, súd zistil,
že žiadali poskytnúť informáciu v akom štádiu realizácie sa nachádza exekučné konanie č.EX 174/2001
proti povinnému V. A.Á., zostatok pohľadávky k 3l.l2.2004 vedený vo výške l300 Sk, posledná splátka
7.5.2003 vo výške 200 Sk.
Z oznámenia k vymáhaniu pohľadávky zo dňa 4.5.2005 súd zistil, že sa jedná o sp.zn. EX 174/2001,
pričom Viliam König -súdny exekútor týmto Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen oznámil, že vo

veci vykonávania exekúcie proti povinnému V. A. povinný nie je zamestnaný, zrušil živnosť, nevlastní
žiadne motorové vozidlá, pričom k predmetnému dňu spísania oznámenia boli poukázané splátky v
celkovej výške l200 Sk.
Z exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa l2.l0.2005
sp.zn. EX 174/2001 súd zistil, že súdny exekútor Viliam König týmto prikázal Slovenskej sporiteľni a.s.

vyplatiť pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, resp. trovy súdneho exekútora z účtu povinného
V. A. na účet súdneho exekútora s tým, že exekučný príkaz sa vzťahuje na čiastku do výšky l.l51,50 Sk.
Exekučný príkaz bol Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene doručený dňa 19.10.2005.
Z e-mailovej správy odoslanej z e-mailovej adresy [email protected]
dňa l9.3.2014, ktorá bola adresovaná na e-mailovú adresu [email protected] súd zistil,

že na základe ich žiadosti o poskytnutie informácie o exekučnom konaní č.EX 174/2001 vedenom proti
povinnom V. A., nar.XX.X.XXXX im tento oznámil, že im nevie poskytnúť žiadnu informáciu, nakoľko spis
nebol odovzdaný od pôvodného exekútora JUDr. Königa.
Z listu Výzva k náhrade škody vo výške 43,l5 € zo dňa 26.3.2014 súd zistil, že ho adresoval Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Zvolen JUDr. Viliamovi Königovi, v ktorom ho vyzvali, aby v lehote do 30.4.2014

nahradil škodu vo výške 43,l5 € z dôvodu, že ako súdny exekútor v postavení verejného činiteľa pri
výkone svojej exekučnej činnosti pri vymáhaní pohľadávky proti povinnému V. A. vo výške 2.500 Sk
nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho právomoci na základe zákona č.233/1995 Z.z. a nepoukázaním
vymoženej sumy im spôsobil predmetnú škodu.
Z prednesu poverenej zamestnankyne navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa pridržala podaného

žalobného návrhu v spojení s podaným čiastočným späťvzatím tohto návrhu, keď zdôraznila, že pokiaľ
ide o vykonávanie exekúcie voči povinnému V. A. mal navrhovateľ zato, že exekútor ďalej vykonáva
exekúciu potom, čo im bola poukázaná čiastka l.200 Sk, keď im bol doručený následne exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním z účtu v banke zo dňa l2.10.2005. Ďalšie sumy však na
účet navrhovateľa už poukázané neboli. Až oznámením Okresného súdu Zvolen dňa 25.3.2014 sa

navrhovateľ dozvedel o tom, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky. K vznesenej
námietkepremlčaniazostranyodporcuuviedli,žetátopodľanichniejedôvodná,keďžepodľaichnázoru
došlokúmyselnémuzavineniuformounepriamehoúmyslu,pretožeodporcamuselvedieť,žeporušením
povinnosti v zmysle Exekučného poriadku môže spôsobiť škodu, resp. majetkovú ujmu navrhovateľovi.
Keďže návrh na súd bol podaný dňa l0.5.2014 a posledný úkon vo veci exekučný príkaz z l2.l0.2005, to

znamená, že l0 ročná premlčacia lehota v čase podania žalobného návrhu ešte neuplynula.
Pokiaľ ide o 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu majú zato, že o vzniku škody na strane navrhovateľa
sa tento dozvedel až dňa 25.3.2014 oznámením zo strany okresného súdu, že exekučné konanie bolo
ukončené vymožením pohľadávky. K označeniu navrhovateľa uviedla, že od l.l.2015 došlo k novelizácii
zákona č.453/2003 Z.z. a právnickou osobou je v súčasnosti teda právnu subjektivitu má už iba Ústredie

práce sociálnych vecí a rodiny s tým, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen je už preddavkovou
organizáciou, avšak v zmysle § 5 ods.5 bod 1 tohto zákona má procesnú spôsobilosť teda spôsobilosť
konať pred súdom vo veciach, v ktorých rieši správu pohľadávok štátu. Mala však zato, že správne
označenie navrhovateľa má byť Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Zvolen s tým, že IČO má už iba Ústredie a je to IČO: 30794536.

Podľa ustanovenia §2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu exekučných titulov ( ďalej len „ exekučná činnosť“).Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej
len „ citovaný právny predpis“) tento zákon upravuje:
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku ( ďalej len „ územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 2 citovaného právneho predpisu na účely tohto zákona:
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je:
1./ štátny orgán
2./orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d ) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm.a) a
d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119b
Ústavy SR.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné
konanie vo veci povinného Zdenka Oláha ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 2.500 Sk. Zo správy
Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.3.2014 vyplýva, že exekúcia proti povinnému Zdenkovi Oláhovi bola

ukončená, keď súdnym exekútorom JUDr. Viliamom Königom bolo dňa 4.2.2010 vrátené poverenie na
vykonanie exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky. Z uvedeného možno predpokladať, že odporca
ako súdny exekútor predmetnú pohľadávku v celej výške vymohol od povinného s tým, že navrhovateľ
tvrdil, že im bola zo strany súdneho exekútora uhradená len čiastka l.200 Sk a zvyšná suma vo
výške l.300 Sk (43,15 €) im už poukázaná nebola, v dôsledku čoho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

predmetnej sumy z dôvodu, že odporca porušil svoju zákonnú povinnosť vykonať úkon t.j. poukázať
v prospech účtu navrhovateľa ako oprávneného vymoženú sumu pohľadávok v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami Exekučného poriadku.
Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ

zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1 v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného
činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.
Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj
Ústavný súd SR( viď napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn.PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom

konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej moci) v
rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom nemôže
sa vzťah medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu sa nasúdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na
ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazujúce na ustanovenie zákona č. 5l4/2003 Z.z.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č.514/2003 Z.z. uvádza demonštratívny výpočet prípadov, ktoré

sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 5l4/2003 Z.z. je to, aby
štát ( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ

verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa
vyžaduje existencia aj ďalších všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup
možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre
činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym
ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone

verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so
zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Navrhovateľ sa domáha v súdenej
veci zaplatenia dlžnej sumy z titulu náhrady škody ku ktorej malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti
odporcu, ktorá je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení výkonom verejnej moci a túto škodu
mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení orgánov

verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej moci, v dôsledku čoho za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k názoru, že odporca nie je
nositeľom hmotnoprávnych povinností ohľadne zodpovednosti za škodu, ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť v dôsledku porušenia jeho zákonnej povinnosti poukázať v prospech navrhovateľa ako

oprávneného vymoženú sumu v rámci exekúcie, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny
úradný postup. Keďže odporca, tak ako bol označený navrhovateľom za účastníka konania, nie je
nositeľom hmotnoprávnych povinností o ktoré v konaní ide, súd žalobný návrh zamietol pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, pretože tento nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá
v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd trvá na tom, že vzhľadom na špecifické postavenie

súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu účastníkov exekučného
konania, bez ohľadu nato či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral
na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym
exekútorom a následne štát potom požadoval formou regresnej náhrady túto od príslušného štátneho
orgánu, resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy, verejnoprávnej inštitúcie, či od právnickej alebo

fyzickej osoby ktoré vydali nezákonné rozhodnutie, resp. sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe.
Pokiaľ ide o ďalšiu obranu odporcu spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd
nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.
Z rovnakých dôvodov súd nepripustil ani navrhovateľom požadované návrhy na doplnenie dokazovania

výsluchom svedka Mgr. Somíka, ktorý prebral agendu v príslušnej exekučnej veci, resp. výsluchom
svedka Zdenka Oláha ako povinného v príslušnej exekučnej veci, keďže vykonanie týchto dôkazov by
nemalo vplyv na rozhodnutie súdu v súdenej veci s poukazom na dôvod, pre ktorý bol žalobný návrh
ako nedôvodný zamietnutý.
Na okraj súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa pokiaľ ide o jeho nové

označenie, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku novelizácie zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej
správyvoblastisociálnychvecí,rodinyaslužiebzamestnanostiodl.l.2015,keďsúdpoukazujenaznenie
§ 5 ods.5 písm.a) tohto právneho predpisu v zmysle ktorého Úrad práce sociálnych vecí a rodiny má
spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § l51 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na
fakt, že odporca bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa l5.l0.2014 zaviazaný k úhrade súdneho poplatku
za podaný odpor vo výške l6,50 €, avšak k úhrade, resp. k vymoženiu tejto sumy nedošlo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)