Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Andrea Zolotová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/186/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209353
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209353.1
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Andreou Zolotovou veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: H. R.,
V.. XX.XX.XXXX, X. XXX/X, XXX XX L. V. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828,
zastúpeného: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie
509,20 s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 159,03 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 159,03 eur od 24.05.2013 so zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jaroslavy Oravcovej a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 509,20 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu č. A5407107 a č.
A2818626, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
žalobca vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. Poukázal na to, že v snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní ich nároku z
titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 240,00 eur
s tým, že ustanovenia Dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka
Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Obč. zákonníka je tak žalobca
ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa žalobca
týmtonávrhomnazačatiekonaniadomáhanárokuvovýškeškodyvočižalovanej,ktorávzniklažalobcovi
za odpredaný mobilný telefón/komunikačné zariadenie Huawei E1752 USB modem a to vo výške 71,00
eur, Nokia 5230 a to vo výške 169,00 eur (ďalej len „škoda“).Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje škodu žalobcu,
ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby, a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená
zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatkov plniť funkciu paušalizovanej
náhrady škody v prípade porušenia Zmlúv, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca
si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/komunikačné zariadenie za akciovú
cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatná záväzky) nesplnil. Zmluvné pokuty neboli dojednané
zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného
vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani im zabezpečiť neprimeraný
majetkový prospech. Zmluvné pokuty mali byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku
žalobca ustanovenia Zmlúv (konkrétne Dodatkov), ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu
so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím. Žalovaný si bol v zmysle dodatkov vedomý, že mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatkoch, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy so spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné
zariadenie, žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov
za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a výhradnú kapacitu prevádzkovanej
siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody
si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných
škôd odlišných od škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované
paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi
je nasledovný: Huawei E1752 USB modem - akciová cena = 9,00 eur, predajná cena = 80,00 eur,
uplatnená škoda/výsledná suma = 71,00 eur, Nokia 5230 - akciová cena = 1,00 eur, predajná cena =
170,00 eur, uplatnená škoda/výsledná suma = 169,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neuhradila
riadne a včas cenu poskytnutých služieb v sume 269,20 eur v období 02/2013 - 11/2012. Pokusom
o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil žalobca žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na
pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. V zmysle
Všeobecných podmienok si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, t.j. odo dňa 24.05.2013. Žalobcova pohľadávka voči žalovanej ku
dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 269,20 eur a z nároku na zaplatenie
náhrady škody vo výške 240,00 eur. Poukázal na to, že ak by súd považoval uplatňovanú škodu za
neprimerane vysokú, ponecháva na zvážení súdu akú časť škody po využití práva súdu vysokú škodu
znížiť žalobcovi prizná.
Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Súhlasí len s tým, že zaplatí len to čo prevolala.
Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej žiadal žalobu v časti náhrady škody zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi a to žalobným
návrhom, Zmluvou o pripojení č. A2818626, s Dodatkom k zmluve o pripojení č. A2818626 a prílohou
č. 1 k Dodatku, Zmluvou o pripojení č. A5407107, Dodatkom k zmluve o pripojení č. 5407107 a prílohou
č. 1 k Dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete, opisom
faktúr v počte 8 - faktúra č. 2186576066, č. 2186485128, č. 2182927818, č. 2182870765, 2182962015,
č. 2179281849, č. 2175746117, č. 2175838963, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,
vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav veci:Podľa Zmluvy o pripojení č. A2818626 zo dňa 31.12.2006 žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál 199 Sk s benefitom. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy boli prílohy a to Dodatok k zmluve o pripojení a Príloha č.1 k Dodatku k Zmluve.
Z Dodatku k zmluve č. A2818626 zo dňa 22.12.2010 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi
konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len ,,MT“) typu
Nokia 5230, sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 1,00 eur. Žalovaná sa zaviazala
splniť povinnosti vyplývajúce jej z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu za ňou
zakúpený akciový mobilný telefón. V Článku 2. bod 2.5. žalovaná sa zaviazala za porušenie zmluvných
povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 169,00 eur. V Zmysle
bodu 2.3. tohto článku sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24
mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.
Podľa Článku 3. bod 3.7. Dodatkov, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bod. 1.2. dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou MT
a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že účastník
sa zaviazala užívať služby mu poskytované po dobu viazanosti, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Podľa Zmluvy o pripojení č. A5407107 zo dňa 22.12.2010 žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Denný Internet 0 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
boli prílohy a to Dodatok k zmluve o pripojení a Príloha č.1 k Dodatku k Zmluve.
Z Dodatku k zmluve č. A5407107 zo dňa 22.12.2010 (ďalej len ,,Dodatok“) uzavretého medzi účastníkmi
konania vyplýva, že v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len ,,MT“) typu
Huawei E1752 USB modem, sa účastníci dohodli na kúpnej cene za prístroj vo výške 9,00 eur. Žalovaná
sa zaviazala splniť povinnosti vyplývajúce jej z Článku 2. tohto dodatku, teda riadne a včas zaplatiť kúpnu
cenu za ňou zakúpený akciový mobilný telefón. V Článku 2. bod 2.5. žalovaná sa zaviazala za porušenie
zmluvných povinností podľa bodu 2.3. a 2.4. tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 71,00 eur. V
Zmysle bodu 2.3. tohto článku sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu
24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku.
Podľa Článku 3. bod 3.7. Dodatkov, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bod. 1.2. dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou MT
a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že účastník
sa zaviazala užívať služby mu poskytované po dobu viazanosti, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej jednotlivými faktúrami (časťou faktúry č.
2186485128 v sume 1,59 eur, časťou faktúry č. 2182870765 v sume 58,27 eur faktúrou č. 2179281849 v
sume 45,50 eur a časťou faktúry č. 2175746117 v sume 53,67 eur) cenu poskytnutých služieb vo výške
159,03 eur.
Za upomienku žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 1,33 eur faktúrou č. 2182927818.
Za odpojenia vyfakturoval žalovanej žalobca sumu 39,00 eur s DPH faktúrou č. 2186576066 a časťou
faktúry č. 2186485128.Za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia žalobca vyfakturoval žalovanej
sumu 30,00 eur časťou faktúry č. 2182870765 a č. 2182962015.
Za znovupripojenie po omeškaní platby žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 39,84 eur časťou faktúry
č. 2175746117 a č. 2175838963.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 09.05.2013 vyplýva, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu splatných faktúr za poskytované služby a poplatky za obdobie 11/2012 až 02/2013
v celkovej výške 269,20 eur. Zároveň žalovanú upozornil, že je povinná z dôvodu porušenia zmluvných
ustanovení vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu a to v celkovej výške 240,00 eur.
Náhradný termín plnenia za poskytnuté komunikačné služby a zmluvnú pokutu stanovil na 23.05.2013.
V danej právnej veci vstúpil do súdneho konania na strane žalovanej vedľajší účastník a to len čo sa
týka uplatňovanej zmluvnej pokuty. Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že navrhuje
žalobu v časti zmluvnej pokuty, transformovanej na náhradu škody zamietnuť a priznať náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi. Podľa jeho názoru ide vlastne o paušalizovanú náhradu škody, teda
lenomodifikovanúzmluvnúpokutu,ktorúužjudikatúrazakázala,leboopäťbynijakýmspôsobomnebolo
zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil, a škoda by predstavovala stále tú istú
sumu. Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa
už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ.
Z Článku 4 bod 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.5 uvedeného článku, odstúpením sa
Zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej
strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.
Podľa Článku 17. bod 17.5 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejne telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
Zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou, ktoré nie sú
výslovne v Zmluve a Všeobecných podmienkach upravené, sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané, že
medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy o pripojení a následne dodatky k nej. Zo strany žalovanej
došlo k porušeniu zmluvných podmienok a to neuhradením cien poskytnutých služieb a poplatkov za
obdobie od 11/2012 až 02/2013, ktoré jej boli zo strany žalobcu vyfakturované jednotlivými vyššie
uvedenými faktúrami. Celkovo výška pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenia v zmysle vystavených
časti faktúr bola vo výške 269,20 eur. Žalovaná bola zo strany žalobcu vyzvaná na dobrovoľné plnenie.
Žalovaná na výzvu nereagovala ani čiastočnou úhradou.
Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 39,00 eur z faktúry č. 2186576066 a časti faktúry č.
2186485128 za odpojenie, nárok žalobcu na zaplatenia sumy 30 eur z časti faktúry č. 2182870765,
faktúry č. 2182962015 za čiastočne obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia a nárok
na zaplatenie sumy 19,92 eur z faktúry č. 21758386963 za znovupripojenie.
Vyššie uvedené sumy z jednotlivých faktúr za odpojenia, čiastočne obmedzenia poskytovaných služieb
z dôvodu neplatenia a znovupripojenie súd nepriznal pretože ide o odmenu, ktorá nemá žiadne
protiplnenie, odpojením, obmedzením a znovupripojením sa neposkytujú žiadne služby a súd je tohto
názoru,žebytobolovrozporesdobrýmimravmipriznaťodmenuzato,žežiadneslužbyžalovanejneboli
poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovanú len odpojil, obmedzil resp. znovupripojil pri využívaní
telekomunikačnej siete. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za odpojenie, čiastočne obmedzenie
poskytovanýchslužiebzdôvoduneplateniaaznovupripojenievzniklinejakéreálnenákladyvtejtovýške.
Sumu 1,33 eur z faktúry č. 2182927818 za zaslanie upomienky súd nepriznal nakoľko žalobca v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a to podľa čo si túto
sumu účtoval a ani nepreukázal že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady
v tejto výške.
Voči zvyšku uplatnenej pohľadávke v sume 159,03 eur zo zvyšných faktúr (časti faktúry č. 2186485128,
časti faktúry č. 2182870765, faktúry č. 2179281849, časti faktúry č. 2175746117) súd nemal žiadne
námietky a preto považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 159,03 eur za dôvodný a preto súd návrhu
žalobcu v tejto časti vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti pokiaľ sa
týka žiadaného hovorného žalobu ako nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených zamietol.
Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby a za kúpu mobilného telefónu ani v dodatočnej
lehote určenej žalobcom v pokuse o pokonávku, teda do 23.05.2013, dostala sa dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty, do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením bola 0,50 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 24.05.2013 bola teda 8,50
% ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravoua to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške
8,50 % ročne od 24.05.2013 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, ktoré súd uznal tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zvyšok nároku na úroky z omeškania ako neodôvodnený zamietol.
V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
V súvislosti s týmito zákonnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa súd posudzoval celý žalobcom
uplatnený nárok.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V zmysle Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)
a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Do pozornosti súd tiež dáva žalobcovi, že dotknutá zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, už
bola súdom určená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti ako celku. Cieľom tohto určenia bolo, aby sa
žalobca zdržal používania tejto podmienky vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, na ktorých majú takto
dojednané zmluvné podmienky priamy dosah a môžu ich rovnako poškodiť (rozsudky Krajského súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 6Co/91/2011, 6Co/44/2012, 19Co/30/2012). Následne
začal žalobca keďže jeho nároky ohľadom zmluvnej pokuty neboli úspešné uplatňovať tieto nároky z
iného právneho titulu.
Žalobca uviedol, že sa voči žalovanej nedomáha zaplatenia zmluvnej pokuty na ktorú poukázal že
bola dohodnutá, ale náhrady škody vo výške 240,00 eur, pričom táto suma podľa neho predstavuje
rozdiel cien predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a akciovej ceny, za
ktorú žalobca telefón žalovanej odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáha titulom náhrady škody, lebo
porušením zmluvných povinností zo strany žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 240,00 eur, ktorá
zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilných telefónov, ktoré žalobca odpredal žalovanej
na základe uzatvorených dodatkov k zmluvám o pripojení.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že žalobca, že nemá nárok na náhradu škody vo výške
dotácie poskytnutej žalobcom na nákup mobilného zariadenia. Zákon v prípade vzniku zodpovednosti
za škodu presne vymedzuje podmienky takéhoto zodpovednostného vzťahu (predpokladmi pre vznik
zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú protiprávny úkon, ujma-
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie) a nestačí len konštatovanie
o vzniku škody vo výške sumy dotácie. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu písomnej
dohody o výške kúpnej ceny mobilných telefónov, teda žalobcom bola stanovená odkupná cena
telefónov, ktorú žalovaná uhradila. Teda v tomto smere sa žalobca nemôže voči žalovanej domáhať
náhrady škody vo výške predstavujúcej rozdiel medzi cenou telefónov a zľavnenou cenou telefónov,
za ktorú mobilné telefóny žalovanej odpredal, nakoľko medzi nimi bola uzatvorená osobitná dohoda o
výške kúpnej ceny mobilných zariadení a takto dohodnutú kúpnu cenu žalovaná žalobcovi aj uhradil.
K tvrdeniu žalobcu je ešte potrebné uviesť, že pre predajnú, akciovú cenu mobilného telefónu sa
dobrovoľne rozhodol samotný žalobca, ktorý diktoval podmienky v danom právnom vzťahu ako silnejšia
strana. Pre predaj mobilného zariadenia za akciovú kúpnu cenu sa žalobca rozhodol v rámci svojej
obchodnej politiky, pričom všetky zvýhodnenia a benefity boli žalobcom poskytované dobrovoľne a je
nepochybné, že práve toto bolo účelom tejto jeho marketingovej a obchodnej stratégie. Súd preto inú ako
akciovúcenumobilnéhotelefónu,zaktorúodpredalžalovanejmobilnýtelefónnepovažujezarelevantnú.
Súd po preskúmaní veci, vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že v danom prípade
neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu definované zákonom (tvrdením žalobcu
tak ako je to vyššie uvedené).Na základe uvedeného preto súd žalobcu v prevyšujúcej, t.j. časti o zaplatenie sumy 240,00 eur ako
náhrady škody spolu s úrokmi z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd návrhu v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy vo výške 159,03 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 24.05.2013 do zaplatenia vyhovel a vo
zvyšnej časti návrhu, t.j. ohľadom sumy 350,17 eur žalobu zamietol.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca úspech vo výške 31%
(159,03/509,20 x 100 = 31,23) a neúspech vo výške 69 % (100-31 = 69 %).
Úspešnejšej žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 38 % (po odrátaní jej
neúspechu od jej úspechu). Keďže žalovaná si žiadne trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej ani žiadne
trovy konania nevplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p, keďže vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil len do časti
náhrady škody, v ktorej bol úspešný v celom rozsahu.
Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 269,20 eur a náhrady
škody vo výške 240,00 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne
žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011
zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho
sa zaplatenia sumy 240,00 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť mu súd priznal
náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
úspech nemal.
Privýpočtehodnotyprávnehoúkonusúdvychádzalzosumy240,00eur,pretoževedľajšíúčastníkvstúpil
do konania len v tejto časti a táto časť bola súdom zamietnutá. Vedľajší účastník bol preto v plnom
rozsahu úspešný.V rámci náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 107,89 eur podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Tarifná odmena v sume 43,16 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky a to za
nasledovné úkony (základ pre určenie odmeny je 240,00 eur, odmena za jeden úkon je 21,58 eur):
- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................................. 21,58 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 16.03.2015 .............................................................. 21,58 eur
Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu za úkon „vyjadrenie zo dňa
25.03.2015“, nakoľko žiadne vyjadrenie do spisu nepodal, tak ako to vyplýva aj zo zápisnice z podania
zo dňa 25.03.2015.
Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál), rok 2015
- 8,04 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu
Súd priznal žalovanému daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 59,24 eur (43,16 eur + 16,08
eur), čo predstavuje sumu 11,85 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tak predstavujú 71,09 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.