Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107207407
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:4107207407.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
W. R., bytom Ž. XXX, okres N., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 19/670,
Leopoldov, zast. JUDr. Evou Ballovou, advokátkou v Šamoríne, Bratislavská 68/A, proti odporcovi:
MARKÍZA-SLOVAKIA,s.r.o.Bratislavskáč.1/A,Bratislava,zast.Mgr.ZuzanouZlámalovou,advokátkou,

Trnavská11,Bratislava,oochranuosobnosti,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Bratislava IV zo dňa 9. novembra 2011 č.k. 9C 115/2007-203 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu

zaplatenia mu nemajetkovej ujmy v sume 66 387,84 Eur (2 000 000 Sk) a podaním zo dňa 27.11.2007
zvýšenú o sumu 33 193,91 Eur (1 000 000 Sk). a podaním zo dňa 29.1.2010 zvýšenú o ďalšiu sumu
2 000 000 Sk, t.j. v celkovej sume 165 969,59 Eur (5 000 000 Sk) a podaním zo dňa 3.3.2011, ktorý
návrh rozšíril aj o uloženie povinnosti odporcovi verejne sa mu ospravedlniť prostredníctvom verejného
vysielania za svoje opakované neoprávnené zásahy do jeho intímnej sféry a za porušenie jeho práva
na prezumpciu neviny, teda za opakované neoprávnené porušenie jeho práv, na svoje náklady v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečiť, aby bolo v televízii Markíza v čase pred hlavným
spravodajstvom o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie:“ C. V. B. C. M. Y. W. R. za N. D. F. Q. Y. W.
P. W. Q. W. na W. N., K.E. B. F. M. M. C. N. M. F. XX.X.XXXX, X.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX.“.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 7.11.2007 č.k. 1To
12/2007 zamietol odvolanie obžalovaných W. R. a Q. A. a v odôvodnení konštatoval, že rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.1.2007 sp.zn. 1T 1/2005 boli obžalovaní W. R., Q. A. a Ľ. P. uznaní za
vinných na tom skutkovom základe, že dňa 23.7.2001 o 12.15 hod. do 20.15 hod po predchádzajúcej

vzájomnej dohode zmocniť sa pod hrozbou použitia strelnej zbrane predmetov zo žltého kovu, spoločne
prišli do N. V. N. M. na osobnom motorovom vozidle zn. H. E., Z.: B.-XXX-AK, kde po príchode
obžalovaný W. R. vybral spod sedačky vozidla krátku strelnú zbraň nezistenej značky, T. X,X V., ktorú
mal igelitovej taške a ktorú si v nezistenom čase zadovážil bez povolenia a spolu odišli do predajne
D. - W. na N. B. č. X/X v N. V. N. M.Á., pričom obžalovaný Q. A. a W. R. vošli do predajne, kde
obžalovaný W. R. bez vedomia a dohody s obžalovanými Ľ. P. a Q. A., štyrikrát vystrelil na predavača

Q. K. a spôsobil mu strelné poranenia hlavy s rozsiahlym devastačným poškodením pravej časti mozgu,
mozgového tkaniva a mozočka, jedno strelné poranenie bedrovosedacej časti a následne z predajne
odcudzili rôzne predmety zo žltého kovu v hodnote najmenej 164 040 Sk, čím po likvidovaní poistnej
udalosti spôsobili majiteľke predajne D.Í.-W. P. W. škodu najmenej v sume najmenej 119 149 Sk. Dňa25.8. 2001 v čase od X.XX hod do X.XX hod po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa pod
hrozbou strelnej zbrane predmetov nachádzajúcich sa v predajni Š. na N. S. XX M. Š. vošli do predajne,
kdeobžalovanýQ.A.požiadalpredavačkuY.R.,abymuotvorilavýstavnévitríny,vktorýchsanachádzali

predmetyzožltéhokovuanáramkovéhodinkyrôznychznačiek,následnevošieldopredajneobžalovaný
W. R., ktorý bez vedomia a dohody s obžalovanými Q. A. bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej
zbrane zn. V. K.. XX R..T. M.. Č.. E., ktorú si zadovážil v nezistenom čase a bez povolenia do zátylku
hlavy predavačku, poškodenú Y. R., čím jej spôsobil strelné kanálové rozdrtenie a pomliaždenie mozgu
s vnútrolebečným krvácaním pri strelnej zlomenine záhlavovej kosti po zástrele hlavy, vedúcej k jej

okamžitej smrti na miesta a následne prikázal obžalovanému Q. A., aby zobral predmety zo žltého kovu
spolu s hodinkami, čo aj tento učinil a takto odcudzili predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, v
hodnote najmenej 1 391 199 Sk, čím po likvidovaní poistnej udalosti spôsobili majiteľovi predajne Š. Š.,
A. L. škodu v sume najmenej 753 216 Sk a poisťovni Allianz, a.s. Regionálne riaditeľstvo Nitra škodu v
sume najmenej 637 983 Sk. Tiež v presne nezistenom čase v období mesiacov máj 2001 až jún 2001
vylákal do lesného porastu katastra obce Ž., časti s názvom X., spájajúcej kat. územie obce Ž.J. s obcou

Q. pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú K. S., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do
hlavy, následkom čoho poškodená spadla na zem, kde ju strelil do hlavy z nezistenej malokalibrovej
zbrane a spôsobil jej tak pomliaždenie mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého
obalu mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenej
do pravého vonkajšieho ucha, následne poškodenú povyzliekal donaha a zakopal do vykopanej jamy

o hĺbke XX cm a oblečenie neskôr spálil.

K tvrdeniam navrhovateľa, že odporca sa dopustil zásahov do jeho osobnostných práv vo vysielaní
dňa 17.1.2007, keď moderátor uviedol vek a priezvisko (hoci nesprávne), použil výraz zavraždil, mal
uviesť napr. „údajne“ alebo „vraj“ a pod., že brutálnym spôsobom zabil, taktiež mal použiť údajne, vraj a
pod., že redaktorka uviedla spáchal, strelil, zavraždil, vylákal, udrel, strelil a všetky tieto výrazy zneli ako

nespochybniteľnáskutočnosťadiváktovnímalastotožnilsasnimiakosfaktami,atopredprávoplatným
odsudzujúcim rozsudkom, ako obraz v pozadí odporca ukázal jeho celú postavu aj tvár bez prekrytia a v
putách a vo svojom okolí bol jednoznačne identifikovateľný, vo vysielaní dňa 7.11.2007 moderátorka tiež
uviedla výraz trojnásobný vrah, uviedla zo Ž., teda jeho trvalé bydlisko a redaktor uviedol vek, meno a
priezvisko, použil výrazy brutálne zavraždil, zastrelil a odporca nemal použiť výrazy, ktoré jednoznačne

vyjadrujú tieto činy ako nezmeniteľnú skutočnosť, odporca použil obrazové zábery z predchádzajúceho
vysielania zo dňa 17.1.2007 a vo vysielaní dňa 30.12.2007 redaktor uviedol jeho meno a priezvisko a
použil výraz brutálne zavraždil, použil obrazové zábery zo dňa 17.1.2007, z prepisu spoločnosti N. V.,
B. B. T..Y.. súd prvého stupňa zistil skutočnosti tvrdené navrhovateľom a zo správy Ministerstva vnútra
SR zistil, že prepisy reportáží odvysielaných v Televíznych novinách na žiadosť súdu zaslať nemôže

Komunikačný odbor požadované informácie k dispozícii nemá.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 11, § 13 ods. 1 2 a 3 Občianskeho
zákonníka a vyslovil, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe výpočet jednotlivých
zákonom chránených zložiek osobnosti sa v zákone uvádza len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia
ochrany považoval za významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, alebo

vedome, či nevedome, pričom sa nevyžaduje ani vyvolanie následkov, stačí že neoprávnený zásah bol
spôsobený vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Konštatoval,
že Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia
občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne
spôsobilý takúto ujmu spôsobiť, ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho

dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom
ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Vyslovil, že z použitia pojmu občianska česť (§ 11)
a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu
ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré
predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je podľa neho dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom

ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pričom
ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol
objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Uviedol tiež, že pri rozhodovaní o náhrade
nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 Obč. zák.) musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce,
že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., a to najmä z hľadiska

intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jehopostavenie v rodine a spoločnosti. Uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že bol objektívne spôsobilý, aby
z neho vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 ods. 1 Obč. zák. a obidva predpoklady musia byť

splnené. Zdôraznil, že občianskoprávne ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom,
ktorésadotýkajúmravnejintegrityobčanatým,žemôžuznížiťjehodôstojnosť,česťavážnosťzhľadiska
jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Za neoprávnený
zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne svojou formou primeraná.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, že odvysielaním relácie dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii

po 19.00 hod. že „K. B.Ú. M. N. Y. XX T. W. R. na F., Z. M. T. XXXX D. W. R. F. W. M. D., N. A.
B. D. P. B. XX T. W., Ž. W.P. B. B. W. R. M. B. B. P. D. D. F., Q. D. W. M. D. B. F. D., Č. podľa B.
W. W., B. W. D. preto, Ž. S. E. L., M. Q. F. R. W. Y. Ž., L. D. P. K. W. na D., C. Q. F. B. F. S., Q.
F. K. D. R. A. M. M. B. P. F. T.,“. súd prvého stupňa uviedol, že súd je viazaný žalobným návrhom a
nemôže rozhodnúť o inom, ako je navrhnuté v žalobnom petite. Odhliadnuc od toho, že požiadavka
navrhovateľa na ospravedlnenie musí obsahovať presný text požadovaného ospravedlnenia, aby aj

v prípade neochoty odporcu podrobiť sa rozhodnutiu súdu v takejto veci a splniť uloženú povinnosť,
rozhodnutie bolo spôsobilé splniť navrhovateľom sledovaný účel, ktorým je praktické nahradenie vôle
odporcu výrokom rozsudku, navrhovateľ podľa neho nenaformuloval a poučovanie súdom o správnej
formulácii žaloby nie je možné, pretože táto otázka má svoj základ v hmotnom procesnom práve.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre to, aby súd uložil odporcovi

povinnosť sa mu verejne ospravedlniť za odvysielanie relácie dňa 17.1.2007 a hlavnej spravodajskej
relácie o XX.XX hod a už vôbec nepovažoval za splnené zákonné podmienky pre priznanie
uplatnenej peňažnej satisfakcie, keď v danom, prípade nedošlo k závažnejšiemu porušeniu vo sfére
občianskoprávnych vzťahov tak, ako to predpokladajú citované zákonné ustanovenia. Z vykonaného
dokazovania mal za zrejmé, že odporca dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii o 19.00 hod

odvysielal vyššie uvedenú reláciu je faktom, že moderátor uviedol vek a meno, no nesprávne priezvisko
navrhovateľa, použil aj výrazy zavraždil, brutálnym spôsobom zabil, spáchal, strelil, zavraždil, vylákal,
udrel a za pravdivé označil aj to, že relácia bola odporcom odvysielaná vo večerných hodinách v deň
vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Nitre, teda v čase, keď odsudzujúci rozsudok ešte nenadobudol
právoplatnosť, uviedol avšak predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je

jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu jednak to, že bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených právach v zmysle § 11 Obč. zák., ktoré predpoklady musia byť splnené. Vyslovil
názor, že odvysielaním predmetnej informácie, ktorú odporca získal zo štátnych oficiálnych zdrojov
po rozhodnutí Krajského súd v Nitre nemohlo dôjsť a nedošlo k neoprávnenému zásahu do mravnej
integrity navrhovateľa, ktorý bol dňa 7.11.2007 právoplatne odsúdený pre pokračovací trestný čin vraždy,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie. Dospel k záveru, že odvysielanú reláciu
nemohol vyhodnotiť ako konanie odporcu proti osobnej a mravnej integrite občana - navrhovateľa,
znižujúce jeho dôstojnosť, ako konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom by
ohrozilo jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti, keď v čase odvysielania relácie navrhovateľ bol
vo výkone trestu v Ústave výkonu trestu odňatia slobody v Leopoldove. Nachádzal sa teda v komunite

spoluväzňov, odsúdených ako on pre obzvlášť závažné zločiny. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.11.2007 sp.zn. 1To12/2007, v ktorom je navrhovateľ hodnotený ako
osoba s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti spáchaného konania, ktorý je uňho nepochybné
a výrazne zvyšovaný vzhľadom na charakter a spôsob jeho konania, ktorým usmrtil nič netušiacich
nevinných ľudí, dokonca v prípade poškodenej S. osobe, ktorá mu bola podstatným spôsobom blízka,

lebosnímurčitúdobužilavspoločnejdomácnostiastaralasamuomaloletéhosyna.Poukázalnaďalšie
konštatovanie Najvyššieho súdu SR v tomto uznesení, že obžalovaný R. vo všetkých troch prípadoch
vopred premysleným, plánovaným konaním, obzvlášť surovým spôsobom chladnokrvne, bezohľadne
a bezcitne strelnou zbraňou zaútočil na životy troch nič netušiacich ľudí ako poškodených, ktorých
výstrelmiprijednotlivýchskutkochusmrtil,pričomvprvýchdvochskutkochnepochybnekonalsozištným

úmyslom a v treťom prípade z obavy o prezradenie svojich predchádzajúcich skutkov poškodenou S. a z
obavy, aby ho táto nevydierala. Podľa znalcov psychiatrov ide u navrhovateľa o osobu citovo chladnú, s
plochšou egocentrickou afektemotivitou, netrpel ani netrpí žiadnou duševnou poruchou, jeho disociálna
porucha osobnosti nemala vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti, vrodená osobná
anomália nie je bežnými medicínskymi prostriedkami ovplyvniteľná a možnosť resocializácie je výrazne

sťažená so značne neistou prognózou, blížiacej sa k nemožnosti nápravy. Vychádzal aj z konštatovaniaNajvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí, že vzhľadom na všetky tieto okolnosti, ale najmä s
prihliadnutím na spôsob spáchania jednotlivých skutkov, neodstraniteľné a ťažké následky konania
navrhovateľa spočívajúce v usmrtení troch obetí, svedčia o vysokej morálnej zvrhlosti, bezcitnosti a jeho

naprostej neúcte k ľudskému životu. Mal preto za to, že sa ani len v rovine teoretickej nemožno stotožniť
s názorom navrhovateľa, že odvysielaním relácie odporcu dňa 7.1.2007 došlo k zásahu odporcu do jeho
osobnostných práv, keď navrhovateľ je nepochybne s odvysielanou reláciou alebo bez nej ako osoba
vnímaný nanajvýš negatívne.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyhodnotil konanie odporcu spočívajúce

v odvysielaní príspevku v hlavnej spravodajskej relácii dňa 7.11.2007 o 19.00 hod jednoznačne za
objektívne nespôsobilé privodiť ujmu osobnosti navrhovateľa, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana
v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Dospal k záveru, že navrhovateľ v konaní
nepreukázalsplnenieobidvochpodmienokpreúspešnéuplatneniepráva,pretoženepreukázal,žedošlo
k následkom predpokladaným vyššie citovanými ustanoveniami, preto návrh navrhovateľa zamietol. Z
tohto dôvodu zamietol aj navrhované dokazovanie výsluchom svedkov W. R. B..,T. R., Q. K. P. C. S., keď

mal za to, že ani ich výpovede by neprispeli k zisteniu skutočnosti právne významných pre posúdenie
veci a k zisteniu skutkového stavu.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti za príspevky odporcu údajne odvysielané v
dňoch 17.11.2007 a 30.12.2007, takéto údajné odvysielanie relácií v konaní preukázané nebolo. Z
výpisu z obchodného registra spoločnosti N. V., B..T..Y.. súd prvého stupňa nezistil taký predmet činnosti

spoločnosti, na základe ktorej by listinné dôkazy, ktoré boli predložené, mohli mať požadovanú váhu
a dôkaznú hodnotu a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také právne významné
skutočnosti, ktoré by mali za následok iné ako zamietavé rozhodnutie súdu.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť považujúc ho za nesprávny, nakoľko súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam nesprávne právne
vec posúdil. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi, ani s jeho
tvrdením a nepostupoval podľa ust. § 132 O.s.p., keď ignoroval ust. § 135 ods. 1 O.s.p., v zmysle

ktorého súd je viazaný rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv
a slobôd. Považoval tiež napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Uviedol,
že pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca vo vysielaní v televíznych
novinách dňa 17.1.2007 uviedol nesprávne jeho priezvisko, toto samé osebe nehrá v danej veci úlohu,
lebo boli uvedené ďalšie údaje, z ktorých sa dalo jednoznačne a bez problémov identifikovať osobu, o

ktorú ide a táto skutočnosť vyplýva aj z dôkazov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii, napr. aj z
prepisov mediálneho archívu, kde kľúčovým vyhľadávacím slovom- heslom je jeho meno a priezvisko,
lebo po zadaní mena a priezviska sa vydá konkrétny prepis. Takže podľa neho aj úplne cudzia osoba
vie, že ide o jeho osobu, napriek nesprávne uvedenému priezvisku. Tiež to považoval za zrejmé aj
z vyšetrovacieho spisu polície, kde táto vyžiadala prepis odvysielaných správ z mediálneho archívu,

ktorý má zmluvu so štátom na monitorovanie a archivovanie televíznych vysielaní, polícii boli tiež
poskytnuté prepisy vysielaní podľa identifikačného znaku- jeho mena a priezviska. Uviedol tiež, že aj
v ostatných médiách - informačných prostriedkoch boli v danom čase odvysielané obšírne reportáže
o jeho osobe, takže aj verejnosť napriek chybne uvedenému priezvisku vedela, že sa jedná o jeho
konkrétnu osobu. Mal za tom, že súd prvého stupňa sa s týmto dostatočne nevysporiadal. Nestotožnil

sa tiež s tvrdením súdu prvého stupňa, že uplatnenie práva na ochranu osobnosti, teda právo na
súdnu ochranu vyžaduje, aby vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 Obč. zák. a mal za to,
že vznik ujmy je vyvolanie následkov, vznik ujmy je následok porušenia práva a keďže sa vyvolanie
následku nevyžaduje, tak tvrdenie súdu je nepravdivé a nemá ani oporu v zákone, lebo ani zákon
neustanovuje podmienku vyvolania následku. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že sa nachádzal v

uzavretej komunite, považoval za právne irelevantné z hľadiska poskytnutia súdnej ochrany. Správa o
ňom v televíznych novinách TV Markíza nebola zverejnená iba v uzavretej komunite, ale verejne naúzemí celého štátu. Vychádzal z judikatúry súdov, že ak j neoprávnenému zásahu na ochranu osobnosti
dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že zásah mal širokú publicitu, ako aj z toho,
že skutočnosť, že bol v konečnom dôsledku uznaný vinným a odsúdený na trest odňatia slobody, ho

nemôže zbaviť jeho počiatočného práva na to, aby bol považovaný za nevinného, dokiaľ sa jeho vina
nepreukáže zákonným spôsobom. Preto mal za to, že to, kde sa nachádzal nemá nič spoločné s tým,
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv.

Navrhovateľ poukázal na to, že v danom prípade odporca vo vysielaní dňa 17.1.2007 použil jasne
a zrozumiteľne tvrdenie, že je vrah, že zavraždil, koho zavraždil, ako a pod. a keďže tieto výroky

boli jednoznačne konštatáciou viny, boli vyslovené skutkovými zisteniami konečného súdneho orgánu,
tak nie je podľa sporné, že došlo k porušeniu jeho prezumpcie neviny. Poukázal tiež na to, že v
trestnom konaní neexistuje jeho priznanie, žiadny fyzický dôkaz, žiadny očitý svedok a pod., teda
žiadny relevantný dôkaz o jeho vine a jediné čo proti nemu súd mal, sú kúpené výpovede dvoch
spoluobvinených, ktorí sú trikrát súdne trestanými osobami a nebolo vylúčené, že by skutky mohli
spáchať aj oni. Mal za to, že to, ako je osoba vnímaná, či negatívne alebo nie, je pre poskytnutie

právnej ochrany pred neoprávnenými zásahmi do osobnostných práv nepodstatné. Zákon, Ústava SR,
ani Dohovor podľa neho nehovoria nič o tom, že by osoba, ktorá je negatívne vnímaná, nemala právo
ma súdnu ochranu alebo na spravodlivé zadosťučinenie a pod. Práve aj z rozsudku ESĽP vyplýva,
že na odškodnenie majú právo aj vrahovia a teroristi. Bol toho názoru, že ujma -následok vyplýva
už zo samotného porušenia práva, čo dokazujú rozsudky ESĽP a už samotné porušenie prezumpcie

neviny považoval za objektívne spôsobilé vyvolať ujmu a rozsudky ESĽP jasne dokazujú, že ju aj
vyvolajú. Dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny,
vystavení pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti a pod. teda poníženiu. Uviedol, že k
neoprávnenému zásahu došlo verejne, nejedná sa o poníženie len v očiach obete, ale ide o verejné
poníženie. Dohovor definuje nemajetkovú ujmu ako duševné utrpenie, morálne utrpenie, citové utrpenie,

stres, krivdu a pod. ktoré obeť prežila ako priamy dôsledok porušenia práv. Uviedol tiež, že porušenie
prezumpcie neviny zo strany odporcu už nie je možné napraviť, v dôsledku toho pociťoval a prežíval
citové utrpenie, úzkosť, stres pocit krivdy a nespravodlivosti, menejcennosti a neistoty a aj Občiansky
zákonník definuje nemajetkovú ujmu ako bolesť, duševnú alebo citovú ujmu, zníženie dôstojnosti,
poníženie a pod. Tým, že súd prvého stupňa zamietol jeho návrh, porušil jeho právo na súdnu ochranu

v plnom rozsahu.

Vo vzťahu k neoprávneným zásahom odporcu v dňoch 17.1.2007 a 7.11.2007 tvrdenie súdu prvého
stupňa, že neboli preukázané tieto zásahy, keďže iba samotný prepis mediálneho archívu nepostačuje,
preto sa predmetom tejto časti návrhu vôbec nezaoberal. Uviedol, že by potom následne navrhol, aby
súd od konateľov mediálneho archívu vyžiadal informácie alebo ich predviedol na výsluch, aby uviedli,

ktoré osoby prepisy vyhotovovali, ich mená a pod. a aby následne ich súd predvolal ako svedkov
a vypočul. vytýkal súdu prvého stupňa, že mu znemožnil uvedené dokazovanie neumožnil mu ani
predvolanie a výsluch ním navrhnutých svedkov, čím ho pozbavil práva na spravodlivé súdne konanie.
zaručované čl. 6 Dohovoru. Poukázal na vedomosť súdu prvého stupňa, že od septembra 2011 je v
ÚVTOS, teda v čase odvysielania relácie, ktorú nemal tak možnosť nahrať, prípadne zabezpečiť iné

dôkazy.

Odporca odvolanie ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s..p bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, aplikujúc na vec príslušné hmotnoprávne
normy na zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj náležite vsúlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a niet k nemu v podstate ani nič viac dodať, pričom námietky
navrhovateľa ako aj odporcu v ich odvolaniach nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza, že
predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach
chránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené.
Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú

mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho
vzťahovkspoluobčanomaohroziťjehopostavenieauplatnenievspoločnosti..Neoprávnenýmzásahom
je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami §
11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže
byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom, televíziou.

Slobodu prejavu a právo na informácie sú zaručené Ústavou SR v čl. 26 ods. 1, ktoré však nesmie

neoprávnene zasahovať do cti a dobrého mena (povesti) fyzických a právnických osôb. Dochádza tak k
stretu dvoch základných práv uverejnených aj Listinou základných práv a slobôd, a to práva na ochranu
osobnosti (čl.10 Listiny) a práva na slobodu prejavu a na informácie (čl. 17 Listiny).

Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu,
pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K

úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po
posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na
ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia. Ak
sa dostanú prednesené výroky na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna

spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Vzhľadom k cieľom právnej úpravy ochrany
osobnosti, ktorého prvoradou požiadavkou je chrániť osobnosť občana pred zásahmi, ku ktorým nebol
pôvodcazásahuoprávnený,nevyžadujeObčianskyzákonníkkúspešnémuuplatneniuprávanaochranu
osobnosti zavinenie. Preto, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom, že
bol v omyle.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Priznanie zadosťučinenia
v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie stanovených podmienok, a to, že
morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo
k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie

výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods.3 Obč. zák. taxatívne stanovené
dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo, a to závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby.
Z hľadiska ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je
v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej vážnosť v spoločnosti. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na
základe neho založiť svoje rozhodnutie na tom, ako a akým spôsobom údaje v predmetnej relácii zasiahli
dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Musí ísť o
objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti.Každé trestné stíhanie predstavuje súhrn osobnostných práv, ktorých súčasti sú vymenované v čl. 10
Listiny základných práv a slobôd. Všeobecne platí, že také obmedzenie je legitímne verejným záujmom
na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Ide o posúdenie zásady proporcionality a

skúmanie, či obmedzenie základného práva, t.j. práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a práva na súkromie je primerané vymedzenému uvedenému verejnému záujmu.
Pri strete práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného života,
teda základných práv stojacich na rovnakej úrovni, je predovšetkým vecou všeobecných súdov, aby
s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne daná

prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti, dobrej povesti), a to práve
v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv a ich ochrany. Významné je aj to, aby celkové vyznenie určitej informácie
zodpovedalo pravde (I.ÚS 156/99). Čl. 10 Listiny základných práv a slobôd chráni právo uverejniť
informácie o otázkach verejného záujmu, pokiaľ sa vyjadrujú v dobrej viere, na základe presných faktov

a poskytujú vierohodné a presné informácie pri dodržiavaní mediálnej etiky. Chráni nielen podstatu
myšlienok a informácií, ale aj formu, ktorou sú zverejňované.

Ochrana slobody prejavu je nevyhnutná z viacerých dôvodov. Sloboda prejavu je nevyhnutná pre
demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky v otvorenej spoločnosti. Sloboda prejavu je taktiež
nástrojom hľadania pravdy, nástrojom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov.

K ochrane slobody prejavu má obdobný prístup aj ESĽP, čo vyplýva z jeho konštantne citovaných
judikátov. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov v demokratickej spoločnosti, jednu
zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k
„informáciám“ a myšlienkam, ktoré sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú,
šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva.

Úloha médií zahrňuje aj informácie a ich komentovanie, ktoré za predpokladu, že nepresahujú určité
hranice, predovšetkým pokiaľ ide o povesť a práva iných alebo riadny chod spravodlivosti, prispievajú k
verejnosti konaní a sú v súlade s požiadavkou čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby súdne
konanie bolo verejné. Nielenže zverejňovacie prostriedky majú za úlohu zverejňovať takéto informácie
a myšlienky, ale verejnosť má právo ich prijímať. (Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

News Verlags GmbH & CoKG proti Rakúsku zo dňa 11.1.2000). Relevantnou pre posúdenie rovnováhy
medzi konkurujúcimi si záujmami je zásada prezumpcie neviny, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého sa na osobu prihliada ako na nevinnú, pokiaľ nie je súdom
vyslovená jej vina, avšak tiež s prihliadnutím na širšie okolnosti konkrétneho prípadu.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby bolo v televízii Markíza v čase pred hlavným

spravodajstvom o 19.00 hod. odvysielané ospravedlnenie:“ C. V. B. C. M. Y. W. R. za N. D. F. Q. Y. W.
P. W. Q. W. na W. N., K.E. B. F. M. M. C. N. M. F. XX.X.XXXX, X.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX“, ako aj
nemajetkovej ujmy v celkovej sume 165 969,59 Eur (5 000 000 Sk).

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že okrem toho, že petit návrhu navrhovateľa
neobsahoval presnú formuláciu pre ním požadované ospravedlnenie od odporcu, nie je jeho nárok na

ochranu osobnosti dôvodný.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, že odvysielaním relácie dňa 17.1.2007 v hlavnej spravodajskej relácii
po 19.00 hod. že „K. B.F. M. N. Y. XX T. W. R. na F., Z. M. T. XXXX D. W. R. F. W. M. D., N. A. B. D. P. B.
XX T. W., Ž. podľa B.Ú. B. W. R. M. B. B. P. D. D. F., Q. D. W. M. D. B. F. D., Č. podľa B. W. W., B. W. D.
preto, Ž.Z. S. E. L., M. Q. F. R. W. Y. Ž., L. D. P. K. W. na D., C. Q. F. B. F. S., Q. F. K. D. R. A. M. M. B.

P. F. T.,“ išlo o konštatovanie skutočností v odvysielanej relácii na základe v ten deň vydaného rozsudku
Krajského súdu v Nitre, Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.11.2007 sp. zn. 1To12/2007, bolo
odvolanie navrhovateľa odmietnuté a bol mu aj uložený trest odňatia slobody doživotne. Odvolací súd
sa stotožnil, že nešlo o zásah objektívne spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostnýchprávach a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom nesúhlasil s námietkou
navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca vo vysielaní v televíznych

novinách dňa 17.1.2007 uviedol nesprávne jeho priezvisko, súd prvého stupňa túto skutočnosť len
skonštatoval, avšak nemala vplyv na jeho rozhodnutie vo veci. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to,
že už samotné porušenie jeho prezumpcie neviny treba považovať za objektívne spôsobilé vyvolať
ujmu a že dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny,
vystavená pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti a pod. teda poníženiu, odvolací súd

poukazuje na to, že či išlo zo strany odporcu o zásah objektívny spôsobilý privodiť mu ujmu na jeho
právach,bolopotrebnéskúmať vsúvislostisovšetkýmiokolnosťamidanéhoprípadu,nazákladektorých
možnovyvodiť,ženemohlodôjsťkzásahudodobréhomena,občianskejctinavrhovateľaužajvzhľadom
na jeho osobu a spáchanie obzvlášť nebezpečnej a závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne
odsúdený na trest odňatia slobody doživotne a ktoré bolo legitímne obmedzené aj verejným záujmom
na ochrane spoločnosti ako pred nebezpečným páchateľom závažných trestných činov (čl. 10 Listiny

základných práv a slobôd) a kedy proporcionalita prináležala právu na slobodu prejavu a na informácie
(čl. 17 Listiny). Nakoľko neboli splnené predpoklady ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., nebolo potrebné sa
zaoberať ani nárokom navrhovateľa na nemajetkovú ujmu (§ 13 ods. 2 Obč. zák.).

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.