Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/289/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608213401
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7608213401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu A. W., bytom v B. N. M., K. Č.. X/
X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing.
Kožucha č. 1, proti žalovanej V. W., bytom v B. N. M., M.. N. Č.. XXXX/XX o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 9.4.2013, č.k. 10C/75/2008-224 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,

že do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej prikázal hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku a
zároveň určil, že žalovanej pripadá pohľadávka vo výške XX.XXX,- eur voči V. X. a Q. X., že je povinná
uhradiť nesplatenú časť stavebného úveru vo výške X.XXX,XX eura, na úplné finančné vyrovnanie jej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eura a na trovách štátu platbou Okresnému súdu
Spišská Nová Ves sumu XXX,XX eura. Zároveň súd určil, že žalobca je povinný uhradiť nesplatenú
časť úveru vo výške XXX,XX eura, ďalej je povinný uhradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Spišská
Nová Ves v sume XXX,XX eura a zároveň uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z vyporiadania každému po XXX eur a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 2C/6/2008-24, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX. Pri určení výšky pohľadávky účastníkov súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/
XXXX, ktorým znalec určil zhodnotenie rodinného domu rodičov žalovanej, ku ktorému došlo v dôsledku
uvedených investícii v sume XX.XXX,- eur. Uvedené zhodnotenie podľa názoru súdu predstavuje

pohľadávku žalobcu a žalovanej voči rodičom odporkyne titulom bezdôvodného obohatenia, keďže k
investíciámdorodinnéhodomurodičovodporkynedošlobezprávnehodôvodu.Investície,ktorévykonali
účastníci do tohto rodinného domu sa teda realizovali bez akéhokoľvek právneho dôvodu, aj keď so
súhlasom rodičov žalovanej, čo však malo za následok, že v rámci posudzovania charakteru a výškypohľadávky voči rodičom žalovanej nebolo možné vychádzať z celkovej hodnoty vykonaných investícií,
ale len zo zhodnotenia, akého sa predmetnému rodinnému domu dostalo po vykonaní týchto investícií.
Pri úvahe súd o tom, ktorému z manželov prikazuje uvedenú pohľadávku, ktorá vznikla investíciami do

tohto rodinného domu, prihliadal k tomu, že manžel po rozvode v uvedenom rodičovskom dome býval a
poprípade neskôr získali spoluvlastnícky podiel v dome, v ktorom sa takáto bytová jednotka nachádza.
V danej veci mal súd za preukázané, že k rekonštrukcii podkrovia rodinného domu rodičov žalovanej
došlo z jej podnetu a následne po zániku manželstva bol žalobca z využívania takto zrekonštruovaných
priestorov vylúčený, pričom žalovaná tieto priestory od právoplatnosti rozvodu užívala a podľa jej

vyjadrení naďalej užíva, akoby sa jednalo o samostatnú bytovú jednotku. Za týchto okolností súd
nevidel dôvod, prečo by mal pohľadávku oboch účastníkov deliť medzi nich rovným dielom. Naopak
ako spravodlivé sa mu javilo prisúdenie tejto pohľadávky výlučne žalovanej proti jej povinnosti vyplatiť
z nej príslušný podiel žalobcovi. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná od právoplatnosti
rozvodu splácala a naďalej aj spláca úver z prvej stavebnej sporiteľne, z ktorého sa finančné prostriedky
použili ako investície do tejto rekonštrukcie, pretože táto skutočnosť je zohľadnená následne aj v rámci

určenia konkrétnej výšky finančných prostriedkov, na výplatu ktorých súd žalovanú zaviazal vo vzťahu
k žalobcovi.

Súd bol teda toho názoru, že ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov, v hodnotách
tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo predstavovalo sumu XX.XXX,XX eura, hodnota pasív sumu
X.XXX,XX eura. Celková hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov tohto konania

tak predstavovala sumu XX.XXX,XX eura. K určeniu výšky hodnoty podielov z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pripadajúcich na účastníkov bolo však potrebné odrátať z uvedenej sumy
sumu výlučných prostriedkov žalobcu vo výške X.XXX,XX eura, a teda hodnotu podielov účastníkov súd
určoval zo sumy X.XXX,XX eura.

Pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal súd z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého štát má podľa

výsledkov konania proti účastníkov právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a preto zaviazal oboch
účastníkov k úhrade trov štátu každého v sume XXX,XX. eura.

Výrok o zaplatení súdneho poplatku odôvodnil súd s poukazom na položku č. 6 písm. b) sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., a pretože súdny poplatok z vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov predstavuje sumu XXX,- eur, t.j. 3 % z predmetu konania,

súd zaviazal oboch účastníkov k úhrade súdneho poplatku každého z účastníkov vo výške XXX eur.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd bol toho názoru, že v tomto konaní nemožno hovoriť o úspechu,
či neúspechu zo strán sporu v porovnaní s druhou, a preto nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie
o trovách podľa § 142 O.s.p., preto poukazujúc aj na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch, ktorým súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu, zaplatiť súdny
poplatok a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca a proti výroku o pripadnutí
pohľadávkyvsumeXX.XXX,-euraopovinnostizaplatiťžalobcovi vyrovnávacípodielv sumeX.XXX,XX
eura aj žalovaná.

Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch a zaviazal žalovanú na úhradu všetkých trov štátu, zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok
z vyporiadania a priznal mu náhradu trov konania. Žalobca má za to, že v konaní bol úspešný,
keďže vykonaným dokazovaním preukázal, že jeho nárok je voči žalovanej z titulu vyporiadania BSM
opodstatnený. V prípade, keby žalovaná pristupovala k veci na základe faktov, bolo by možné uzatvoriť
dohodu o vyporiadaní BSM. K uzatvoreniu dohody nedošlo len a len z dôvodu tvrdošijného postoja

žalovanej. V súvislosti so súdnym konaním mu vznikli trovy konania, ktoré bolo potrebné vynaložiť na
účelné bránenie práva voči neopodstatnenému postoju žalovanej, čo nakoniec potvrdil súd vo svojom
rozhodnutí, keď vo svojej podstate jeho návrhu vyhovel. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého
stupňa, že v konaní o vyporiadanie BSM nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo stránsporu. Má za to, že súdne konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, na konci ktorého je takmer
vždy jedna zo strán úspešná, druhá menej, čo je aj prípad tohto konania. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že v konaní neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej tak, ako

predpokladá § 150 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že bol v konaní úspešný, má právo na priznanie
náhrady trov, ktoré vynaložil na uplatňovanie a bránenie svojich práv voči žalovanej. Žalovaná bola v
spore neúspešná a mala byť zaviazaná na hradenie všetkých trov štátu, ktoré v tomto konaní platil a
na zaplatenie súdneho poplatku.

Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, aby súd rozhodol

o celom majetku, dlhoch a pohľadávkach, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. Podľa
jej názoru pohľadávku si uplatnil žalobcu, a preto nech žalobca aj naďalej uplatňuje svoje práva súdnou
cestou, keď má čas a peniaze. Žiadala, aby súd rozhodol o pohľadávke rodičov vo výške XX.XXX,- eur,
s ktorou v plnom rozsahu súhlasí, ktorú v prílohe predkladá. Podľa jej názoru súd prvého stupňa pri
vyporiadaní hnuteľnosti neprihliadal na finančné dary, ktoré dostala vo výške X.XXX,- eur od svadobných
hostí rodičov, pričom spoločná dovolenka v Z. stála X.XXX,- eur. Súd ďalej neprihliadal na úver,

ktorý spláca vo výške X.XXX,- eur. K záverom znalca ohľadom zhodnotenia nehnuteľnosti uviedla, že
vylepšenia bývania nezhodnocuje nehnuteľnosť a investície vo výške X.XXX,XX eur, nemohli zhodnotiť
nehnuteľnosť,ktorávB.sapredávazaXXX.XXX,-eur.Súdmalvovecivypočuťrealitnýchmaklérov,lebo
cenu nehnuteľností rozhoduje trh, nie znalecké posudky. Navrhla, keďže ide o premlčané pohľadávky,
aby súd uzavrel súdny zmier bez týchto pohľadávok, pretože ide o vzájomnú pohľadávku za investície

do rodinného domu s tým, že obaja užívali bezplatne nehnuteľnosť a počas dvoch rokov aj stravu.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v
odvolaní nenamietala také skutočnosti a dôkazy, ktoré by spĺňali podmienky podľa § 205a O.s.p. Navyše
uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu, predovšetkým R 42/1972 v spojení s R 7/61 sú nepochopené
a nesprávne aplikované na tento prípad. Keďže súd pohľadávku riešil ako vzťah medzi manželmi,

je napadnuté rozhodnutie správne. Uvedené sa dotýka aj tzv. údajnej pohľadávky rodičov žalovanej,
ktorú z neznámych dôvodov uplatňuje v odvolaní žalovaná. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa
vyčerpávajúcim spôsobom rozsudok odôvodnil a žalovaná uvádza také skutočnosti a dôkazy, ktoré
v prvom rade prednáša oneskorene a v druhom rade sú takého charakteru, ktoré nemôžu ovplyvniť
rozhodnutie súdu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o trovy
konania, nikto z účastníkov nebol úspešný, lebo súd potvrdil majetok, ktorý patril do bezpodielového
spoluvlastníctva každému rovným dielom. Podľa jej názoru tvrdenie žalobcu, že bol v konaní úspešný,
sa nezakladá na pravde, lebo po rozvode uzavreli dohodu o hnuteľných veciach a pohľadávka voči
majiteľom rodinného domu - jej rodičom nebola predmetom dohody, lebo dohoda medzi rodičmi a

účastníkmi bola, že účastníci si vylepšia bývanie a dva roky majú bezplatnú stravu a sedem rokov
bezplatný nájom. Má za to, že vo veci na návrh žalobcu sa vedie zbytočné konanie už piaty rok, nakoľko
ide zrejme o bezúspešné uplatnenie práva a odporuje to dobrým mravom podľa Ústavy SR, nakoľko vo
vzájomných pohľadávkach sa dohodli vlastníci rodinného domu z účastníkmi.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156ods. 1, 3 v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci ohľadom rozsahu majetku účastníkov konania tvoriacich ich bezpodielové spoluvlastníctvo v čase
zániku manželstva, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak ich bezpodielové spoluvlastníctvo

vyporiadal spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k
zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom
rozsudku a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne ak súd určil, že je
preberateľkou pohľadávky vo výške XX.XXX,- eur vo vzťahu k jej rodičom a zároveň jej uložil povinnosť

na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eura.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dostatočné dôvody uvedené súdom prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, ak súd pri rozhodovaní o prikázaní pohľadávky prihliadal k tomu, že žalovaná po
zániku manželstva ale i v súčasnosti byt naďalej užíva akoby sa jednalo o samostatnú bytovú jednotku,
pričom žalobca bol z užívania zrekonštruovaných priestorov v rodinnom dome vylúčený. Aj odvolací súd

je toho názoru, že ako spravodlivé sa javí prisúdenie pohľadávky v sume XX.XXX,- eur žalovanej vo
vzťahu k V. X. a Q. X. - rodičom žalovanej. Je tomu tak preto, že za jedno z hľadísk pre prikázanie veci
manželovi sa považuje aj dlhodobé užívanie veci týmto manželom po rozvode. Tým sa zohľadňuje, že
pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňu zániku manželstva a úžitkovú hodnotu veci spotrebovával
po rozvode do času vyporiadania len jeden z manželov. Je preto namieste, aby tiež súd pri úvahe o
tom, ktorému z manželov prikázať pohľadávku vzniknutú investíciami do rekonštrukcie rodinného domu

rodičov takéhoto manžela prihliadol k tomu, že manžel po rozvode manželstva v uvedenom rodinnom
dome býval, v ktorom sa byt nachádza. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že táto pohľadávka by
zrejme v prípade vznesenej námietky premlčania nemohla byť s úspechom prisúdená. Nedôvodná je
preto aj námietka žalovanej, že prípadná pohľadávka je premlčaná. Je potrebné súhlasiť s názorom
žalobcu vysloveným vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne, že rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR uvádzané žalovanou v odvolaní (R 42/72 a R 7/1991) sú nepochopené a nesprávne aplikované na
danú vec.

Za nedôvodné v tejto súvislosti treba považovať aj tvrdenie žalovanej v odvolaní, že súd prvého stupňa
neprihliadol na úver, ktorý spláca. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd na uvedenú
skutočnosť prihliadal a vzhľadom na to, že využíva zrekonštruované priestory rodičovského domu

určil jej povinnosť splatiť neuhradenú časť stavebného úveru v sume X.XXX,-eura. Ako nedôvodné sa
ďalej javí tvrdenie žalovanej, že súd prvého stupňa pri vyporiadaní hnuteľností neprihliadal na finančné
dary, ktoré dostala vo výške X.XXX,-eur od svadobných hostí a rodičov a zároveň poukazuje, že
spoločná dovolenka v Z. stála X.XXX,-eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa
náležite prihliadal na jednotlivé tvrdenia účastníkov ohľadom ich návrhov na určenie veci, patriacich ,

resp. nepatriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Samotná okolnosť, že žalovaná mala hradiť
náklady na spoločnú dovolenku v sume X.XXX,-eur nie je predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov. Ohľadom návrhu žalovanej, aby odvolací súd rozhodol o pohľadávke jej
rodičov vo výške XX.XXX,-eur je potrebné uviesť, že takáto pohľadávka v konaní pre súdom prvého
stupňa preukázaná nebola a na skutočnosti tvrdené v konaní pred odvolacím súdom v rámci neúplnej

apelácie odvolací súd nemôže prihliadať (§ 205a O.s.p.).

Za dôvodné však nemožno považovať ani odvolanie žalobcu. Pri rozhodovaní o trovách konania
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je nutné vychádzať z ust. § 142 O.s.p.. Procesný
úspech alebo neúspech spočíva v tom, akého veľkého podielu sa tomu ktorému z manželov zo
spoločného majetku dostane. Pri posudzovaní pomeru procesného úspechu alebo neúspechu toho

ktorého účastníka možno prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola riešená
otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva.

V prejednávanej veci každému z účastníkov sa dostalo polovice spoločného majetku, nemožno teda
hovoriť o prevážnom úspechu niektorého z nich. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa ak vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nej nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že štát má proti účastníkom konania právo
na náhradu trov konania, ktoré platil za predpokladu, že nespĺňajú podmienky pre oslobodenie odsúdnych poplatkov. Je zrejmé, že žalobca nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
a v odvolaní to ani netvrdí, preto za správne treba považovať aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým uložil obom účastníkom nahradiť trovy štátu po XXX,XX eura.

Napokon je potrebné uviesť, že žalobca ako poplatník podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák.č. 71/1992
Z.z. má povinnosť zaplatiť aj súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, lebo
od platenia poplatku nebol oslobodený. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak mu uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v sume XXX,- eur.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
vzhľadom na to, že každý z účastníkov mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, preto odvolací

súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.