Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/331/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205470
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205470.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, právne
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava
proti žalovanej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX B. o zaplatenie 506,76 Eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 16.06.2014 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu
sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 506,76- Eur spolu s 8,50 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 506,76 Eur za obdobie od 09.10.2013 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Odôvodnil ju tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, IČO:
00151653 (ďalej len „postupca“), zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom poskytla v
prospech žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku
neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14
bod 14.1 Obchodných podmienok (ďalej len „OP“). Z dôvodu vzniku Prípadu porušenia v zmysle ust.
čl. 14 bod 14.1. OP žalobca v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) OP v spojení s ust. čl. 14.2. OP vyhlásil ku
dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovanej evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod
č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 606,18 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa
výške prečerpania v sume 506,76 Eur, úrokov v sume 66,87 Eur, poplatkov v sume 32,55 Eur a zároveň
vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko žalovaná pohľadávku
žalobcu v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatila, vyzval žalobca žalovanú prostredníctvom svojho
právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaná napriek
písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa nezaplatila ani len čiastočne,
voči žalobcovi je od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 506,76 Eur s príslušenstvom. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa
28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške dlžnej sumy 606,18 Eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.01.2009 (ďalej len
„NV“).

Žalovaná so žalobou súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným
vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej a predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Žiadali, aby súd konal v ich
neprítomnosti. Právny zástupca žalobca v písomných vyjadreniach poukázal na to, že pohľadávka
žalobcu predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanej jeho právnym predchodcom formou
povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovanej. Právny predchodca žalobcu umožnil
žalovanej čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania do
výšky 431,52 Eur po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. Úverových podmienok,
t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov na účte dlžníka
a ich pravidelnosti, ako aj výšky celkových zväzkov dlžníka voči veriteľovi. Čo sa týka žalobcom
uplatnenej sumy 506,76 Eur, tak táto predstavuje debetný stav na účte žalovanej, t.j. výšku čerpanej
a nesplatenej sumy, ktorú žalovaná žalobcovi do dnešného dňa nezaplatila. Za účelom preukázania
pravosti a dôvodnosti nami uplatneného nároku predložil položkovitý výpis z účtu žalovanej vedený do
postúpenia pohľadávky, z ktorého je preukázaný mínusový zostatok rovnajúci sa čerpanej, nesplatenej
sume peňažných prostriedkov na účte. Nakoľko žalovaná prekročila rámec povoleného čerpania
peňažných prostriedkov na účte, právny predchodca žalobcu dňa 22.0.7.2011 v súlade s čl. 9.5 OP
zastavil povolené prečerpanie, čím v súlade s ust. Čl. 11.1. OP nastala konečná splatnosť pohľadávky
rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume 431,52 Eur a debetný zostatok na účte žalovanej
vo výške 506,76 Eur technicky preúčtoval na debetný účet. Po postúpení pohľadávky žalovaná na
úhradu svojho dlhu žalobcovi nezaplatila žiadnu platbu. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že
na tomto účte nie sú evidované žiadne kreditné obraty, žalovaná nepovolené prečerpania na účte
neuhradila čím nastal prípad článku 4.1 OP a preto žalobca v zmysle článku 8.4 písm. a) a článku
4.2 OP vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného
úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a vyzval žalovanú na jej zaplatenie v lehote do
08.10.2013. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
zo sumy 506,76 Eur od 09.10.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky,
ktorú žalovaná žalobcovi neuhradila. Žalobcom predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky,
pričom žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a
je vypočítaná schváleným bankovým, ktorého výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a
špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z
bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a. s., na základe čoho
je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky
bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za
verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej
pohľadávky voči žalovanej. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej
situácie banky a podliehajú dohľadu K.. Žalovaná suma 506,76 eur pozostáva z poskytnutého a
čerpaného povoleného prečerpania vo výške 431,52 eur a zo sumy 75,24 eur rovnajúcej sa výške
čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy. Žalovanej bolo poskytnuté povolené
prečerpanie finančných prostriedkov až do sumy 431,52 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 12,15
% p.a..

Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v W. W., U..W.., mala zriadený bežný účet
na ktorý jej chodil rodičovský príspevok. Z dôvodu, že na tento účet jej pravidelne chodili peniaze
vo forme rodičovského príspevku, bolo jej ponúknuté povolené prečerpanie do sumy 13.000 Sk. S
povolením prečerpaním súhlasila a bolo jej oznámené, že keďže jej chodí pravidelne na účet rodičovský
príspevok, túto sumu nemusí uhradiť. Stačí ak povolené prečerpanie uhradí vtedy, keď bude účet
zrušený. Zároveň potvrdila, že povolené prečerpanie využila a zo strany žalobcu jej boli doručované
výzvy na zaplatenej dlžnej sumy. Z dôvodu svojej sociálnej situácie žiadala, aby jej súd povolil splácať
dlžnú sumu v splátkach.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom došlo dňa 31.05.2005 k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len
„zmluva“), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu. Majiteľ účtu vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa
oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s nim, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002. Všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Následne dňa 09.03.2010 došlo aj k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty s
hotovostným limitom v dňoch 497,91 Eur, s bezhotovostným limitom vo výške 1.493,73 Eur. Podľa
bodu 1. čl. II. zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy uzavretej v
súlade s § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy poskytuje, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Obchodnými podmienkami Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané
Bankou s účinnosťou od 10.09.2002. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol bankou informovaný o skutočnostiach
podľa § 37 ods. 2 zákona o bankách. Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy
sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka (čl. II. bod 2 zmluvy).

Podľa čl. 14 bod 1 písm. a) a b) Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( ďalej len OP ) prípadmi
porušenia sú najmä nasledovné prípady: a) akékoľvek Nepovolené prečerpania trvá viac ako 5 dní,
alebo b) akékoľvek Nepovolené prečerpanie je vo výške viac ako 10 % z výšky Povoleného prečerpania
stanovenej Bankou.

Podľa čl. 14 bod 2 OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je bez ohľadu na to, či
bolo Povolené prečerpanie poskytnuté Dlžníkovi alebo Privátnemu klientovi alebo MIKRO podnikateľovi,
oprávnená postupovať podľa bodu 8.4. alebo zastaviť Povolené prečerpania úplne alebo až do doby,
keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie Povoleného prečerpania.

Podľa bodu 8.4. písm. a) OP, ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je oprávnená najmä:
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote,
ktorú Banka určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti a Dlžník je povinný v tejto lehote splatiť
Pohľadávku Banky.

Podľa bodu 11.1. OP dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti
povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo
deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Žalobca zároveň súdu predložil položkovitý výpis z bežného účtu, v ktorom má byť zahrnuté aj
používanie platobnej karty a to za obdobie od 01.01.2009 do 22.07.2011 a následne od 22.07.2011 do
27.03.2013. Z tohto výpisu vyplýva, že dňa 22.07.2011 bolo zastavené povolené prečerpanie pri sume
mínus 605,76 eur.

Listom z 01.10.2013 oznámil žalobca žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedenej pohľadávky
ku dňu 30.09.2013, čo zdôvodnil neplnením platobných povinností žalovanou vyplývajúcim z povoleného
prečerpania a prekročením limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, čím došlo k vzniku

nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad
porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. písm. a) OP. Vyzval žalovanú na jej úhradu na označený účet v
lehote do 08.10.2013.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013 W. W., U..W.. ako postupca žalovanej oznámila,
že pohľadávku vo výške 606,18 Eur postúpila žalobcovi ako postupníkovi, a že uvedený záväzok je
možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalovanej bolo
doručené dňa 23.4.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy . spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o
vydaní a používaní Platobnej karty veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a používaní
Platobnej karty pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy o vydaní a
používaní Platobnej karty veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky
zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu W. W., U..
W.. a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte a následne zmluva o vydaní a používaní
Platobnej karty / ďalej len zmluva/, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona
o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva bola uzavretá v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
a v zmysle záverečných ustanovení jednotlivých obchodných podmienok sa zmluvné vzťahy medzi
dlžníkom a bankou, ktoré neboli výslovne upravené v zmluve, prípadne v týchto obchodných
podmienkach, mali riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednávaný
zmluvný vzťah a keďže v danom prípade sa jednalo o zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka,
mal sa predmetný právny vzťah riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedná sa
však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom návrh na uzavretie zmluvy, ako
aj obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedenej smernice. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj v súlade s citovaným ust. § 3 ods. 3 zákona o
ochrane spotrebiteľa.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané čo bolo potvrdené aj výpoveďou žalovanej,
že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o bežnom účte a následne zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty. Žalobca žaluje žalovanú o zaplatenie sumy 506,76 eur spolu s úrokom
z omeškania z dôvodu, že žalovaná využila povolené prečerpanie a to jednak do sumy povoleného
prečerpania vo výške 431,52 eur a do sumy nepovoleného prečerpania vo výške 75,24 eur. Vyčerpanie
tejto sumy potvrdila žalovaná vo svojej výpovedi, preto aj v súlade s predloženým výpisom z účtu
považoval súd túto skutočnosť za nespornú. Keďže malo ísť o povolené prečerpanie súd zisťoval, či
žalobca resp. jeho právny predchodca si splnil informačnú povinnosť v zmysle § 3 ods. 6 Zákona č.
258/2001 Z.z.. Žalobca súdu nepredložil žiadny listinný dôkaz ohľadne tejto skutočnosti. Súdu doložil
len položkovitý výpis z účtu žalovanej.

V zmysle zmluvy súd nezistili od ktorého dátumu bolo povolené prečerpanie poskytnuté, iba z tejto
zmluvy vyplýva, že bola podpísaná dňa 09.03.2010 a nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania
oboma zmluvnými stranami. Taktiež predložený položkovitý výpis z účtu jednoznačne nepreukazuje a
nedá sa ani z neho jednoznačne vyhodiť, kedy toto povolené prečerpanie sa mohlo čerpať a v akej
výške bolo schválené a zároveň nie je jednoznačne jasné, kedy malo dôjsť k prekročeniu povoleného

prečerpania. Z tohto položkovitého výpisu súd však mohol jednoznačne vyvodiť, že dňa 22.07.2011
došlo k zastaveniu povoleného prečerpania a to sumy 506,76 eur.

Nakoľko súd má za to, že jednak nebola jednoznačne určená výška povoleného prečerpania nakoľko
rozdielna suma je uvedená v zmluve o vydaní a používaní platobnej karty (497,91 eur hotovostne,
1.493,73 eur bezhotovostne), nebolo jednoznačne zistené kedy povolené prečerpanie sa mohlo prvý krát
čerpať a kedy sa čerpalo a žalobcom nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých
môže dôjsť k povoleniu prečerpania ( § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.), súd konštatuje absolútnu
neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho
je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia ( §
457 Občianskeho zákonníka).

V zmysle platnej zákonnej úpravy súd ex offo skúma premlčanie žalovaného nároku. V danom prípade
keďže ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívne
lehote súd vychádzal jednak z výpisu z účtu, kde je uvedené, že dňa 22.07.2011 došlo k zastaveniu
povoleného prečerpania, čo žalobca uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Teda najneskôr v tento
deň sa žalobca musel dozvedieť o bezdôvodnom obohatení. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa
16.06.2014 a k zastaveniu povoleného prečerpania došlo dňa 22.07.2011, dvojročná premlčacia lehota
uplynula pred podaním žaloby. Preto súd žalovaný nárok zamietol z dôvodu, že bol podaní po uplynutí
premlčacej lehoty.

Žalobca síce predložil súdu listinný dôkaz a to oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky, ktorá mala nastať ku dňu 30.09.2013, ale súd na tento deň splatnosti neprihliadal, nakoľko z
výpisu z účtu ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že k zastaveniu povoleného
prečerpania došlo už dňa 22.07.2011. Túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 11.1 OP, kde je uvedené, že
dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania,
za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 5 alebo deň uvedený v oznámení
banky o zastavení povoleného prečerpania, žalovaná mala splatiť pohľadávku v deň zániku povoleného
prečerpania t.j. 22.07.2011.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Žalovaná mala úspech v celom rozsahu ale žiadne trovy konania si nežiadala
priznať a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.