Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214114
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Takáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214114.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k

zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1051,08 eura,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre vymoženie
peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 1210667, povinným: Z. S., H.. XX.X.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX
446/2005, v zákonom stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil obavami o právny a faktický osud pohľadávky, pre ktoré podal na príslušný
exekučný súd návrh na zmenu exekútora postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorému
bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol, v zmysle platnej právnej
úpravy, povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd nerozhodol o tomto návrhu v
zákonom stanovenom čase, pričom počas tohto obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktoré vyústili do
porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
3.5.2012 o zmene súdneho exekútora. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si preto uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, vznikla v sume 70 eur na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, v
sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému, v sume 50 eur na administráciu listína komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a v sume 15 eur na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ako adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv, pretože samotné
konštatovanie ich porušenia, nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady

nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 1051,08 eura za nečinnosť súdu viac ako 576 dní.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca na túto pozitívne
nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.9.2013, v ktorom žiadal, aby

súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na pojednávanie dňa 3.12.2014 sa účastníci nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie
predvolania riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 28.11.2014 žiadal o zrušenie

nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a z tohto dôvodu aj o
prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práv navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorého dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Zástupca odporcu mal doručenie predvolania riadne vykázané, žiadal ospravedlniť

svoju neúčasť.

Podľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkov
konania.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu
v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, súd na toto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011 neprihliadal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to s návrhom podaným na súd dňa

27.9.2012, písomným podaním odporcu k návrhu podaným na súd dňa 20.9.2013, s obsahom spisu
Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/9017/2008 a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/9017/2008 súd zistil, že dňa 30.5.2005
Okresný súd Bratislava IV vydal poverenie č. 5104 002638, ktorým poveril súdneho exekútora Z..

N. L., so sídlom exekútorského úradu N. X, Bratislava, vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu - notárskej zápisnice N 642/2005, NZ 6289/2005, NCRLs 6219/2005 zo dňa 12.2.2005, napísanej
v Bratislave na U. X, ktorú vyhotovil notár A.. X. Ď., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12
360,- Sk s príslušenstvom, v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému Z. S., bytom
X. Z. XX/XX, Malacky. Následne Okresný súd Malacky potvrdil, že dňa 6.5.2005 prijal predmetnú

vec na rozhodnutie pod sp. zn. 23Er/9017/2008. Dňa 11.10.2010 bol súdu doručený elektronicky
návrh oprávneného na zmenu exekútora. Výzvou zo dňa 19.10.2010 súd vyzval pôvodného súdneho
exekútora na vyjadrenie, vyčíslenie trov doterajšieho exekučného konania a na zaslanie príslušného
exekučného spisu. Uznesením č.k. 23Er/9017/2008, EX/446/2005 zo dňa 3.5.2012, právoplatným dňa
20.9.2012 v časti o zmene exekútora, súd rozhodol tak, že žiadosti oprávneného o zmenu exekútora

vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora A.. Q. E., so sídlom exekútorského úradu T.,
Bratislava. Exekučné konanie nebolo do dnešného dňa skončené.Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. mal súd vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa a
zástupca odporcu majú doručenie predvolania riadne vykázané, pričom právny zástupca navrhovateľa
nežiadal ospravedlniť neúčasť a zástupca odporcu žiadal ospravedlniť neúčasť za to, že sa dobrovoľne

vzdali tohto svojho práva.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva , ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej

škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité
zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v
majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná
škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to,

aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môžemať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

V predmetnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v sume 175 eur a

nemajetkovej ujmy v sume 1051,08 eura. Navrhovateľ tvrdil nesprávny úradný postup exekučného súdu,
ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o návrhu oprávneného na zmenu exekútora po uplynutí
zákonnej 30 dňovej lehoty.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm.

a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne
doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na
súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu

tejto lehoty.

Súd konštatuje, že exekučný súd v predmetnej veci nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, nakoľko bol návrh na zmenu exekútora doručený elektronicky súdu dňa 11.10.2010 a súd

rozhodol o tomto návrhu až uznesením č.k. 23Er/9017/2008, EX/446/2005 zo dňa 3.5.2012. Súd pritom
vychádzal z ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého lehota na rozhodnutie
o zmene exekútora je 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Z uvedeného
však nemožno automaticky vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, pretože nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa považuje za porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Súd zároveň dáva do pozornosti, že
navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme odstránenia údajných prieťahov v exekučnom
konaní, pretože súd nemal za preukázané, že navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom konaní
sťažnosť na prieťahy.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výkladby znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti súd udáva, že i keď exekučný súd urobí v exekučnom konaní úkon po zákonom
stanovenej lehote, nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Avšak aj v prípade, že by bol daný nesprávny úradný postup súdu,
navrhovateľ nepreukázal vznik škody a ani nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej nesprávnym úradným
postupom.

Čo sa týka majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom, pri označení vynaložených nákladov vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony,
jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným
konaním s poukazom na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní. Vyčíslenie škody nebolo v tomto prípade
podložené žiadnymi dôkazmi. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v

informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené
v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku taktiež vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo

dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Súd má ďalej za to, že samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch navrhovateľom, možno pokladať za mechanické odôvodňovanie na základe pomeru
z označených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu neobstojí, keďže
vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
moci pri výkone verejnej moci a tými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodu, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

Záverom, pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z.,
a to nesprávneho úradného postupu v tejto právnej veci, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal, v
dôsledku čoho tak následne nepreukázal ani existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodne podaný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok

na náhradu trov konania, súd preto úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu
Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.