Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225374
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110225374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci Q. W. nar. X.X.U. dieťaťa
rodičov Q. K.K. nar. XX.X.U. bývajúcej na A. L.. Č.. XX M. K. a Q. W.R. nar. XX.X.U. bývajúceho XX H.
B., S., S. U., M. A. zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 5.2.2014 č.k. 11P 54/2010-276 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 5.2.2014 č.k. 11P 54/2010-276 zvýšil výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 14.2.2007 sp.zn. 11P 213/2006 pre v tom čase maloletého Q. W.

z 1.500 Sk na 80 € mesačne za obdobie od 15.10.2010 do 31.8.2013 a na 130 € mesačne od 1.9.2013
do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu.

Dlžné výživné 1.450 € za obdobie od 15.10.2010 do 31.1.2014 zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, štátu náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tak, že od poslednej úpravy výživného v roku
2007 sa podstatne zmenili pomery účastníkov, preto je zmena doterajšieho súdneho rozhodnutia o
výživnom zákonná. Zistený skutkový stav popísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právne
posúdil podľa §-u 78 ods. 1, 2, 3, §-u 75 ods. 1, 2, §-u 76 ods. 1, 2 a §-u 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine,

v odôvodnení presne poukázal na dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a tiež úvahy, na
základe ktorých o návrhu matky rozhodol. O spôsobe zaplatenia dlhu rozhodol podľa §-u 160 ods. 1
O.s.p., dlžné výživné presne vyčíslil a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. a o trovách štátu podľa §-u 148 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec ešte v čase maloletosti Q. s odôvodnením,
že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého
stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov, avšak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Konštatoval, že súčasnú situáciu si Q. matka zavinila sama tým, že bez vážneho dôvodu dobrovoľne
skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom, kde jej čistý priemerný mesačný zárobok v
r. 2010 bol 527,38 €, v r. 2011 388,45 €, v r. 2012 207,79 € a v r. 2013 183,40 €. Vytkol konajúcemu
súdu, že nepreskúmal aj finančné a zárobkové pomery matky po skončení pracovného pomeru napriek
tomu, že sama uviedla, že v období keď už nebola riadne zamestnaná, si brigádnicky krátkodobo
zarábala. Zdôraznil, že konajúci súd napriek ustálenej súdnej praxi pri rozhodovaní nevychádzal z
príjmu matky, aký by mohla dosahovať, ak by riadne pracovala, ale v jeho neprospech zohľadnilskutočnosť, že je nezamestnaná, napriek tomu, že si túto situáciu privodila sama a na druhej strane
u neho nezohľadnil vznik ďalších dvoch vyživovacích povinností voči deťom z terajšieho manželstva
a čiastočne aj voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke, nepriaznivý zdravotný stav maloletých

detí a s tým súvisiace zvýšené pravidelné náklady, nepriaznivú rodinnú situáciu vzniknutú požiarom a
následnou nevyhnutnosťou doplniť požiarom zničené majetkové hodnoty, aj ním vynakladané úsilie na
dosahovanie čo najvyššieho príjmu dlhými pracovnými zmenami na úkor jeho zdravia a času stráveného
s rodinou. Taktiež vytkol konajúcemu súdu hypotetickú ničím nepodloženú a jeho diskriminujúcu úvahu o
voľnom pobyte v EÚ pri hľadaní si zamestnania, ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval,

že Slovensko opustil bez dôležitého dôvodu napriek tomu, že mal vyriešenú bytovú otázku a tiež
slušne platené zamestnanie, a preto pri rozhodovaní nezohľadnil jeho vysoké životné náklady súvisiace
so životom jeho súčasnej rodiny v P.. Taktiež nezohľadnil pobyt Q. u neho počas piatich týždňov,
počas ktorých zabezpečoval všetky jeho odôvodnené potreby a napriek tomu tieto jeho výdavky z
výživného neodpočítal. Rovnako nezohľadnil naturálne plnenia vo forme ošatenia, ktoré posiela synovi
na Slovensko. Zdôraznil, že matka žije okrem Q. aj s plnoletou dcérou V., ktorá je tiež povinná podieľať

sa na nákladoch domácnosti. Poukázal na skutočnosť, že matka s maloletým strávili dovolenku v C.,
pričom on od príchodu do P. na žiadnej dovolenke nebol a neustále pracuje, aby zabezpečil svoju
rodinu. Zdôraznil, že nároky Q. v plnom rozsahu nie je možné akceptovať, napríklad stravovať sa v
školskej jedálni za 25 € mesačne, navštevovať posilňovňu za 25 € mesačne, pretože podľa zákona ak
sa rodičovi nedarí, je povinnosťou dieťaťa prispôsobiť sa zmenenej životnej úrovni a pomerom rodiča,

s prihliadnutím na jeho celkovú životnú úroveň a majetkové pomery. V tejto súvislosti uviedol, že ak Q.
potrebuje lieky, matka je povinná so zreteľom na svoju tzv. nepriaznivú finančnú situáciu hľadať lacnejší
variant liekov, ktorý jej umožní ušetriť náklady. Vyjadril názor, že on neodmieta podieľať sa na výdavkoch
svojho syna, avšak odmieta sa podieľať na jeho premrštených výdavkoch len preto, že matka vychádza
z úvahy, že otec je povinný uhradiť tieto náklady. Poukázal na facebookovú komunikáciu syna, z ktorej

vyplýva, že jeho zdravotný stav nie je taký ako ho opísala matka v konaní pred súdom prvého stupňa,
pretože na zverejnených fotografiách je Q. s pohárom piva v ľavej ruke a v pravej ruke s pohárom
alkoholu. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na 80 € mesačne od
15.10.2010 do budúcna a zaviazať ho platiť Q. vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu, vrátane dlžného
výživného, alebo alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka Q. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že o prácu neprišla účelovo a bez závažného dôvodu,
ale v súvislosti so znižovaním pracovných miest a skončenie pracovného pomeru označeného ako
dohoda uskutočnil s ňou zamestnávateľ preto, aby jej nemusel vyplatiť odstupné. Konštatovala, že
svoj príjem riadne súdu prvého stupňa zdokladovala. Zdôraznila, že zdravotný stav mal. Q., t.j. syna
Q. otca z terajšieho manželstva zrejme nie je taký vážny ako ho otec deklaruje, pretože z facebooku

nepochybne vyplýva, že mal. Q. chodí na karate a bicykluje ako iné normálne zdravé deti. Uviedla, že
Q. otec nepreukázal súdu či od posledného zamestnávateľa, ktorým bol L..B..B. K., dostal odstupné
a rovnako nepreukázal svoje majetkové pomery súvisiace s predajom bytu, ktorý mu nechala jeho
matka a ktorý prerobil. V súvislosti s uverejnenými fotkami Q. na facebooku uviedla, že išlo o prípitok z
príležitosti jeho narodením a v súvislosti s kúpou drahších vitamínov pre syna uviedla, že tak urobila na

základe doporučení v lekárni, pretože je jej Q. zdravie prvoradé. V súvislosti s nárastom vyživovacích
povinností Q. otca uviedla, že aj v súčasnosti tak ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného má otec
dve vyživovacie povinnosti voči deťom z jeho terajšieho manželstva, pretože mu zanikla vyživovacia
povinnosť voči plnoletej dcére V.. Rovnako uviedla, že otec Q. nedopĺňa zdroj syna v naturálnej forme,
ako to účelovo v odvolaní uvádza, pretože balíky synovi posiela jeden - dva do roka v hodnote 30 €.

Konštatovala, že výlet do C. organizovaný školou zaplatila synovi stará matka v rozsahu 200 € za cestu
a stravu v súvislosti s jeho 18. narodeninami. Q. pracoval brigádnicky v lete, v práci bol iba 9-krát, za čo
mu bola vyplatená odmena 1,95 € na hodinu. Konštatovala, že súhlasí, aby otec platil výživné Q..

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods.2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol
o zvýšení výživného od otca pre v súčasnosti už plnoletého syna Q.. Súd prvého stupňa vykonal všetky

dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už

v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd rovnako ako súd prvého
stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase terajšieho rozhodnutia a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že v
tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
a výživné za obdobie od 15.10.2010 do 31.8.2013 v rozsahu 80 € mesačne a od 1.9.2013 130 €

mesačne je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich
vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca berúc do úvahy,
že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči deťom z terajšieho manželstva. Odvolací súd konštatuje,
že aj v čase poslednej súdnej úpravy výživného mal dve vyživovacie povinnosti, a preto v tomto smere
k negatívnej zmene uňho nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby Q., ktorý v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa študoval na základnej škole a v súčasnosti je študentom gymnázia sú
vyššie, ako potreby maloletých detí otca z terajšieho manželstva, preto zvýšenie výživného v rozsahu
napadnutého rozsudku je primerané aj so zreteľom na tvrdenia otca, že pre syna Q. z terajšieho
manželstva iba mesačné náklady na zabezpečenie mlieka sú vyššie ako výživné pre plnoletého syna
Q., preto zvýšenie výživného na 130 € mesačne, predstavujúce zvýšenie výživného na 1 deň o 2,64 €

zohľadňuje iba minimálnu časť zvýšených potrieb Q. a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj jeho výživy
na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, berúc do úvahy aj výkon jej osobnej starostlivosti
v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku, preto sú bez právneho významu majetkové a finančné pomery
matky, na ktoré sa otec odvoláva. Odvolací súd dodáva, že zárobkové schopnosti a možnosti otca sú
vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre Q. na 130 € mesačne, pretože výrazné

zvýšenie jeho odôvodnených potrieb by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu,
ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie
sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa po zohľadnení ďalších vyživovacích povinností otca,

nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Pokiaľ otec súdu prvého stupňa vytýkal, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, aké sú odôvodnené potreby v tomto čase ešte maloletého
Q., odvolací súd uvádza, že sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom
školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, ktoré nie je potrebné dokazovať a podrobne v odôvodnení
špecifikovať okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zlého zdravotného stavu

dieťaťa, prípadne jeho špecifických záľub a vrcholových športových aktivít, ktorým sa dieťa venuje,
prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že
pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku,
je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
Odvolací súd tiež poukazuje na ust. §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K odvolacím
námietkam otca odvolací súd dodáva, že pri takom príjme, ako ho otec deklaruje, s prihliadnutím na
vyššie životné náklady v P., je nepravdepodobné, aby tam otec so svojou rodinou zotrvával, pokiaľ by
nedosahoval vyšší príjem a nezabezpečoval by si tým vyšší životný štandard v zahraničí, preto je záver

súdu prvého stupňa o jeho schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť voči Q. v určenom rozsahu
správny a iba jeho odlišný názor vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku nerobí rozsudok nezákonným. Odvolací súd poznamenáva, že v
Európskej únii neexistuje priemerná minimálna mzda, pretože pracovné zákonodarstvo je v kompetencii
členských štátov, preto v jednotlivých krajinách EÚ sa líši nielen výška minimálnej mzdy, ale aj pravidlá,

ktoré ju upravujú. Priemerná mzda sa zisťuje zo štatistických údajov tej-ktorej krajiny a z uverejnených
údajov (euroinfo.gov.sk, Anglicko, information plenet.sk) vyplýva, že minimálna mzda v P. v rozhodnom
období bola 1.264,25 GBT, t.j., ak by otec nedosahoval vyšší príjem v zahraničí, nemal by žiaden dôvod
naďalejzotrvávaťvP.vhoršíchpodmienkach,akémalnaSlovensku.Odvolacísúdjetohopresvedčenia,žeotecvyužitímsvojichpracovnýchskúsenostíajvzahraničí,moholamôžeorganizovaťsvojepracovné
aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi Q. aj po jej
zvýšení. Odvolací súd tiež dodáva, že výdavky otca súvisiace s návštevou Q. a dary pre neho, nemajú

povahu výživného a zásadne sa nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča.
Rovnako na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá vplyv nepravidelný príjem
z brigádnickej činnosti dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie dennou formou štúdia a tento
príjem zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k tomuto dieťaťu, pretože len málo zasahuje
do priemeru, ktorej je táto povinnosť určená a slúži dieťaťu k dosiahnutiu určitého prilepšenia a nie na

úhradu jeho základných osobných potrieb. Konajúci súd správne určil aj počiatok zvýšenej vyživovacej
povinnosti otca od podania návrhu, pretože je nesporné, že už v čase podania návrhu matkou mal
odôvodnené potreby mal. Q. podstatne vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného a následne
správne zvýšil výživné opäť od 1.9.2013, kedy došlo k ďalšej kvalifikovanej zmene pomerov maloletého
započatím štúdia na strednej škole. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s rozhodnutím
súdu prvého stupňa o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, pretože vzhľadom na charakter predmetu

konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť,
by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť
uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od
začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu.
Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť,

že matka pri uspokojovaní potrieb v tomto čase ešte maloletého Q. nebola zvýhodnená splátkami,
ale ich musela uspokojovať postupne, tak ako vznikali, aj keď mala nižší príjem. Navyše sa javí byť
účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené v lehote 30 dní, pretože to umožňuje lepšie využitie finančných
prostriedkov v prospech Q.. Odvolací súd konštatuje, že zastupovanie syna Q. zákonnou zástupkyňou-
matkou po dosiahnutí plnoletosti zaniká zo zákona, preto oprávnenou osobou na plnenie výživného

a tiež splnenie dlhu na výživnom je od plnoletosti Q., preto nebolo potrebné meniť rozsudok súdu
prvého stupňa v súlade s návrhom otca. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové
náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov
prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé, odvolací
súd ho podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ho doplnil o ďalšie dôvody v súlade s §-om 219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.