Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212523
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914212523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľky: L. M., W..

XX.X.XXXX, M. F. U., V. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Rastislav Belanský, Košice, Lichardova
2, proti odporcovi: A. M., W.. XX.X.XXXX, M. F. U., V. XXX/XX, o rozvod manželstva,

r o z h o d o l :

I.

Manželstvo A. M., W.. XX. E. XXXX U. Č. W. M., E. L. M., C.. T., W.. XX. S. XXXX U. F., uzavreté 16.
augusta 1980 v Borši, zapísané v sobášnej matrike bývalého Miestneho národného výboru v Borši, vo
zväzku U., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

II.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 20.8.2014 sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala

rozvodu manželstva. Návrh dôvodila tým, že manželstvo uzavreli z lásky po dlhšej známosti a spočiatku
boloharmonické.Vposlednýchrokochdošloknezhodámvotázkachspoločnéhospolužitiaakuzlyhaniu
vzájomnejkomunikácie,vdôsledkučohosamanželiaodcudziliaichvzťahyochladili.Manželiadlhodobo
spolu intímne nežijú. Na základe týchto skutočností došlo k hlbokému rozvratu manželského spolužitia,
ktoréniejemožnéobnoviť.Navrhovateľkanemázáujemnaďalšomzotrvanívmanželstve,ktoréprestalo
plniť svoju funkciu a účel.

V predmetnej veci konajúci súd nariadil pojednávanie na deň 27.10.2014. Na pojednávanie riadne a
včas predvolal navrhovateľku, advokáta navrhovateľky a odporcu (doručenky pri č.l. 10). Odporca sa na

pojednávanie neustanovil. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu.

Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi a zistil:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 16.8.1980 v Borši, manželstvo je zapísané v sobášnej
matrike bývalého Miestneho národného výboru v Borši, vo zväzku U., ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX (č.l. 4).Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že v čase, keď s odporcom uzatvárala manželstvo, mala
18 rokov, jej manžel je od nej starší o 7 rokov. Toto tvrdenie navrhovateľky vyplýva aj zo sobášneho
listu. Podľa výpovede navrhovateľky prvý rok manželstvo fungovalo bez problémov. Tým, že jej manžel

bol starší, v manželstve rozhodoval o všetkom sám. Prvý rok to navrhovateľke nevadilo, považovala
to za prirodzené, lebo si myslela, že je mladá, on má viac životných skúseností, ale postupne sa táto
situácia nezmenila, aj keď jej roky pribúdali, vždy to bol manžel, ktorý o všetkom rozhodoval sám.
Počas trvania manželstva sa im narodili dve deti, syn A. dňa XX.X.XXXX a syn J. dňa XX.XX.XXXX.
Vzhľadom na to, že sa deti narodili jedno po druhom, ona ostala doma s deťmi a starala sa o domácnosť.

Do práce nastúpila v roku 1984. Jej manžel bol amatérsky hudobník, takže sa veľmi málo zdržiaval
doma. Okrem toho bol v riadnom pracovnom pomere. Keďže bola s deťmi stále sama doma, zvykla
si na to. Tým, že jej manžel chodil hrať ako hudobník, prakticky spoločensky nežili. On chodil hrať
a ona ostávala doma s deťmi. Tým sa začalo ich vzájomné odcudzenie, ktoré sa prehlbovalo. Sem-
tam navštívili rodiny kamarátov manžela, ale to naozaj veľmi zriedkavo. Keď sa v tejto spoločnosti
navrhovateľka ozvala, manžel ju umlčal s tým, aby bola ticho, že ona do toho nerozumie. Postupom času

pri týchto návštevách bola celkom ticho a neskôr odmietla na tieto návštevy chodiť. Do roku 1985 bývali
u rodičov navrhovateľky v ich rodinnom dome v Borši. Už tu bola akoby hromozvodom medzi svojimi
rodičmi a manželom. V roku 1985 sa odsťahovali do Stredy nad Bodrogom, do bytovky. Vtedy obaja
pracovali u jedného zamestnávateľa. Manžel ju dirigoval napríklad v tom, s kým sa má kamarátiť. Mal
výhrady voči ženám, ktoré si vybrala za kamarátky. Jeho predstava bola taká, že sa má kamarátiť so

susedou, ktorá bola od navrhovateľky staršou o 20 rokov a bola vdovou. Názory manžela na to, s kým
sa má navrhovateľka kamarátiť a požiadavky manžela na ňu boli príčinou hádok. Odporca bol žiarlivý,
čo sa prejavovalo tak, že keď išli po ulici, aj keď stretali neznámych mužov, tak sa pýtal, prečo sa ten-
ktorý muž na navrhovateľku pozeral. Keď sa jej niekto pozdravil, tak ju vypočúval, že kto to bol, prečo
sa jej pozdravil. Obmedzoval ju aj v tom, že nesúhlasil s tým, aby sa líčila. To bolo najmä zo začiatku

a niekedy jej líčenie skryl alebo ho vyhodil. Od svojich detí sa dozvedela, že jej manžel šminky vyhodil.
Keďže v tomto smere nechcela popustiť, tak aspoň na túto skutočnosť si odporca postupom času zvykol.
Približne v roku 1987 sa odporca rozhodol, že postavia rodinný dom vo Viničkách. Túto skutočnosť s
ňou prediskutoval. To však bola posledná skutočnosť, ktorú s ňou prediskutoval. Dom stavali päť rokov.
Nasťahovali sa doňho v roku 1992 a odvtedy tam bývajú dodnes. V tom roku, keď sa presťahovali do

rodinného domu, ešte spolu komunikovali, ale už vtedy jej manžel robil rozhodnutia, ktoré sa týkali celej
rodiny alebo výlučne ich dvoch a tieto rozhodnutia aj sám realizoval. Napríklad predal vinicu v Strede
nad Bodrogom. O tom sa dozvedela od iných ľudí a potom jej odporca sám povedal, že vinica bola
predaná. Odporca sám rozhodoval o zariadení rodinného domu. Sám kupoval zariadenie rodinného
domu a ona prišla do domu a tam boli už veci, ktoré kúpil odporca. Navrhovateľa vypovedala, že ona aj

v týchto prípadoch mlčala, nechcela sa s odporcom hádať. Bola ticho, lebo neznáša konflikty a nezvláda
stresové situácie. Aj kúpu zariadenia domu výlučne manželom považovala za stresovú situáciu, lebo
keď sa v minulosti stalo, že manželovi niečo vytkla, tak výsledkom toho bolo to, že jej manžel to vždy
obrátil proti nej, vždy bola vinná. Preto radšej bola ticho, keď sa jej niečo nepáčilo. Vypovedala o
príkladoch takýchto nákupov manželom. Podľa navrhovateľky odporca takto kúpil práčku, takto prerobil

dielňu v rodinnom dome na kuchynku, predal byt v Strede nad Bodrogom. O predaji tohto bytu sa
dozvedela len deň predtým, keď už mali prísť do Trebišova na notárky úrad podpísať kúpno-predajnú
zmluvu. Navrhovateľka ďalej vypovedala, že manžel peniaze z predaja bytovky neminul pre seba, tieto
peniaze minul na rodinný dom, ale je pravdou to, že ona k účtu, na ktorom boli zložené peniaze, nemala
žiaden prístup, nemohla s peniazmi disponovať. Od susedov sa dozvedela aj takú skutočnosť, že v

rodinnom dome, v ktorom bývajú, sa budú meniť okná za plastové, že sa bude meniť strecha. Neviedli
spoločnú kasu. Navrhovateľka hospodárila so svojimi peniazmi, teda so svojou výplatou a odporca
hospodáril so svojim príjmom. Ona kupovala potraviny, čistiace prostriedky, hygienické prostriedky a
bežné veci napr. uteráky. Jej manžel uhrádzal výdavky za elektrinu, plyn, vodu, za práce okolo domu,
daň za nehnuteľnosť, náklady na smetí, za príjem televízneho signálu. Starší syn nežije v spoločnej

domácnosti s účastníkmi konania od 14-tich rokov veku. Mladší syn žije ďalej s účastníkmi konania
v spoločnej domácnosti. Tento mladší syn prispieva na spoločnú domácnosť podľa svojich možností.
Keďže navrhovateľke sem-tam nedochádzajú finančné prostriedky, z ktorých zabezpečuje nákupy do
domácnosti,niekedysipeniazevypýtaodmanželastým,abyjejprispelnakúpustravyprenichvšetkých.
Robí to veľmi výnimočne, lebo má obavy z toho, aký postoj zaujme jej manžel. V dôsledku toho, ako

sa ich manželstvo vyvíjalo a aký má manžel postoj k nej, tak má strach od neho pýtať peniaze. Manžel
jej vyčíta rôzne drobnosti napr. keď je zatvorené okno, vyčíta jej, prečo nie je otvorené, prečo stolička
nie je posunutá inde, prečo má pes misku na tej strane a nie na druhej. Ona tieto výčitky prijíma tak,
že veci usporadúva tak, ako si to praje manžel, ale potom sa stiahne do seba a radšej odíde od inejizby. Dospela do takého štádia, že sa obáva toho, čo jej bude zase manžel vyčítať, keď príde domov.
Aj keď tieto výčitky nepovažuje za zásadné, ona ich hodnotí tak, že jej vyčíta nepodstatné veci ale ona
má obavu z týchto výčitiek. Podľa výpovede navrhovateľky sa v poslednom čase opakovane stalo, že si

vypil.Navrhovateľkavypovedala,ženemôžepovedať,žebysaopíjal,alevstavepodnapitostijejškaredo
nadával. Keď mu o tom povie za triezva, tak manžel jej tvrdí, že si to nepamätá. Všetko toto dospelo do
takého štádia, že má obavu zo svojho manžela. Nemôže povedať, že je to obava o život a zdravie, ale cíti
sa v jeho prítomnosti veľmi „zošnurovaná“, vždy len čaká, aká výčitka z jeho strany na ňu padne. Tieto
skutočnosti označila navrhovateľka za dôvody, prečo medzi manželmi došlo k odcudzeniu. Vypovedala,

že možno to manžel poníma inak, možno z jeho pohľadu sa mu neodcudzila, ale on sa jej odcudzil a
už dlhšie nechce žiť v takomto manželstve. Potvrdila to, čo uviedla v návrhu na začatie konania, že
dlhodobo spolu intímne nežijú. Ďalej vypovedala, že ešte pred Vianocami v roku 2013 sa dostali do
konfliktu a odvtedy sa už nerozprávali. Keď bol jej manželovi doručený návrh na rozvod a predvolanie
na pojednávanie na deň 27.10.2014, tak až potom začal s navrhovateľkou komunikovať. Opýtal sa jej
na jej názor ohľadne toho, že odporca mal v úmysle urobiť novú fasádu na dome. Ona mu povedala, že

s tým súhlasí, že bude tým chlapom, čo tú fasádu budú robiť, variť. Jej manžel váhal, či tú fasádu urobí,
keď podala návrh na rozvod, ale nakoniec sa rozhodol, že ju urobí, zobral na to aj pôžičku a dokonca
aj hradil čiastočne náklady na zabezpečenie stravy pre chlapov, ktorí fasádu urobili. Navrhovateľka vo
svojej výpovedi opísala aj jednu udalosť spred Vianoc 2013. Uviedla, že mala 20,- Eur, tak išla kúpiť
ovocie a na tento nákup s ňou išiel starší syn. Keď tomuto synovi povedala, že môžu nakúpiť len za 20,-

Eur, tak syn jej povedal, že odporca mu dal kartu (platobnú), takže môžu nakúpiť z manželovej karty. To
ju prekvapilo. Doplnila, že odkedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania spolu s predvolaním
na pojednávanie na deň 27.10.2014, tak sa jej manžel správa trochu inak, začal s ňou komunikovať a
povedal jej, že ju ľúbi. Navrhovateľka však takéto správanie sa odporcu považuje za dočasné, podľa
nej sa odporca takto správa, lebo je vyľakaný. Povedal jej, že on sa nie preto oženil, aby sa rozviedol.

Navrhovateľka tiež vypovedala, že ich manželstvo nebolo ani zo strany jedného ani zo strany druhého o
prejavovaní nejakých citov. Odporca nešiel k nej, ona nešla k odporcovi. Po čase sa tak zasekla, že od
neho nechcela nijaké prejavy lásky, nežnosti, vrúcnosti. Keď jej to nedával sám, ona si to nevynucovala.
Porozprávala manželovi všetko to, čo si myslí, to, o čom vypovedala na dnešnom pojednávaní, v čom
vidí príčinu toho, že nechce v manželstve zotrvať. K tomuto jej stanovisku bolo stanovisko odporcu také,

že všetko to, čo mu navrhovateľka porozprávala, nie je pravda, že to tak nie je, že je to jej výmysel. Aj
deň pred nariadeným pojednávaním sa jej pýtal, prečo sa chce rozviesť, že od nej čaká nejaký presný
argument. Navrhovateľka vypovedala, že ona sa nechce rozvádzať preto, že by jej bol odporca neverný,
že by ju bil, že by pil, proste ide o to, že podľa názoru navrhovateľky dospeli účastníci konania do štádia,
že doma prestali komunikovať, že nežijú ako manželia, aj keď navrhovateľka varí, perie, žehlí. Podľa

navrhovateľky nejde len o to, že spoločne nehospodária, ale o to, že jej manžel rozhoduje o tom, čo sa
v ich rodine udeje, on rozhoduje sám.

Advokát navrhovateľky predniesol, že to, čo viedlo k rozvratu manželstva účastníkov konania pramení
z cítenia navrhovateľky a preukázať toto cítenie nejakými výsluchmi svedkov zrejme nie je možné. Z
uvedeného dôvodu nemá návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania. Stanovisko odporcu k návrhu

navrhovateľkyjezrejméztoho,žesaneustanovilnapojednávanie.Vzhľadomnavykonanédokazovanie
a na nezmenený postoj navrhovateľky k takému fungovaniu manželstva, aké popísala navrhovateľka,
je zrejmé, že toto manželstvo je rozvrátené a zo strany navrhovateľky nie je možné obnoviť dôveru v
jej partnera tak, aby manželstvo bolo v budúcnosti funkčné. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby
súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovaní potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada
na záujem maloletých detí.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že aj keď manželia žijú v spoločnej domácnosti,
toto ich spolužitie nie je spolužitím manželských partnerov. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, akoby
spoločnú domácnosť tvorili dvaja spoluvlastníci či nájomcovia, bez vzťahu založeného manželstvom.

Aj jeden aj druhý sa podieľa na nákladoch na fungovanie domácnosti, teda obaja uspokojujú potreby
rodiny založenej manželstvom, ale nie ako manželskí partneri. Manželia nerozhodujú spoločne o
veciach týkajúcich sa rodiny. Nevedú spoločné hospodárenie. Aj keď obaja uhrádzajú náklady spojené
s bývaním, stravou, hygienou, čistotou domácnosti, nejde v tomto prípade o spoločné uhrádzanie týchto
nákladov z jednej „kasy“, do ktorej prispievajú obaja podľa svojich možností a schopností. Každý z nich

hospodári so svojim príjmom samostatne, odporca naviac aj príjmom spoločným (predaj bytu v bytovke
v L. W. F.). Účastníci konania bývajúci v spoločnej domácnosti, ale v nej fungujú spôsobom akoby
ich vzťah nebol založený manželstvom. Odporca rozhoduje nielen o bežných veciach v manželstve,
ale rozhoduje sám o podstatných veciach. Manželia nežijú spolu ani intímne. Spôsob ich spolužitia
viedol k tomu, že odporca sa navrhovateľke odcudzil. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že vzťah

účastníkov konania je pre navrhovateľku už dlhodobo stresujúci. Aj keď od doručenia návrhu na začatie
konania spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie sa právanie odporcu k navrhovateľke čiastočne
zmenilo, túto zmenu navrhovateľka posúdila ako dočasnú, a to z dôvodu, že odporca je vyľakaný tým,
že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel a

minimálne od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže ich spolužitie
už roky nepociťuje navrhovateľka na základe správania sa odporcu ako spolužitie dvoch ľudí založenom
uzavretím manželstva. Minimálne vzťah navrhovateľky k odporcovi ako manželovi je vážne narušené,
pričom toto narušenie sa vyvíjalo dlhodobo a jeho výsledkom je podľa názoru súdu trvalý rozvrat
manželstva.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou
osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.