Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cpr/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232888
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113232888.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: R. O., C..

XX.XX.XXXX, S. O. N.L. XXX, proti žalovanému: Š. - Š. Š., Y.: XXXXXXXX, L. XXX, v konaní o náhradu
mzdy a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne
od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške XX Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške X,X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a žiadal priznať aj náhradu trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzatvorený pracovný pomer. Ku dňu XX.XX.XXXX však pracovný

pomer zanikol na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Žalovaný mu však nevyplatil mzdu
vo výške XXX,XX Eur a náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške XXX,XX Eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Pôvodne tvrdil, že žalovanému nebola vyplatená tak mzda za mesiac
Q. XXXX, ako aj náhrada za dovolenku za rok XXXX. Neskôr však uviedol, že mzda za mesiac Q. XXXX
bola žalovanému uhradená a v súčasnosti nie je uhradená len náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
Žalovaný uvádzal, že nároky žalobcu uhradí až vtedy, keď mu žalobca uhradí škodu, ktorú mu spôsobil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov S. Š., T. O. X. B. Š.I.,
oboznámenímOznámeniaovýsledkuprešetreniapodnetuzInšpektorátupráceM.zodňaXX.XX.XXXX,

pracovnou zmluvou, uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX.XX.XXXX, výplatnými páskami za
Q. XXXX a B. XXXX, písomným vyjadrením žalovaného, potvrdením o zamestnaní z XX.XX.XXXX,
oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX,
prehľadom platieb v hotovosti za Q. XXXX, vyčíslením pohľadávok z neplatne rozviazaného pracovného
pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, opisom mzdového listu žalobcu za roky XXXX a XXXX, spisom
Inšpektorátu práce O., ako ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol uzatvorený pracovný pomer medzi žalovaným
ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Nástup práce bol XX.XX.XXXX a pracovný

pomer bol uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Aj po tejto dobe však žalobca naďalej ostal
pracovať u žalovaného. Tento mu riadne zadával prácu, ktorú žalobca vykonával a žalovaný mu za to
platil dohodnutú mzdu.Podľa bodu 6 pracovnej zmluvy - Ďalšie dohodnuté podmienky, je uvedené, že zamestnávateľ v prípade
neplatne skončeného pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa si uplatní náhradu škody vo výške
jednomesačného platu zamestnanca.

Podľa výplatnej pásky a opisu mzdového listu mal mať žalobca vyplatenú za mesiac Q. XXXX sumu
XXX,XX Eur a v B. XXXX náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške XXX,XX Eur. Prevzatie týchto
finančných prostriedkov nie je potvrdené podpisom žalobcu.

Sám žalovaný uviedol, že preplatok za nevyčerpanú dovolenku žalobcovi nezaplatil. Od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX bol žalobca PN. Oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
XX.XX.XXXX oznámil žalovanému, že z dôvodu, že sa vo firme nepracuje, rozhodol sa pracovný

pomer ukončiť. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené e-mailom. Žalovaný mal vedomosť o tom,
že žalobca po ukončení PN nenastúpil do práce a okamžité skončenie pracovného pomeru pôvodne
neakceptoval.

Dňa XX.XX.XXXX však žalovaný vydal žalobcovi Potvrdenie o zamestnaní, o dĺžke zamestnania
a zápočte dôb zamestnania, s tým, že uvádzal, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Spôsob ukončenia pracovného pomeru v tomto potvrdení je uvedený
dohoda podľa § 60 Zákonníka práce. V tomto potvrdení sú aj údaje o predchádzajúcej pracovnej
neschopnosti, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Pod týmto potvrdením je pečiatka zamestnávateľa
- žalovaného a podpis.

Hocižalovanývydaltotopotvrdeniestým,žepovažovalpracovnýpomerkudňuXX.XX.XXXXžalobcuza

ukončený, podaniami z XX.XX.XXXX vyzýval žalobcu na vysporiadanie pracovnoprávnych pohľadávok
a záväzkov z neplatne skončeného pracovného pomeru. Zároveň si voči žalobcovi uplatňoval náhradu
jednomesačnéhoplatuvzmyslezmluvy,zodňaXX.XX.XXXX,atovovýškeXXXEuranáhraduškodovej
udalosti vo výške XXX,XX Eur. Z náhrady škodovej udalosti a jej vyčíslenia nie je zrejmé, kedy sa táto
škodová udalosť mala stať a akým spôsobom. Žalovaný, resp. jeho syn ako svedok uviedli, že malo

ísť o poškodenie skla motorového vozidla niekedy v W. XXXX. V čase vzniku škody však táto škodová
udalosť so žalobcom riešená nebola.

Konanie žalovaného prešetroval aj Inšpektorát práce M., pričom z oznámenia o výsledku prešetrenia je
zrejmé, že podľa inšpektorátu práce žalovaný ako zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť žalobcovi
mzdu za Q. XXXX a taktiež zúčtovať náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok XXXX.

V konaní boli vypočuté svedkyne S. Š., manželka syna žalovaného, ktorý vykonáva personálnu,
ekonomickú a ďalšiu činnosť u žalovaného. Svedkyňa tvrdila, že vo R.U. XXXX, keď žalobca priniesol k
nim domov PN, mu manžel dal XXX Eur ako doplatok mzdy, nevedela však uviesť za aký mesiac to bolo.
Neskôr, asi vo R., od nej manžel chcel ďalších XXX Eur, malo ísť taktiež o doplatok mzdy pre žalobcu.

Taktiež bola vypočutá T.Q. O., manželka žalobcu, ktorá uviedla, že vždy mala vedomosť o tom, keď jej

manžel dostal výplatu, keďže všetky finančné prostriedky jej odovzdával. Teraz však mala vedomosť,
že výplata za mesiac Q. XXXX manželovi vyplatená nebola. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri
stretnutí syna žalovaného B. Š. a jej manžela, keď jej manželovi bolo povedané synom žalovaného, že
ak uhradí podlžnosti voči firme, bude mu zaplatená náhrada za dovolenku a mzda za mesiac Q. XXXX.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP) právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas

príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.Podľa § 38 ods. 3 ZP, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru
alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z
dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako

doporučenú zásielku.

Podľa § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 48 ods. 1 ZP, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve
výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené

zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený
na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Podľa § 60 ods. 1 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú

písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požadujealeboaksapracovnýpomerskončildohodouzdôvodovuvedenýchv§63ods.1písm.a)ažc).

Podľa § 75 ods. 2 ZP, pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi
potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä

a) dobu trvania pracovného pomeru,

b) druh vykonávaných prác,

c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je
pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,

d)údajeoposkytnutejmzdezavykonanúprácu,oposkytnutejnáhrademzdyanáhradezačaspracovnej
pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre

ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory
v nezamestnanosti,

e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní
záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie
vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2),

f) údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 101 ZP, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému

zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku
za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 130 ods. 1 ZP, vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva

alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdyv prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v
cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 130 ods. 2 ZP, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo

v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy
aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 130 ods. 4 ZP, mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej
zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy
alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená
v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a

nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

Podľa § 118 ods. 1 ZP, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie

zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 179 ods. 2 ZP, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti
dobrým mravom.

V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi existoval
pracovnoprávny vzťah. Tento vzťah vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Hoci
išlo o pracovný pomer na dobu určitú, po uplynutí dohodnutej doby zamestnávania žalobca a žalovaný

naďalej v tomto vzťahu zotrvali. Pracovný pomer teda pokračoval, ale už nie na základe písomnej
pracovnej zmluvy, ale ústnej pracovnej zmluvy. Hoci ZP vyžaduje pri pracovnej zmluve písomnú formu,
jej nedostatok nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy, keďže § 42 ods. 1 ZP v spojení s § 17 ods.
2 to neustanovuje. Podľa § 48 ods. 1 ZP, potom pracovný pomer ktorý nebol dohodnutý písomne sa
považuje za pracovný pomer na čas neurčitý. Účastníci ani nespochybňovali to, že medzi nimi existoval

pracovný pomer aj po dobe, ktorá je uvedená v pracovnej zmluve.

Medzi účastníkmi bolo sporné ako skončil pracovný pomer žalobcu u žalovaného. Žalobca doručil e-
mailom oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovanému, s tým, že chcel ukončiť
pracovný pomer k XX.XX.XXXX. Žalovaný skončenie pracovného pomeru neakceptoval a keďže
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu nebolo žalovanému riadne doručené a

nespĺňalo náležitosti Zákonníka práce, nemohol k tomuto dátumu pracovný pomer skončiť. Súd však
považoval tentoprejav vôle žalobcu za snahu ukončiť pracovný pomer u žalovaného, pričom tento prejav
vôle sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného a tento naňho reagoval tým, že dňa XX.XX.XXXX vydal
žalobcovi potvrdenie o zamestnaní, v ktorom uvádza, že ku dňu XX.XX.XXXX bol skončený pracovný
pomer žalobcu u neho, a to v súlade s § 60 ZP, teda dohodou. Žalobca, po tom ako mu bolo doručené

Potvrdenie o zamestnaní, akceptoval termín ukončenia pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX.Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov
pracovnéhopomeru.Dohodaoskončenípracovnéhopomerumusíobsahovaťdvepodstatnénáležitosti,
ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak

by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Nemožno totiž hovoriť o
dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer nezhodoval. Dohoda,
ktorá by neobsahovala deň skončenia pracovného pomeru, by strácala opodstatnenie.

Dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť písomne. Písomná forma však nie je
podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentne.

Prejavením vôle oboch účastníkov ukončiť pracovný pomer a vyjadrením tohto prejavu došlo k naplneniu

dvoch podstatných náležitostí dohody, teda vzájomného súhlasného prejavu vôle ukončiť pracovný
pomer a akceptovaním dátumu, ktorý určil žalovaný, zo strany žalobcu došlo k zhode aj ohľadom termínu
ukončenia pracovného pomeru. Podania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi po tomto dátume, s tým,
že tento je naďalej u nich zamestnaný, že má neplatné skončenie pracovného pomeru a pod., sú teda
právne irelevantné.

Čo sa týka samotných nárokov žalobcu, žalovaný potvrdil, že žalobcovi nevyplatil náhradu za
nevyčerpanú dovolenku za rok XXXX. Žalovaný pôvodne tvrdil, že nevyplatil žalobcovi ani mzdu za Q.
XXXX, neskôr uvádzal, že mzda bola uhradená. Vyplatenie nárokov žalobcu podmieňoval zaplatením
jednomesačného platu žalobcu podľa pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a tiež údajným nárokom
na náhradu škody, ktorý mal voči žalobcovi.

Čo sa týka týchto nárokov žalovaného, súd poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že pracovný pomer
od XX.XX.XXXX bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy, nemohol sa žalovaný domáhať
prípadných nárokov voči žalobcovi z pracovnej zmluvy platnej do XX.XX.XXXX.

Súd už len poukazuje na to, že údajný nárok žalovaného má vyplývať z bodu 6 zmluvy, ktorý uvádza,
že zamestnávateľ v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa si

uplatní náhradu škody vo výške jednomesačného platu zamestnanca. Takéto dojednanie v pracovnej
zmluve však v žiadnom prípade nemôže byť platné, pretože postihuje zamestnanca bez toho, aby
zamestnávateľbolnútenýpreukázať,akáškodamuvznikla,atiežmápostihovaťzamestnancavprípade
neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Takéto dojednanie je absolútne
nelogické a v úplnom rozpore so zákonom. Zamestnávateľ nemôže sám konštatovať, či pracovný pomer

skončil platne alebo nie, toto môže urobiť jedine súd. Tiež protiprávne konanie zamestnávateľa nemôže
postihovať zamestnanca. Taktiež nároky z titulu náhrady škody, pokiaľ sú sporné, prejednáva súd,
ktorý rozhodne, kto je zodpovedný za prípadný vznik škody. Zamestnávateľ však nemôže pri ukončení
pracovného pomeru požadovať od zamestnanca náhradu škody, ktorá s ním nebola prejednaná, o ktorej
ani nie je zrejmé či vznikla a či je zaň zodpovedný zamestnanec. V žiadnom prípade si takéto doposiaľ

neprejednané nároky nemôže zamestnávateľ započítavať na úkor zamestnanca a jeho nárokov na
úhradu nevyplatenej mzdy a náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

Zápočty zamestnávateľa, teda žalovaného, na úkor žalobcu sú teda absolútne nedôvodné a v hrubom
rozpore so zákonom.

Čo sa týka samotných uplatnených nárokov, je nepochybné, že žalobcovi nebola vyplatená náhrada za

nevyčerpanú dovolenku za rok XXXX, súd mu teda tento nárok priznal.

Čo sa týka nároku na nevyplatenú mzdu, ako konštatoval aj inšpektorát práce, žalovaný nevedel
preukázať vyplatenie mzdy za mesiace Q. XXXX žalobcovi zákonným spôsobom. Príslušný doklad o
prevzatí finančných prostriedkov podpísaný žalobcom u žalovaného absentuje. Toto súd považoval za
rozhodujúce pre priznanie nároku žalobcovi. Žalovaný sa snažil preukázať vyplatenie mzdy výpoveďou

svedka B. Š., svojho syna, ktorý mu vedie účtovníctvo a personálnu agendu a tiež výpoveďou jehomanželky. Výpovede týchto svedkov však súd nepovažoval za dôveryhodné, vzhľadom na blízky vzťah
k žalovanému. Súd poukazuje aj na výpoveď samotného žalovaného, ktorý pôvodne uvádzal, že
mzda žalobcovi za Q. XXXX vyplatená bola. Súd neakceptoval ani výpoveď manželky žalobcu, taktiež

vzhľadom na jej blízky pomer k účastníkovi konania.

Bolo na žalovanom, aby náležite preukázal vyplatenie mzdy. Toto však neurobil. Neuniesol tak dôkazné
bremeno a súd žalobe v častí nároku na zaplatenie mzdy vyhovel.

Čo sa týka samotnej výšky uplatneného nároku, ako je zrejmé z opisov mzdový listov, tieto nároky sú
v súlade s tým, čo malo byť žalobcovi vyplatené.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
XX Eur a tiež žiadal priznať cestovné, ktoré mal vyčísliť v zákonnej lehote. Cestovné si však v
zákonnej lehote nevyčíslil a súd tak priznal žalobcovi náhradu trov pozostávajúcu zo sumy XX Eur, teda

zaplateného súdneho poplatku.

Podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu

Keďže v rozsudku nebola stanovená dlhšie lehota na splnenie povinností žalovaným, platí, že žalovaný
je povinný splniť svoju povinnosť v zákonnej trojdňovej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.