Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200103
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor Kalinčiakova 878, Vranov nad Topľou, za účasti N. D., bytom
G. X. I. XX/XX, D. T. U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. k.: V 1666/2013/
Vs zo dňa 3. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 3. decembra 2013 č. V 1666/2013/Vs.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podaného dňa 26.09.2013 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 340/2013-

PTR zo dňa 10.09.2013 tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa §
31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že predmetnú záložnú
zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody
o splnomocnení napísanej na štandardnom zmluvnom formulári, ktorú ako návrh predložil poskytovateľ
úveru budúcemu dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou. Predloženie návrhu dohody o splnomocnení
budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch (uzavretie záložnej zmluvy

v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom
svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník (zároveň splnomocniteľ),
ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol splnomocniteľovi znemožnený
slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj osoby, ktorá bude za neho
obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol porušený jeho základný
prejav vôle pri uzatváraní právneho úkonu (dohody o splnomocnení a následne záložnej zmluvy). Pri
výbere splnomocnenca poskytovateľom úveru (neskôr záložný veriteľ) možno podľa odporcu dôvodne

pochybovať aj o tom, či toto zastupovanie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Pri takomto
spôsobe uzavretia dohody o splnomocnení je rovnako otázne, čie záujmy bude viac splnomocnenec pri
konaní obhajovať, či záložcu alebo záložného veriteľa. Pri uzatváraní úverovej zmluvy bola budúcemu
dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splnenia ktorej záležalo získanie finančných
prostriedkov. Podľa správneho orgánu takáto podmienka pri uzatváraní úverovej zmluvy je podmienkou
neprijateľnou a je v rozpore s § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a to z dôvodu,že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Správny orgán
v konaní o povolení vkladu preskúmal podmienky na jeho povolenie na základe listín predložených
účastníkmi v súlade s § 30 ods. 3, 4 a 5 katastrálneho zákona a tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti. Vychádzal pritom aj z výpovedí účastníkov iných konaní v rovnakej veci, ktorí nezávisle na
sebe rovnako vypovedali o stave veci a to formou odpovedí na tie isté položené otázky. Na základe
toho dospel odporca k záveru, že pre právne posúdenie stavu veci rozhodujúcou listinou je dohoda
o splnomocnení na konanie za dlžníka pri následných právnych úkonoch súvisiacich so zriadením
záložného práva. Zo spôsobu jej uzavretia vyplývajúceho z právneho posúdenia stavu veci na základe

listinnýchpodkladov,aleajzpoznatkovvyplývajúcichznasebenezávislýchvýpovedíoskutkovomstave
veci inými doterajšími účastníkmi vyplýva, že táto bola uzavretá nielen bez možnosti ovplyvnenia jej
obsahu, ale bola žiadateľom o úver uzavretá v domnienke, že ide o úverovú zmluvu, a teda nevedomky,
z čoho podľa odporcu vyplýva, že právny úkon nebol urobený ani slobodne, ani vážne, je preto uzavretý
v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)

plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že

zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo
mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Podľa navrhovateľa uvedenie
predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí
odporcu absolútne neobstojí. Poukazuje na to, že uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska

určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v
mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že
na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia.

Nestotožňuje sa ani s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o
splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných

zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.Odporca v písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku uviedol, že skutkový stav veci
pri predmetnom vkladovom konaní posúdil dostatočne a správne a napadnuté rozhodnutie je zákonné.
Preto navrhol napadnuté rozhodnutie ako zákonne správne potvrdiť zotrvávajúc na svojom právnom

názore.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili s tým, aby súd pojednával
v ich neprítomnosti. Súd vypočul účastníka správneho konania N.B., oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok

navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 26.09.2013 podal návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 340/2013-PTR do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne
pripojil uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 10.09.2013 uzatvorenú podľa § 151a a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp-

združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení C. I., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy
o zriadení záložného práva vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. zmluvy, v prospech
záložného veriteľa, a to na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802101621 zo dňa 18.09.2012 uzatvorenej medzi

záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny
vo výške 500 Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp

plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so

Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Účastník správneho konania N. D. na pojednávaní dňa 24. apríla 2014 uviedol, že keď bral pôžičku,
nebol si vedomý toho, že podpisoval aj plnomocenstvo pre spoločnosť ProHelp na uzavretie záložnej

zmluvy. Ak by vedel, že s pôžičkou sa spája aj uzavretie záložnej zmluvy, pôžičku by nezobral. Založeniejeho bytu považuje za neúmerné k výške pôžičky. Nebol si vedomý toho, že by mal zakladať byt a
tým ručiť za pôžičku. Ani spoločnosť ProHelp, ani spoločnosť POHOTOVOSŤ ho nekontaktovala, že sa
uzatvára záložná zmluva. O tom, že spoločnosť ProHelp zaňho urobila záložnú zmluvu sa dozvedel až

vtedy, keď mu bolo doručené rozhodnutie Správy katastra vo Vranove nad Topľou. Navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a

poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou

katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s

nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil

Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,

záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo

zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže
ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva
splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači
dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné

podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola
hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o
úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou
o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie

tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný
výberspôsobukonaniapriuzatváranízáložnejzmluvyzostranyN.D.,čímbolporušenýprejavslobodnej
vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna
možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie
splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť,

že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec
o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho
úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a
záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v

rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že
záujmy splnomocnenca sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení
pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o
tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru, čím

bol splnomocniteľovi znemožnený slobodný výber zástupcu, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu
stotožňuje.V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva

vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy,
ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní tých
zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade,

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

Odporca preto postupoval správne aj v tomto prípade, ak prihliadol aj na tento dôvod pri zamietnutí
návrhu na vklad predmetnej zmluvy do katastra.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď

sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza
zákon, a je teda v zmysle § 39 OZ neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v
predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné
posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v

navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto
aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo
strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.