Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204917
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712204917.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Obec

Detvianska Huta, 962 06 Detvianska Huta, IČO: 00 319 813, zast. JUDr. Ivanou Igazovou, advokátkou
AK Bratislava, so sídlom Mýtna č. 11, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: I.) Q. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX Z., II.) A. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX
Z. a III.) X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX Z., všetci zast. JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Dukelských hrdinov č. 22, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc. C-KN č. XXX/X o výmere 714

m2 zast. plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 295 m2 zast. plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 273 m2
zast. plochy a nádvoria, XXX/X o výmere 3331 m2 zast. plochy a nádvoria a XXX/X o výmere 2779 m2
trvalé trávne porasty, vedených na LV č. XXXX na Správe katastra Detva, pre obec a kat. úz. P. Z..

Žalovaní I.) - III.) sp o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 466,13 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivany Igazovej, advokátke AK Bratislava, so sídlom Mýtna č. 11, 811
07 Bratislava, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal voči žalovaným určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonaným dokazovaním, na základe skutočností uvedených v odôvodnení podaného žalobného
návrhu, z prednesu právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, výpisom
z LV č. X pre kat. úz. P. Z., výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. P. Z., kópie z katastrálnej mapy pre kat.
úz. P. Z., z PK vložky č. 1088, na základe zápisnice stavebnej komisie MNV v Detvianskej Hute zo dňa
06 06. 1968, zápisnice zo schôdzky rady MNV v Detvianskej Hute zo dňa 24. 10. 1969, zápisnice z
MNV v Detvianskej Hute zo dňa 22. 11. 1969, geometrického plánu č. XXX-XXX-XX zo dňa 25. 11.
1969, listom žalovaných zo dňa 02. 02. 1999, zápisu zo zasadnutia Komisie RvIN zo dňa 19. 08. 1999,

rozhodnutia Okresného úradu v Detve zo dňa 08. 11. 1999 č. A99/09762/LHF, rozhodnutia Okresného
úradu v Detve zo dňa 19. 04. 2002 č. A2002/11116/LAM, výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. P. Z., zápisnice
o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí č. 3101807-D zo dňa 16. 12. 1975
a 27. 10. 1976, písomných vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania, delimitačného protokoluodovzdávania a prevzatí nehnuteľného majetku zo dňa 28. 06. 2002, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX
pre obec a kat úz. P. Z., vyjadrenia k posudku č. 16/2010 zo dňa 10. 09. 2010, ako aj ďalších písomných
a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Žalobca je zriaďovateľom a prevádzkovateľom Základnej školy Milana Kolibiara 369, 962 06 Detvianska
Huta, ako aj vlastníkom budovy školy. Budova školy spolu s areálom školy tvoreným chodníkmi, zeleňou,
dvorom a ihriskom sa nachádza okrem iného aj na pozemkoch, ktoré sú vedené ako pozemky registra
„C“ a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/X, XXX/X na LV č. XXXX vedenom na Správe katastra
v Detve pre obec a kat. úz. P. Z.. Ako vlastníci pozemkov na predmetnom liste vlastníctva sú vedení

žalovaní I), II), III) a to každý z nich v pomere 1/3-iny k celku. Titulom nadobudnutia bolo rozhodnutie D
996/83, PKV 1088, Rozhodnutie OU v Detve OPPLH A2002/02972/LAM. Predmetné parcely registra
„C“ vznikli odčlenením z pôvodných „E“ parciel č. XXXX a XXXX, ktoré boli v pozemnoknižnej vložke
vedené na právnych predchodcov žalovaných a to U. Z. (svokru žalovanej I.) a X. Z. (manžela žalovanej
I.) a otca žalovaných II.) a III.).

V roku 1968 sa na uvedených pozemkoch, vtedy ešte na parcelách registra „E“, začalo s plánovaním

výstavby areálu ZŠ, pričom časť budovy a areálu školy mala byť situovaná na pozemkoch parc. E-
KN č. XXXX U. XXXX, ktoré boli na základe údajov z PK vložky č. XXXX vedené na U. Z. U. X.
Z.. Zo zápisníc zo schôdzok MNV v Detvianskej Hute z uvedeného obdobia, na ktorých sa rokovalo
s vlastníkmi dotknutých pozemkov vyplynulo, že v rámci usporiadania si občania žiadajú za vlastné
pozemky, ktoré sa použijú pod výstavbu „ZDŠ“ náhradné pozemky, bolo dojednané, že tieto im budú

poskytnuté namiesto finančnej náhrady v požadovanej výmere a bonite, podľa možností, v tesnej
blízkosti pôvodných pozemkov. Uvedené vyplýva zo Zápisnice stavebnej komisie MNV v Detvianskej
Hute zo dňa 06. 06. 1968.

Uznesením rady MNV č. 35/69-R-MNV, ktoré je súčasťou zápisnice zo schôdzky MNV zo dňa 24. 10.
1969 pod bodom 4./ rada MNV súhlasila s výmenou pozemkov tak, „ako si vlastníci žiadajú“ a požiadala

Stredisko geodézie vo Zvolene, aby vypracoval výkaz plôch so zameraním staveniska ZŠ. Umiestnenie
budovy školy na dotknutých pozemkoch bolo znázornené na geometrickom pláne GP č. 761-172-60
zo dňa 25. 11. 1969. V zmysle zápisnice z MNV v Detvianskej Hute zo dňa 22. 11. 1969 sa konalo
okrem iného aj s vlastníkom dotknutých pozemkov X. Z.. Tak ako je uvedené v zápisnici, stavba školy je
umiestnená, medzi iným, aj na pozemkoch uvedených vlastníkov a to v súlade s územným rozhodnutím

odboru výstavby OMV vo Zvolene zo dňa 17. 10. 1969. Vlastníci sa k návrhu vyjadrili tak, že v zásade
nemajúnámietkykstavbeuvedenejškolynaichpozemkochvplánovanomrozsahu,pričomzazaberané
pozemky nepožadujú finančnú náhradu, ale vec žiadajú riešiť pridelením náhradných pozemkov. Tak
ako vyplynulo z bodu 2/ zápisnice, medzi investorom a vlastníkom pozemkov bolo dojednané, že X. Z.
budú za pozemky, ktoré poskytol pod výstavbu vtedajšej ZDŠ pridelené konkrétne vymedzené náhradné

pozemky.ZápisnicajevlastnoručnepodpísanávšetkýmivzáhlavímenovanýmiúčastníkmivrátaneX.Z.,
pričom sa v zápisnici nachádza originál pečiatky Rady Miestneho národného výboru v Detvianskej Hute.

Pôvodní vlastníci pozemkov zabratých na výstavbu ZŠ vstúpili na základe týchto zápisníc do užívania
náhradných pozemkov poskytnutých im na zámenu z majetku štátu v správe MNV, pričom tieto nerušene
užívali tak oni, ako aj následne ich právni nástupcovia.

V roku 1999 požiadali žalovaní I.), II.) a III.) v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. O niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v zmysle § 11 o vydanie osvedčenia vlastníckeho práva k
uvedeným náhradným pozemkom a to titulom vydržania. Podkladom pre rozhodovanie príslušného
správneho orgánu bola okrem iného aj žiadosť žalovaných zo dňa 2. 2. 1999, ktorou sa obrátili na
Obecný úrad v Detvianskej Hute, kde vtedajší starosta bol zároveň aj predsedom komisie RvIN (ROEP).

V liste žalovaní uvádzajú, že na základe geometrického plánu č. 761-172-69 zo dňa 25. 11. 1969 sa
začalo v Detvianskej Hute s výstavbou základnej školy a pri jej výstavbe došlo okrem iného i k zabratiu
nehnuteľností zapísaných na pkn. vložke č. XXXX pre obec a kat. úz. Detvianska Huta ako parc. č. XXXX
a XXXX, z ktorých sa ich časť zabrala pod výstavbu základnej školy a ktoré vtedy boli zapísané v celosti
na už nebohého Jozefa Hrončeka. Tieto nehnuteľnosti titulom dedičského rozhodnutia č. D 996/83 prešli

na nich ako dedičov; a to manželku nebohého Q.Y. Z. a jeho deti A. Z. a X. Z., v pomere na každéhov 1/3-ine k celku. Ďalej sa autori listu odvolávali na zápisnicu zo dňa 22. 11. 1969, ktorá tvorila prílohu
listu a ktorou boli podľa ich vlastných slov ich právnemu predchodcovi pridelené náhradné pozemky a to
pkn. parcela č. XXXX, resp. XXXX/X. V závere listu žiadatelia požadujú vzhľadom k prebiehajúcej ROEP

od Obecného úradu a Pasienkové spoločenstvo v Detvianskej Hute o priznanie užívaných náhradných
pozemkov od roku 1969, pričom dávajú súhlas k vysporiadaniu pozemkov registra „E“ KN parc. č. XXXX
a XXXX v prospech vlastníka ZŠ resp. obce Detvianska Huta. Tento list vlastnoručne podpísali všetci
traja žalovaní.

Rozhodnutím Okresného úradu v Detve č. A99/09762/LHF zo dňa 08. 11. 1999 a č. A2002/11116/LAM

zodňa19.04.2002došlokosvedčeniuvydržaniavlastníckehoprávakpozemkomposkytnutýmprávnym
predchodcom žalovaných na zámenu za pozemky pod základnú školu v prospech žalovanej I.), ktoré v
čase podania žaloby boli zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. P. Z..

Výstavba základnej školy bola realizovaná vo viacerých etapách od roku 1969. Do trvalého užívania a
spravovaniabolaspolusprístupovýmikomunikáciamidanáMiestnemunárodnémuvýboruvDetvianskej
Hute v rokoch 1975 a 1976 tak, ako to vyplýva zo zápisníc o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb,

alebo ich ucelených častí č. 3101807-D zo dňa 16. 12. 1975 a 27. 10. 1976. Z uvedeného vyplýva,
že po tom, ako sa štát vysporiadal s vlastníkmi pozemkov pod základnú školu poskytnutím náhradných
pozemkov, začalo sa s jej výstavbou. Podľa dostupných listín bola táto odovzdaná do trvalého užívania
a správy MNV najneskôr dňa 27. 10. 1976. Najneskôr k tomuto dátumu žalobca užíval a prevádzkoval
areál základnej školy, ktorého súčasťou boli aj žalobou dotknuté pozemky.

S poukazom na zákonné ustanovenie § 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení zmien doplnkov, ako aj s
poukazom na zákonné ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, ako aj ďalších právnych predpisov
a ustálenej judikatúry najvyšších súdov ČR a SR sa žalobca dôvodne domáhal voči žalovaným určenia
vlastníckeho práva.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uviedli, že sa pridržiavajú podrobného písomného vyjadrenia zo dňa

18. 06. 2012. Ich právny zástupca zdôraznil, že oprávneným držiteľom je ten držiteľ, ktorý so zreteľom
na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, posúdenie či je držiteľ v dobrej
viere alebo nie je, netreba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska; teda osobného
presvedčenia samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti ktorú možno s
vzhľadomnaokolnostiapovahudanéhoprípaduodkaždéhopožadovať,nemoholmaťpocelúvydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Podľa jeho tvrdenia dobrá viera zaniká
v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť
o tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. V ďalšom tvrdil, že na strane žalobcu nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania

ním uvádzaných pozemkov a tieto naďalej patria žalovaným. Poprel tvrdenie žalobcu, že štát vyporiadal
pozemky pod budovami ZŠ a zdôraznil že žalobca nie je, nikdy nebol a ani nemohol byť objektívne
dobromyseľnývtom,žejevlastníkompozemkovztohodôvodu,žebudovaZŠbolažalobcoviodovzdaná
na základe delimitačného protokolu dňom 01. 07. 2002, pričom v ňom nie je ani zmienka o tom, že
Slovenská republika žalobcovi odovzdávala aj pozemky pod ňou, resp. v jej areáli.

Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15C/60/2009 tvrdil, že vlastníkom
pozemkov sú manželia P., teda za vlastníka neoznačil seba ale inú tretiu osobu. Žalobca v roku 2007
predložil žalovaným návrh kúpnej zmluvy na základe ktorej mal záujem od žalovaných kúpiť pozemky
zastavané budovou základnej školy. Pokiaľ ide o zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce
Detvianska Huta zo dňa 11. 11. 2007, v uznesení č 80/0Z/2007 je jasne a zrozumiteľne uvedené, že je

potrebné vypracovať dodatok ku kúpnej zmluve .... s tým, že vlastnícke právo by prešlo na obec ..... S
poukazom na uvedené právny zástupca žalobcu žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.Právny zástupkyňa žalobcu na tvrdenia a právne konštatácie žalovaných uviedla, že vlastník ktorý
nadobúda vlastnícke právo k veci vydržaním sa stáva vlastníkom kvalifikovaným uplynutím - ubehnutím
času. Následne správanie nástupníckeho subjektu pôvodného vydržiteľa nemá absolútne žiaden vplyv

na plynutie vydržacej doby pôvodnému vydržiteľovi. Podľa jej názoru toto nemá vplyv ani na prípadné
splnenie, či nesplnenie podmienok potrebných pre priznanie vlastníckeho práva z titulu vydržania. Toto
platilo tak pre vyjadrenia obsiahnuté v delimitačnom protokole (že ide o nevysporiadané pozemky), ako
aj ďalšie rokovania so starostkou obce so žalovaným ohľadne vyriešenie otázky ďalšieho vyporiadania
vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. V danom prípade konštatovanie, že vysporiadanie je

neúplné, resp. pozemok nie je vysporiadaný neznamená nič iné len to, že na príslušnom liste vlastníctva
je zapísaný iný subjekt. Podľa jej názoru spochybnenie dobromyseľnosti žalovanými sa nijako netýka
rozhodujúceho obdobia, v ktorom splnenie podmienok vydržania toto posudzuje. Tiež uviedla, že nie
je pravdivé tvrdenie protistrany, že pozemky neboli nikdy vysporiadané, pričom poukázala na listinný
dôkaz, ktorým bol zápis zo zasadnutia komisie RvIN kat. úz. Detvianska Huta konaného dňa 19. 08.
1999 na Obecnom úrade v Detvianskej Hute, kde žalovaná I.) nevyslovila žiadne pochybnosti, naopak

súhlasilastým,žepredmetnépozemkyboli:„Vyvlastnenépodľageometrickéhoplánuč.761-182-69pod
stavbu školy o výmere 9 581 m2.“ Toto svedčilo o tom, že žalovaná I.) v uvedenom období nemala žiadne
pochybnosti o tom, že sa štát stal vlastníkom dotknutého sporového pozemku na základe vyvlastnenia.
Analogické skutočnosti žalovaná tvrdila aj v liste zo dňa 02. 02. 1999, v ktorom ako údajná vlastníčka
ponúka pozemky na zapísanie do vlastníctva dlhodobého prevádzkovateľa základnej školy a vlastníka

základnej školy. Z tohto dôkazu je zrejmé, že žalovaná I.) v inkriminovanom období sama uznala, že
štát, resp. základná škola je vlastníkom týchto pozemkov. Pokiaľ išlo o dobromyseľnosť držby, právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že v súlade s platnou právnou úpravou v rozhodnom období, nemohol
nadobudnúť do vlastníctva pozemky nikto iný, okrem štátu - týkalo sa to zastaveného pozemku; pretože
podľa vtedajšej platnej právnej úpravy v prípade, ak bol pozemok zastavaný budovou v socialistickom

vlastníctve,nemoholbyťtentoanivosobnomužívaníobčana;aužvôbecnievjehoosobnomvlastníctve.
Objektívne teda nemohol byť nikto iný vlastníkom pozemku zastavaných budovou v socialistickom
vlastníctve než štát - v žiadnom prípade nie fyzická osoba (občan). Bolo všeobecne známe, že v
období predchádzajúceho politického systému nebolo možné „predediť“ (nadobudnúť) nehnuteľnosti do
vlastníctva, ale ani do reálneho užívania.

Starostka obce uviedla, že z listín ktoré boli súdu predložené jasne vyplýva, že pokiaľ sa hovorilo
o zámene pozemkov, je pravda že sa hovorilo o pozemkoch, na ktorých mali právni predchodcovia
žalovaných postavené rodinné domy, resp. iné stavby, kde mali záhrady ktoré užívali a riadne
obhospodarovali. Toto však už bolo v tom čase právnym predchodcom žalovaným známe; vedeli že
sa jedná o pozemky ktoré v tom čas patrili cirkvi, ktorá dala súhlas k tomu, aby jej pozemky boli

použité na zámenu sporných pozemkov. Uviedla, že pozemky ktoré na základe zámeny nadobudli
právni predchodcovia žalovaných boli nielen cirkevné, ale aj obecné, ktorých určitú časť vlastnil žalobca.
Uvedené deklaruje aj list zo dňa 02. 02. 1999 označený ako „Osvedčenie pridelených pozemkov“ v roku
1969 výmenou za pozemky pod výstavbu ZŠ Detvianska Huta, ktorý bol spísaný v realitnej kancelárii
X.. S. Z., kde sa v predposlednom odstavci o.i. uvádza: „Zápisnicou zo dňa 22. 11. 1969 spísanou na

bývalom MNV...“. Starostka svoj prednes doplnila ešte informáciou, že právni predchodcovia žalovaných
(p.Z.) skutočne na základe výmeny dostala pozemok sčasti cirkvi a sčasti obci Detvianska Huta. Na
druhej strane právni predchodcovia žalovaných dali obci k dispozícii pozemok, na ktorom sa plánovala
výstavba školy (na tomto pozemku kedysi stál kultúrny dom, ktorý sa však neskôr asanoval). Starostka
prehlásila, že rozhodne právni predchodcovia žalovaných náhradný pozemok v nimi požadovanej

výmere - výmenou - naozaj reálne dostali.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na mechanizmus výmeny aj tým spôsobom, že v prijatom
uznesení rady MNV č. 35/69-R-MNV, kde okrem iného sa uvádza: „....jestli záhrada pod kultúrnym
domom je vlastníctvom MNV, môže sa aj táto vydať U. Z. ako si to žiada, ak tento pozemok nebude, tak
sa vymení na inom mieste“. Z tohto jednoznačne vyplýva vôľa realizovať výmenu na základe vzájomnej

dohody medzi právnym predchodcom žalovaných a štátom.

Žalovaná I.) uviedla, že sa cíti byť vlastníčkou predmetného pozemku z titulu dedenia po jej nebohom
manželovi, ktorý zomrel v roku 1983. Pozemok osobne nikdy neužívala a to z toho dôvodu, že bývala
v Hriňovej a nie priamo v Detvianskej Hute. Ďalší dôvod neužívania bol ten, že na tomto pozemku samala stavať škola, pričom si už nebola istá, či dokonca v roku 1983 už škola aj nebola postavená.
Ako posledný dôvod neužívania uviedla svoj zdravotný stav, ktorý nebol na takej úrovni, aby mohla
pravidelne dochádzať do Detvianskej Huty a pozemok obrábať. V čase keď žil jej manžel, bol záujem

obce o pozemky č.XXXX a č.XXXX, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej vložke s tým, že parcely od
jej manžela, resp. od jeho rodičov by obec odkúpila. Tieto osoby však peniaze za pozemky odmietali,
chceli vymeniť pozemky za iné pozemky v rovnakej výmere. Na otázku sudcu uviedla, ako to nakoniec
„dopadlo“ to už nevie, lebo sa na to nepamätá. Potvrdila, že v dotknutom území sa nachádzali pozemky
nielen obecné ale aj cirkevné. Potvrdila aj to, že v predmetnom období v tom čase žijúci jej manžel, ako

aj jej svokrovci dostali od obce „nejaké pozemky“, ktoré boli bližšie k ich pozemkom. Zrejme to bolo asi
na základe nejakej dohody/nejakej výmeny, ale za aké pozemky, to už uviesť nevedela.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992 oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, po dobu 10 rokov,
ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo
k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve

štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia po dobu podľa
ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa ods. 4 pre
začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. O majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu

účinnostiosobitnéhopredpisuprávohospodárenianárodnýmvýborom,naúzemíktorýchsanachádzajú.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné

práva a povinnosti upravia zmluvne. Podľa ods. 7 citovaného zákona veci majetkového práva podľa ods.
1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

V nadväznosti na prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a Vyššie územné celky,
prechádzajú do vlastníctva obce stavby ako miestne komunikácie, administratívne budovy, základné
školy, predškolské zariadenia, penzióny, nemocnice I. typu a iné.

V zmysle uvedeného je žalobca vlastníkom budovy základnej školy a jej zriaďovateľom a
prevádzkovateľom.

K zrovnoprávneniu postavenia subjektov vlastníckeho práva došlo účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb.,
ktorým sa novelizoval občiansky zákonník (od 01. 01. 1992).

Vlastníkom nehnuteľností počínajúc dňom 01. 01. 1992 sa stane právnická osoba, ktorá má

nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a tak v prípade, že sa stala oprávneným
držiteľom pred 01. 01. 1992. Do vydržacej doby je potrebné započítať aj dobu oprávnenej držby
vykonávanej pred týmto dňom (rozsudok NS ČR zo dňa 26. 04. 2000, sp. zn. 22Cdo 2570/98).

Na základe zhora uvedených skutočností, ako aj vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba
žalobcu je plne opodstatnená a dôvodná.

Súd mal za preukázané, že pred dátumom 01. 01. 1992 došlo k zámene pozemkov, teda k vysporiadaniu
sa štátu s vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa sčasti aj pod základnou školou a to formou
poskytnutia náhradných pozemkov, ešte skôr ako sa začalo s výstavbou základnej školy. Predložené
listinné dôkazy svedčia v prospech tvrdenia žalobu. Súd dal za pravdu žalobcovi ktorý tvrdil, že aj keď
sa z časového hľadiska nedochovali všetky listiny ktoré by priamo preukazovali, že k výmene pozemkov

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými, prípadne ich právnymi predchodcami skutočnedošlo, vykonaným dokazovaním a z predložených listinných dôkazov, záznamov a ostatných listinných
dôkazov uvedená skutočnosť vyplýva.

Podstatným pre rozhodnutie súdu bolo však to, že žalovaným ani nesvedčí vlastnícky titul k sporovým

nehnuteľnostiam, pretože ich právny predchodca (nebohý manžel žalovanej I.), v čase keď zomrel,
už nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá však bola v dedičskom konaní prejednaná JUDr. Želmírou
Boborovou. Táto dokonca vo svojom rozhodnutí D 996/83-13 zo dňa 31. 10. 1983 o.i. uviedla, že: „4,11
ha poľnohospodárskej pôdy v evidenčnej hodnote 9 000 Kčs zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. P. Z.
vo vl. č. XXXX parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, podiel zo spoločnej hory v 2/324 pod

B5 v celosti u SG vo Zvolene v EN obce P. Z. ako EN parc. č. XXXX, časť o výmere 1650 m2 vykúpené
pre školu na zost. postavený nový dom XXXX, r., EN parc. č. XXXX zbytok o výmere 81 á 31 m2 pre
školu EN parc. č. XXXX/X pkn, parc. č. XXXX zlúčená k parc. č. XXXX ktorú p r e v e z m ú ....“.

Z tohoto potom vyplýva, že Štátne notárstvo vo Zvolene v dedičskom konaní po nebohom X. Z., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX prejednalo aj nehnuteľnosť, ktorú štátny notár sám deklaroval
ako nehnuteľnosť „vykúpenú pre školu“.

Potom je zrejmé, že žalovaní nemohli „de iure“ nadobudnúť po nebohom poručiteľovi vlastnícke právo
k niečomu, čo tento v čase smrti nevlastnil.

Žalobca svoje tvrdenia preukázal viacerými listinnými dôkazmi, ktoré na seba logicky nadväzovali
(dokonca časť žalobcom produkovaných tvrdení potvrdila vo svojej výpovedi aj žalovaná I.) a preto súd
rozhodol o žalobnom nároku tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní a v súlade
so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 OSP prináleží právo na náhradu trov
konania a právneho zastúpenia. Preto bola súdom uložená povinnosť žalovaným I.), II.), III.) spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku vo výške 99,50
Eur a súčasne nahradiť aj trovy konania spojené s využitím právnych služieb advokáta vo výške 1 466,13

Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z deviatich úkonov právnej služby vo výške 57 Eur, 2x po
58,69 Eur, 3x po 60,07 Eur + 3x po 61,87 Eur + režijného paušálu 1x 7,41 Eur, 2x po 7,63 Eur, 3x
po 7,81 a 3x po 8,04 Eur. Ďalšie trovy zastúpenia predstavovali titulom náhrady straty času podľa § 17
vyhlášky - 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu za účasť na pojednávaní dňa 15. 10.
2012 - 12,71 Eur x 8 polhodín = 101,68 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 14. 01. 2013 - 13,01 Eur x

8 polhodín = 104,08 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 18. 03. 2013 - 13,01 Eur x 8 polhodín = 104,08
Eur a za účasť na pojednávaní dňa 14. 04. 2014 - 13,40 Eur x 8 polhodín = 107,2 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávali aj z cestovných nákladov za použitie motorového vozidla na trase Bratislava -
Zvolen a späť (392 km) pri spotrebe 6,4 l/100 km - účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2012 - 111,55
Eur, 14. 01. 2013 vo výške 109,49 Eur, 18. 03. 2013 vo výške 109,74 Eur a 14. 04. 2014 vo výške

107,89 Eur. Písomná špecifikácia uplatnených priamych trov konania a trov právneho zastúpenia bude
doručená súdom spolu s písomným vyhotovením rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtomrovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).