Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Nora Tomková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/24/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200081
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200081.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: U. Z., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom M. E., C. XXXX/X, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2013 p
o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2013 podľa § 142 ods.
4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1. júla 2010.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
zamietnutie jeho žiadosti je v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku. Rozhodnutie
odporkyne považoval za nesprávne, nevyplýva ani z ústavy, ani z ďalších zákonov. Poukázal na to,
že 41 rokov platil do všeobecného poisteného systému odporkyne, teda chcel, aby mu bol vypočítaný
starobný dôchodok. Odporkyňa vo svojom vyjadrení ho uvádza ako výsluhového dôchodcu, on však
nie je výsluhový dôchodca. Nepoberá výsluhový dôchodok, ale len výsluhový príspevok za službu a
nie je poberateľom ani starobného dôchodku. Pokiaľ podľa odporkyne nadobudol starobný vek, alebo
vek, kedy sa odchádza do starobného dôchodku vo veku 55 rokov, žiadne rozhodnutie o tom mu
doručené nebolo. Ďalej poukázal na to, že vek 60 rokov dovŕšil v roku 2007. Do 31. 12. 2008 pracoval s
prestávkami. Po skončení služby bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a potom s prestávkami
pracoval. Pokiaľ odvádzal do všeobecného systému odporkyne má za to, že by mu toto obdobie malo
byť zhodnotené na starobný dôchodok.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia
odporkyne zo dňa 24. 1. 2014 a z dôvodov v ňom uvedených navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 6. decembra 2013 ako vecne správne potvrdil.Súdu predložila potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 5. 9. 2013, z ktorého sa zistilo, že
1. navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok,
2. výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bol od 1. júla 2010 vyplácaný v sume
1.039,65 € mesačne.
Pod bodom 6. potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 5. 9. 2013 je uvedené doba služobného pomeru
zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná:
- od 4. 10. 1966 do 3. 10. 1968 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba,
- od 1. 1. 1969 do 31. 1. 1990 v I. kategórii funkcií - výkon služby v PZ,
- od 1. 2. 1990 do 30. 4. 1990 v II. kategórii funkcií - výkon služby v PZ,
- od 1. 5. 1990 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií - výkon služby v PZ.
Navrhovateľ súdu predložil originál, aj fotokópiu rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.675/5-
S-2000 z 26. 1. 2000, z ktorého súd zistil, že orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR
ako orgán príslušný na konanie podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov vydal
rozhodnutie, ktorým podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. priznal navrhovateľovi
výsluhový príspevok od 1. januára 2000 vo výške 18.421,- Sk mesačne.
Navrhovateľ ďalej súdu predložil oznámenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 19. 8. 2002, ktorým
ministerstvo navrhovateľovi oznámilo, že podľa novej zákonnej úpravy sociálneho zabezpečenia
poberanie výsluhového dôchodku má trvalý charakter, to znamená, že jeho poberanie nie je časovo
obmedzené a od 1. 7. 2002 sa výsluhový príspevok považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona.
Týmto navrhovateľ poukázal na to, že nie je poberateľom výsluhového dôchodku, ale poberateľom
naďalej výsluhového príspevku, ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Navrhovateľ si žiadosťou o dôchodok spísanou 1. júla 2013 uplatnil nárok na starobný dôchodok od 1.
júla 2010.
V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-34.675/5-
S-2000 z 26. januára 2000 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový príspevok za službu, ktorý bol podľa
§ 124 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok.
Potvrdením Ministerstva vnútra SR č. SPOU OSZ 34.675 17/2013-VZ z 5. septembra 2013 bolo
preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 4. októbra 1966 do 3. októbra 1968
zaradenú do I. kategórie funkcií, dobu služobného pomeru od 1. januára 1969 do 31.
januára 1990 zaradeného do I. kategórie funkcií, od 1. februára 1990 do 30. apríla 1990 zaradeného do
II. kategórie funkcií a od 1. mája 1990 do 31. decembra 1999 zaradeného do I. kategórie funkcií.
Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a)
Zákona o sociálnom zabezpečení od 18. marca 2002, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona
č. 328/2002 Z. z..Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť Zákona o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a ani
žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej
časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené.
Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.
Podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia
príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.
Navrhovateľovi nárok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované
ustanovenia príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu tento
nárok nevznikol podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím
na ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého
trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003.
Nakoľko odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť
bola napadnutým rozhodnutím správne zamietnutá, pričom odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR (č. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012).
Z tohto dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vydané v súlade s
poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.