Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204592
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110204592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov JUDr.

AndreyMazákovejaJUDr.JurajaTymkavobčianskoprávnejvecižalobkyne:H..H.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bydliskom v K. XXX, okres R. X. Y., zastúpenej E.. H. D., advokátkou so sídlom v F., H. M. XX/A, proti
žalovanému: K. Z. Ž. J., C.. R.., R. R. Y. F., D. X, zastúpenému E.. D. D., advokátom so sídlom v F., L.
X.H. XX, o určenie, že poistný vzťah trvá a že účastníci konania sú viazaní zmluvou o poistení, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. februára 2012 č. k. 11C 25/2010 - 335 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov
prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 509,62 €, ktorú žalovaný j

e p o v i n n ý zaplatiť advokátke E.. H. D. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
v sume 79,58 €, ktorú žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť advokátke E.. H. D. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je určenie, že poistný vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o
poistení osôb zo dňa 29.4.1999 medzi účastníkmi konania trvá a že títo sú zmluvou o poistení viazaní
na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako poistník so žalovaným ako poistiteľom uzavrela poistnú
zmluvusozačiatkompoistenia30.4.1999nadobu15rokovsdobouplateniapoistnéhostanovenouna10

rokov, na základe zmluvy si riadne plnila všetky svoje povinnosti, vrátane pravidelných platieb poistného
a žiadnym úkonom nezadala príčinu na ukončenie poistného vzťahu, pričom žalovaný listom z 23.6.2008
v rozpore so zákonom a poistnou zmluvou jej oznámil zánik poistenia zrušením poistnej zmluvy ku dňu
16.5.2008 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok
pre životné poistenie z dôvodu nesprávne kalkulovaného poistného produktu s odkupnou hodnotou 25
813 Sk.

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví žalobe vyhovel v celom rozsahu. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa

preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ten je daný tým, že rozhodnutím súdu
v posudzovanej veci sa odstráni právna neistota v jej právnom postavení z poistnej zmluvy, keďžeza súčasného stavu po jednostrannom zrušení poistnej zmluvy zo strany žalovaného žalobkyňa je v
neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti môže očakávať dohodnuté poistné plnenie, nevie, či
jej osoba je alebo nie je krytá pred poistnými udalosťami.

Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa 29.4.1999 uzavreli poistnú zmluvu UDP-K č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie žalobkyne pre prípad smrti a dožitia. Výška poistnej
sumy pre prípad smrti bola dohodnutá na sumu 50 000 Sk a pre prípad dožitia na sumu 75 572 Sk.
Začiatok poistenia bol dohodnutý dňom 30.4.1999, koniec poistenia dňom 30.4.2014. Doba platenia
poistného bola dohodnutá na 10 rokov, navrhovateľka podľa zmluvy mala platiť poistné mesačne v sume

351 Sk.

Žalovanýpourčitomčasezistil,žeinkasovanépoistnéjenižšieakomábyťpodľapoistno-matematických
metód a postupov, a teda že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na
ktoré sa zaviazal. Domnievajúc sa, že z tohto dôvodu od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
v budúcom záväzku v podobe poistenia pokračoval, situáciu riešil výzvou žalobkyni, aby sa vyjadrila,
ktorú z ním ponúknutých troch alternatív na riešenie ďalšieho trvania poistného vzťahu si zvolí s tým,

že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a nezvolí si niektorú z nich, žalovaný ako poisťovateľ
jednostranne ukončí poistenie a žalobkyni na jej účet poukáže finančné prostriedky predstavujúce
odkupnúhodnotupoisteniavnímurčenejvýške.Žalobkyňažalovanémupísomneoznámila,ženeprijíma
žiadnu zo žalovaným ponúknutých alternatív, naopak trvá na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej
zmluvy a výslovne uviedla, že neakceptuje zrušenie zmluvy. Následne žalovaný listom zo dňa 23.6.2008

žalobkyni oznámil, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy z dôvodu, že poisťovňa
nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, že poistné udalosti, ktoré nastanú po
tomto termíne nie sú kryté poistnou zmluvou a že suma 25 813 Sk predstavujúca odkupnú hodnotu a
nespotrebované poistné bude žalobkyni vyplatená šekovou poukážkou. Žalobkyňa od žalovaného túto
sumu neprijala.

Právny vzťah z uzavretej poistnej zmluvy posúdil ako občianskoprávny a právne ho posudzoval podľa
§ 788, § 790 písm. b), § 791 ods. 1, § 800 ods. 1 a 3, § 801 ods. 1 a 2, § 802, § 816, § 797 ods. 3, §
487, § 493, § 497, § 570, § 572 ods. 2 a 3, § 574 ods. 1 a § 575 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „Obč. zák.“).

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola platne

uzavretá poistná zmluva súlade s § 788 Obč. zák., že táto obsahuje všeobecné aj špeciálne náležitosti
predpísané zákonom, pričom sa primárne vysporiadal s otázkou, či v danom prípade došlo k zániku
záväzkovoprávneho vzťahu účastníkov. Vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiadny z dôvodov
zániku poistenia upravených v § 800 až § 802 Obč. zák. a v čl. 5 a 11 ods. 2 všeobecných
poistných podmienok poisťovateľa, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi

konania (výpoveď, nezaplatenie poistného, odstúpenie poistiteľa od zmluvy, odmietnutie plnenia zo
stranypoistiteľa).Keďžekzánikupoistenianedošlozožiadnychzvyššieuvedenýchosobitnýchdôvodov
zániku poistenia, zaoberal sa všeobecnými dôvodmi zániku záväzkových vzťahov, ktoré sú upravené v
§ 488 a nasl. Obč. zák., pričom sa zameral tak na jednostranné ako aj na dvojstranné právne úkony
smerujúce k zániku právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá

taktiež spôsobuje zánik právnych vzťahov. Takto konštatoval, že k zániku poistnej zmluvy nedošlo ani v
dôsledku odstúpenia od zmluvy (§ 497 Obč. zák. a čl. 3 bod 8 VPP) nedošlo k nemu ani v dôsledku tzv.
privatívnej novácie (§ 570 ods. 1 Obč. zák.), nakoľko žalobkyňa neakceptovala žalovaným ponúkané
alternatívne riešenia nahradenia ich doterajších záväzkov z danej zmluvy novými záväzkami, nedošlo
k nemu ani na základe vzájomnej dohody účastníkov o zrušení poistnej zmluvy v zmysle § 572 Obč.

zák. (tzv. disolúcia), pretože táto vyžaduje písomnú dohodu zmluvných strán na zrušení záväzku bez
toho, aby vznikol nový záväzok.

Za neopodstatnenú považoval tiež námietku žalovaného, že k zániku povinnosti poisťovateľa plniť
došlo z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 Obč. zák. V tomto smere dospel k záveru, že
žalovaným tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú nemožnosť plnenia podľa pôvodnej zmluvy, ale

že preukazujú len subjektívnu, hospodársku nemožnosť plnenia, pri ktorej plnenie je objektívne možné,ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho od dlžníka (v danom prípade od poisťovateľa)
nemožno rozumne vyžadovať, pričom, ak záväzok fakticky i právne je splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Obč. zák.). Mal za to, že v danom

prípade u žalovaného, ktorý sa zmluvou zaviazal na peňažné plnenie nejde o objektívnu nemožnosť
plnenia, nakoľko po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by
nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný
až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v
rozporespoistno-matematickýminormamialebometódami,považovalzaprávneirelevantnú.Vychádzal

aj z toho, že poistná zmluva svojím charakterom je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej z toho dôvodu
poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj
všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu ako sú mu predložené, pričom žalobkyňa akceptovala (v
tomto zmysle musela akceptovať - pozn. odvolacieho súdu) výšku žalovaným navrhnutého poistného
v čase uzavretia zmluvy. Uzavrel, že v danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky
právneho charakteru ani faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Dospel k záveru, že objektívnu

nemožnosť napokon netvrdil ani žalovaný, naopak tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia
z dôvodu na jeho strane, ktorú možno charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia,
pretože sám žalovaný tvrdil, že plnenie je síce objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je
natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného
nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré sa žalovaný zaviazal. Dospel preto k záveru, že aj

samotné žalovaným uvádzané skutočnosti svedčia teda pre záver, že v danom prípade nejde o nemožné
plnenie,alelenoplnenieobtiažne,pretožejezrejmé,žežalovanýhomôžeuskutočniť,hocizasťažených
podmienok a s väčšími nákladmi. Takto uzavrel, že k zániku záväzku nedošlo ani v dôsledku dodatočnej
nemožnosti plnenia (§ 575 Obč. zák.).

S tvrdením žalovaného o nutnosti zmeny pôvodne uzatváraných zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná

banka Slovenska na základe vykonanej kontroly žalovanému uložila povinnosť vykonať opatrenia
smerujúce k náprave, sa vysporiadal s poukazom na dátum uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi
konania (29.4.1999) a na dátum nadobudnutia účinnosti § 31a zákona č. 186/2004 Z. z., ktorým bol
novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (15.4.2004) a na zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov (pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti) ako súčasť princípu právnej istoty

a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, ktorý patrí k základným znakom právneho štátu.

Mal za to, že v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad
upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv
a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali
podľa nového práva.

S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným, keďže žalobkyňa žalovaným alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej
zmluvy neakceptovala, t. j. návrhy žalovaného na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijala. Dospel

k záveru, že účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa
29.4.1999.

Po takomto právnom rozbore dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania v danom prípade žiadnym
zo spôsobov predpokladaných zákonom nedošlo k zániku záväzkovoprávneho vzťahu založeného
predmetnou poistnou zmluvou, že poistný vzťah, koniec ktorého bol dojednaný k 30.4.2014 trvá

naďalej. Konštatoval, že za danej skutkovej situácie, kedy žalobkyňa nesúhlasila s predčasným zánikom
poistenia, nepristúpila na uzavretie dohody o zrušenie poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej
forme, na čo žalovaný nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu došlo,
žalobkyni neostávalo iné, len sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Z uvedených dôvodov
žalobe v celom rozsahu vyhovel.Plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov v sume 755,64 € pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za 10 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd,
vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, konanie pred súdom 20.10.2010, vyjadrenie žalobkyne z

21.10.2010, vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo 17.3.2011, upresnenie žaloby z 11.8.2011,
konanie pred súdom 8.11.2011, vyjadrenie z 8.11.2011 a konanie pred súdom 8.2.2012) v hodnote 1 x
48,63 €, 4 x 55,49 €, 4 x 57 € a 1 x 58,69 €, režijný paušál 1 x 631 €, 4 x 7,21 €, 4 x 4,41 € a 1 x 7,6
€, všetko zvýšené o 20 % DPH (125,94 €).

Proti tomuto rozsudku žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“) včas podal odvolanie odôvodňujúc ho

odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) OSP. Naďalej tvrdí, že v priebehu trvania
právneho vzťahu účastníkov konania došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik
tohto právneho vzťahu v dôsledku dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia majúcej pôvod
v zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (ďalej len „ZOP“) vykonanej zákonom č. 186/2004 Z. z.
účinným od 1.5.2004 (§ 31a). Poistný produkt UDP-K s nesprávne určeným poistným žalovaný ponúkal
plne v súlade pre žalovaného záväzným individuálnym správnym aktom, povolením Ministerstva financií

SRzroku1995schvaľujúcimuvedenýproduktUDP-Kapovoľujúcimjehopredaj,odktoréhorozhodnutia
žalovaný sa nemohol odchýliť. Poukázal tiež na § 70a ZOP, ktorým mu bola uložená povinnosť zosúladiť
svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona, čo sa pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých
savzniknutýproblémtýkal,pričomžalobkyniponúkoldohoduozmeneobsahuzmluvyvčastidohodnutej
výšky poistného tak, aby táto bola v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia

pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom a napokon jej bola
ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkúpnej hodnoty. V dôsledku postoja žalobkyne v
spojení so zmenou ZOP a zákonom mu uloženou povinnosťou upraviť svoje právne pomery s novými
ustanoveniami ZOP došlo u žalovaného k objektívnej následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko v
tomto prípade nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom,

t. j. nemohol byť naďalej zaviazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto
plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie ako malo správne poistno-matematicky byť.
Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo
vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie ako správne poistno-matematicky malo byť.

Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 169/96 z 20.3.1997

(R 109/98), podľa ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie
sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v zmene
právneho predpisu uskutočnenej po vzniku záväzku a v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia
povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Podľa odvolateľa
citované rozhodnutie jednoznačne pripúšťa možnosť pôsobenia neskoršej zmeny právneho predpisu na

skôr vzniknutý právny vzťah, a to aj v podobe zániku tohto právneho vzťahu v dôsledku uskutočnenej
zmeny zákona. Poukazuje tiež na prechodné ustanovenie § 67 ZOP, ktoré jednoznačne zakotvuje stav,
že v prípade, ak došlo k zmene ustanovení tohto zákona, má to vplyv aj na právne vzťahy vzniknuté
pred jeho účinnosťou a tieto právne vzťahy sa spravujú už týmto novým zákonom. Je toho názoru, že
žalobkyni pred účinnosťou zákona č. 186/2004 Z. z. nevznikli žiadne nároky z poistno-právneho vzťahu,

poistná zmluva žalobkyne plne spadá do režimu ustanovenia § 67 ZOP a spravuje sa ustanoveniami
tohto zákona a poistné musí byť aj v tejto poistnej zmluve od účinnosti tohto zákona určené v súlade s §
31a ZOP. V prípade žalobkyne bolo preukázané, že tomu tak nie je a pokiaľ nedošlo k dohode o zmene
obsahu zmluvy, v tomto smere zakladá tento nový právny stav následnú právnu a objektívnu nemožnosť
plnenia ako plnenia nedovoleného, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po

vzniku právneho vzťahu. Vychádzajúc z uvedených skutočností je toho názoru, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Odvolateľ ďalej namieta, že žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, jej
právne postavenie nie je neisté a ani vyhovením žalobe sa na jej právnom a faktickom postavení nič

nezmení. Jedinou spornou otázkou je, či žalobkyňa dostane poistné plnenie v prípade vzniku poistnej
udalosti alebo nie, pričom naliehavý právny záujem žalobkyne na zodpovedaní tejto otázky nastane až v
okamihuvznikupoistnejudalosti,pretožeažvtedy,vprípadeneposkytnutiaplneniazostranyžalovaného
sa právne postavenie žalobkyne stane neistým.Súdu tiež vytýka, že sa nedostatočne vysporiadal s tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a
objektívnou nemožnosťou plnenia na strane žalovaného spočívajúcou v nemožnosti zotrvať v právnom
vzťahu, obsah ktorého bez jeho zavinenia je v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo

konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie v tomto vzťahu bez jeho zmeny by preňho znamenalo
postupovať v rozpore so zákonom a zároveň vystavenie sa riziku sankcií. Plnenie, ktoré je v rozpore
so zákonom nepovažuje za plnenie za sťažených podmienok, ale považuje ho za plnenie zakázané,
teda právne nemožné. Tvrdí, že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995
schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-

matematickými metódami, bol uvedený do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K schválený štátom
určenou autoritou nemá nedostatky a že ho môže ponúkať. Náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným rozhodnutím si žalovaný uplatňuje v samostatnom konaní proti Slovenskej republike a
Ministerstvu financií SR, ale v prípade trvajúcich poistných zmlúv bol nútený prijať opatrenia na nápravu
v rozpore so zákonom určeného poistného, ktoré nemožno odstrániť inak ako jeho správnym výpočtom.
Podľa odvolateľa jedine týmto spôsobom možno poistnú zmluvu zosúladiť s § 35 ods. 1 ZOP, čo

v spojitosti s jeho povinnosťou dať svoje právne pomery do súladu s novým právnym stavom a
podriadením aj doterajších právnych vzťahov pod pravidlá nového zákona spôsobilo vznik následnej
právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, v dôsledku čoho povinnosť dlžníka plniť v rozsahu nemožnosti
plnenia zanikla. Za dôležité považuje posúdenie otázky, či žalovaný môže byť nútený zotrvať v právnom
vzťahu, ktorého obsah je v rozpore so zákonom a Ústavou SR (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3 ) a rovnako aj s čl.

2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Má za to, že vyhovením žalobe došlo k nastoleniu právneho
stavu, kedy žalovaný je nútený konať niečo, čo zákon zakazuje a zotrvať bezo zmien v právnom vzťahu,
ktoréhoobsahjevrozporesozákonom,pričomtentorozporjesankcionovanýzostranyorgánudohľadu,
čím je priamo ohrozená jeho samotná existencia.

Napokon súdu prvého stupňa vytýka, že nevykonal navrhnutý dôkaz pripojením a oboznámením

správneho spisu obsahujúceho rozhodnutie Ministerstva financií SR č. k. 52/1024/1995 z 30.5.1995,
vykonaním ktorého by dospel k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie
nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie predávať produkt s poistno-matematicky
nesprávne určeným poistným a ďalej, že nevykonal dokazovanie výsluchom zamestnanca žalovaného
E..E.Š.,generálnehoriaditeľasprávypoisteniaatýmneúplnezistilskutkovýstavadospelknesprávnym

skutkovým zisteniam a zároveň postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Zo všetkých týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol, prípadne aby rozsudok podľa § 221 ods. 1 a 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uplatňuje si náhradu trov konania.

Zároveň s odvolaním žalovaný podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP

a predloženie predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý odôvodnil skutkovými
okolnosťami smerujúcimi k podobným výsledkom, ako boli popísané vo vzťahu k návrhu na postúpenie
návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska a tým, že je potreba rozhodnutia súdneho dvora
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES, ako nevyhnutného predpokladu na vydanie

rozsudku vnútroštátneho súdu v právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Navrhuje predložiť
Súdnemu dvoru ES prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) Môže sa čl. 105 a čl. 109 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva a čl. 14 bod 14.1 a bod 14.3 a čl. 25 Štatútu Európskeho systému
centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú
národné centrálne banky vylúčené? 2) Môže sa čl. 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych

bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími
podnikmi (poisťovňami)?

Daným procesným návrhom na prerušenie konania sa snaží dospieť k riešeniu a odstráneniu skutočnej
príčiny sporu a odstrániť tak možnú spornosť vzniknutú medzi účastníkmi a v konečnom dôsledku tak
vyriešiť spor, pričom otázka zistenia správneho výkladu aplikácie komunitárneho práva vo vzťahu k

právnej veci prejednávanej v tomto konaní pred vnútroštátnym súdom sa dotýka čl. 105 ods. 5 a 6 ZESa čl. 14 bod 14.1, 14.3 a 14.4 a čl. 25 bod 25.1 a 25.2 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk.
Podľa jeho názoru dohľad nad poisťovacími podnikmi vykonávaný Centrálnou bankou členského štátu
Európskej únie je v rozpore s úlohami centrálnych bánk tak, ako ich vytyčuje ZES a štatút a výkon

dohľadu Centrálnymi bankami členských štátov EÚ (v prípade SR Národnou bankou Slovenska) je v
rozpore so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a Štatútom Európskeho systému Centrálnych
bánk ako primárnych premeňov komunitárneho práva, ktoré v zmysle čl. 7 ods. 2, 4 a 5 a čl. 154c Ústavy
SR majú prednosť pred zákonmi SR a dohľad Centrálnych bánk členských štátov nad poisťovňami je
zároveň týmito primárnymi prameňmi komunitárneho práva vylúčený. Zdôraznil, že vnútroštátny orgán

najneskôr v poslednom stupni je povinný obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor ES a o
návrhu účastníka na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky Súdnemu dvoru ES je
povinný rozhodnúť, pričom ak nedôjde k predloženiu predbežnej otázky Súdnemu dvoru ES najneskôr
súdom, proti ktorého rozhodnutiu podľa vnútroštátneho práva členského štátu nie je prípustný opravný
prostriedok, tak potom dochádza k porušeniu ústavnosti práva účastníka na prístup súdu, postupu a
rozhodovania všeobecného súdu a zároveň sa vynára aj závažná otázka zodpovednosti Slovenskej

republiky za porušenie zmluvy o založení Európskych spoločenstiev postupom a rozhodovaním
vnútroštátneho súdu.

Žalovaný odvolanie doplnil podaniami z 20.8.2012 a 24.8.2012, na ktoré však odvolací súd nemohol
prihliadať vzhľadom na § 205 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania žalovaný môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, ktorá v danom prípade

uplynula dňom 29.3.2012.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pričom si uplatňuje
aj náhradu trov odvolacieho konania. Stotožňuje sa s tým ako súd prvého stupňa posúdil e x istenciu
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení, ktorá je daná aj tým, že v dôsledku
konania žalovaného, žalobkyňa je v stave neistoty ohľadom trvania poistného vzťahu a nevie zhodnotiť

mieru, do ktorej je chránená rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí a taktiež nevie,
či si má zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného poistiteľa. Podľa žalobkyne súd prvého stupňa
vec správne právne posúdil, dospel k správnym skutkovým i právnym záverom v prejednávanej veci
a postupoval správne, keď sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že k oznámeniu o ukončení
poistnej zmluvy bol nútený prikročiť v dôsledku krokov dohliadajúceho orgánu, keďže rozhodnutím NBS

žalovanému mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy
pre krytie rizík z poistných produktov. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím by mu bola
uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy, a teda vzniknutú situáciu
nie je možné považovať ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne kalkulovanej
výške, ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne a nemôže žalobkyňa znášať následky

sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi. Poukazuje na potrebu rozlišovania verejnoprávneho
a súkromnoprávneho vzťahu podporovanú aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp.
zn. Pl. ÚS 16/95 z 24.5.1995) a zdôrazňuje, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu
zmluvy ani k možnosti jednostranne meniť alebo rušiť súkromnoprávny vzťah, pričom zásada odlišnosti
verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obch. zák.,

podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať
alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Podľa žalobkyne zotrvanie účastníkov v
pôvodneuzatvorenejzmluvenevediekrozporuskogentnýmiprávnymipredpismi,leboúčelomprávnych
predpisov, ktorými sa určujú povinné technické kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou,
je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým

obsahom. Poistná zmluva nemohla byť uzatvorená ani v dôsledku omylu žalovaného, pretože žalobkyňa
o prípadnom omyle žalovaného nevedela, vedieť nemohla a ani tento nevyvolala, pričom ak by aj
bolo dané právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu omylu, tak toto právo je už
premlčané.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a

po zistení, že bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a
3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie
je možné vyhovieť a že návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP jepotrebné zamietnuť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júna 2013
o 8,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia od 21.6.2013 boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 156

ods. 1 a 3 OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia ako nedôvodný
zamietol. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne v prejednávanej veci totiž nie je rozhodujúce
ani potrebné zodpovedanie prejudiciálnych otázok formulovaných v návrhu na prerušenie konania

týkajúcich sa vykonávania dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovacími podnikmi
(poisťovňami)avýkladukomunitárnehoprávavovzťahuknamietanýmnormámverejnéhopráva,ktorév
právnomvzťahumedziúčastníkminiesúaplikovateľnéarelevantnénarozhodnutieopredmetekonania.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako
aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s § 132

a nasl. OSP Nárok právne posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach
účastníkov a trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi založeného platne uzavretou poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX z 29.4.1999. Dospel k správnemu záveru aj v otázke preukázania naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení trvania poistného vzťahu a viazanosti účastníkov

konania poistnou zmluvou, ktorý žalovaná spochybňuje tvrdením, že malo zaniknúť v dôsledku
dodatočnejnemožnostiplneniaspôsobenejzmenouprávnehopredpisuapredčasnýmzrušenímpoistnej
zmluvy, v dôsledku čoho dohodnutú poistnú ochranu žalovaný odmietol žalobkyni ďalej poskytnúť, čo
jej dal na vedomie oznámením o zániku poistenia z 23.6.2008. Za týchto okolností v danom prípade je
nepochybné, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže rozhodnutím

súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav právnej neistoty v jej právnom postavení a v právnom vzťahu
vyplývajúcom z uzavretej platnej poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého stupňa posúdil v súlade so
zásadamiustálenýmivsúdnejprax i,podľaktorýchnaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,
kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým,
pričom určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená

úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva a ak sa určením v porovnaní s
e x istujúcim stavom právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojivo odstraňuje jeho neistota v danom
právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani správnosť skutkových, či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého

stupňa, preto odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), c), d) a f) OSP nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaný v odvolaní opakovane namieta
okolnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a ktoré nijako nespochybňujú správnosť záveru, že k zániku poistenia z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi 29.4.1999 v posudzovanom prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného

dohodouzmluvnýchstránvpoistnejzmluveavšeobecnýchpoistnýchpodmienkachpreživotnépoistenie
žalovaného, ani zo žiadneho zákonného dôvodu, preto zrušenie poistnej zmluvy zo strany žalovaného je
neplatné a poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúcimi z tejto platnej zmluvy naďalej trvá. Rozhodnutiu
súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmipreukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 OSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie o zániku jeho povinnosti plniť v dôsledku
objektívnej nemožnosti plnenia, ktorá bola vyvolaná postupom kontrolného orgánu Národnej banky
Slovenska pri výkone kontroly nad žalovaným ako subjektom poisťovníctva v roku 2007, teda nezávisle

od jeho vôle tretím subjektom ako orgánom verejnej moci. S touto obranou žalovaného sa dôsledne
zaoberalsúdprvéhostupňaprirozhodovanívoveciasjehozáverom,ževdanomprípadezánikzáväzku
v dôsledku § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal z dôvodov ako sú podrobne,
precízne a logicky uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Výsledok kontroly Národnej banky Slovenska nespôsobuje nemožnosť plniť z poistnej
zmluvy, pretože žalovaný prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže

vykryť aj inými spôsobmi ako len zmenou poistných zmlúv, ktoré síce navrhol žalobkyni, táto ich však
odmietla. Pokiaľ fakticky a právne záväzok je splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno
plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Obč. zák.). Pokiaľ žalovaný
argumentuje poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 169/1996 (R 109/1998), je
to nenáležité, pretože daný rozsudok riešil inú právnu situáciu, a uvedený judikát preto nie je možné

aplikovať na posudzovaný prípad. Daný rozsudok sa vzťahuje na tú právnu situáciu, keď kupujúci na
základe zmluvy predávajúcemu zaplatil za budúce akcie určené na predaj, ktoré však v dôsledku zmeny
právneho predpisu (zákonom č. 190/1995 Z. z.), ktorým došlo k zmene formy privatizácie, nemohol
nadobudnúť, plnenie predávajúceho sa tým stalo nemožným, a preto jeho povinnosť podľa § 575 ods.
1 Obč. zák. zanikla a tým došlo k zániku záväzkového vzťahu. So zreteľom na to, že peňažné plnenie

zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaný (zákonom
č. 95/2002 Z. z.), nejde o nemožné plnenie.

Žalovaný v priebehu celého konania argumentuje predovšetkým tým, že v dôsledku zmeny zákonov č.
95/2002 Z. z. a 747/2004 Z. z. v sídle žalovaného bol Národnou bankou Slovenska, útvarom dohľadu
nad poisťovníctvom vykonaný dohľad, zo záverov ktorého vyplýva, že kalkulačné vzorce žalovaného nie

sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné
vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poistením, ktoré sa žalovaný zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti. Žalovanému bolo zároveň uložené prijať a splniť opatrenie
na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 30.4.2008. Z týchto záverov potom žalovaný
vyvodil svoje právo jednostranne zmeniť zmluvný vzťah. Argumentoval, že skutkové okolnosti prípadu

spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické a
nepredvídateľné, že je na nich potrebné prihliadnuť ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť
rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom u žalovaného
vyvolala snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva,
preto žalovaný sa cítil byť nútený nepokračovať v poistnom vzťahu.

Odvolací súd konštatuje, že je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že k ukončeniu poistnej
zmluvy riadnym a zákonným spôsobom nedošlo a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia
trvá. Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskych zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 Obč. zák.). Vzťahy v
poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008
Z. z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný
od 15.2.2008. Predtým verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve upravoval zákon č. 95/2002 Z. z. o

poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Pre právne normy súkromného práva predovšetkým platí
to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu princíp ekvivalencie), naopak vo verejnom
práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v právnom vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp
subordinácie). Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch. Medzizákladné zásady súkromného práva patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada, že je
dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej
právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú vo vzájomnom vzťahu

rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 Obč. zák.). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže
jednostranným úkonom alebo rozhodnutím založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci
tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty
občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach,
môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je

splnomocnený poskytovať požadovanú právnu ochranu.

Právny názor žalovaného, že ak mu rozhodnutím štátneho orgánu, ktorý vykonával právomoc podľa
predpisov verejného práva, bola uložená povinnosť, môže to ovplyvniť e x istujúce občianskoprávne
vzťahy, je nesprávny. Zmena obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na
základe predpisov súkromného práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli alebo ktorý upravuje
zákon. Odvolací súd preto konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z

verejnoprávnych predpisov žalovanému uložil povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili
všetky záväzky voči poisteným, bez ďalšieho to nemá vplyv na už uzavreté poistné zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že nedošlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik poistného
vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou, ktorá
by spôsobila právo jednostranného ukončenia poistného vzťahu. Rovnako odvolací súd nepovažuje

za relevantnú námietku žalovaného, že došlo ku vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie
v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko-poistných modelov je v rozpore so
zákonom a s Ústavou SR. Žalovaným tvrdené skutočnosti o nemožnosti plnenia sú subjektívnymi
(ekonomickými) dôvodmi na jeho strane a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia
nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho vôli, ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej povinnosti

svoj záväzok splniť v zmysle § 575 Obč. zák. Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa
prepočtu poistného produktu UDP-K a zmeny zákona o poisťovníctve, ku ktorej došlo po uzavretí zmluvy
o poistení žalovaný nesprávne premietol do záväzkovoprávneho vzťahu so žalobkyňou a predčasne
jednostranne zrušil poistnú zmluvu aj napriek tomu, že mal viaceré možnosti ako sa vysporiadať s
daným stavom a zisteným porušením zákona, avšak ako podnikateľský subjekt v záujme svojho zisku k

nim nepristúpil a situáciu riešil protiprávnym postupom jednostranným (predčasným) zrušením poistnej
zmluvy, keďže žalobkyňa nesúhlasila s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade
záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj
keď za sťažených podmienok a s väčšími ekonomickými nákladmi, s akými žalovaný kalkuloval v čase
uzavretia poistnej zmluvy, v dôsledku čoho by nedosiahol predpokladaný zisk, ktoré skutočnosti však

nemajú za následok zánik záväzku v zmysle § 575 ods. 1 a 2 Obč. zák. Samotný poistný produkt
ani právny vzťah uzavretej poistnej zmluvy sa nedostal do rozporu so zákonom č. 95/2002 Z. z. a
výplata poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto
zákonom ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia, pretože zákon plnenie z poistnej
zmluvynezakazoval.Problémomsastalalennedostatočnáfinančnárezervapoisťovne,čojevšakdôvod

ekonomický, a nie právny. Preto nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, ktorá by bola právnym dôvodom
zániku záväzku žalovaného z uzavretej platnej poistnej zmluvy v zmysle § 575 ods. 2 Obč. zák.

Odvolanie žalovaného nie je opodstatnené ani z hľadísk odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a) a c) OSP, v rámci ktorých žalovaný nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal
ním navrhnutý dôkaz výsluchom jeho zamestnanca E.. E. Š. ako svedka a že sa neoboznámil obsah

správneho spisu obsahujúci rozhodnutie ministerstva financií z 30.5.1995, ktoré dôkazy podľa jeho
názoru boli potrebné pre úplné a správne zistenie skutkového stavu a že týmto postupom súdu mu
mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie
dokazovania a rozhodnutia, ktoré dôkazy budú vykonané je vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP) a nie
účastníka konania, pričom nie je potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné pre rozhodnutie o

prejednávanej veci. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je daná vtedy, ak súd nevykonal účastníkom
navrhnutýdôkazspôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť,avšakibasamotnáokolnosť,žesúd
nevykonaldôkazúčastníkminavrhnutý,nemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilýmodvolacímdôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP. Dôkazy navrhnuté žalovaným neboli spôsobilé preukázať žiadnuprávne významnú skutočnosť, preto ich vykonanie pre úplné zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v
prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné.

Ostatné námietky žalovaného uvedené v odvolaní nemajú pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny

právny význam, preto k nim nebolo potrebné zaujímať stanovisko. Z uvedených dôvodov odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny.

Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 10
úkonov právnej služby, aj pokiaľ za každý jednotlivý úkon priznal odmenu v plnej výške.

Rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o náhrade trov konania je posúdenie trov predovšetkým
z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Žalobkyňa ako účastníčka konania, ktorá mala vo veci plný

úspech má právo na náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práva proti
žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 OSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd
najprv skúmal, či žalobkyňou uplatnené trovy boli účelne vynaložené na uplatnenie jej práva proti
neúspešnémužalovanému.Pojednávania,ktorébolinariadenéna20.10.2010a8.11.2011boliodročené
bez prejednania veci, preto v zmysle § 14 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení platnom
k 20.10.2010 za zastupovanie na týchto pojednávaniach odmena patrí len vo výške jednej štvrtiny
základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov. Vyjadrenie žalobkyne z 21.10.2010 i
vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného zo 17.3.2011 nie je vyjadrením vo veci samej (ide o
vyjadrenieknávrhužalovanéhonaprerušeniekonaniaakodvolaniužalovanéhoprotiuzneseniu,ktorým

bol zamietnutý jeho návrh na prerušenie konania), preto v zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky, za každý z
týchto úkonov patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Pokiaľ ide o
upresneniežalobyz11.8.2011došlonímkodstráneniunepresnostivoznačenípoistnejzmluvydátumom
jej uzavretia v pôvodnom žalobnom návrhu a k rozšíreniu žaloby o určenie, že účastníci konania sú
viazaní poistnou zmluvou, ktoré žalobkyňa mohla a mala uviesť už v pôvodnej žalobe, preto tento úkon

právnej služby z 11.8.2011 nie je úkonom účelne vynaloženým na uplatňovanie práva žalobkyne.

Vzhľadom na predmet konania základnou sadzbou tarifnej odmeny je jedna trinástina výpočtového
základu (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Výpočtový základ na rok 2008 bol 19 045 Sk, po prepočte konverzným
kurzom na meno euro 632,18 €, pričom jedna trinástina z tejto sumy činila 48,63 €; výpočtový základ na
rok 2010 bol 721,40 €, pričom jedna trinástina z tejto sumy činila 55,49 €, jedna polovica činila 27,75 €

a jedna štvrtina činila 13,87 €; výpočtový základ na rok 2011 bol 741 €, pričom jedna trinástina z tejto
sumy činila 57 €, jedna polovica činila 28,05 € a jedna štvrtina činila 14,25 €; výpočtový základ na rok
2012 bol 763 €, pričom jedna trinástina z tejto sumy činila 58,69 €.

Režijný paušál je stanovený v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu,
pričom jedna stotina výpočtového základu na rok 2008 činila čiastku 6,31 €, na rok 2010 to bolo 7,21 €,

na rok 2011 to bolo 7,41 € a na rok 2012 to bolo 7,63 €.

V posudzovanej veci účelné trovy žalobkyne preto spočívajú v nasledovných 9 úkonoch právnej služby,
za ktoré patrí odmena a režijný paušál nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia z 28.7.2008 48,63 € + 6,31 €

- podanie žaloby na súd zo 16.2.2010 55,49 € + 7,21 €

- vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného z 24.8.2010 55,49 € + 7,21 €

- zastupovanie na odročenom pojednávaní 20.10.2010 13,87 € + 7,21 €

- vyjadrenie z 21.10.2010 nie vo veci samej 27,75 € + 7,21 €

- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo 17.3.2011 nie vo veci samej 28,50 € + 7,41 €- zastupovanie na odročenom pojednávaní 8.11.2011 14,25 € + 7,41 €

- vyjadrenie z 8.11.2011 57 € + 7,41 €

- konanie pred súdom 8.2.2012 58,69 € + 7,61 €

t. j. spolu 424,68 €, zvýšené o 20 % DPH celkom v sume 509,62 €.

Zo zhora uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania tak
ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku (§ 220 OSP).

V odvolacom konaní žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto podľa § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1, veta prvá OSP jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
za účtovaný 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej z 9.5.2012) v sume 79,58 €

pozostávajúcej z odmeny v tarifnej sadzbe 58,69 €, režijného paušálu 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH z
ich súčtu 66,32 € v sume 13,26 € podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky.

Žalobkyni prisúdenú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania žalovaný je povinný zaplatiť
advokátovi zastupujúcemu žalobkyňu (§ 149 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.