Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/227/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109248154
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109248154.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa:

Residence 23, s.r.o., sídlo Roľnícka 116, Bratislava, IČO: 36 862 878, zastúpený advokátskou
kanceláriou HAVLÁT & PARTNERS, sídlo Rudnayovo námestie 1, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, sídlo Primaciálne nám. 1, Bratislava, o náhradu škody podľa
zák.č.514/2003 Z.z. vo výške 12.452.098,59 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 08.12.2009 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 12.452.098,59 EUR s príslušenstvom a trovy konania, titulom náhrady škody

nesprávnym úradným postupom podľa § 10 ods.1 písm. b) v spojení s § 14 zák.č. 514/2003 Z.z..

Odporca sa k návrhu vyjadril listom z 08.04.2010, podaným súdu 13.04.2010 s poukazom na skutočnosti
uvedené v návrhu, že navrhovateľ nemohol realizovať zamýšľanú investičnú výstavbu v rokoch 2006 -
2008, keďže Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v konaní podľa zák.č 50/1976 Zb. vydal k projektu
„AxtonResidenceII“nesúhlasnézáväznéstanoviská,ktoréodôvodniltým,že„projektAxtonResidenceII
v tom čase nebol v súlade s návrhom územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy.“ Hlavné mesto SR
Bratislava pri vydávaní stanovísk postupovalo v súlade s príslušnými právnymi predpismi zák.č 50/1976
Zb. a o umiestnení stavby v danom území rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní na ktoré sa

vzťahujú predpisy o správnom konaní. Stavebný úrad preskúma návrh a jeho súlad s územnými plánmi
obce a zón, zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a posúdi vyjadrenia účastníkov. Odporca teda
nerozhoduje o umiestnení stavby, ale vydáva záväzné stanovisko k investičnej činnosti, ktoré je jedným
z veľkého počtu stanovísk dotknutých orgánov, ktoré

sú podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení konkrétnej stavby. Ak z predložených
záväzných stanovísk dotknutých orgánov vyplynú problémy, ust. § 140b ods.5 zák.č 50/1976 Zb.
upravuje postupy ich riešenia a zároveň i iné právne predpisy dávajú účastníkom konania možnosť
uplatniť námietky voči vydaným záväzným stanoviskám. Stavebný úrad predmetné územné konanie

rozhodnutím z 12.09.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49 zastavil s odôvodnením, že navrhovateľ
v stanovenej lehote určenej rozhodnutím z 31.07.2006 pod č.: SÚ/2006/14869/2-Zar nedoplnil návrh
o požadované údaje a podklady. Pokiaľ ide o záväzné stanovisko odporcu z 21.08.2006 pod
č.: MAG-06/22191/45722, MAG-0623758/49590, toto bolo vydané po posúdení navrhnutej stavby
príslušnými odbornými útvarmi Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy podľa vtedy platnéhoúzemného plánu mesta - aktualizácie hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších
zmien a doplnkov stým, že predmetná stavba bola navrhnutá na umiestnenie do územia s funkciou
viacpodlažná bytová zástavba s príslušnými doplňujúcimi a účelovo viazanými plochami stavieb

a zariadení. Predmetné funkčné plochy v rámci už založenej štruktúry umiestnenými bytovými
domami boli určené pre umiestňovanie doplňujúcich stavieb a zariadení administratívy, verejnej správy,
kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej starostlivosti, verejného stravovania, obchodu a služieb pre
bývajúce obyvateľstvo v spádovom území v hmotovo-priestorovom rozsahu, ktoré nezaťažuje okolie
nad prípustnú mieru. Predložený investičný zámer napriek uvedenému navrhoval umiestnenie ďalších

bytových domov a preto nebol v súlade s platným územným plánom mesta - aktualizácia hlavného
mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov. Záväzné stanovisko zároveň
obsahovalo upozornenie pre stavebný úrad a investora na obstarávaný nový územný plán mesta,
ktorý bol v štádiu schvaľovacieho procesu a nie odôvodnením vydaného stanoviska tak, ako tvrdí
navrhovateľ. Táto skutočnosť je potvrdená i záväzným stanoviskom odporcu zo 06.02.2007 pod č.:
MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023. Odporca poukázal, že navrhovateľ nepredložil

žiadny relevantný doklad príslušného orgánu o tom, že navrhovaná stavba bola v súlade s platným
územným plánom alebo, že pri vydaní predmetných stanovísk odporca porušil právne predpisy. Čo sa
týka predloženého odborného posudku spoločnosti ZNALEKON, s.r.o. č. 2/2009 vo veci stanovenia
výšky škody a ušlého zisku, je odporca toho názoru, že uvedená spoločnosť nemá kompetenciu
posudzovať súlad vydaných záväzných stanovísk s územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy.

Pokiaľ ide o vyjadrenia odporcu z 09.07.2008 pod č.: MAGS ORM 35549/08-214183 a z 23.07.2008 pod
č.: MAGS ORM 42115/08-279479 ktoré navrhovateľ uvádza, išlo o posúdenie štúdie - modifikovaného
návrhu predloženého navrhovateľom na využitie dotknutého územia, t.j. išlo o iný návrh ako z roku 2007.
Odporca namieta započítanie do výšky škody hodnotu zakúpených pozemkov vo výške 736.905,-EUR
nakoľko predpokladá, že navrhovateľ je naďalej ich vlastníkom a nerealizovaním investičného zámeru

nestrácajú svoju hodnotu; naopak, vhodným investičným zámerom môžu byť ešte viac zhodnotené.
Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje a preto nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom. Odporca návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením právneho
zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, svedeckou výpoveďou F.. Ľ. Š., oboznámil
sa s listinami - Záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy z 21.08.2006 pod č.:
MAG-06/22191/45722, MAG-0623758/49590, Záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy zo
06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023, Územným plánom hlavného

mesta SR Bratislavy aktuálnym k 21.08.2006 a k 06.02.2007, novým Územným plánom hlavného mesta
SR Bratislavy účinným od 01.09.2007, kompletným spisom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava -
Ružinov pod č.: SÚ/2006/14869 vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia, pričom prihliadol na
obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a z vyššie

špecifikovanýchlistínsúdzistil,ženavrhovateľsadomáhanáhradyškodytitulomnesprávnehoúradného
postupu podľa § 10 ods.1 písm. b) v spojení s § 14 zák.č. 514/2003 Z.z. na tom skutkovom základe, že
odporca vydal v konaní podľa zák.č. 50/1976 Zb. nesúhlasné záväzné stanoviská dňa 21.08.2006 pod
č.: MAG-06/22191/45722, MAG-0623758/49590 vo veci podnikateľského zámeru právneho predchodcu
navrhovateľa - výstavba viacpodlažného bytového komplexu 155 bytov a nebytových priestorov vo

vnútro-bloku medzi ulicami Horváthova, Exnárova, Chlumeského a Šándorova v Bratislave s názvom
„Axton Residence II“ a dňa 06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023,
ktoré odôvodnil tým, že projekt nebol v súlade s návrhom územného plánu hlavného mesta SR
Bratislavy, ktorý predpokladal, že v dotknutom území nebude možné investičnú činnosť vykonať v
navrhovateľom požadovanom rozsahu. Táto nesprávnosť úradného postupu odporcu bola dokonaná

nesúhlasmi odporcu z 09.07.2008 pod č.: MAGS ORM 35549/08-214183 a z 23.07.2008 pod č.:
MAGS ORM 42115/08-279479, ku ktorým by vôbec nedošlo, ak by odporca pri vydávaní záväzných
stanovísk postupoval v súlade s princípom ústavnosti. Odporca pri vydávaní záväzných stanovísk podľa
zák.č 50/1976 Zb. porušil základný princíp právneho štátu podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR a zásadu
zákonnosti podľa § 3 ods.1 vety prvej zák.č 71/1967 Zb.. Právny predchodca navrhovateľa pri plánovaní

investičného zámeru „Axton Residence II“ vychádzal z dovtedy platného územného plánu hlavnéhomesta SR Bratislavy, ktorý umožňoval realizáciu zamýšľaného projektu, preto záväzné stanoviská boli
odporcom vydané v rozpore s platným územným plánom, s odvolaním sa na budúci územný plán. Na
základe nesúhlasných záväzných stanovísk nemohol navrhovateľ pokračovať v územnom konaní čomu

nasvedčuje list Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy - oddelenie dopravného plánovania a riadenia
dopravy z 18.07.2006 pod č.: MAG/06/21861,ODP/810/06-čs v ktorom je uvedené, že stanovisko z
hľadiska záujmov cestného hospodárstva môže byť vydané len na základe záväzného stanoviska hl.
mesta SR Bratislavy. Navrhovateľ preto ďalšie listiny pre územné konanie Miestnemu úradu mestskej
časti Bratislava - Ružinov nepredložil a rozhodnutím z 12.09.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49

územné konanie zastavil.

Navrhovateľ je toho názoru, že do 01.09.2007 (nadobudol účinnosť nový územný plán) neexistoval
relevantný a ani legitímny dôvod, ktorý by umožňoval odporcovi za predpokladu správneho a zákonného
postupu vydať nesúhlasné stanovisko pri posudzovaní súladu investičného zámeru s územným plánom.
Aplikácia nového územného plánu je ústavne nonkonformná z dôvodu, že nevydanie záväzného
stanoviska reflektujúceho platný územný plán je v rozpore s princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods.1

Ústavy SR v spojení v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s princípom deľby moci.

Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha skutočnej škody vo výške 786.748,90 EUR (hodnota
kúpenýchpozemkov),ušléhoziskuvovýške10.281.783,18EUR(podľaznaleckéhoposudku)anáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.383.566,51 EUR (12,5% z celkovej škody).

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení a

v ďalšom zdôraznila, že odporca nie je správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie vo veci územného
konania podľa stavebného zákona. Ust. § 3 Vyhl. č. 453/2000 Z.z. definuje, čo má obsahovať návrh pre
územné konanie. Právny predchodca navrhovateľa podal 06.07.2006 návrh na stavebný úrad mestskej
časti Bratislava - Ružinov pre stavbu „Axton Residence II“. Keďže návrh neobsahoval všetky náležitosti,
Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov rozhodnutím z 31.07.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-2/

Zar územné konanie prerušil a navrhovateľa vyzval na predloženie listín v rozhodnutí špecifikovaných,
v lehote do 30 dní od doručenia. Navrhovateľ stavebným úradom určenej lehote požadované doklady
nepredložil, preto rozhodnutím z 12.09.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49 územné konanie zastavil.
V tejto súvislosti zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že územné konanie nebolo zastavené
z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska odporcu, ale preto, že navrhovateľ požadované

doklady, uložené uznesením Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov z 31.07.2006
pod č.: SÚ/2006/14869-2/Zar, v stanovenej lehote nepredložil. Stavebný úrad v územnom konaní
posudzuje stanoviská všetkých dotknutých orgánov a inštitúcií, to znamená, že stavebný úrad pre
svoje rozhodnutie má oveľa viac podkladov ako odporca a tieto posudzuje podľa § 37 zák.č. 50/1976
Zb.. Záväzné stanoviská odporcu z 21.08.2006 pod č.: MAG-06/22191/45722, MAG-0623758/49590

a zo 06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023 boli vydané v rámci
posúdenia v tom čase platného Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, podľa ktorého išlo
o územie s funkciou viacpodlažná bytová zástavba s príslušnými doplňujúcimi a účelovo viazanými
plochami stavieb a zariadení, pričom funkčné plochy v rámci už založenej štruktúry umiestnenými
bytovýmidomamiboliurčenépreumiestňovaniedoplňujúcichstaviebazariadeníadministratívy,verejnej

správy, kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej starostlivosti, verejného stravovania, obchodu a služieb
pre bývajúce obyvateľstvo v spádovom území v hmotovo-priestorovom rozsahu, ktoré nezaťažuje okolie
nad prípustnú mieru. Keďže navrhovateľov investičný zámer navrhoval umiestnenie ďalších bytových
domov, nebol v súlade s platným územným plánom mesta - aktualizácia hlavného mesta SR Bratislavy,
rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, preto odporca vydal predmetné nesúhlasné záväzné

stanoviská. S poukazom na skutočnosť, že v tom čase sa pripravoval návrh nového územného plánu
hlavného mesta SR Bratislavy (prvýkrát predložený na prerokovanie 06.07.2006, druhýkrát predložený
na prerokovanie 31.05.2007 kedy bol schválený s účinnosťou od 01.09.2007), odporca túto informáciu
premietol do záväzného stanoviska. Zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesúhlasnými záväznými stanoviskami vydanými odporcom,

zastavením územného konania a uplatnenou škodou.

Z návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo 04.07.2006, doručeným Miestnemu
úradu Bratislava - Ružinov 06.07.2006 súd zistil, že AXTON Residence II, s.r.o., IČO:36353612 požiadal
o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu viacpodlažného bytového komplexu „Axton Residence II.“
na ul. Ivana Horvátha v Bratislave.Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 31.07.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-2/Zar súd zistil,
že územné konanie vo veci návrhu na vydanie územného rozhodnutia bolo prerušené a stavebný úrad
stavebníka vyzval na predloženie listín v rozhodnutí špecifikovaných, v lehote do 30 dní od doručenia.

Zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy z 21.08.2006 pod č.: MAG-06/22191/45722,
MAG-0623758/49590 súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka zo 06.07.2006 pre územné konanie
o umiestnení stavby „Axton Residence II.“ pre výstavbu bytového komplexu pozostávajúceho z dvoch
sekcií 11-podlažných bytových domov s celkovým počtom 163 b.j.. V parteri sú riešené prenajímateľné
priestory, parkovanie je riešené v dvoch podzemných podlažiach v počte 126 miest. Posúdenie z
hľadiska funkčného využitia územia vo vzťahu k aktualizácii územného plánu hlavného mesta SR

Bratislavy,rok1993vzneníneskoršíchzmienadoplnkovjeúzemiedefinovanéprefunkciuviacpodlažná
bytová zástavba s príslušnými doplňujúcimi a účelovo viazanými plochami stavieb a zariadení. V
rámci tohto územia je možné umiestniť pre bývanie maximálne 10-30% podlažných plôch, týkajúce sa
nadstavieb nízkopodlažných objektov prevládajúcej funkcie.

V návrhu územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy je dotknuté územie určené pre

funkciu občianska vybavenosť lokálneho významu plochy určené predovšetkým pre umiestňovanie
stavieb administratívy, verejnej správy, kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej starostlivosti, verejného
stravovania, obchodu a služieb pre bývajúce obyvateľstvo v spádovom území. Podľa návrhu územného
plánu je predmetné územie určené ako stabilizované. V rámci takto určených území je možné zvýšiť
existujúce podlažné plochy v rámci bloku o max. 15%.

Hlavné mesto SR Bratislavy nesúhlasí s umiestnením predmetnej stavby. V odôvodnení je poukázané
na to, že ďalšou bytovou výstavbou a s ňou súvisiacim nárastom automobilovej dopravy môže dôjsť
k zhoršeniu štandardu bývania v predmetnej lokalite, nakoľko pozemky sa nachádzajú v jestvujúcom
obytnom území. Jedná sa o lokalitu dlhodobo na zonálnej úrovni určenú a slúžiacu pre potrebnú
vybavenosť predmetného územia.

Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov z 12.09.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49 súd
zistil, že stavebný úrad územné konanie pre stavbu „Axton Residence II.“ na ul. Ivana Horvátha v
Bratislave, zastavil a súčasne nevyhovel žiadosti stavebníka o predĺženie lehoty na doplnenie podania.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2006.

Zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy zo 06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214,

MAG S ORM 6048/07-29023 súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka z 18.12.2006 pre územné
konanie o umiestnení stavby „Axton Residence II.“ pre výstavbu bytového komplexu - 155 bytov a
nebytové priestory v parteri, situovaného vo vnútrobloku medzi ulicami Ivana Horvátha, Exnárova,
Chlumeského a Šándorova v Bratislave, Hlavné mesto SR Bratislava pre posúdenie investičného
zámeru vo vzťahu k aktualizácii územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení

neskorších zmien a doplnkov je dotknuté územie definované pre funkciu viacpodlažná bytová zástavba
s príslušnými doplňujúcimi a účelovo viazanými plochami stavieb a zariadení, nesúhlasí s umiestnením
predmetnej stavby. V odôvodnení je poukázané na skutočnosť, že navrhovanou stavbou dochádza
k identifikácii stabilizovaného obytného územia, pre ktoré nie je spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia na úrovni zóny na podklade ktorej by bolo možné usmerňovať investičnú činnosť v území,

je potrebné možnosti realizácie investičného zámeru overiť v kontexte širších urbanistických väzieb.

Zároveň odporca opäť upozornil stavebníka, že v spracovanom a prerokovanom návrhu územného
plánu hl. m. SR Bratislavy je dotknuté územie určené pre funkciu občianska vybavenosť lokálneho
významu plochy určené predovšetkým pre umiestňovanie stavieb administratívy, verejnej správy,
kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej starostlivosti,

verejného stravovania, obchodu a služieb pre bývajúce obyvateľstvo v spádovom území. A v rámci tohto
územia je možné umiestniť pre bývanie maximálne 10-30% podlažných plôch týkajúce sa nadstavieb
nízkopodlažnýchobjektovprevládajúcejfunkcie.Predmetnéúzemiejeurčenéakostabilizované.Vrámci
takto určených území je možné zvýšiť existujúce podlažné plochy v rámci bloku o max. 15%.Zo svedeckej výpovede F.. Ľ. Š. súd zistil, že pre spoločnosť AXTON Residence II, s.r.o. zabezpečovala
územné a stavebné konanie. Pre územné konanie boli zabezpečené všetky záväzné stanoviská okrem
záväzného stanoviska odporcu. Prax je taká, že bez záväzného stanoviska hl. m. SR Bratislavy územné

rozhodnutieniejevydané.Vkonečnomdôsledkuzáväznéstanoviskohl.m.SRBratislavyjepodmienené
pre vydanie ďalších dotknutých orgánov a inštitúcií (napr. v súvislosti so žiadosťou o výrub stromov bolo
potrebné preložiť záväzné stanovisko hl. m. SR Bratislavy, rovnako i v prípade stanoviska cestného
hospodárstva). Svedkyňa konštatovala, že pre nevydanie kladného záväzného stanoviska hl. m. SR
Bratislavy, nebolo vydané územné rozhodnutie.

Podľa § 1 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť obce a vyššieho územného
celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone
samosprávy.

Podľa § 10 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Podľa § 10 ods.2 písm. b) zák.č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku

1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 14 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 14 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha zodpovednosti za škodu podľa lex
specialis zák.č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu orgánom územnej samosprávy,
kedy nesúhlasné záväzné stanoviská z 21.08.2006 pod č.: MAG-06/22191/45722,
MAG-0623758/49590 a zo 06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023

vydal v rozpore s platným územným plánom, s odvolaním sa na budúci územný plán.

Pri nesprávnom úradnom postupe súd musí konštatovať, že nesprávny úradný postup je taký, keď
orgán územnej samosprávy nepostupuje pri výkone samosprávy spôsobom uvedeným v ust. § 14
ods.1 zákona 514/2003 Z.z.. Nesprávny úradný postup je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť je objektívna, založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1. nesprávny
úradný postup orgánu územnej samosprávy, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

K prvej podmienke - nesprávny úradný postup orgánu územnej samosprávy.

V konaní bolo preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporca vydal dve nesúhlasné
záväzné stanoviská z 21.08.2006 pod č.: MAG-06/22191/45722, MAG-0623758/49590 a zo 06.02.2007
pod č.: MAG-06/37463/84214, MAG S ORM 6048/07-29023. Súd vychádzal z obsahu vyššie
špecifikovaných záväzných stanovísk a hodnotil ich podľa ustanovení stavebného zákona, nakoľko pre

takúto činnosť odporcu ako orgánu územného plánovania nie je možné aplikovať správny poriadok,
ktorým sa riadi stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia.

Podľa § 140b ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. účinný ku dňu vydania záväzného stanoviska, záväzné
stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny
úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné

stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami
nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140b ods.2 zák.č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu
svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy

uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto
záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods.3 zák.č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho
záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu,
podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností,

z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie
v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje,
dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

Podľa § 140b ods.4 zák.č. 50/1976 Zb., pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo
záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu

záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k
námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu
záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia
konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

Podľa § 140b ods.5 zák.č. 50/1976 Zb., ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje

proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu
odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu
so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

Odporca pri vydaní vyššie špecifikovaných nesúhlasných záväzných stanovísk vychádzal z citovaného
ust. § 140b ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb., keď jednoznačne v uvedených záväzných stanoviskách
špecifikoval pre aké konanie posudzoval investičnú činnosť, konkrétne definoval investičnú činnosť a
že posudzoval uvedenú investičnú činnosť z hľadiska funkčného využitia s poukazom na aktualizáciu
územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov.

Vyhodnotil investičný zámer vo vzťahu dotknutého územia s jeho definovanou funkciou vo vzťahuk platnému územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Pravdou je, že odporca nad rámec
svojich povinností zároveň i informoval stavebníka ako dotknuté územie definuje návrh územného
plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý bol v tom čase predložený na prerokovanie mestskému

zastupiteľstvu hl. m. SR Bratislavy dňa 06.07.2006.

K skutkovým okolnostiam súd musí konštatovať, že navrhovateľ investičný zámer mal záujem realizovať
v období ktoré bolo prelomovým, kedy územný plán hl. m. SR Bratislavy už bol prekonaný, bol v štádiu
návrhu nového územného plánu, ktorý bol pripravený na prerokovanie a schválenie a preto o to viac bolo
potrebné, aby orgán územnej samosprávy ktorý pre územné rozhodnutie vydáva nesúhlasné záväzné

stanovisko, zhodnotil zamýšľanú investičnú činnosť s ohľadom na skutkovú situáciu dotknutého územia,
ktoré v tom čase už bolo stabilizované, teda v tom čase platný územný plán hl. m. SR Bratislavy v tejto
zóne bol naplnený, čo potvrdzuje návrh nového územného plánu hl .m. SR Bratislavy.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že vyššie špecifikované nesúhlasné záväzné stanoviská
posudzovali investičný zámer navrhovateľa vo vzťahu k aktualizácii územného plánu hlavného mesta
SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov účinného ku dňu vydaných nesúhlasných

záväzných stanovísk, čím navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi titulom nesprávneho úradného postupu
neuniesol dôkazné bremeno. Ako súd už vyššie uviedol, že predpoklady zodpovednosti za škodu musia
byť splnené kumulatívne a ak len jedna z nich nie je splnená, základ nároku nie je daný, preto súd návrh
zamietol.

To, či posúdenie investičného zámeru príslušnými odbornými útvarmi Magistrátu hlavného mesta SR

Bratislavy bolo kompatibilné a správne podľa územného plánu mesta -

aktualizácie hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993 v znení neskorších zmien a doplnkov, nie je
predmetomtohtokonania,vkonečnomdôsledkusúdnemáanidostatokodbornostinatakétoposúdenie.
Treba uviesť, že navrhovateľ nevyužil zákonnú možnosť podať námietky proti obsahu záväzných
stanovísk ktoré by stavebný úrad podľa § 140b ods. 4 zák.č. 50/1976 Zb. riešil a nepodal ani odvolanie

proti rozhodnutiu stavebného úradu vo veci zastavenia územného konania, ktoré by príslušný stavebný
úrad podľa § 140b ods. 5 zák.č. 50/1976 Zb. riešil, čím podľa názoru súdu nevyužil všetky zákonné
možnosti na odstránenie právnej neistoty, preto nemôže hojiť svoju nečinnosť predmetnou žalobou o
náhradu škody.

K tretej podmienke - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa názoru súdu o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
existuje vzťah príčiny a následku. Rozhodovanie súdu je závislé na posúdení príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre
vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a zváženie všetkých príčinných
súvislostí.Atribútompríčinnejsúvislostijepriamepôsobeniepríčinynanásledok,priktorejpríčinapriamo

predchádza následku a vyvoláva ho.

Napriek tomu, že nebola splnená už prvá podmienka objektívnej zodpovednosti, kedy možno návrh
zamietnuť, súd s poukazom na vykonané dokazovanie musí konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom odporcu pri výkone samosprávy (vydaním
nesúhlasných záväzných stanovísk) a uplatnenou škodou, keďže k zastaveniu územného konania

Mestskou časťou Bratislava - Ružinov z 12.09.2006 pod č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49 nedošlo z
dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska odporcu, ale pre nepredloženie požadovaných dokladov
navrhovateľom, uložené uznesením Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Ružinov z 31.07.2006
pod č.: SÚ/2006/14869-2/Zar, v stanovenej lehote. Tvrdenie navrhovateľa, keďže odporca vydal
nesúhlasné záväzné stanovisko k zamýšľanej investičnej činnosti, ktoré je pre stavebný úrad podľa §

140b ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb. záväzné a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôže stavebný úrad vo veci územného konania rozhodnúť, súd vyhodnotil s poukazom
na citované ust. § 140b ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. ako pravdivé, avšak opäť treba poukázať na už
vyššie uvedený názor súdu, že navrhovateľ nepodal námietky proti obsahu záväzných stanovísk, čímnevyužilvšetkyzákonnémožnostinaodstránenieprávnejneistoty,t.j.posúdenia,činesúhlasnézáväzné
stanoviská boli vydané v súlade v tom čase platným územným plánom hl. m. SR Bratislavy a v konečnom
dôsledku, keďže navrhovateľ stavebnému úradu nepredložil všetky požadované stanoviská dotknutých

orgánov a inštitúcií, teda ani nesúhlasné záväzné stanovisko odporcu, nie je možné za takejto skutkovej
a právnej situácie jednoznačne vyhodnotiť, ako by stavebný úrad po predložení všetkých požadovaných
listín vo veci územného konania rozhodol.

Tvrdenie navrhovateľa, že bez súhlasného záväzného stanoviska stavebný úrad nevydá kladné
rozhodnutie vo veci územného konania nebolo v konaní relevantným dôkazom preukázané a takéto

rozhodnutie nezaručuje ani žiadny zákonný predpis. V tejto súvislosti odkaz navrhovateľa na list
Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy - oddelenie dopravného plánovania a riadenia dopravy z
18.07.2006 pod č.: MAG/06/21861,ODP/810/06-čs v ktorom je uvedené, že stanovisko z hľadiska
záujmov cestného hospodárstva môže byť vydané len na základe záväzného stanoviska hl. mesta SR
Bratislavy, súd vyhodnotil ako irelevantné, nakoľko ide výslovne o požiadavku predloženia záväzného
stanoviska a nie o požiadavku preloženia kladného záväzného stanoviska.

Názor navrhovateľa, že postupom odporcu na podklade nesprávneho výkladu ust. § 140b ods.1 a nasl.
Zák.č. 50/1976 Zb. bol porušený princíp predvídateľnosti práva ako i princíp legitímneho očakávania,
teda v danej veci mal reflektovať záväzné a platné regulatívy a normy a nie regulatívy a normy ktoré
mali nadobudnúť platnosť a účinnosť v budúcnosti, súd vyhodnotil ako nedôvodný, nemajúci oporu vo
vykonanom dokazovaní. V tejto časti súd odkazuje na odôvodnenie v časti k prvej podmienke, kde

súd vyhodnotil skutkové okolnosti tak, že odporca záväzné stanoviská vydal na základe v tom čase
platného územného plánu hl. m. SR Bratislavy s dôrazom na skutočnosť, že navrhovateľ investičný
zámer mal záujem realizovať v období ktoré bolo prelomovým, kedy územný plán hl. m. SR Bratislavy
bol už prekonaný, bol v štádiu návrhu nového územného plánu, ktorý bol pripravený na prerokovanie a
schválenieapretootoviacbolopotrebné,abyorgánúzemnejsamosprávyktorýpreúzemnérozhodnutie

vydáva nesúhlasné záväzné stanovisko, zhodnotil zamýšľanú investičnú činnosť s ohľadom na skutkovú
situáciu dotknutého územia, ktoré v tom čase už bolo stabilizované, teda v tom čase platný územný
plán hl. m. SR Bratislavy v tejto zóne bol naplnený. V konečnom dôsledku súd je toho názoru, že
pred uvedenou realizáciu investičného zámeru si navrhovateľ mal preskúmať portfólio možnej realizácie
investičnej činnosti na danom území priamo u odporcu na oddelení územnoplánovacej informácie, o čo

podľa evidencie odporcu, nepožiadal.

Čo sa týka nesúhlasného záväzného stanoviska zo 06.02.2007 pod č.: MAG-06/37463/84214,
MAG S ORM 6048/07-29023, toto bolo vydané po rozhodnutí stavebného úradu z 12.09.2006 pod
č.: SÚ/2006/14869-3/Zar-49 o zastavení územného konania; v čase za účinnosti ešte pôvodného
územného plánu hl. m. SR Bratislavy, keďže nový územný plán bol schválený účinný od 01.09.2007.

Navrhovateľ neosvedčil, pre ktoré územné konanie bolo predmetné záväzné stanovisko vydané, keďže
skutočnosti o začatí a spôsobe ukončenia územného konania po modifikovanej dokumentácii vo veci
investičného zámeru, neboli vôbec preukázané a v konaní ani spomenuté. Napriek uvedenému súd
svoje rozhodnutie v tejto časti odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie k prvej podmienke - nesprávny
úradný postup orgánu územnej samosprávy.

Názor navrhovateľa s poukazom na čl. 20 Ústavy SR, že konaním odporcu došlo k zhoršeniu právnej
pozície navrhovateľa ako vlastníka pozemkov na ktorých mal záujem realizovať predmetný investičný
zámer tým, že bolo dotknuté jeho právo pozemky užívať s úmyslom zriadenia stavby, súd vyhodnotil ako
účelový, nakoľko ako už súd vyššie uviedol, navrhovateľ pred kúpou pozemkov s úmyslom investičnej
výstavby si mal preveriť možnosti výstavby na oddelení územnoplánovacej informácie odporcu, čo

neurobil a preto nemôže teraz pre svoju neobozretnosť požadovať náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu od orgánu územnej samosprávy. V konečnom dôsledku sám odporca uviedol, že
nerealizovaním investičného zámeru pozemky nestrácajú svoju hodnotu; naopak, vhodným investičným
zámerom môžu byť ešte viac zhodnotené. Súd sa plne stotožnil s uvedenou obranou odporcu, čo
mal preukázané i novým územným plánom (účinným od 01.09.2007), ktorý dotknuté územie určil pre

funkciu občianska vybavenosť lokálneho významu plochy určené predovšetkým pre umiestňovanie
stavieb administratívy, verejnej správy, kultúry, zdravotníctva, cirkvi, sociálnej starostlivosti, verejnéhostravovania, obchodu a služieb pre bývajúce obyvateľstvo v spádovom území. V rámci tohto územia
je možné umiestniť pre

bývanie maximálne 10-30% podlažných plôch týkajúce sa nadstavieb nízkopodlažných objektov

prevládajúcej funkcie a zvýšiť existujúce podlažné plochy v rámci bloku o max. 15%.

Súd musí konštatovať, že zákon lex specialis č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 25 odkazuje pri právnom
posúdení právnych vzťahov, ktoré nie sú upravené týmto zákonom na všeobecný predpis, t.j. Občiansky
zákonník, preto súd poukazuje na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Navrhovateľ podľa názoru súdu, mal si počínať v územnom konaní pred orgánmi územnej samosprávy

tak, aby mu nevznikla škoda, t.j. mal podať námietky voči nesúhlasným záväzným stanoviskám ktoré by
stavebný úrad podľa § 140b ods.4 zák.č. 50/1976 Zb. riešil, ako i odvolanie proti rozhodnutiu stavebného
úradu o zastavení územného konania podľa § 140b ods.5 zák.č. 50/1976 Zb.. A keďže tak neurobil,
nemôže teraz prenášať zodpovednosť titulom náhrady škody na orgán územnej samosprávy.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 132 O.s.p. a dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno v existencii nesprávneho úradného postupu ako i v nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, preto návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Hoci odporca bol v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko keďže mu nevznikli,
žiadne si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.