Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudcom JUDr. Milanom Segečom, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: S. D., bytom C. Q. XXX,
XXX XX J. J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 6557/2014 zo dňa 31.03.2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 6557/2014 zo dňa 31. marca 2015 p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, rozhodol o návrhu na povolenie vkladu tak, že návrh

zamietol.Rozhodnutiebolovpodstateodôvodnenétým,žedlžníksplnomocniluzavrieťzáložnúzmluvuk
nehnuteľnostiam,ktorébolidodohodydopísanéručne,pričomdohodajevyhotovenátak,žejemožnédo
nejdodatočnedopisovaťďalšienehnuteľnosti.Jedôvodnapochybnosťotom,žezáložcaskutočneudelil
plnú moc, teda záložná zmluva nebola uzavretá podľa jeho vôle. Zástupca nekonal podľa jeho pokynov a
vôle,hájilzáujmydruhejstrany(veriteľa),ktorávoformepredtlačenadohodevnútilazáložcovi-dlžníkovi
osobu zástupcu, pričom možno usudzovať, že využila jeho nepozornosť a neskúsenosť. Záložca - dlžník
zmluvu o úvere uzatváral vo finančnej tiesni. Takto uzavretá záložná zmluva je neplatná pre rozpor so

zákonom a dobrými mravmi. Neplatná je i zmluva o úvere, ktorá obsahovala ustanovenia rozporné so
zákonom a dobrými mravmi. Dohoda o splnomocnení je neplatná z dôvodu, že vlastník nehnuteľnosti
nemal možnosť slobodného výberu zástupcu. Záujem zástupcu je v rozpore so záujmami dlžníka, čo je
neprípustné s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca je opakovane uvádzaný v
záložných zmluvách veriteľa. Ďalším dôvodom neplatnosti právneho vzťahu podľa názoru súdu je rozpor
s dobrými mravmi, spočívajúci v tom, že dlžník sa zaviazal za poskytnutý úver splatiť aj neprimerane
vysoký poplatok, čo je všeobecne považované za odporujúce dobrým uznávaným pravidlám chovania

a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V rozpore s dobrými mravmi je aj to, keď veriteľ zneužije tieseň,
neskúsenosť, rozrušenosť, (dlžník uzatvára úverovú zmluvu spravidla v ťaživej finančnej situácii).

Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom navrhoval
napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 31.03.2015 sp. zn. V 6557/2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Opravný prostriedok bol v podstate odôvodnený tým, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti

platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa
v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci
pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvoreniazáložnej zmluvy vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony
súvisiace s uzatvorením predmetnej právnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo

zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o opravných úkonoch v

dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa u neho zakladajú. Z dohody o splnomocnení
tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor
v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplnenezávislýmodveriteľaajehozmluvnejdokumentácie.Správnyorgánnepreukázal,žebyveriteľdo

tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa
a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie
záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu
identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny

orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľom svojim spôsobom určil
zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo
uvedené, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a

zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán
nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, tak ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými

mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania. Obsahom spisu správneho
orgánu nie je zmluva o úvere, správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne
oboznámil s jej obsahom. Pri posudzovaní primeranosti výšky úrokov z omeškania nie je možné
vychádzať len z číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu.
U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného

bankami. Okresný úrad prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Dohodu
o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom,
nemožno podľa názoru navrhovateľa posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda na ňu sa nevzťahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 01.06.2015 navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Dlžníčka Anna Sojková vo vyjadrení zo dňa 18.06.2015 navrhovala taktiež napadnuté rozhodnutie

potvrdiť, pretože ho považovala za vecne a právne správne. Na pojednávaní dňa 30.07.2015 uviedla,
že pokiaľ ide o pôžičku, že túto splácala a aj spláca, len nie v takej výške, ako bolo pôvodne dohodnuté,
pretože nemala z čoho splácať, manžel je nezamestnaný, syn mal nehodu, takže nebolo dostatok
finančných prostriedkov.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahuodvolacíchnámietokpodľa§250lanasl.O.s.p(tretejhlavypiatejčastiO.s.p.)adospelkzáveru,
že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, zároveň
súd sám nezistil také vady v konaní pred správnym orgánom, na ktoré by musel prihliadnuť a zrušiť
rozhodnutie, preto napadnuté rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom, podľa § 250q ods.

2 O.s.p. potvrdil.Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 04.12.2014 podal na Okresnom úrade
v Banskej Bystrici, katastrálny odbor, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 14.10.2014, ohľadom nehnuteľností
uvedených v bode I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu,

a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2013, uzavretej medzi záložným veriteľom (POHOTOVOSŤ, s.r.o.)
a záložcom (S. D.), najmä na vrátenie istiny 500,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom S. D. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V
bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho

záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v
mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v
splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom
liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.

Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom pre dopísanie mena
zástupcu splnomocneného združenia je razítkom uvedené „G. C. - predseda občianskeho združenia
ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Splnomocniteľ zmluvu podpísal dňa 16.05.2013 a zástupca združenia ProHelp G. C. - predseda, zmluvu
podpísal dňa 16.05.2013.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver okresného úradu, či sú splnené podmienky
vkladuzhľadiskaustanovenia§31ods.1zákonač.162/1995Z.z..Súddospelkzáveru,žeokresnýúrad

vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného
práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom.
Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a
to z nižšie uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona
upravuje, že vklad je úkonom okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k

nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporujezákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada
okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že okresný úrad ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je
rozhodovaťozápisochprávknehnuteľnostiamdokatastra,saprirozhodovanídôsledneriadilcitovanými

ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupoval v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto
zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p.; v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
akopredtlačnaštandardnomzmluvnomformulárijeuvedenémenosplnomocnenca-združenieProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda

dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,

pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcomnavrhovateľadlžníkovi,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa

dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutéhoúverunavrhovateľovi,t.j.zástupcakonávzáujmenavrhovateľa,čospochybňuje(vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez

toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),

znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho

zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, t.j. dohoda odporujúca zákonu (v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka) je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...).Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou navrhovateľa o vylúčení aplikácie na daný prípad
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, tvrdiac, že dohoda o splnomocnení, ktorej predmetnom je

bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník
S. D. so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo, sa udeľuje na uzatvorenie
záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod
3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového

balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť
pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení, ako aj
zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah,

keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o
úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa stotožňuje so záverom odporcu, že dohoda o splnomocnení
nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo

forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného
formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné

podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nemohol
ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného

úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods.
1, 3 katastrálneho zákona.Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo

Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS
SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10Sžr/136/2012

zo dňa 15.03.2013).

V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného
konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o
úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich

vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa
môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi,
ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo
o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu
hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali
byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho
vzťahumedziúčastníkmikonania,preskúmavalvovkladovomkonanípredloženýtitul-zmluvuozriadení
záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo okresnému úradu vyplýva priamo zo

znenia ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené v predchádzajúcom odseku súd sa nestotožňuje s
argumentáciou v odvolaní, že správny orgán posudzoval neplatnosť zmluvy o úvere. Správny orgán
posudzoval predložený titul na vklad - zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte celého právneho

vzťahu založeného aj súvisiacimi zmluvami. Je nad rámec tohto preskúmavacieho konania zaoberať
sa úverovou zmluvou, jej platnosťou z hľadiska poskytnutého plnenia, vrátane príslušenstva, najmä
súladnosťou aplikácie Obchodného zákonníka, ak zmluva o úvere ako typová zmluva je v zmysle §
261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom. Ani správny orgán, ani súd v rámci
súdneho prieskumu sa nezaoberá otázkou (ne)platnosti zmluvy o úvere, ale v zmysle vyššie uvedeného

vyhodnotením otázky vkladu spôsobilosti predloženej zmluvy o zriadení záložného práva v celkovom
kontexte daného prípadu.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v

rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú
bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva
pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho

zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľnosti úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v
tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného
úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe nehouzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na
vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený,
pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže

byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné
privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospel okresný úrad. V tejto súvislosti súd poukazuje
tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,

Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo
dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní
(zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto
konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre

nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1
tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím
argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so

zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho

orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského
súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v

§ 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.