Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216508
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712216508.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti
žalovanému Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami doručenými tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť nečinnosťou tunajšieho súdu v exekučných veciach tým, že
súd v zákonom stanovenej lehote nevydal a nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie tak ako súdny exekútor požiadal a adresoval tieto žiadosti tunajšiemu súdu.

Uznesením zo dňa 12.12.2012 tunajší súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred tunajším súdom
pod sp. zn. 9C 104/2012, 9C 105/2012, 9C 106/2012, 9C 107/2012, 9C 108/2012, 9C 109/2012, 9C
110/2012, 9C 111/2012, 9C 112/2012, 9C 113/2012 a 14C 307/2012 s tým, že konanie sa bude viesť

pod spoločnou sp. zn. 9C 104/2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.1.2013.

Vo všetkých veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie žiada žalobca náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu nerozhodnutia o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia týchto žiadostí. Exekučným titulom vo všetkých veciach
bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a teda exekučný súd mal zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-

tich dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia
navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo všetkých veciach po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o poverení
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalobca ďalej tvrdil, že v predmetných prípadoch

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto
postup hodnotil ako v rozpore so zákonom konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej sa
odvolával na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že existoval tu relevantný exekučnýtitul a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nebolo možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne účinky,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo

strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozsúdenej. Táto tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ku ktorej je povinný ex offo súd
prihliadať. Nečinnosť súdu považoval žalobca za neospravedlniteľnú, pretože počas špecifikovaného
obdobia v jednotlivých veciach nevykonával súd také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Vzhľadom k
tomu si uplatňoval majetkovú škodu, ktorú vyčíslil a zároveň náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorá predstavovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
v každej jednej veci.

Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie dňa 9.4.2013, ktorým v celom rozsahu považoval žalobu

za nedôvodnú a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v
platnom znení. V prvom rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom
súde vo všetkých veciach v rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca
nárok na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné

prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Pri procesných námietkach poukazoval na to, že
žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Uplatňuje si tu

nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na druhej strane aj
z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka prieťahov v konaní v prvom rade
zdôraznil žalovaný, že žalobca neuvádza kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,

resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo Ústavný
súd. Ďalej sa vyjadroval žalovaný aj k nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany žalobcu.
Prax poukázala dávnejšie na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou vnútroštátneho súdu je z úradnej moci preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v
rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval

aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v
konanípodľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vplatnomznenípriposudzovanínesprávnehoúradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané buď
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k paušálnej sume uviedli

ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické
bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali zaúčelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj
nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 vyššie
citovaného zákona. Aj v tejto časti považovali nárok za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik

nemajetkovej ujmy. Zdôraznil, že v tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v
ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.
Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť

žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi,
ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k

nesprávnemu úradnému postupu. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju v
celom rozsahu zamietnuť.

Zo spisu sp. zn. 9C 104/2012 bolo zistené, že si žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej pod sp. zn. EX XXXXX/XX voči povinnému E. G.,

nar. XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu
14.10.2010 a exekúcia sa pred tunajším súdom viedla pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia vyšší súdny úradník vyzval súdneho exekútora výzvou zo dňa
25.10.2010 na doplnenie žiadosti. Následne bola adresovaná urgencia 7.3.2011 na súdneho exekútora.
Odpoveď oprávneného bola doručená tunajšiemu súdu 2.6.2011. Následne tunajší súd vo veci rozhodol

uznesením 20.7.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C 105/2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy z exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX XXXX/XX voči povinnému G. W.,
nar.XX.XX.XXXX.Žiadosťsúdnehoexekútoraboladoručenátunajšiemusúdu28.7.2011.Spisjevedený

pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Uznesením zo dňa 19.3.2012 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 9C 106/2012 bolo zistené, že si žalobca uplatňuje náhradu
škody a nemajetkovej ujmy z exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX XXXXX/XX voči povinnému

D. M., nar. XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu
súdu 17.1.2011 a spis je vedený pod sp. zn. XXEr XX/XXXX. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia je zo dňa 19.5.2011.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 9C 107/2012 bolo zistené, že žalobca si uplatňuje priznanie

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX voči
povinnému E. M., nar. XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená
tunajšiemu súdu 27.8.2012 a spis je vedený pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Okresný súd Zvolen vo veci
rozhodol uznesením dňa 4.9.2012 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C 108/2012 si žalobca uplatňoval právo na priznanie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XX voči povinnému E. J., nar.
XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu 3.6.2011
avecjevedenápodsp.zn.XXErXXX/XXXX.Uznesenímzodňa28.6.2011OkresnýsúdZvolenzamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C 109/2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy z exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX voči povinnému D. T., nar.
XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora bola doručená tunajšiemu súdu 15.8.2011 a vec je vedená pod
sp. zn. XXEr XXX/XXXX. Uznesením zo dňa 19.8.2011 Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie

poverenia súdnemu exekútorovi.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C 111/2012 sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX XXXX/XX voči povinnej I. U., nar. XX.X.XXXX.Žiadosť súdneho exekútora bola doručená tunajšiemu súdu 13.8.2010 a konanie je vedené pod sp. zn.
XXEr XXX/XXXX. Uznesením zo dňa 25.10.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 9C 112/2012 žalobca žiadal priznať náhradu škody a
nemajetkovej ujmy z exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX XXXX/XX voči povinnému D. T.,
nar. XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora došla tunajšiemu súdu 16.7.2010 a vec je vedená pred
tunajším súdom pod sp. zn. XXEr XXX/XX. Výzva vyššieho súdneho úradníka na rozhodcovský súd je

zo dňa 19.7.2010. Odpoveď rozhodcovského súdu na výzvu zo strany Okresného súdu Zvolen došla
21.10.2010. Uznesením zo dňa 26.11.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 9C 113/2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy z exekučného konania EX XXXX/XX voči povinnému E. E., nar. XX.X.XXXX. Žiadosť súdneho

exekútoraoudeleniepovereniadošlatunajšiemusúdu28.4.2010avecjevedenápredOkresnýmsúdom
Zvolen pod sp. zn. XXEr XXX/XX. Vyšší súdny úradník dňa 29.4.2010 adresoval výzvu Slovenskému
rozhodcovskému súdu, pričom odpoveď z rozhodcovského súdu bola doručená 13.7.2010. Uznesením
zo dňa 2.3.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 14C 307/2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX XXXXX/XX voči povinnému Q. E., nar. XX.X.XXXX. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu 26.11.2010 a exekúcia je
vedená pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. 3.12.2010 bol súdny exekútor vyzvaný na doplnenie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odpoveď došla tunajšiemu súdu 20.6.2011. Uznesením

zo dňa 6.7.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 9C 110/2012 bolo zistené, že žalobca sa domáha priznania
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z exekúcie vedenej pod sp. zn. EX XXXXX/XXXX voči povinnému

S. Q., nar. XX.XX.XXXX. Žiadosť súdneho exekútora tunajšiemu súdu bola doručená 20.10.2010 a
je vedená pod sp. zn. XXEr XXXX/XX. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné pripojiť exekučný spis a
oboznámiť sa s týmto na pojednávaní bola uznesením zo dňa 2.7.2015 vec vylúčená na samostatné
konanie.

Žalobcasanapojednávanienedostavil.Dňa26.6.2015doručilsúdujednaknávrhnaprerušeniekonania,
ako aj návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania. O návrhoch na prerušenie
konania Okresný súd Zvolen dňa 2.7.2015 rozhodol tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti zastavil a návrh žalobcu na
prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov

pod sp. zn. 7C 6/2010 zamietol. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 119 O.s.p. oznámil právnemu
zástupcovi žalobcu, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje nakoľko nespĺňa náležitosti v
zmysle zákona. S poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol. Rovnako
sa na pojednávanie nedostavil ani žalovaný, ktorý ospravedlnil neúčasť a vyjadril súhlas s prejednaním
a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti písomným ospravedlnením doručeným súdu 26.6.2015. Súd

konštatoval, že účastníci konania boli riadne a na čas predvolaní na pojednávanie, doručenie mali riadne
a na čas vykázané.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon

upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Žalobca vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 9C
104/2012 sa domáhal plnenia náhrady škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako

bola bližšie vyšpecifikovaná v samostatných nárokoch uplatňovaných v pôvodnom konaní. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení že k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-
dňovej lehoty. Žalobca v návrhu uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
platných v dobe od 1.2.2002 do 31.5.2010 exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými

titulmi, preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutierozhodcovskéhosúdualeboexekučnýmtitulombolanapr.notárskazápisnica.Vexekučnýmkonaniach vedených podľa procesných pravidiel účinných od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel
medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená

iba vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, avšak žalobca disponoval exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov,
na ktoré sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala.
Len v období od 1.6.2011 už 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatila v prípade ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) nadobudol
účinnosť 1.7.2002. V § 35 zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2005 za exekučné tituly v § 41 ods. 1 a
2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy nedoplatkov
a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na základe
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba,

povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťousúhlasila.Ajkeďrozhodcovskýrozsudokustanovenie§41ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení účinnom od 1.2.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval od 1.7.2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďže zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní priznával rozhodcovskému súdu s účinnosťou

od 1.7.2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15-tich dní od doručenia tejto
žiadosti, pretože až účinnosťou od 1.6.2010 bola v § 44 ods. 2 EP zakotvená výnimka, že lehota
15-tich dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2, písm. c/ a d/. Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 v § 41 ods. 2, písm. c/ za
exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d/ vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z. účinná od 1.6.2011 podľa dôvodovej správy k tomuto

zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2, písm. d/ iba odstraňuje rozporný výklad §
41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií
sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z tohto vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 1.7.2002. V období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať

poverenie rozhodnúť do 15-tich dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej pokiaľ chcel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť už nebol viazaný
lehotou 15-tich dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere, že lehote
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II ÚS 520/2012
zo dňa 10.7.2013, sp. zn. II ÚS 248/2013 zo dňa 25.4.2013 alebo sp. zn. II ÚS 112/2013 zo dňa
13.2.2013).

Ako vyplynulo z pripojených exekučných spisov jednoznačne vyplýva, že vo väčšine exekučných konaní
je o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté v zákonnej
15-dňovej lehote. Je však potrebné skonštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o
udelenie poverenia je zo strany súdu považovaná za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súlad s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len vočiosobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 EP). V § 44 ods. 2 EP je zvýraznená zodpovednosť

exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na
vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi
skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé,
že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu,

neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu
predloženého rozhodcovského rozsudku a bol oprávnený exekučný súd vyžiadať si od účastníkov
konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú
podľa posúdenia súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Tak bolo aj
v prípade ôsmych exekučných konaní kedy nebolo vydané poverenie v 15-dňovej lehote. Navyše
sa jednalo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde súd robil úkony smerujúce

k objasneniu rozpornosti listín predložených účastníkmi konania. Vzhľadom k tomu súd konštatoval,
že o žiadostiach súdneho exekútora nebolo rozhodované so zbytočnými prieťahmi a ani v jednom
exekučnom spise nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť ako konanie s prieťahmi a nesprávny
úradný postup preukázaný zo strany exekučného súdu nebol. Ak teda nebol preukázaný prvý základný
predpoklad vzniku škody a to žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup nebolo potrebné skúmať ďalej

existenciu ďalších predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a náhradu nemajetkovej ujmy v
zmysle žalobného návrhu žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t.j. nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v súlade so zásadou hospodárnosti sa súd preto ďalej nezaoberal
nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Navyše ohľadne žalobcu tvrdeného prieťahu sa

neviedlo tak ako je na to poukazované ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu
pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a
nerozhodoval ani Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva. Súd z týchto dôvodov žalobu v
celom rozsahu zamietol.

V závere žaloby žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že neboli splnené dôvody pre postup v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie
medzitýmnymrozsudkomozodpovednostižalovanéhozaškodu,ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľko
súd po prehodnotení a oboznámení sa so žalobami a exekučnými spismi dospel k záveru, že nie sú dané

dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom už na vyššie konštatované. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že bolo rozhodnuté rozsudkom a preto nie je potrebné rozhodovať zvlášť o návrhu
žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania
nebola priznaná, nakoľko nepožadoval náhradu žiadnych trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).