Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413204214
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413204214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11. 6. 2014 č.k. 8C/83/2013 - 48, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. 8C/83/2013 - 48 žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu

trov konania.. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady majetkovej
škody 1.509,64 eur a nemajetkovej ujmy 301,93 eur titulom porušenia povinnosti exekučným Okresným
súdom Poprad, pokiaľ nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia žiadosti. Súd bol bezdôvodne nečinný po dobu
171 dní, preto žalobca uplatňuje právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
a to v dôsledku prieťahov v súdnom konaní. V ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995
Z.z. je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na vydanie poverenia do 15 dní od

jeho doručenia. Napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadoval
si takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodoval exekučný súd bez prieťahov. Rozhodol o žiadosti
na udelenie poverenia až po 171 dňoch od podania žiadosti. Takýto postup súdu je v rozpore s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je ničím neospravedlniteľný, pričom nesprávny postup ohrozil legitímne
očakávanie spoločnosti, že dôjde k vymoženiu jej oprávnenej pohľadávky. Majetková škoda 1.509,64 eur
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu a čo sa týka nemajetkovej ujmy, tá predstavuje 20 % z uplatnenej istiny.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému návrhu žiadala žalobu zamietnuť. Prvé žiadosti na predbežné
prerokovanie návrhu boli doručené žalovanej 23. 4. 2012, pričom žalobca pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. podal žaloby na súd 27. 9. 2012. Žalobca sám
zmaril možnosť predbežného prerokovania návrhu.Ak žalobca požaduje náhradu za nesprávny úradný postup, resp. že tu existuje nezákonné rozhodnutie,
tak v prvom rade je potrebné vychádzať z toho, že Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. v § 44 ods.
2 uvádza 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia, ak súd takéto poverenie vydá. Exekučný poriadok

ale s 15-dňovou lehotou vytvára výraznú prekážku na objektívne posúdenie exekučného titulu vo
vykonávacom konaní, pričom z úradnej moci musí podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní preskúmavať aj rozhodcovský rozsudok ako titul, ktorý je základom vedenia
exekúcie pre žalobcu ako oprávneného.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ak sa uplatňuje nárok na náhradu škody, tak musí sa preukázať

aj existencia prieťahov v súdnom konaní. Žalovaná vznáša námietku premlčania.

Podľa obsahu spisu súd zistil, že na Okresnom súde Poprad bola vedená exekúcia žalobcu ako
oprávneného proti povinnému Y. O., pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom v Bratislave. Uznesením z 28.7.2011
exekučný súd exekúciu zastavil, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 8. 2011.

Žalobca svoj nárok opiera o § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., že štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, a to nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. V ust. 9 ods.
1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. rieši zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť orgánu verejnej moci a
zbytočné prieťahy v konaní. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk a

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková
ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Pri hodnotení nároku žalobcu sa vychádza z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto veta neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
v žiadosti alebo návrhu alebo titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Exekučný poriadok dáva procesnú lehotu 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálny prieskum
súladu exekučného titulu so zákonom je zákonná povinnosť jednak podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, tak vyplýva z Exekučného poriadku, kde súdy z úradnej moci v spotrebiteľských
zmluvách majú preskúmavať obsah titulu a záväzky pre spotrebiteľa. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa

iniciovala na súdoch stovky exekučných vecí v typovo obdobných nárokoch a aj Nález Ústavného súdu
SR III.ÚS 250/2012 - 39 zo dňa 10. 7. 2013 reagoval na túto iniciatívu žalobcu a zaťaženosť súdov,
ktorá do určitej miery ospravedlňujú prieťahy v súdnom konaní. Súd poukazuje na to, že nesprávny
úradný postup sám o sebe ešte nepredstavuje škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. Majetková ujma, ktorá sa odškodňuje podľa zák. č. 514/2003 Z.z. bude iba vtedy, ak

by takýto nesprávny úradný postup mal dopad na majetkovú sféru účastníka. Preto aj škodu a ušlý
zisk treba definovať z hľadiska Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že
obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok
vrátane predmetnej pohľadávky prostredníctvom informačného systému, tak náklady na udržiavanie
informačného systému všeobecne aj v súvislosti so správou tejto konkrétnej pohľadávky nemôžu byť

hodnotené ako náhrada škody. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie majetkovej
škody a škodou nemôže byť preukázovanie nákladov na správu a udržiavanie informačného systému,
ktorý musí udržiavať tak či tak pri správe svojich pohľadávok. Preto takémuto nároku nemôže byť
vyhovené a súd žalobu zamietol.Čo sa týka námietky, že vec nebola predbežne prerokovaná na Ministerstve spravodlivosti SR, tak
predbežné prerokovanie nemusí byť hmotnoprávnou podmienkou k úspešnosti žaloby a nesplnenie tejto
podmienky nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR. Keď žalobca

nepreukázal vznik škody a nie je ani daná objektívna zodpovednosť žalovanej, potom súd nárok žalobcu
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na
náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie

novouprávnouúpravouobsiahnutouv§9ods.2zák.č.514/2003Z.z.Niejemožné,abysúdintepretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastával názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,

kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany zákonného práva
na spravodlivý súdny proces je neakceptovateľný. Súdu neprislúcha právo polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať právne právo a akékoľvek právo de

lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.
Naviac Súdny dvor v Štrasburgu judikoval, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj
vtedy, ak súd koná náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom
ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom nevybavenej súdnej agendy. Dohovor zaväzuje zmluvné strany,
aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc

aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Odvolateľ vytýka súdu, že nepoužil pri rozhodovaní znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nebol oboznámený obsah tohto znaleckého posudku,
takže nebolo vykonané dokazovanie. Ďalej sa vytýka to, že bol podaný návrh na prerušenie konania z
dôvodu ústavnej sťažnosti, čo je dôvod na prerušenie konania. Žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého

stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutieazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a

k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd z úradnej moci
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku má právo skúmať žiadosť o udelenie poverenia, čo limituje
15-dňovou lehotou na udelenie poverenia pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je
oprávnený preskúmať žiadosť o udelenie poverenia a platí 15-dňová lehota len pre prípady vyhovenia

návrhu na poverenie súdnemu exekútorovi, tak Exekučný poriadok nad druhej strane neuvádza žiadnu
lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je
stanovená pre prípad, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutie o nevyhovení návrhu súdnemu exekútorovi naudelenie poverenia, nie je porušením práva oprávneného. Keď Exekučný poriadok nestanovuje 15-
dňovú lehotu aj na zamietnutie žiadosti, aj keď sa žalobca domnieva že aj v takomto prípade platí
15-dňová lehota, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutie urobením úkonu v

zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. a následne riešiť právo žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Keďže táto podmienka nároku na náhradu škody nie je osvedčená, potom rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanej, že nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti

za nesprávny úradný postup zadefinovaný v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Nebolo konštatované
porušenie práva v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, a to rozhodnutím Ústavného súdu SR
či disciplinárnym konaním predsedu okresného súdu. Všeobecné súdy nie sú oprávnené v tomto
konaní posudzovať úkony v súdnom konaní iným súdom. Nie je daná právomoc všeobecných súdov
preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/3003
Z.z., pretože na to je oprávnený ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti alebo predseda okresného

súdu v prípadoch disciplinárnych konaní. Ak kompetentný orgán nezistil nesprávny úradný postup, nie
je možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu aj vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, ktorú predstavuje istina s príslušenstvom, ktorú
už nemôže viac získať v súdnom konaní. Nemajetková ujma predstavuje 20 % z tejto istiny s
príslušenstvom. Keď žalobca odkazuje svoj nárok a jeho výšku na znalecký posudok č. 1/2014, tak

tento je možné považovať len za ďalší z dôkazov predkladaných žalobcom v konaní, pričom údaje z
tohto znaleckého posudku nie sú verifikovateľné, keďže znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých
navrhovateľom. Znalecký posudok je bez významu aj vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil
neúspech v exekučnom konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu a exekúcia bola
zastavená.Nárokynanáhraduškodysúskôrhypotetické,pričomžalobcanepreukázalpríčinnúsúvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným a vznikom konkrétnej škody. Žalobca tak
isto nepreukázal nárok na nemajetkovú ujmu a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude
dostatočným zadosťučinením a je potrebná peňažná náhrada. Tvrdenia postihu žalobcu nesprávnym
úradným postupom, zatiaľ nepreukázaným, stratu dôvery v spravodlivosť vytvára určitú povinnosť súdov
hodnotiť aj morálny aspekt, pretože žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je pochybná. Potom aj nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je pochybný, ak v pôvodnom konaní - vykonávacom konaní
nebol žalobca úspešný. Aj z toho dôvodu je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď
nárok žalobcu na náhradu škodu a nemajetkovej ujmy zamietol.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., tak ide o nepriamu
retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.

1. 2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého dôsledkom
sú sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárne konanie, ktoré by konštatoval Ústavný súd SR.
Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré sú predmetom
uplatneného nároku, nie je možné konštatovať ani nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na
uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. len

bližšie rieši otázku posúdenie nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného
postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred 1. 1. 2013. Aj táto námietka žalobcu v
odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože
o nich bolo rozhodnuté správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešný žalobca má povinnosť nahradiť

úspešnej žalovanej náhradu trov konania. Keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila, preto ani
okresný súd nemohol priznať žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná v odvolacom konaní
trovy nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, pretože

je to návrhové konanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).Žalobca v konaní vytýka neprerušenie súdneho konania pre položenie prejudiciálnej otázky, resp. začaté
súdne konanie na Ústavnom súde SR. V súdnom spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie
konania, preto o neexistujúcom návrhu žalobcu nemohol rozhodovať ani okresný súd. Odvolací súd

nevidí dôvod porušenia práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil konanie do doby rozhodnutia o
ústavnej sťažnosti žalobcu podanej na ústavný súd.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.