Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205302
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613205302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., Kubániho 16, Bratislava proti žalovaným: 1. M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 2. O. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1.rade Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 66, o zaplatenie 746,40
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 02. 09. 2014, č. k.

6C/310/2013-51 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 71,81 Eur a žalobca je
povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Trovy konania žalovaným nepriznal a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 213,89 Eur na účet
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bola
dňa 29. 09. 2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere s úverovým limitom 660 Eur. Žalovaná

v 2.rade vystupovala ako spoludlžník. Žalovaný v 1.rade sa zaviazal poskytnutý úver zaplatiť v 36-
mesačných splátkach po 37,47 Eur. Zo zmluvy je zrejmá zmluvná odmena, ktorá predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 899,28 Eur, predpokladaná RPMN
a priemerná RPMN za úver. Zmluva obsahuje tiež ročnú úrokovú sadzbu úveru 70,02 %. Z karty
žalovaného vyplýva nominálna výška úveru 1 348,92 Eur, poskytnutá čiastka 660 Eur, vyplatená čiastka
30. 09. 2010 561,79 Eur a splatených bolo 602,52 Eur s tým, že ostávalo doplatiť ešte 746,40 Eur. Je
zrejmé, že žalobca zosplatnil dlh k 02. 08. 2012 po tom, čo zistil, že žalovaný v 1.rade je k uvedenému

dňu v omeškaní s úhradou splátok č. 19, 20 a 21. Súd prvého stupňa vec právne posúdil poukazom
na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj § 3a, § 39 Občianskeho zákonníka. Z tabuľky
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk za rok 2010 súd prvého stupňa zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavoval úrok 11,04 % ročne. Z toho je zrejmé,že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako 6-násobne vyšší. Zdôraznil, že neprimerane vysoké
úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám
správania sa a vzájomných vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku,

sú teda v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v
spotrebiteľskom úvere viac ako 6-násobne, teda podstatne prevyšovala obvyklú mieru úrokov, je takéto
dojednanie podľa súdu prvého stupňa neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ. Úver sa
teda považuje za bezúročný. Žalobca poskytol žalovanému v 1.rade úver v sume 561,79 Eur, z ktorého
tento účastník zaplatil 602,52 Eur, a teda preplatil poskytnutý úver. Z neplatného zmluvného dojednania

nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovaným povinnosť plniť. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol
a o trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Namieta
nesprávnosť záverov súdu o bezúročnosti úveru, keď v tejto otázke nevychádzal súd z obsahu
zmluvy, ani z príslušnej právnej úpravy. Zdôrazňuje, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe

spotrebiteľskej zmluvy bola výslovne regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 OZ. V zákone bolo výslovne
určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd toto nerešpektoval.
Pritom porovnávanie s údajmi banky je samo o sebe nesprávne - banka si svoj zisk účtovala v
danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb, čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos

zapožičanie peňazí. Aj tam bol celý rad položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu zaplatiť.
Aj z toho dôvodu je porovnávanie súdu nesprávne a predčasné. Neobstojí tak záver súdu prvého
stupňa o absolútnej neplatnosti dojednaní z úveru, pokiaľ ide o úrok z omeškania pre rozpor s dobrými
mravmi. Súd pri posudzovaní otázky odplaty nepostupoval na základe príslušnej právnej normy. Pokiaľ
ide o konečnú splatnosť úveru, táto vyjadruje informáciu, kedy má byť úver uhradený a kedy dôjde k

zániku záväzku. Z materiálnej stránky ide teda o údaje obsahovo zhodné s údajom dátum splatnosti
poslednej splátky. Pretože pri splnení vyššie uvedeného, teda riadnom splnení záväzkov zo zmluvy, v
deň splatnosti poslednej splátky a jeho dodržaní dôjde k uhradeniu úveru. V zmysle týchto dôvodov
navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný v 1.rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý taktiež navrhol rozsudok ako správny potvrdiť
a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie žalobcu, že zmluva o revolvingovom úvere
je uzatvorená na dobu neurčitú je správne iba za určitých okolností. Touto zmluvou nevzniká revolving
automaticky, ale až po určitom čase, čo je uvedené v čl. 4 zmluvnými stranami v nepodpísaných
všeobecných obchodných podmienkach. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok

úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá
právo. Už bolo v rozhodnutiach súdu konštatované, že nerozčlenenie splátok v zmluvách žalobcu vedie
k bezúročnosti úveru. Taktiež zdôrazňuje, že je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide
o povinnosť žalobcu zaplatiť vzniknuté trovy konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 212 ods. 1, 2 O. s. p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 OZ v znení platnom k 29. 09. 2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
v ktorých je účastníkom spotrebiteľom, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust.§ 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili dňa 29. 09. 2010 zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru s tým, že úverový limit predstavoval 660 Eur, splatnosť úveru bola určená v 36
mesačnýchsplátkachpo37,47Eurstým,žecelkováčiastka,ktorúdlžníkmusízaplatiťplusúrokyzacelú
dobučerpaniaúveru,predstavovalasumu1348,92Eur.PredpokladanáRPMNzaúverbolastanovenáv
rozsahu 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru v percentách predstavovala 70,02 % a priemerná RPMN
za úver tvorila 47,39 %. Reálne vyplatená čiastka v prospech žalovaného v 1.rade predstavovala sumu

561,79 Eur, z ktorých bolo splatené 602,52 Eur s tým, že predmetom konania ostala neuhradená časť
vo výške 746,40 Eur (1 348,92 Eur - 602,52 Eur).

Je možné konštatovať, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1.rade úver na zariadenie
domácnosti.

Podľaust.§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Vo
všeobecnosti v tejto súvislosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho
úkonu podľa ust.§ 39 OZ.

Nedá sa stotožniť s tvrdením žalobcu ohľadom skutočnosti, že ust.§ 53 ods. 6 OZ vylučuje aplikáciu
ust.§ 3 OZ v otázke výšky odplaty. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle
požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali aj údaje

od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto
možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí
vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac
sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods. 1 OZ.

Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí
bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie
poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v ťaživej situácií poskytoval

veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je takávýška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú tiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu

mieru rizika môžu akceptovať aj vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru
bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru podľa zistení súdu prvého stupňa takmer 6-násobne
prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu 11,04 % ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov
alebopôžičiek.Dohodnutáúrokovámieratedapodstatneprevyšujeobvyklúúrokovúmieru,apretozáver
oneplatnostidojednaniaoúrokochprerozporsdobrýmimravmijepodľaust.§39OZopodstatnenýamá

oporuvovykonanomdokazovaníatútoskutočnosťsúdprvéhostupňasprávnezohľadnilprirozhodovaní
v danej právnej veci.

Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách konania
vedľajšieho účastníka, a to v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní
vzniklo žalovaným právo na náhradu trov, avšak tieto trovy uplatnené neboli a rovnako vedľajší účastník
vystupujúci v konaní na strane žalovaných má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny

právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust.§ 93 ods. 4
O. s. p., pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého
si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Pokiaľ ide o výšku trov vedľajšieho
účastníka, táto bola súdom prvého stupňa určená správnym spôsobom.

Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust.§ 219
ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalovaným v tomto konaní trovy nevznikli. Podľa zásady úspechu v odvolacom konaní patrí náhrada

trov aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si ich uplatnil za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie sa k
odvolaniu žalobcu listom zo dňa 18. 02. 2015. Za tento úkon právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka odmena vo výške 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál v sume 8,39 Eur (§ 16 ods. 3
citovanej vyhlášky) a celková výška trov odvolacieho konania po pripočítaní 20 % DPH dosahuje sumu

71,81 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.