Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414208667
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414208667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/1, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni:
X. I., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XX, Ž., v konaní o zmenkové plnenie, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 167,- € spolu so 6 %
ročným úrokom zo zmenkovej sumy, a to:
zo sumy 307,- € od 15.04.2011 do 11.04.2012, čo predstavuje sumu 18,37 €,
zo sumy 297,- € od 12.04.2012 do 20.05.2012 čo predstavuje sumu 1,90 €,

zo sumy 287,- € od 21.05.2012 do 19.06.2012 čo predstavuje sumu 1,42 €,
zo sumy 277,- € od 20.06.2012 do 19.07.2012 čo predstavuje sumu 1,37 €,
zo sumy 267,- € od 20.07.2012 do 20.08.2012 čo predstavuje sumu 1,40 €,
zo sumy 257,- € od 21.08.2012 do 27.09.2012 čo predstavuje sumu 1,61 €,
zo sumy 247,- € od 28.09.2012 do 18.10.2012 čo predstavuje sumu 0,85 €,
zo sumy 237,- € od 19.10.2012 do 19.12.2012 čo predstavuje sumu 2,42 €,
zo sumy 227,- € od 20.12.2012 do 20.01.2013 čo predstavuje sumu 1,19 €,

zo sumy 217,- € od 21.01.2013 do 19.03.2013 čo predstavuje sumu 2,07 €,
zo sumy 207,- € od 20.03.2013 do 22.05.2013 čo predstavuje sumu 2,18 €,
zo sumy 197,- € od 23.05.2013 do 07.07.2013 čo predstavuje sumu 1,49 €,
zo sumy 187,- € od 08.07.2013 do 19.08.2013 čo predstavuje sumu 1,32 €,
zo sumy 177,- € od 20.08.2013 do 22.09.2013 čo predstavuje sumu 0,99 €,
zo sumy 167,- € od 23.09.2013 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda sumu 1,02 €, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € mesačne splatných
vždy do 15 - teho dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou 15 - teho dňa v mesiaci

nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 navrhovateľ na vzorom tlačive A podľa čl. 4 bodu

1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči odporkyni
zmenkovú pohľadávku vo výške 167,- € s príslušenstvom (pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25
% denne zo súm uvedených v tomto tlačive, úroku 6 % ročne zo súm uvedených v tlačive a zmenkovejodmeny v sume 1,02 €) a trovy konania. Poukázal v podstate na to, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv z pripojenej zmenky, ktorú odporkyňa vystavila dňa 02.04.2009 na zmenkovú sumu
307,- € a v ktorej sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 30.01.2011, pričom ide

o vistazmenku s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez
protestu“. Indosant predložil zmenku na platenie, no odporkyňa ako vystaviteľka doteraz zaplatila na
zmenkovú sumu iba čiastku 140,- €.

Po vyriešení otázky príslušnosti tunajšieho súdu na konanie v tejto veci uznesením Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 03.06.2014 sp. zn. 41Ncb/15/2014, tunajší súd zaslal odporkyni podľa čl. 5 bodu
2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a prílohami, ktoré táto prevzala dňa 19.09.2014.
Odporkyňa v odpovedi neakceptovala pohľadávku poukazujúc na to, že nevie čítať ani písať, iba sa
podpísať a aj predmetné tlačivo jej pomáhala vypísať nevesta. Odpoveď odporkyne súd následne zaslal
navrhovateľovi, ktorého právny zástupca ju prevzal dňa 15.06.2015.

Podľa § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku súd považoval za nevyhnutné oboznámiť
sporové strany s právnym posúdením veci v záujme predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu a preto aj
vzhľadom na obranu odporkyne nariadil pojednávanie (na deň 23.06.2015) na prejednanie veci v súlade
s čl. 5 bod 1 Nariadenia.

Vo veci súd rozhodol s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorého právny zástupca prevzal predvolanie dňa 15.06.2015 s tým, že odročiť
pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal.

Z výsluchu odporkyne a navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavila odporkyňa v

Žarnovici dňa 02.04.2009 na zmenkovú sumu 307,- €. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie,
že uvedenú sumu odporkyňa zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..
Zmenka obsahuje dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 30.01.2011, doložku „bez protestu“
a doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené
sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý

text zmenkovej listiny je krytý podpisom odporkyne ako vystaviteľky, nad ktorým sa nachádzajú jej
identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola
zmenka spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad navrhovateľa.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového

zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,

platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. §
75 zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkovýašekovýzákonnesankcionujeneplatnosťou,pretožepodľaust.§76ods.1a2zmenkovéhoa

šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú
na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 zmenkového a
šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporkyňou. Zmenka
bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) navrhovateľovi, ktorý tým nadobudolvšetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a ktorý je tak jej oprávneným
majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Navrhovateľ ako oprávnený majiteľ sa preto
dôvodne domáhal voči odporkyni ako vystaviteľke zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej zmenkovej

sumy 167,- € s úrokmi vo výške 6 % tak ako sú tieto špecifikované vo výroku rozsudku ako aj zmenkovej
odmeny. Tieto nároky navrhovateľa sú dané podľa § 43 ods. 1 zmenkového a šekového zákona,
podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti
vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona platí, že majiteľ môže postihom
žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy a 4.
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Odporkyňa síce na pojednávaní predložila poštové poukážky o viacerých platbách, no išlo o peňažné
prostriedky poukazované predchádzajúcemu majiteľovi zmenky spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a na ich
úhradu súd nemohol prihliadať podľa § 17 zmenkového a šekového zákona určujúceho, že ten kto je

žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka. Nebolo totiž nijako preukázané, že by navrhovateľ ako súčasný majiteľ zmenky vedome
konal na škodu odporkyne ako dlžníčky. Rovnako nebola dôvodnou ani obrana odporkyne o tom, že
si pôžičku zo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nebrala ona ale jej nevesta, nakoľko v danom prípade

navrhovateľ neuplatnil nárok zo zmluvy ale zo zmenky a svoj podpis na nej odporkyňa pred súdom
potvrdila. V tejto súvislosti možno už len dodať, že nebola preukázaná ani zmenečná nespôsobilosť
odporkyne k podpisu na zmenke, lebo z jej prejavu na pojednávaní vyplynulo, že s obsahom zmenky
sa oboznámila prostredníctvom svojej nevesty a zmenku sama podpísala (§ 40 ods. 6 Občianskeho
zákonníka).

Navrhovateľovi prisúdené plnenie súd povolil zaplatiť odporkyni vzhľadom na jej dôchodkový vek v
pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok podľa § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, kedy výška mesačnej splátky 20 € predstavuje dvojnásobok mesačnej splátky
poukazovanej odporkyňou predchádzajúcemu majiteľovi zmenky a zohľadňuje aj záujem navrhovateľa

na úhrade pohľadávky v primeranej dobe.

Súd však vo zvyšku zamietol návrh pokiaľ išlo o navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne zo
súm špecifikovaných v navrhovateľom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky zmenkový a šekový
zákon síce umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona), no takáto

úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným
zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť
zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,

pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje
definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i
súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané

nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s
týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok
vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne

dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje Národná banka
Slovenska (), v roku 2009, v ktorom bola zmenka vystavená a aj v roku
2011,vktoromjestanovenýzačiatokúročenia,najvyššiapriemernáúrokovámieraprinovýchúverochsa
pohybovala na úrovni okolo 15 % ročne a menej (presne 15,0209 % ročne v mesiaci november 2009 pri

spotrebiteľských a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov, priemer v tomto
segmente za rok 2009 predstavoval sadzbu 13,88 % ročne, za rok 2010 sadzbu 13,69 % ročne a za rok
2011 sadzbu 13,54 % ročne ). Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda šesťnásobne
najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná úroková miera vsegmentedomácnostípohybovalaokolo7,0%ročne)prispotrebiteľskýchúveroch,jepodľanázorusúdu
vrozporespravidlamimorálnehocharakteruatýmvrozporesdobrýmimravmi.Svojouneprimeranosťou
totiž podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu

za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke je potom podľa § 39
a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok odporkyne zaplatiť
navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa bola

úspešná v prevažnej časti (len nepriznané kapitalizované úroky 0,25 % denne predstavovali približne
630,- € plus úroky 0,25 % denne zo sumy 167,- € od 23.09.2013 do vyhlásenia rozsudku, čo je približne
266,- €) v porovnaní s úspechom navrhovateľa v sume neprevyšujúcej 227,- € (istina + odmena + úroky
6 % počítané do dňa vyhlásenia rozsudku). Nakoľko odporkyňa náhradu trov konania nepožadovala,
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.