Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/58/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208826
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714208826.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému W. H.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H., C. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR, t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, o zaplatenie
724,13 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2014 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie
dlžnej istiny s príslušenstvom a trovami konania. Aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom dňa 28.3.2013. Právny predchodca žalobcu mal uzatvorenú so žalovaným zmluvu
o zriadení bežného účtu, na ktorom poskytol v prospech žalovaného úver vo forme povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaným a
prekročením limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k
vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní ako viac ako päť
dní čím nastal prípad porušenia v zmysle článku 14, bod 1 obchodných podmienok. V zmysle článku 8,
bod 4, písm. a/ obchodných podmienok v spojení s ustanovením článku 14, bod 2 vyhlásil žalobca ku
dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného pod č. 0404316984/0900 v celkovej
sume 918,02 €, ktorá pozostávala z istiny rovnajúcej sa výške prečerpania 724,13 €, úrokov v sume
122,59 € a poplatkov v sume 71,30 €. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky do 8.10.2013.
Keďže žalovaný na výzvy nereagoval, dňom nasledujúcim, t.j. od 9.10.2013 bol v omeškaní.

Šetrením v registri pobytu obyvateľstva ako aj v sociálnej poisťovni sa nepodarilo zistiť adresu,
na ktorej sa v súčasnosti žalovaný zdržiava. Rovnako sa nepodarilo zistiť ani zamestnávateľa
žalovaného prostredníctvom ktorého by mohla byť zásielka súdu doručená. Z tohto dôvodu súd
ustanovil žalovanému opatrovníka s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho
poriadku. Opatrovník bol na pojednávanie riadne a na čas predvolaný. Neúčasť neospravedlnil, k
návrhu sa nevyjadril. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti účastníkov konania.

Žalobca k žalobe pripojil špecifikáciu odovzdanej pohľadávky vystavenú Slovenskou sporiteľňou,
pobočka Zvolen, Obchodná 2/OM, názov produktu pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte FO,
číslo účtu: 0404316984, pôvodné číslo účtu 071616435 na meno W. H., z ktorého sa zisťuje, že istina
celkom predstavuje 724,13 €, príslušenstvo pohľadávky celkom 193,89 €.

Súčasťou žaloby je zmluva o sporožírovom účte č. 2101620-419/0900 s nečitateľným špecifickým
symbolom, z ktorej sa zisťuje, že Slovenská sporiteľňa a žalovaný uzavreli uvedenú zmluvu podľa
ustanovení § 708 - 715 Obchodného zákonníka. Uvedenou zmluvou sa sporiteľňa zaviazala zriadiť
dňom podpísania tejto zmluvy klientovi sporožírový účet vedený v slovenských korunách. Účet je vedený
formou bežného účtu a je určený na ukladanie peňažných prostriedkov a realizáciu bezhotovostného
platobného styku. Účet slúži len pre osobné potreby klienta a nemožno ho použiť pre podnikateľskú
činnosť. Podľa bodu 4 výber z účtu môže klient realizovať v hotovosti, výberovým pokladničným
dokladom, šekom v pobočkách sporiteľne a v pobočkách komerčných bánk na území SR alebo
bankomatovou kartou v bankomatoch sporiteľne a bezhotovostne jednorázovým príkazom na úhradu,
trvalým príkazom na úhradu, súhlasom na automaticky overované inkaso vystavením šeku alebo
použitím bankomatovej karty na úhradu za tovar a služby vo vybraných organizáciách, s ktorými má
sporiteľňa uzavreté zmluvy. Podľa bodu 9 sporiteľňa nie je povinná realizovať príkaz, ktorý nie je
krytý finančnými prostriedkami na účte. Ak sporiteľňa realizuje príkaz, ktorý nie je krytý dostatočným
vkladom na účte uhradí si svoju pohľadávku zo súm, ktoré na účet prídu bez ďalšieho príkazu klienta.
Debetný zostatok na účte úrokuje sporiteľňa úrokovou sadzbou stanovenou vyhlásenými obchodnými
podmienkami. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú dňa 26.6.1996. Následne bol uzavretý dodatok
č. 1 ku zmluve o bežnom účte č. 0071616435/0900 medzi účastníkmi konania. Podľa článku 1 banka
a majiteľ účtu uzatvorili dňa 20.10.1992 zmluvu o bežnom účte 0071616435/0900. Zmluvné strany sa
dohodli na tomto znení zmluvy, ktoré nahrádza pôvodné znenie v celom rozsahu. Predmetom zmluvy
je zriadenie účtu bankou pre majiteľa, mena v slovenských korunách, pripisovanie úrokov. Ďalej bolo
dohodnuté periodicita, spôsob a forma uhrádzania poplatkov na výpise ako aj korešpondenčná adresa,
všeobecné obchodné podmienky a odvolávka na všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s
účinnosťou od 1.8.2002. Dodatok č. 1 ku zmluve o bežnom účte č. 0071616435/0900 uzavretej dňa
20.10.1992 bol podpísaný 24.11.2004.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 5.4.2013 oznámila
Slovenská sporiteľňa žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 28.3.2013 vo výške 918,02 €
z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby č. úveru 404316984.

Žalobca dňa 1.10.2013 oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 30.9.2013 a vyzval
žalovaného na úhradu do 8.10.2013. Súčasťou vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti je aj doručenka o
zasielaní oznámenia vrátená späť: adresát neznámy.

Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.1.2014 vyzval žalobca cestou právneho
zástupcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Súčasne pripojil podací hárok z Pošty Banská Bystrica.

Na výzvu súdu doložil žalobca do spisu obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnych klientov a mikropodnikateľom, kde sú upravené
aj podmienky povoleného prečerpania. Z uvedených všeobecných obchodných podmienok sa zisťuje, že
tieto nadobúdajú účinnosť dňom 1.7.2007. Následne opätovne na výzvu súdu doložil totožné obchodné
podmienky s účinnosťou od 1.7.2007.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 26033/B bolo zistené,
že žalobca je zapísaný v obchodnom registri od 22.9.2005 so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO:
35831154 pod uvedeným obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. s dňom zápisu 15.2.2002 a
predmetom činnosti sprostredkovateľská činnosť, reklamná a propagačná činnosť, forfaiting a factoring,
činnosť organizačných a ekonomických poradcov, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, leasingová
činnosť, sprostredkovanie kúpy predaja a prenájmu nehnuteľností, kúpa tovaru na účely jeho predaja

konečnému spotrebiteľovi, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti a činnosť
agentúry dočasného zamestnávania.

Na výzvy zo strany súdu žalobca oznámil písomnými podaniami zo dňa 18.5.2015 a 24.6.2015, že
pohľadávka uplatnená v konaní predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym
predchodcom formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Právny
predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme
povoleného prečerpania ako doplnkového produktu banky k bežnému účtu a to do výšky 663,88 €.
Žalovaná pohľadávka predstavuje debetný stav na účte žalovaného. Súčasne pripojil výpisy z účtu
žalovaného spolu s prehľadom, z ktorého vyplýva, že dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného
prečerpania finančných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu. Súčasne odpovedal
žalobca aj na postup v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, kde poukazoval
na to, že okrem jazykového výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je nevyhnutné
pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu
brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody
neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 242/07). V tejto súvislosti k § 92 ods. 8 Zákona o bankách považoval za potrebné uviesť, že zákon o
bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach
za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia
zákona je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku.
Súčasne pripojil žalobca k odpovedi aj výzvu Slovenskej sporiteľne zo dňa 7.7.2011 adresovanú
žalovanému k zmluve o bežnom účte č. zmluvy 71616435, dátum uzatvorenia zmluvy 24.11.2004, kde
Slovenská sporiteľňa ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy oznámila žalovanému
nesplácanie predmetnej pohľadávky ku dňu 30.6.2011 vo výške 748,53 €. Zároveň vyzvala žalovaného
na úhradu do 10-tich dní a následne v prípade neuhradenia pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej
pohľadávky do mandátnej správy tretej osoby.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods 4 tohto zákonného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v znení do 31.7.2005 zmluvou o
bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na
uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasledujúce).

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca sa domáha vyplatenia čiastky 724,13 €
s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom
žalobcu a to formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného. Následne
doložil k žalobe jednak zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 26.6.1996 č. 2101620-419/0900, ktorou
zriadil právny predchodca žalobcu žalovanému sporožírový účet za podmienok určených bližšie
v zmluve o sporožírovom účte a následne pripojil dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte č.
0071616435/0900 a jedná sa o dodatok k zmluve o bežnom účte č. 0071616435 zo dňa 20.10.1992,
ktorá mala byť medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená. Uvedenú zmluvu o
bežnom účte č. 0071616435/0900 uzavretú dňa 20.10.1992 k žalobe však nepripojil a preto nie je zrejmé
či bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté povolené prečerpanie a za akých podmienok tak ako to
má na mysli ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka platného ku dňu podpísania jednak zmluvy
o bežnom účte, prípadne dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte. Žalobca sa odvoláva v žalobe na
obchodné podmienky s tým, že doložil do spisu aj po výzve obchodné podmienky účinné od 1.7.2007.
Zmluva o bežnom účte bola uzatvorená 20.10.1992. Následne dodatok č. 1 24.11.2004. To znamená,
že ešte skôr než boli účinné obchodné podmienky, ktoré aj po výzve súdu opätovne žalobca k žalobe
pripojil. Vzhľadom k uvedenému nie je zrejmé čo je predmetom konania, z čoho pozostáva dlžná
istina a či vôbec vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na priznanie uvedenej čiastky. Navyše
aj v zmysle výzvy doloženej do spisu zo Slovenskej sporiteľni zo dňa 7.7.2011 sa jedná o výzvu
k zmluve o bežnom účte, č. účtu: 71616435, dátum uzavretia zmluvy 24.11.2014. Uvedená výzva
korešponduje s dodatkom č. 1 k zmluve o bežnom účte, ktorá však absentuje a nie je doložená do
spisu. Z dodatku č. 1 nevyplýva dohoda v zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka v tom
čase účinného a nie sú doložené ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré by upravovali nepovolené
prečerpanie, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok vzhľadom na vyjadrenie, z ktorého
vyplýva, že predmetná pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému
právnym predchodcom formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného.
To či mal žalobca povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte preukázané nebolo a tým
absentuje aj zákonná podmienka pre takýto postup. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Navyše je otázne, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky vzhľadom k tomu, že žalobca
nedoložil zmluvu o postúpení pohľadávky a teda nie je zrejmé aká pohľadávka, v akom rozsahu a z
ktorého úveru mala byť postúpená a bola predmetom postúpenia. Samotné oznámenie o postúpení
pohľadávky doložené do spisu nepreukazuje to, či bola platne postúpená pohľadávka, v akom rozsahu
a z ktorého úveru. Navyše žalobca sa bráni v zmysle výzvy a s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8
Zákona o bankách, že mala Slovenská sporiteľňa právo postúpiť pohľadávky, pretože v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia sa jedná len o povinnosť mlčanlivosti, resp. zachovávania bankového tajomstva.
Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách podľa názoru súdu vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. O tomto svedčí aj dôvodná
správa k tomuto ustanoveniu (predtým išlo o § 92 ods. 7 Zákona o bankách), kde sa doslova uvádza:
„V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o
bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.3.2013 nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti a nebol splatným celý úver. Slovenská sporiteľňa teda nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru vrátane úrokov z nej v celosti inému subjektu a preto ak by doložil žalobca zmluvu
o postúpení pohľadávky súd by konštatoval neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že tu chýba aktívna, vecná legitimácia žalobcu na podanie
tejto žaloby a žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení, o ktoré v konaní
ide. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keď nebolo zrejmé z čoho vlastne uplatňovaná pohľadávka
vznikla žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu. Navyše neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce
opodstatnenosť samotného nároku uplatňovaného v tomto konaní, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si trovy
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).