Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244460
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: T. Q., A. F. XX,
W., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie náhrady škody 2.157,13 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/182/2011-537, zo dňa 20.11.2013 a proti uzneseniu tohto istého
súdu č.k. 10C/182/2011-563, zo dňa 15.1.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni
domáhala zaplatenia sumy X.XXX,XX eura s prísl. predstavujúcej náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou R. D.
Y. Z. (ďalej len "R." alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.
(ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odporkyni
náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1 písm. d), § 9 ods. 1, 2 zákona č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák. č. 514/2003
Z.z.), § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, keď
z obsahu návrhu mal za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľke členstvo v družstve zaniklo dňa 10.12.2010, ktorú skutočnosť mal preukázanú z
obsahu potvrdenia o zániku jej členstva v R. zo dňa XX.X.XXXX. V zmysle predmetného potvrdenia
družstvo navrhovateľke potvrdilo vznik nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu 2.157,13 eura.

Navrhovateľke pri vstupovaní do družstva bolo povedané, že nad jeho činnosťou vykonáva dohľad NBS,
čo bolo kritériom, že sa rozhodla investovať finančné prostriedky. Na základe schváleného Prospektu
investície Úradom pre finančný trh UTF -XXX/XXXX/SPI z 21.3.2002, právoplatným 28.3.2002, bolo
družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investíciebol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné
rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 2.6.2008 mal súd prvého stupňa preukázané založenie
zmluvného vzťahu medzi R. a obchodníkom s CP. Konštatoval, že predmetná zmluva bola obchodníkom

s CP vypovedaná listom z XX.X.XXXX s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone družstvo listom z
XX.X.XXXX požiadalo Národnú banku Slovenska (ďalej len „NBS“) o preskúmanie postupu obchodníka
s CP. V tomto čase družstvo však nepodalo žalobu voči obchodníkovi s CP o náhradu škody, ale žiadalo
NBS, aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za to, že do
1.6.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh, v súlade so zákonom č. 566/2001

Z.z. o cenných papieroch a investičných službách postupovali správne vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo
NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne
informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácii PDSI a to ani po tom, čo bolo vedené rokovanie so
štatutárom družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva a NBS dňa 24.8.2007.
Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti družstva mal súd prvého stupňa preukázaný
zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007. Družstvo NBS

dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov
v odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich
investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami
CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru R. narušenie tohto systému

by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné
vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym
spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,
ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. V odpovedi bolo
zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou

stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp.
narušeniu dôveryhodnosti družstiev. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až
listom doručeným dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP po tom, čo

mu obchodník s CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Súd prvého stupňa mal preukázané, že NBS
vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období
vyzvala družstvo listom z XX.X.XXXX, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku Prospektu investície
tak, aby mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná
časť Prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných dôkazov mal ďalej preukázané, že

PDSI predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov k Prospektu investície. Týmto bolo
začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom prerušené rozhodnutím OPK-XXXX/X-X/XXXX z XX.X.XXXX na čas, v ktorom družstvo bolo
povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty
na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK-XXXX/X-

X/XXXX z XX.X.XXXX konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k Prospektu investície zastavila.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo GUV-XXXX/XXXX z X.XX.XXXX,
právoplatným XX.XX.XXXX. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, za porušenie ustanovenia
§ 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127

ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Rozhodnutím ODT-XXXXX-
X/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS družstvu zakázala predaj majetkových
hodnôt, ale nezakázala mu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako
podnikateľskémusubjektunemala.NazákladezískanýchpoznatkovočinnostiPDSIakoajobchodníkas
CP,podalaNBSdňa27.7.2010orgánomčinnýmvtrestnomkonaníoznámenieopodozrenízospáchania

trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa
odboru boja proti korupcii č.k. ČVS: R.-XXX/BPK-B-XXXX zo XX.XX.XXXX, bolo dňa 10.8.2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zák.

č. 514/2003 Z.z., keď uviedol, že navrhovateľka bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradnýmpostupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bola členkou. Mal za to, že zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu musia byť splnené kumulatívne, bez ohľadu
na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Bol názoru, že

navrhovateľka nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k PDSI nesprávne úradne postupovala. Práve
naopak, v konaní mal za preukázané, že NBS až od účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách, t.j. od 1.6.2010, bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala a
ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v
rozpore s ustanoveniami zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Na
uvedenom základe súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala už prvú
z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS; preto sa v
konaní ďalej nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch
regulovaná len čiastočne v ustanovení § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č.

1060/2009 a EÚ č. XXXX/XXXX, smernice EÚ XXXX/XX/EÚ, ktorú podľa jej článku 66 ods.1 mali
členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.7.2013.
Skonštatoval, že prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zák. č. 203/2011
Z.z. o kolektívnom investovaní a zák. č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách.

Súd prvého stupňa vyhodnotil žalobu za predčasne podanú z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalá

členka družstva, ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom
družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4
Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva
alebo členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne

zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti
členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý
veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody
proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz,

nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva
môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak
porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu,
ktorú tým družstvu spôsobili. S ohľadom na uvedené vyvodil, že existencia pohľadávky navrhovateľky
na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom PDSI vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľka

domáhala náhrady škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka v konaní nepreukázala,
že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom družstva. Mal za to,
že skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke navrhovateľky ako veriteľa
voči subjektom družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci; túto škodu, za preukázania všetkých podmienok vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, však považoval za vzniknutú až okamihom, keď sa právo veriteľa na
plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný
postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,
ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,

že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľke vznikla škoda.
Navrhovateľka poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad
činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo
od nej, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a
obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní

plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svojepovinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky
nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné

dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -
obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný od
navrhovateľky. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa prípadný nesprávny úradný postup

NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal;
tento svoj záver odôvodnil tým, že na strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
obchodníkom s CP. V konaní mal ďalej za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
družstvom nezanedbala, keď PDSI bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami

§ 125 až 128 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V súlade s tým Úrad
pre finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods.
4 v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách), t.j.
či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť
údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány PDSI. Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo

v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. Prospekt investície mal podľa
zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť podľa § 128 ods.
1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). Uviedol, že
NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo

k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Mal za zrejmé, že Slovenská
republika ako štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti PDSI a jeho majetkovoprávnych
vzťahov, v ktorých má autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom čase
stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľka ako členka družstva (podnikateľského

subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden
vplyv, ale práve naopak, prostredníctvom členskej schôdze, ktorá je najvyšším orgánom družstva,
členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. A keďže navrhovateľka nepreukázala, že
realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, aby aktívne zasahovala do činnosti družstva

za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva,
súd prvého stupňa s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti návrh zamietol.

Vnapadnutomrozsudkusúdprvéhostupňaďalejzamietolnávrhnavrhovateľkynapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc, že
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľkou položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne

rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie je súdom, proti
rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z dôvodu, že si náhradu
trov konania neuplatnila, nakoľko jej trovy konania nevznikli.

Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky (vo veci

samej), podala odvolanie navrhovateľka a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody 2.157,13 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keďzákladným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala z garancie NBS ako

orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa
jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z
hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva

dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135
ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ale nie dohľad nad jeho
celkovou činnosťou posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohla o takto zúženom dohľade orgánu
dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Za obzvlášť

nepochopiteľný považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí
bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani
zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by
mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci

subjekt k dodržiavaniu zákona. Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie
informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa
§ 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným

subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa tvrdila opak; NBS
mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť
vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne
pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný dohľad zo strany
NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,

ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty
a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala na skutočnosť, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. M.
H., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti

portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to
spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j.
že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne
a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva
uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto

jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť,
CI REALITY, s.r.o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 %
dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch spoločnostiach bol
navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. S. A., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je

rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová spoločnosť a obchodníkom
s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP (v ktorom
konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne
pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch), ani po vydaní tohto
rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI,

pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala
porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-XXXXX-X/XXXX

(právoplatným dňa XX.X.XXXX) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva
PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je

družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006. Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až

v máji 2011 (zákazom činnosti).

Podľa navrhovateľky žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania
návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je
(podľa názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie vrátiť. Zák. č. 514/2003 Z.z.
nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa

regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej
žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky
zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby
právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa navrhovateľky znamenalo, že
občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť, je subsidiárna

voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Záverom v odvolaní poukázala na závery
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc
o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ním.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a
právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľka v konaní

nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody.
K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich
obsah.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej

sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávnyúradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Zák. č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta

tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že

až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo

dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej

doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zák.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,

napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej
právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až
130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to,

že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona
č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak
si toho navrhovateľka vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa

ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia družstva, nakoľko zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani

NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za
materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo
zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný
striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom
stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak

by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľky, ktorý však nemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že
nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom
zo zákona vyplývajú.Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov
a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s

CP obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné
PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako
klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie

je zaručená. Navrhovateľka si ako členka družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť (čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do
rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako

regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči

navrhovateľke.

Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konaniapreúspechnavrhovateľkyvkonaníprávnevýznamný,pretoženastranenavrhovateľkynemohlo
dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným

postupomNBS(pridohľadenadobchodníkomsCP)anipodľazák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch
a investičných službách a ani podľa zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže
navrhovateľka v rozhodnom období nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom
s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad
obchodníkom s CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľky,

o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS
k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-XXXX/X/XXXX,
ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa
20.8.2008, č. OPK-XXXX-X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a

následne rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, č. ODT-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s
CP povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu
spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci;
hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny

úradnýpostupniejemožnépovažovaťto,keďvýkladzákona,právneposúdenieveci,čiaplikáciazákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým

je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

V prejednávanej veci navyše v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k
speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že

v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto
je správny záver súdu prvého stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,

že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na
začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne účastníkom
súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 20.11.2013 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa

v zmysle § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným dokazovaním a
obsahom spisu. Uvedené znamená, že navrhovateľkou vytýkané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností
spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých

súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Napadnutým uznesením č.k. 10C/182/2011-563, zo dňa 20.12.2013, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s
poukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietala, že predmetom konania je nárok na
náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie
ktoré sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia
súdneho poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch,

teda aj poplatku uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec aj z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1.2006. Zákonom č. 273/2007 Z.z.,
s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku je
oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011
domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom
zo dňa 20.11.2013. Navrhovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 3.1.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,
dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku
dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podala navrhovateľka odvolanie po 1.10.2012, vznikla jej
povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom

v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej
sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od

seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Ak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku podané dňa 3.1.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219

ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.