Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Alena Paveleková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/222/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202350
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114202350.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s. Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o.,
Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47243279, proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený
JUDr. Igorom Šafrankom advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.471,86 eur
s prísl., takto
r o z h o d o l :
konanie v časti o zaplatenie 190 eur z a s t a v u j e ,
žalobu z a m i e t a ,
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu 259,62
eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29.1.2014 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy
1.471,86 eur spolu s úrokom vo výške 21,48 % ročne zo sumy 1.034,80 eur od 22.1.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
Svojužalobuodôvodniltým,žedňa25.1.2005uzatvorilžalobcaakoveriteľažalovanýakodlžníkúverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úverový rámec vo výške
1.700 eur, za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové
zmluvné podmienky. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver
v dohodnutej lehote nevrátil.
Žalobca dňa 27.9.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.101,39 eur spolu s
upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia do požadovaného termínu. Ku
dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 1.471,86 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 21.5.2014 doplnil žalobný návrh a poukázal na to, že dňa 1.11.2006
so žalovaným uzatvorili dodatok k zmluve o úvere, kde v bode II. bolo doplnené: „klient prevzal od
spoločnosti v súlade s úverovou zmluvou úverovú kartu ktorú, však dovtedy neaktivoval. Klient s
spoločnosťsatedadohodli,že súčasnáúverovákarta užnebudeklientomaktivovanáabudenahradená
novou kreditnou kartou, ktorej prevzatie klient potvrdzuje podpisom tohto dodatku. Na platnosť a
používanie kreditnej karty sa i naďalej vzťahujú všetky ustanovenia úverových podmienok, ktoré sa
vzťahovali na platnosť a používanie úverovej karty, pokiaľ nie je nižšie v tomto dodatku uvedené inak.
Súčasná metodická príručka, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť úverových podmienok a obsahovalapráva a povinnosti zmluvných strán pri používaní úverových kariet je tým nahradená „metodickou
príručkou kreditnej karty“, ktorá je odo dňa podpisu tohto dodatku neoddeliteľnou súčasťou úverových
podmienok. Klient podpisom tohto dodatku potvrdzuje prevzatie metodickej príručky kreditnej karty
a ďalej potvrdzuje, že obsah metodickej príručky kreditnej karty považuje za určitý a zrozumiteľný“.
Žalovanému tak žalobca poskytoval revolvingový úver, ktorý čerpal opakovane, prostredníctvom
kreditnej karty s úverovým rámcom 995,82 eur s výškou mesačnej splátky 5 % z nesplatenej dlžnej
čiastky.
Žalobca poukázal na to, že špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne stanovená
v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý bol súčasťou Metodickej príručky. Súčasne poukázal na to, že
vzhľadom na charakter revolvingového úveru nebolo možné vopred dohodnúť počet splátok, nakoľko
ide o automaticky obnovovaný úver. Žalovaný bol povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to
v pravidelných mesačných mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá
splátka sa stáva splatnou k 20. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
v ktorom došlo ku 1. čerpaniu, a teda poskytnutiu revolvingového úveru. Taktiež poukázal na to, že
výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom určiť, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, z ktorého
dôvodu sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo
svojom rozsudku zo dňa 27.1.2011 sp.zn. 6Co 95/2010.
Podľa splátkového kalendára sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok
poskytnutéhoúveruavzmysle§4Hlavy7Ukončenieúverovejzmluvy,keďsaklientoneskorilsplatením
aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšie ako 3 mesiace sa stáva
splatným celý zostatok čerpaného úveru, pričom splatenie celého úveru nastalo dňa 27.9.2011, kedy
žalobca žiadal žalovaného k splateniu celého úveru v lehote 15 dní. Žalobca si tak v predmetnom konaní
uplatňuje voči žalovanému sumu 1.471,86 eur, ktorá vyplýva z predloženého splátkového kalendára,
pozostáva z istiny 1.034,84 eur a úroku z poskytnutej istiny do dňa podania žaloby vo výške 427,02
eur. Zároveň si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku vo
výške 21,38 % ročne zo sumy 1.034,84 eur od 22.1.2014 až do zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu návrh spolu s uznesením podľa § 114 O.s.p. bol
doručený dňa 17.9.2014. Za žalovaného sa vyjadril právny zástupca podaním doručeným súdu dňa
15.4.2015, v ktorom poukázal na to, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa platného a
účinného zákona o spotrebiteľských úveroch je dodávateľ povinný uvádzať v každej úverovej zmluve,
a to údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a/, c/ a g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to žalobca má nárok na vrátenie
istiny poskytnutých finančných prostriedkov, avšak zo splátkového kalendára, ktorý bol predložený
vyplýva, že finančné prostriedky žalovaný čerpal spolu vo výške 4,641,20 eur s posledným výberom
dňa 22.7.2009 a žalobcovi do 11.12.2013 uhradil celkovo sumu vo výške 5.082,18 eur. Následne ešte
priebehu roka 2014 a 2015 uhradil sumu 170 eur. Finančné prostriedky, ktoré teda žalobca poskytol, už
vrátil, z týchto dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
Podaním doručeným súdu dňa 24.3.2015 a dňa 29.5.2015 žalobca zobral čiastočne žalobu späť a žiadal
v tejto časti konanie zastaviť nakoľko, po podaní žaloby žalobca uhradil sumu 170 eur a dňa 2.4.2015
sumu 20 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie s listinnými dôkazmi, a to návrhom, úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti, splátkovým kalendárom, dodatkom k zmluve o úvere zo dňa 1.11.2006,
výzvou k úhrade „Splatenie celého úveru“, poštovým podacím hárkom, výpisom z účtu, doplnením
podania zo strany žalobcu, čiastočným späťvzatím, vyjadrením žalovaného a ostatným obsahom spisu,
pričom zistil tento skutkový stav veci:
Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 25.1.2005 mal súd zistené, že v zmysle tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanému úver na tovar značky Sony a predajnou cenou tovaru 6.990,- Sk, výška úveru 6.990,- Sk,
mesačnou splátkou 699,- Sk, počtom splátok 10, RPMN nebola uvedená v bode 5/ zmluvy si zmluvné
strany dojednali obojstranným podpisom zmluvy poskytnutie revolvingového úveru s vydaním platobnej
úverovej karty spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. v zmysle a za podmienok v ustanovení Hlavy
8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s
úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej1.200, - Sk. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. má pritom výhradné právo jednostranne zmeniť
úverový rámec a podmienky vydania platobnej karty.
Podľa dodatku čl. IV k zmluve o úvere zo dňa 1.11.2006, klient a spoločnosť sa dohodli na zjednaní
novej výšky úverového rámca a to 30.000,- Sk. kariet a spoločnosť sa ďalej dohodli, že menia úverové
podmienky tak, že dojednávajú výšku pravidelnej mesačnej splátky revolvingového úveru vo výške
5 % nesplatenej dlžnej sumy k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa
považuje 1 kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky revolvingového úveru
je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom
je táto splátka revolvingového úveru splatná. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti
od výšky nesplatenej dlžnej sumy. V prípade, že takto vypočítaná výška splátky revolvingového úveru
by bola nižšia ako 400,- Sk, platí, že splátka revolvingového úveru je vo výške 400,- Sk, s výnimkou
prípadu, keď celková nesplatená dlžná suma bude poslednému dňu účtovného obdobia nižšia ako
400,- Sk. V takom prípade klient povinný uhradiť splátku revolvingového úveru vo výške rovnajúcej sa
celkovej nesplatenej dlžnej sume. V prípade, že celková nesplatená dlžná suma v bode poslednému
dňu účtovného obdobia nižšia alebo rovná 50,- Sk, nie klient povinný hradiť pravidelnú mesačnú splátku
a spoločnosť oprávnená úroky z tejto sumy nepožadovať.
Podaním zo dňa 27.9.2011 žalobca vyzval žalovaného vzhľadom ku skutočnosti, že i napriek
opakovaným výzvam spoločnosti nedošlo k riadnemu a skorému plateniu splátok úveru na splatenie
celého úveru a to s poukazom na obsah úverových podmienok v celkovej sume 1-101,39 eur do
pätnástich dní odo dňa spísania listu.
Žalovaný uhradil žalobcovi za poskytnutý úver podľa splátkového kalendára sumu v celkovej výške
5.115,39 eur (č.l.sp. 16), pričom následne po podaní žaloby uhradil ďalších 190 eur a poskytnuté mu
boli finančné prostriedky vo výške 1.701,18 eur (č.l.sp. 16).
Podľa § 52 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebo
v inej právnej forme
Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľ aj
predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (t.j. účinný od
1.4.2002 do 30.6.2006), pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi
ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (t.j. účinný
od 1.4.2002 do 30.6.2006), pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou
kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (t.j. účinný od
1.4.2002 do 30.6.2006), ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych
podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto
zákona.
Podľa § 4 cit. ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z . o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Okrem
všeobecných náležitostí však zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 cit. zákona musí
obsahovať aj iné náležitosti.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobca v predmetnej žalobe tvrdil, že so žalovaným dňa 25.1.2005 v spojení s jej dodatkom zo dňa
1.11.2006 uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX za účelom nákupu konkrétneho tovaru, ktorá
ale nebola predmetom konania a súčasne aj zmluvu o revolvingovom úvere. V danom prípade ide o
formulárovú zmluvu bežne používanú žalobcom na tento účel, pričom jej súčasťou je v dolnej časti
prvej strany podsunutý drobným písmom písaný text, obsahom ktorého je uvedenie, že účastníci zmluvy
zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom 30.000,- Sk a
pravidelnými mesačnými splátkami dohodnutými v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok.
Z platobnej histórie ako aj prehľadu transakcií vyplýva, že žalovaný využil poskytnutý úverový rámec
na výbery v hotovosti z bankomatu ako aj realizovaním platieb kartou v celkovej výške 4.701,18 eur, z
ktorej doposiaľ uhradil sumu 5.315,39 eur.
Zákonom č. 150/2004 Z.z. bol novelizovaný Občiansky zákonník, ktorým bola implementovaná smernica
rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do právneho
poriadku Slovenskej republiky. Uvedená smernica je interpretačným pravidlom k ustanoveniam
právneho poriadku členských štátov upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a zároveň zakotvuje
právomoc súdu z úradnej povinnosti rozhodovať, či je podmienka nekalá za účelom ochrany spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Z predložených listinných dôkazov možno ustáliť, že žalobca so žalovaným dňa 25.1.2005 uzatvoril
individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na nákup tovaru, avšak v časti pod individualizovanými
podmienkami úveru na nákup vopred vnútil žalovanému ako konajúcej osobe aj iný úkon než ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako vyplýva z predmetného tlačiva, konajúca osoba okrem
žalovanej zmluvy o úvere na nákup tovaru súčasne podpisuje aj tú časť textu, ktorý sa týka úplne iného
právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti.
Zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvý z nich
je návrh na uzavretie zmluvy (oferta). Ide o jednostranný právny úkon k určitej osobe alebo osobám
adresovaný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. že návrh obsahu
aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi alebo aj viacerým adresátom
uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a vyjadruje súčasne vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak
ho adresát príjme. Návrh je pre navrhovateľa záväzný okamihom jeho dôjdenia adresátovi bez ohľadu na
to, či sa s nim adresát aj oboznámi. Druhým jednostranným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy
je prijatie návrhu. Ide o jednostranný prejav vôle adresáta, ktorým dáva navrhovateľovi najavo, že návrh
na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným prijíma. Ak teda veriteľ písomne splní prísľub uvedený
v individualizovanej zmluve o úvere na nákup tovaru tým, že niekomu požičia finančné prostriedky a
za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere považuje súhlas s uzatvorením zmluvy o revolvingovom
úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by bol tento záväzkový vzťah individualizovaný v súlade
s podstatnými náležitosťami uvedenými v ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., súd má za to, že takáto zmluva
je s poukazom na ust. § 40 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neplatnosť tohto právneho úkonu možno vidieť aj v nedostatku vôle na strane žalovaného uzavrieť
aj ďalší úverový vzťah, keďže žalobca nepreukázal, že by v čase podpisu úverovej zmluvy žalovaný
prejavil vôľu uzavrieť ďalší úverový vzťah ktorý len doplnil dodatkom zo dňa 1.11.2006 je neplatný aj
s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vôle. Spôsob, akýmžaloba uzavrel so žalovaným ďalší úverový vzťah, možno hodnotiť ako právny úkon neplatný pre ich
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca zneužil svoje postavenie
pri uzatváraní zmlúv a do veľkého množstva nečitateľných úverových podmienok zaradil aj ďalší úverový
vzťah, kde nepreukázal, že by žalovaný prejavil záujem aj o ďalší úver, pričom vzhľadom na rovnocenné
postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu toto zneužitie postavenia žalobcom spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán.
Navyše z obsahu uvedeného zmluvného dojednania aj doplneného dodatkom nie sú zrejmé viaceré
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., teda výška,
počet a termíny splátok úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, vrátane uplatnenej
zmluvnej pokuty.
Žalovaný nebol žalobcom informovaný o skutočnostiach uvedených v § 3 ods. 6 cit. zákona v čase
uzatvorenia zmluvy.
Z dôvodu neexistencie platnej zmluvy o revolvingovom úvere žalobcovi vzniká iba právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému
formou výberu hotovosti z bankomatu a platbami realizovanými úverovou kartou.
Žalovaný z celkového úverového rámca výberom hotovosti z bankomatu a platbou úverovou kartou
vyčerpal sumu 4.701,18 eur, ktorú už zaplatil priebežnými splátkami v celkovej výške 5.315,39 eur. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
Čo sa týka žaloby v časti 190 eur, súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., v zmysle ktorého
navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Pre späťvzatie žaloby v časti súd konanie, podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.
O trovách konania súd rozhodol, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu
patrí náhrada trov konania a bolo zastúpený právnym zástupcom, ktorý si uplatnil a vyčíslil trovy konania
z hodnoty sporu 1.471,86 eur, čo predstavuje odmenu za 1 úkon právnej pomoci 71,39 eur a náhradu
hotových výdavkov takzvaným režijným paušálom ktorý bolo v roku 2015 v zmysle ustanovenia § 13 a
ods.1písm.avyhláškyč.655/2004Z.z.vovýške8,39eur.Súdpriznalodmenuza3úkonyprávnejslužby
a to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 14.4.2015,
účasť na pojednávaní dňa 25.6.2015 spolu predstavuje suma 239,28 eur. K tomu v súvislosti s úkonmi
boli účtované hotové výdavky a to cestovné vlastným motorovým vozidlom zástupcu, Škoda Fábia EČ:
D. XXX R., na účasť na pojednávanie dňa 25.6.2015, ktorá bola účtovaná 1/2 na pojednávanie zo
Svidníka do Prešova a späť 134 Km á 0,26 eur/ km = 34,84 eur, z čoho 1/2 17,42 eur k tomu náhrada
za premeškaný čas 5 polhodín á 13,98 eur = 96,90 eur účtované 1/2 34,95 eur, spolu hotové výdavky
52,37 eur spolu 291,65 eur + 20 % DPH z tejto sumy 58,33 eur spolu 349,98 eur.
Súd v rozsahu 190 eur konanie zastavil pre správanie žalovaného, kde v zmysle ustanovenia § 146 ods.
2 veta prvá by patrilo právo náhrady trov konania žalobcovi, čo predstavuje úspech v spore 12,91 % a
pre žalovaného 87,09 % pomeru úspechu a neúspechu tak predstavuje sumu 74,18 %, z vyčíslených
trov právneho zastúpenia 349,98 eur to predstavuje sumu 259,62 eur.
Pretože žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla, č. účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXX ) jeho
právneho zástupcu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.