Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203787
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203787.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci navrhovateľa: CD G., s.r.o.,
Q. vězňů XXXX/XX, S. X., XXX XX Q. 1, D. republika, E.: XXX XX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Deziderovi A., bytom U., C.
XXX, o zaplatenie 534,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 30.7.2014, č.k. 10C/367/2013-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

zmenkovú sumu 534,- eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,78 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Vyhlásil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na uplatnenie
pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy vo výške 534,- Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil odporca dňa 23. apríla 2009 na zmenkovú sumu 534,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 3. decembra 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s denným úrokom 0,25 % od 20. októbra 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluložený

na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, žalovanázmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Právomoc súdu na
rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 44/2001 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ďalej podľa čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 3, čl. 5 ods. 2 tohto nariadenia. Podľa čl. 5 ods.
2 Nariadenia ES č. 861/2007 súd doručoval vzorové tlačivo „C“ odporcovi na odpoveď.

Súd prvého stupňa predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový a podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetná zmenka je
listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až potom,
čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Zmenku možno prevádzať
rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa teda majiteľa zmenky
(indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant vyjadruje svoj úmysel previesť

zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis indosanta. Takýmto prevodom
práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie však právo predchádzajúceho majiteľa.
V čase vystavenia predmetnej zmenky dňa 23.4.2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu
vystavením zmenky, čo však v súčasnosti podľa platných právnych predpisov už možné nie je. Zo
zmenky vyplynulo, že miestom jej vystavenia bola Rožňava, dátum vystavenia 23.4.2009, zmenková

suma 534,- eur. Odporca ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal v zmenke: „zaplatím za túto zmenku pri
predložení na rad Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Q. XXX, XXX XX M., zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu 534,- eur a zmenkový úrok 0,25
% denne od 3.12.2009, splatné: Q. s. r. o., Q. XX, XXX XX M., bez protestu, na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona
zmenkového a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo
zmenky robiť majiteľovi zmenky námietky ale len vtedy, keď odporca ako zmenkový dlžník preukáže,
že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jej škodu. Nebolo v konaní

preukázané, že odporca po vystavení zmenky ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke. Preto súd prvého stupňa posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky podľa Zákona zmenkového
a šekového. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,ktorýbolúčinnývčasevystaveniazmenkydňa23.4.2009sazakazovalosplniť
dlh zmenkou alebo šekom, bolo možné takýto dlh iba zabezpečiť zmenkou a to maximálne vo výške

aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny
poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením
veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Toto platí
aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Navrhovateľ predmetnú zmenku
nadobudol indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77

ods. 1 Zákona zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6
% úrokov odo dňa splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Podľa
§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového v zmenkách na videnie môže vystaviteľ zmenky
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola úroková miera uvedená sadzbou
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne. Zákon zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje,

ponecháva to na vystaviteľa. Súd prvého stupňa však podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmal, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon - zápis na zmenke pre neprimeranú výšku úroku v rozpore
s dobrými mravmi a teda, či nie je takýto úkon neplatný.

Súd prvého stupňa uviedol, že zmenkový úrok aj úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za
poskytnuté peňažné prostriedky a musí byť primeraný. Za primeraný nemožno považovať ročný úrok,

ktorý sa v svojej podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokovésadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 %
ročne, čo vyplýva z internetovej stránky Národnej banky Slovenska a preto dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje ročný úrok 91,25 %, túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd

prvého stupňa preto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto žalobu v tejto časti úrokov 0,25 % denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 534,- eur a
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z toho dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy

pred podaním návrhu predložil zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj
uplatnenie zmenky na súde, preto navrhovateľovi priznal 6 % ročný úrok z omeškania od 25.9.2013,
teda odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi. V prevyšujúcej časti návrh po zaplatení 6
% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný,
čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 534,- eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú
istinu a taktiež bol čiastočne neúspešný aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku,

ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, vo výroku ktorým
súd čiastočne zamietol 6 % ročný úrok a voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi.
Uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že konanie na súde prvého stupňa má vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred

súdomarozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,žepredmetnúzmenku
vystavil odporvs, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne napísaná
na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré konštatovali, že z
povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej

predloženínazaplatenieavymáhaniepreukazovať,žeodporcazmenkovúsumuajskutočnedlhuje.Táto
nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, teda aj na
zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ opisoval viaceré rozhodnutia okresných súdov Slovenskej republiky
v obdobných veciach, rozsudok Krajského súdu Nitra, ktorý vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25
% denne za každý deň omeškania nie je neprimeraná, vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako

zabezpečovacíinštitútzabezpečuje.Účelzmluvnejpokutyjedonútiťdlžníkahrozboumajetkovejsankcie
k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter lebo dlžníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal
navrhovateľovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky ale priznal tento úrok až

odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa mu
nedoručil vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril možnosť na vyjadrenie navrhovateľa v konaní
pred súdom prvého stupňa a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú
platby na zmenku, navrhovateľ žiada aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal a to tým, že
preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda, že bola odporcovi predložená

na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť zmenkovej
pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrhu na
uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené 29.1.2015, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by bolo

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že
ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4.
tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že

nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie

rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
Q. s.r.o., Q. XX, M. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo

spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, vystavovala
a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov
voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v období od 1.8.2008 kedy tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť
nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená dňa 23.4.2009, teda v tomto

období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským
úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu.

Znamená to, že predmetná zmenka vystavená dňa 23.4.2009 mohla byť vystavená iba na zabezpečenie
dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmenky.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa
§ 175 O.s.p., ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh
navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. -

Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007, iba jedným z dôkazov, na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však
jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a v časti o celom uplatnenom

úroku 0,25 % denne od 3.9.2009 do zaplatenia zamietol, pretože navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanejpohľadávky. Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie
je konaním podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona,
ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o

pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz.
Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky
ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky
navrhovateľa.Keďženavrhovateľnavýzvusúduprvéhostupňanepredložildoplňujúcedokumentypodľa

čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, súd prvého stupňa rozhodol správne,
ak návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti 6 % ročného úroku a o celom uplatnenom
úroku 0,25 % denne.

K poukazu navrhovateľa na rozsudky iných súdov odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v
slovenskom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú súdy viazané len zákonom; to znamená, že súd pri
svojom rozhodovaní prihliada a prípadne aj aplikuje súdny judikát, či stanovisko len vtedy, ak dôjde k

záveru, že sú v súlade so zákonom, ale záväzne pre neho nie sú.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných
dôvodov, ak zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku
0,25 % denne zo zmenkovej sumy 534,- eur, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého
stupňa doplňujúce doklady svedčiace o tejto uplatnenej pohľadávke.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej
sume 534,- spolu eur so 6 % ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,78 eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O.s.p., lebo odporca
nepodal proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím
súdom, aj keď bol vydaný na základe neúplného zistenia skutkového stavu podľa Nariadenia.

Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o
zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti o nepriznaní časti 6 % ročného úroku a nepriznaní celého
uplatneného úroku 0,25 % ročne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách
konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorému vznikli v tomto konaní
na súde prvého stupňa trovy konania, mal vo veci úspech len čiastočný, preto nemá právo na náhradu
trov konania.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešnému odporcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto mu
neboli priznané.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.