Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/717/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216910
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212216910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: VZ, s.
r. o. so sídlom Iža 205, IČO: 31 442 994, zastúpený JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou so sídlom
v Dunajskej Strede, Ružová 265, proti odporcovi: C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, zastúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o. so sídlom v Bratislave, Niťová 3, o zaplatenie
sumy 3.629,08 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júla
2014 č. k. 14C/200/2014-94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,86 eura,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že o týchto rozhodne osobitným uznesením, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnilustanoveniami§261ods.3písm.a/,§397,§398,§402Obchodnéhozákonníka,§100ods.1,
§ 106 ods. 1, 2, § 112 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 1, 3, § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca bol konateľom spoločnosti
navrhovateľa, pričom jeho funkcia konateľa zanikla dňa 08. 11. 2006. Súd mal taktiež preukázané, že
odporca v dňoch 22. 09. 2006, 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 prevzal od odberateľskej

spoločnosti NEXTIME Kft. finančnú hotovosť a tovar, pričom tieto navrhovateľovi neodovzdal, čím mu
spôsobil škodu vo výške 3.629,08 eura. Za tieto skutky bol odporca v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn 11T/108/2011 právoplatne odsúdený. Rovnako mal súd z tvrdenia
navrhovateľa,ktoréodporcanepopieral,preukázané,ženavrhovateľsaovznikuškodyaotom,ktozaňu
zodpovedá,dozvedeldňa13.03.2009,kedypodalnapríslušnomoddeleníPolicajnéhozboruSRtrestné
oznámenie, ktoré bolo spísané do zápisnice o trestnom oznámení ČVS: ORP-202/OEK-KN-2009. Z
uvedených záverov súdu je potom možné vyvodiť, že v konaní boli preukázané esenciálne náležitosti

nároku na náhradu škody, keď bolo preukázané, že protiprávnym zavineným konaním odporcu vznikla
navrhovateľovi škoda v podobe ujmy na majetku vo výške 3.629,08 eura. Pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku však bolo v prvom rade potrebné ustáliť, akým právnym predpisom sa uplatnený nárok má
spravovať, či ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo ustanoveniami Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti bolo potrebné posudzovať každý jeden skutok oddelene a vychádzať z postavenia
odporcu, ktorý bol do dňa 08. 11. 2006 konateľom spoločnosti navrhovateľa. Na základe uvedeného
potom súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie škody vzniknutej

konaním odporcu dňa 22. 09. 2006 je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka, keď tento uplatnený nárok je nárokom spoločnosti voči svojmu bývalému štatutárnemu
zástupcovi titulom záväzkovo-právneho vzťahu v zmysle § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka,
podľa ktorého takýto vzťah, ako aj nároky z neho, týkajúce sa zariaďovania záležitostí spoločnosti,spadajú pod režim Obchodného zákonníka. Po zániku funkcie konateľa už vzťah navrhovateľa a
odporcu nemožno považovať za záväzkový vzťah medzi štatutárnym orgánom spoločnosti a obchodnou
spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti (podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka), ale za

vzťah občianskoprávny, ktorý sa spravuje Občianskym zákonníkom. Preto bolo potrebné navrhovateľom
uplatnený nárok na náhradu škody vzniknutej konaním odporcu v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006
a 23. 11. 2006 posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporca v konaní
vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, preto súd pri posudzovaní včasnosti uplatnenia
nároku na náhradu škody vzniknutej konaním odporcu dňa 22. 09. 2006 vychádzal z ustanovení §

397 a § 398 Obchodného zákonníka a pri posudzovaní nároku na náhradu škody vzniknutej konaním
odporcu v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 z ustanovení § 100 ods. 1 a § 106 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba pre uplatnenie jednotlivých nárokov na
náhradu škody v danom prípade začala navrhovateľovi plynúť momentom udalosti, pri ktorej vznikla
škoda (resp. momentom porušenia povinnosti), pričom právo na náhradu škody sa premlčí za desať
rokovoduvedenéhomomentu. Subjektívnapremlčaciadobapreuplatnenievšetkýchuplatnených

nárokov na náhradu škody začala navrhovateľovi plynúť dňa 13. 03. 2009, t.j. dňa, kedy sa o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel. Pri nároku na náhradu škody vzniknutej dňa 22. 09. 2006
je premlčacia doba štvorročná, pri ostatných uplatnených nárokoch dvojročná. K ustáleniu si dátumu
skončenia plynutia premlčacej doby bolo potrebné vysporiadať sa aj so skutočnosťou, či počas trvania
trestného konania (ktoré začalo podaním trestného oznámenia a skončilo právoplatnosťou trestného

rozkazu č. k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22. 11. 2011) došlo k zastaveniu plynutia premlčacej
doby. Preskúmaním pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn 11T/108/2011 súd dospel k
záveru, že zo strany navrhovateľa nebol nárok na náhradu škody riadne uplatnený. Štatutárny zástupca
navrhovateľa síce výšku škody v trestnom oznámení a aj vo svojej výpovedi dňa 22. 04.
2009 vyčíslil, avšak neuviedol, že si nárok na náhradu škody aj uplatňuje. Uvedené potom malo za

následok, že súd o nároku na náhradu škody v trestnom rozkaze č. k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22. 11.
2011 nerozhodoval. Tento názor súdu nevyvrátilo ani vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
27. 03. 2012, na ktoré poukazoval navrhovateľ. Uvedené vyjadrenie súd nepovažoval za relevantné pre
rozhodnutie v tejto veci, pričom názorom vyjadreným v predmetnom podaní súd v žiadnom
prípade nie je viazaný. Súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa v časti uplatneného nároku na

náhradu škody vzniknutej dňa 22. 09. 2006 bol uplatnený dôvodne. Nárok navrhovateľa bol preukázaný,
pričom tento bol uplatnený v rámci plynúcej subjektívnej i objektívnej premlčacej doby (subjektívna
premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 13. 03. 2009 a uplynula dňa 13. 03. 2013, objektívna
premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 22. 09. 2006 a uplynie dňa 22. 09. 2016). Nakoľko
návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa podaný dňa 23. 08. 2012, súd skonštatoval, že

námietka premlčania uplatneného nároku bola zo strany odporcu v tomto prípade vznesená nedôvodne.
Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 46,86 eura titulom škody, ktorú spôsobil navrhovateľovi
dňa 22. 09. 2006 tým, že od odberateľskej spoločnosti NEXTIME Kft. prevzal finančnú hotovosť v
tejto sume za tovar, ktorý bol vlastníctvom navrhovateľa a ktorý spoločnosť NEXTIME Kft. na základe
zmluvného vzťahu s navrhovateľom predala, avšak túto sumu navrhovateľovi neodovzdal, čím mu

spôsobilškoduvpodobeujmynamajetku.Čosatýkanárokovnavrhovateľananáhraduškodyvzniknutej
dňa 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a dňa 23. 11. 2006, súd dospel k záveru, že hoci konaním odporcu
navrhovateľovi vznikla v uvedených dňoch škoda, nárok na jej náhradu bol zo strany navrhovateľa
uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá v týchto prípadoch bola dvojročná, začala
plynúť dňa 13. 03. 2009 a uplynula dňa 13. 03. 2011. Nakoľko návrh na začatie konania, predmetom

ktorého bolo uplatnenie uvedených nárokov, bol podaný až dňa 23. 08. 2012, námietku premlčania
uplatnených nárokov vznesenú odporcom súd považoval za dôvodnú. Preto návrh v tejto časti zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP ponechal na osobitné uznesenie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, resp. zmeny
rozsudku v napadnutej časti tak, že súd návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu. V podanom
odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý konanie
odporcu, z ktorého vznikol následok v podobe škody na majetku navrhovateľa v dňoch 10. 11. 2006, 16.11. 2006 a 23. 11. 2006 kvalifikoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, na
ktoré následne aplikoval dvojročnú premlčaciu lehotu. Súd prvého stupňa správne zistil počiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty od 13. 03. 2009, ktorá však pre celú uplatnenú istinu mala uplynúť 13. 03.

2013, a preto návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a včas v celej výške. Odporca v intenciách zmluvy
medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou NEXTIME Maďarsko, uzavretej podľa Obchodného
zákonníka, konal a vystupoval v mene navrhovateľa aj v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006.
Ani v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 11T/108/2011 nebolo preukázané, že odporca konal ako fyzická osoba sám za seba voči

maďarskému partnerovi a ako fyzická osoba financie od maďarského partnera prevzal. Ak súd prvého
stupňa bol toho názoru, že odporca konal ako fyzická osoba v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23.
11. 2006, nesprávne právne nahradil vôľu odporcu - teda jeho úmysel, napriek tomu, že dôkazy v oboch
konaniach nasvedčujú opačnej skutočnosti, že odporca konal v mene navrhovateľa. Bolo jednoznačne
preukázané, že odporca sa vydával za konateľa, resp. oprávneného zástupcu navrhovateľa aj v dňoch
10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 bez ohľadu na to, že konateľom de jure nebol. Je preto konanie

odporu nutné kvalifikovať podľa Obchodného zákonníka i v dňoch 10. 11. 2006, 16. 1. 2006 a 23. 11.
2006, bez ohľadu na právnu skutočnosť, ku ktorej došlo 08. 11. 2006 a o ktorej skutočnosti nemal
vedomosť ani maďarský partner a ani navrhovateľ, pričom je nutné poukázať na právne relevantnú
skutočnosť, že k zápisu zmeny do obchodného registra v súvislosti s prevodom obchodného podielu
odporcu na Ing. C. C. došlo dňa 16. 11. 2006 voči tretím osobám. Je preto nesprávna interpretácia súdu

prvého stupňa v tom smere, že konania odporcu, ktoré privodili vznik škody navrhovateľovi i v dni 10.
11. 2006 a 16. 11. 2006 nesprávne kvalifikoval podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie v trestnom
konaní už prejudiciálne vyriešilo otázku vzťahu odporcu aj pre toto konanie, teda, že odporca konal v
mene spoločnosti v medziach Obchodného zákonníka v dňoch 22. 09. 2006, 10. 11. 2006, 16. 11. 2006
a 23. 11. 2006, pričom vyriešeniu tejto otázky nasvedčujú i skutkové vety trestného rozkazu Okresného

súdu Komárno 11T/108/2011, a preto možno konštatovať, že otázka nutnosti postupu súdu I. stupňa
v tomto konaní bola jednoznačne definovaná a prejudiciálne vyriešená už v rámci trestného konania,
výsledkomktoréhobolouznanievinyodporcuajehoodsúdenie.Užajztohtohľadiskaposúdenieprávnej
otázky premlčania nároku navrhovateľa súdom prvého stupňa nemohlo byť skúmané a kvalifikované
podľa Občianskeho zákonníka, ale bolo namieste, aby súd prvého stupňa aplikoval na konanie odporcu

i v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 Obchodný zákonník s jeho štvorročnou subjektívnou
premlčacou dobou, ktorá začala plynúť od 13. 03. 2009 a skončila 13. 03. 2013.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a odvolanie navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodné.

Uviedol, že s odvolaním navrhovateľa nesúhlasí a je toho názoru, že zvyšná časť nároku navrhovateľa
(nad sumu 48,86 eura) je premlčaná, keďže odporca bol konateľom navrhovateľa do 08. 11. 2006
a od tohto dátumu už vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je vzťahom medzi obchodnou
spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom podľa § 261 ods. 6 písm. a/, a teda sa neriadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ale ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba

začala plynúť odo dňa 13. 03. 2009 a uplynula dňa 13. 03. 2012, pričom návrh na začatie konania bol
podaný dňa 23. 08. 2012, teda viac ako 5 mesiacov po uplynutí premlčacej doby.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods.
3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

Predmetomkonaniaje návrhnavrhovateľa,doručenýsúduprvéhostupňadňa23.08.2012,ozaplatenie
sumy 3.629,08 eura titulom náhrady škody. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že odporca bol spoločníkom
a konateľom navrhovateľa, ktorý zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 08. 11. 2006 previedol
svoj 50% obchodný podiel na druhého spoločníka navrhovateľa - X.. C. C.. Navrhovateľ po odchode
odporcu zo spoločnosti zistil, že odporca svojim konaním ukrátil spoločnosť tým, že od maďarského

partnera NEXTIME Kft prevzal peniaze v hotovosti za tovar navrhovateľa, a to ako jeho konateľ, pričom
tieto financie navrhovateľovi neodovzdal. Okresný súd Komárno dňa 22. 11. 2011 vydal trestný rozkaz
11T/108/2011, ktorým odporcu odsúdil k úhrnnému peňažnému trestu vo výške 1.000 eur, pričom súd
o náhrade škody nerozhodol výrokom v tomto rozhodnutí. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosťdňa 17. 12. 2011. Na podklade skutočností zistených v trestnom konaní bolo zistené, že odporca
od odberateľskej maďarskej spoločnosti NEXTIME Kft prevzal finančnú hotovosť za predaný tovar
navrhovateľa dňa 22. 09. 2006 vo výške 46,86 eura, dňa 10. 11. 2006 vo výške 173,48 eura, dňa

16. 11. 2006 vo výške 3.071,57 eura a dňa 23. 11. 2006 vo výške 337,17 eura. Odporca navrhovateľa
ukrátil celkom o 3.629,08 eura a urobil tak jednak spreneverou a jednak podvodom, za ktoré trestné
činy bol právoplatne odsúdený. Navrhovateľ sa o sprenevere odporcu dozvedel dňa 13. 03. 2009, kedy
prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu podal trestné oznámenie a súčasne tak riadne uplatnil
škodu v trestnom oznámení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľ domáhal, aby súd o jeho

nároku na náhradu škody rozhodol a odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 3.629,08 eura. Napadnutým
rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,86 eura a vo zvyšnej
časti návrh zamietol. Predmetom prejednania odvolacím súdom bola zamietajúca časť rozsudku súdu
prvého stupňa, napadnutá odvolaním navrhovateľa.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred

súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v jeho napadnutej zamietajúcej časti,
a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej
časti bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval, keď súd prvého stupňa sa v dôvodoch

napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv
na rozhodnutie v danej právnej veci.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, s ohľadom
na dôvody podaného odvolania navrhovateľa, odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvého stupňa

na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, keď nárok navrhovateľa na
zaplatenie náhrady škody nad uplatnenú sumu 46,86 eura posúdil ako nárok občianskoprávneho
charakteru, pričom, prihliadajúc na vznesenú námietku premlčania odporcom, tento správne považoval
za premlčaný. Námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, a tým vec nesprávne právne posúdil, je nedôvodná, nakoľko súd prvého stupňa správne

právne diferencoval konanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi v období, keď odporca konal v
postavení štatutára navrhovateľa a v období, keď vzhľadom na prevod jeho obchodného podielu toto
postavenie stratil. Z hľadiska posúdenia právnych účinkov prevodu obchodného podielu vo vzťahu k
spoločnosti navrhovateľa súd prvého stupňa správne ustálil, že tieto nastali dňom 08. 11. 2006, kedy
bola uzavretá a doručená zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti, pričom táto skutočnosť je

nepochybná i z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Komárno 11T/108/2011 (č. l. 25 trestného
spisu), ktorý súd prvého stupňa v konaní oboznámil, ako i je bezpochyby, že v danom čase mala
spoločnosť navrhovateľa len dvoch spoločníkov a konateľom, keď týmto bol okrem odporcu Ing. C. C.,
na ktorého odporca svoj obchodný podiel previedol. Preto skutočnosť, že k zápisu prevodu obchodnéhopodielu odporcu do obchodného registra došlo dňa 16. 11. 2006, nemá žiadny vplyv na posúdenie
právneho vzťahu odporcu ako štatutára navrhovateľa a navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti. Je
pritom potrebné rozlišovať účinky prevodu obchodného podielu voči samotnej spoločnosti a účinky

prevodu obchodného podielu voči tretím osobám, keď jednoznačne konanie odporcu voči spoločnosti,
ktorým bola spoločnosti spôsobená škoda je konaním výlučne voči spoločnosti, pri ktorom je z
hľadiska posúdenia konania odporcu z hľadiska jeho postavenia vo vzťahu k spoločnosti podstatný
okamih uzavretia a doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, ako Okresný súd Komárno v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 11T/108/2011

definoval skutkovú podstatu prečinov, ktorých sa odporca dopustil, keď ustálil, že funkcia konateľa
spoločnosti navrhovateľa zanikla odporcovi dňa 16. 11. 2009. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že súd je viazaný rozhodnutím súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nie však v
otázke posúdenia účinkov konania odporcu vo vzťahu k spoločnosti, keď posúdenie konania odporcu
v rovine trestnoprávnej zodpovednosti nemožno automaticky stotožniť s právnym posúdením účinkov
jeho konania z hľadiska uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody. Preto argumentácia

navrhovateľa v podanom odvolaní, že v trestnom konaní súd už prejudiciálne vyriešil otázku vzťahu
odporcu k navrhovateľovi i pre toto konanie nie je správna a skutkové vety trestného rozkazu pre
právne posúdenie prejednávanej právnej veci nie sú určujúce do takej roviny, že by prejudiciálne riešili
otázku vzťahu odporcu a navrhovateľa z hľadiska jeho právnej kvalifikácie v civilnoprávnej rovine. K
uvedenému odvolací súd ešte udáva, že rovnako konanie odporcu z hľadiska jeho úmyslu a toho, ako

sa tento vo vzťahu k tretiemu subjektu navonok prezentoval, i keď bolo relevantné z hľadiska posúdenia
jeho dôsledkov v trestnoprávnej rovine, v civilnoprávnej rovine nespôsobuje totožné právne účinky pre
posúdenie jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu vo vzťahu k navrhovateľovi ako výlučnému subjektu,
voči ktorému je potrebné v tejto veci konanie odporcu posúdiť. Rovnako na toto posúdenie nemá vplyv
skutočnosť, akým právnym režimom sa spravovala zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a maďarskou

spoločnosťou NEXTIME Kft. S ohľadom na uvedené je potom nedôvodná i námietka navrhovateľa, že
súd prvého stupňa nemohol posúdiť uplatnenú námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka, ale
mal na konanie odporcu i v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 aplikovať Obchodný zákonník
s jeho štvorročnou subjektívnou premlčacou dobou. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd
prvého stupňa správne konštatoval, že odporca z hľadiska jeho postavenia k spoločnosti navrhovateľa

v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006 nekonal ako štatutár spoločnosti navrhovateľa, a
preto jeho konanie nebolo možné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, keď na konanie odporcu v
dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23. 11. 2006, ktorý vo vzťahu k spoločnosti odporcu nebol v postavení
jej štatutára sa aplikácia ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka nevzťahuje.
Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď vychádzajúc zo skutočnosti, že po zániku funkcie

odporcu ako štatutára spoločnosti navrhovateľa už vzťah odporcu a navrhovateľa nemožno považovať
za vzťah medzi štatutárnym orgánom spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, vzťah medzi odporcom
a navrhovateľom posúdil ako vzťah občianskoprávny a nadväzne uplatnený nárok navrhovateľa na
náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na odporcom
vznesenú námietku premlčania je potom rovnako správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že nárok

navrhovateľa na náhradu škody vzniknutej konaním odporcu v dňoch 10. 11. 2006, 16. 11. 2006 a 23.
11. 2006 je premlčaný, uplatnený po subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od
13. 03. 2009 (okamih počiatku plynutia premlčacej doby v konaní nebol sporný) a uplynula 13. 03. 2011,
pričom navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd prvého stupňa až dňa 23. 08. 2012.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.