Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast.
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti
žalovanému: C. N.Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX G. Y. L., občan Slovenskej republiky
o zaplatenie 434,19 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 88,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne zo sumy 35,95 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 15,67 eur
od 04.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 16,79 eur od 04.01.2012 do zaplatenia, vo

výške 9% ročne zo sumy 19,08 eur od 04.02.2012 do zaplatenia, a to všetko sa mu povoľuje splácať v
mesačných splátkach po 10 eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti rozsudku
vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 434,19 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 39,49 eur od 04.11.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,25% ročne zo sumy 19,17 eur od 04.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 20,29
eur od 04.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 23,3 eur od 04.02.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 331,94 eur od 04.12.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom a.s, uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 22.03.2011 Zmluvu o
pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie dátových služieb prostredníctvom mobilného internetového

pripojenia, program MI NEOB2 a dňa 22.03.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a zariadenie LEADTEK USB MODEM BLACK v lehote
viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a
včas.Podľaúčtovnýchdokladovbolozistené,žežalovanýfaktúrydodnešnéhodňaneuhradil.Vzhľadom
na to, že si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne
vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vystavená bola faktúra č. 7110468109 so splatnosťou
03.11.2011 na sumu 39,49 eur, faktúra č. 7111615760 so splatnosťou 03.12.2011 na sumu 19,17

eur faktúra č. 7112768103 so splatnosťou 03.01.2012 na sumu 20,29 eur, faktúra č. 7200587054 so
splatnosťou 03.02.2012 na sumu 23,3 eur, faktúra č. 7211784647 so splatnosťou 03.12.2012 na sumu
331,94 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o
postúpenípohľadávokdňa20.11.2013,predmetnépohľadávkysastalivlastníctvomžalobcu.Nazákladeuvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.
Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok
na úhradu faktúry. Keďže žalovaný zmluvu porušila tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne

dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať
zmluvnú pokutu. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu
trov konania.

Žalovaný uviedol, že s podanou žalobou súhlasí v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení - služba T-
Mobile mobilný internet a dodatkom k nej, oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrami, výpoveďou
žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca, ako aj jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili ani svoju neúčasť neospravedlnili.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal záujem o internet, preto zavolal do spoločnosti T-Mobile,
kdehneďnadruhýdeňmuinternetnamontovaliavtendeňdoniesliajnapodpiszmluvy.Službyvyužíval,
ale nie 2 roky. Nepamätá sa, či so zmluvou podpísal aj dodatok k zmluve, ale potvrdil, že mohol podpísať
asi 2 papiere. Zmluvu pred podpisom si však neprečítal. Pri podpise mu však neboli vysvetlené jednotlivé

jej ustanovenia a nepamätá sa ani na to, či mu boli doručené aj Všeobecné obchodné podmienky.
Žiadal, aby mu súd povolil splácať dlžnú sumu v splátkach po 10 eur z dôvodu, že má dve maloleté deti,
manželka poberá rodičovský príspevok s prídavkami na deti vo výške 240 eur a on poberá aktivačný
príspevok vo výške 20 eur, býva v domácnosti s rodičmi, ktorým neprispieva na bývanie žiadnou sumou.

Zo zmluvy o pripojení- služba T-Mobile mobilný internet zo dňa 22.03.2011 uzavretou medzi právnym
predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
vyplýva, že žalovanému boli aktivované služby MI NEOB2.

Podľa bodu 1 písm. a) a b) Zmluvy o pripojení- služba T-Mobile mobilný internet predmetom tejto zmluvy
je záväzok Podniku zriadiť účastníkovi potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti podniku
pracujúcej na základe technológie Flash- OFDM, alebo k verejnej mobilnej telefónnej sieti podniku
sprístupniť súvisiace služby poskytované podnikom, sprístupniť účastníkovi prístup do siete internet
alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom

koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty špecifikovanej v písm. b) tohto bodu a
poskytovať účastníkovi program Služieb zvolený účastníkom a uvedený v tabuľke č. 1 tejto zmluvy;
aktivácia programu služby uvedeného v tabuľke č. 1 tejto zmluvy vo vzťahu ku koncovému zariadeniu
Flash-OFDM alebo SIM kartám špecifikovaným v tabuľke č. 1 tejto zmluvy.

V závere tejto zmluvy je uvedené vyhlásenie účastníka, že vyhlasuje, že sa zoznámil s obsahom tejto
zmluvy ako aj so všeobecnými podmienkami MI, všeobecnými podmienkami VMTS a cenníkom, ktoré
sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaväzuje dodržiavať. Svojim podpisom potvrdil prevzatie
všeobecných podmienok MI, všeobecných podmienok VMTS, cenníka a vyššie špecifikovaného
koncového zariadenia, že si záväzne objednáva v tejto zmluve špecifikované služby.

Z tabuľky č. 1 dodatku k zmluve o pripojení- služba T-Mobile mobilný internet zo dňa 22.03.2011 súd
zistil, že žalovanému bol poskytnutý program služieb MI NEOB3, typ dátového zariadenia LEADTEK
USB MODEM BLACK za kúpnu cenu 1 euro, dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov a suma
zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur.

Podľa bodu 3 dodatku k zmluve v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti zo strany účastníka ( najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo
v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok MI a následnej deaktivácie Služby je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č.1 tohto Dodatku. V prípade

žiadostiúčastníkaodeaktiváciuslužbyaleboukončeniezmluvyopripojeníalebotohtododatku,vzmysle
bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Týmto
dojednaním nie je dotknuté právo účastníka požiadať podnik o dočasné prerušenie poskytovania služby
z dôvodov na strane účastníka, prerušením poskytovania služby a programu služby nie je dotknutápovinnosť účastníka platiť podniku mesačný paušálny poplatok za príslušný program služieb uvedený
v cenníku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty, podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na
náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná

zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, presahujúcu sumu
zmluvnej pokuty.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru na sumu 35,95 eur, kde je uvedená aj cena
upomienky vo výške 3,50 eur s dátumom splatnosti 03.11.2011, faktúru na sumu 19,17 eur, kde je

započítaný aj poplatok za upomienku vo výške 3,50 eur s dátumom splatnosti 03.12.2011, faktúru na
sumu 20,29 eur, kde je započítaná aj upomienka vo výške 3,50 eur s dátumom splatnosti 03.01.2012,
faktúru na sumu 19,80 eur, kde je započítaná aj upomienka vo výške 3,50 eur s dátumom splatnosti
03.02.2012 a faktúru na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur s dátumom splatnosti 03.12.2012.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 02.12.2013

právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 434,19 eur na
žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej

telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za

poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Ako vyplýva z § 53 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal sú za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorých boli žalovanému právnym predchodcom žalobcu
poskytované služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný sumu za tieto

služby neuhradil. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie
ceny za poskytnuté služby v sume 88,21 eur (mimo poplatkov za iné poplatky a služby, upomienok a
zmluvných pokút, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie ) je opodstatnený, preto žalovaného zaviazal
na ich zaplatenie.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej
faktúreurčenýakodeňsplatnostidostaldoomeškania,pretohosúdzaviazalzaplatiťajúrokzomeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške
uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm. V čase omeškania bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 04.11.2011 vo výške 1,5% p.a., ku dňu 04.12.2011 vo

výške1,25%p.a.,kudňu04.01.2012a04.02.2012vovýške1%p.a,aúrokyzomeškaniatakpredstavujú
výšku ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na úhradu sumy 331,94 eur na základe faktúry č.
7211784647, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta.

Nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty tak ako bol žalovanému vyúčtovaný vyššie
uvedenou faktúrou, ktorý nárok žalobca v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že žalovaný
si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce preňho z dojednaného zmluvného záväzku a to konkrétne, že
neplatil za poskytované služby riadne a včas, čím porušil zmluvnú povinnosť a je povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom

neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch a žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská
republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva
bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým,

že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho
záväzkami.Zmluvnápokutaboladojednanápreporušeniepovinnostítakakoboliuvedenévjednotlivých
ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ ajokolnostisúvisiacesuzavretímpredmetnejzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvy,keďzmluvabolauzavretá
na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dodávateľ z hľadiska času
vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým,

že zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom
je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre
žalovanú zo zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty zo zmluvy o pripojení ako sa ňou
súd zaoberal vyššie, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 18C/359/2013).

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským

štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa

a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má
považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ). Jej ďalším používaním

dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky

v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky
určenej súdom, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na poplatky za iné poplatky a služby vyúčtované vo
faktúre č. 7110468109 v sume 16,50 eur bez DPH a za upomienku vo výške 3,50 eur bez DPH, vo faktúre
č.7111615760, č.7112768103 a č.7200587054 nárok na poplatky za upomienky v sume 3x3,50 eur.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených

skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo
jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti predmetného nároku,

pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku
pohľadávky, ktorú si uplatňuje, keďže nepredložil súdu Cenník ani Všeobecné podmienky. Súd ešte
poznamenáva, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, tak ako mu vyplýva z ust. § 79 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, pričom súd následne s predvolaním

na pojednávanie súčasne doručil žalobcovi aj poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach,
obsahujúce okrem iného aj poučenie o tom, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Na predloženie
predmetných listinných dôkazov bol vyzývaný aj na predvolaní, no napriek predmetnému poučenie a

výzve súdu na predloženie, žiadne dôkazy súdu nepredložil, preto súd v tejto časti žalobu spolu s
príslušenstvom zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému sumu, na zaplatenie ktorej bol
zaviazaný v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 434,19 bolo žalobcovi priznaných
88,21 eur, teda žalovaný bol úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania v pomere úspechu, no keďže
žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu náhradu trov
konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu