Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201626
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712201626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: K. I. S., N.
XX, I. S., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o.,
so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, IČO: 36 860 522, proti odporcovi: W.. D. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. X, I. S., adresa pre doručovanie: XXX XXX - E. I., C., D. P. C., právne zastúpený:
JUDr. Ivana Remšíková, Suvorovova 8, Pezinok, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 6C 38/2012-57 zo dňa 3. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 EUR na
účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok
nachádzajúci sa v okrese N., obec I. S., k.ú. I. S., zapísaný v Katastri nehnuteľností katastrálneho
úradu v Bratislave, Správa katastra Pezinok ako parc. č. XXXX/XX o výmere 31 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť navrhovateľovi na
účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 419,29 EUR, z toho sumu 99,50 EUR
titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 319,79 titulom trov právneho zastúpenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke s poukazom na ust. § 663
OZ, § 682 OZ a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a ako prenajímateľ prenajal odporcovi ako nájomcovi na základe zmluvy o
nájme pozemku uzavretej dňa 02.01.2007 predmetnú nehnuteľnosť odplatne za účelom umiestnenia
dočasnej garáže. Ďalej mal za preukázané, že doba nájmu bola zmluvnými stranami dohodnutá na
dobu určitú od 01.01.2007 do 31.07.2007, ktorá bola v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o nájme pozemku
predĺžená do 31.12.2008. Dňa 16.02.2009 doručil navrhovateľ odporcovi výpoveď zmluvy o nájme
pozemku, a to podľa čl. VI ods. 1 písm. d) zmluvy bez uvedenia dôvodu. Šesťmesačná výpovedná doba
začala plynúť podľa čl. VI ods. 3 prvým dňom po doručení výpovede odporcovi, teda dňom 17.02.2009
a uplynula dňa 17.08.2009, pričom po uplynutí výpovednej doby odporca sporný pozemok nevypratal.
Dôvodil, že v posudzovanej veci došlo k ukončeniu nájmu nehnuteľnosti, a to na základe výpovede
navrhovateľa ako prenajímateľa nehnuteľnosti doručenej odporcovi ako nájomcovi, dňa 16.02.2009,
pričom po uplynutí výpovednej doby bol odporca povinný predmet nájmu odovzdať prenajímateľovi v
pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a nakoľko odporca si svoju povinnosť vypratať
spornú nehnuteľnosť ani po výzve navrhovateľa nesplnil, súd mu ju uložil vypratať do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Neprihliadol na tvrdenie odporcu, že garáž postavená na prenajatom pozemku
má charakter nehnuteľnosti, nakoľko na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani neoznačil žiaden

dôkaz. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 319,79 EUR za 4 úkony právnej služby a náhradu trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 99,50 EUR, spolu vo výške 419,29 EUR.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zamietnutie procesu legalizácie
považoval za nesprávne, nespravodlivé a diskriminačné. Nesúhlasil s tým, že v rámci jednoročnej doby
prenájmu v roku 2008 nevyužil možnosť relevantnú garáž legalizovať, pričom sa o to pokúsil, avšak
Mesto Svätý Jur postupovalo v procese legalizácie nejednotne.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že z odvolania odporcu nie je zrejmé, čoho
sa domáha a ako žiada vo veci rozhodnúť. Mal za to, že v napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými návrhmi, vyjadreniami aj dôkazmi, ktoré boli počas prvostupňového konania
vykonané. Vo vyjadrení k odvolaniu sa nevyjadroval k žiadnym skutkovým zisteniam a neuviedol žiadne
právne argumenty. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal
odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 83,89 EUR.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP Rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156
ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 1 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné,
pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a
vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie v potrebnom
rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym
skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho
vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP).
Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal niektorému z účastníkov možnosť
konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
či okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj podrobne vyhodnotil. Jeho argumenty
podporujú príslušný záver o dôvodnosti uplatneného nároku vlastníka nehnuteľnosti na jej vypratanie po
skončení doby nájmu nehnuteľnosti. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP. V
odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa
zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred
súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že predmetom posudzovaného konania je ochrana vlastníka
nehnuteľnosti proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 126 Občianskeho zákonníka). Ide
o reivindikačnú žalobu chrániacu obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a
požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu
žaloby na vypratanie. Žaloba na vydanie (vypratanie) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmietne vydať (vypratať). Aktívna
legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na
to žiaden právom aprobovaný dôvod.

V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia
zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou
účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zasadne na účastníkoch a ukladá
im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a
§ 101 ods. 1 OSP) a povinnosť unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods. 1 OSP). K splneniu tejto
povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje

hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých
tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má navrhovateľ, dôkazná povinnosť odporcu sa odvíja od úrovne
splnenia dôkaznej povinnosti navrhovateľom.

V posudzovanej veci navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno o svojom vlastníctve k relevantnej
nehnuteľnosti a ku skutočnosti, že došlo k ukončeniu práva nájmu odporcu k nej v dôsledku uplynutia
výpovednej lehoty po realizácii výpovede z nájmu navrhovateľom. Bolo teda povinnosťou odporcu
v konaní uniesť dôkazné bremeno o tom, že vec vo vlastníctve navrhovateľa zadržiava (má na nej
postavenú garáž) i po skončení doby nájmu a po uplynutí výpovednej lehoty oprávnene. Uvedenú
skutočnosť odporca nepreukázal, keď v tomto smere neuniesol ani povinnosť konkrétneho skutkového
tvrdenia a ani povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Správne teda súd
prvého stupňa ustálil, že návrh navrhovateľa ako vlastníka spornej nehnuteľnosti uplatnený danou
reivindikačnou žalobou je dôvodný, nakoľko odporca nepreukázal existenciu žiadne právneho dôvodu
na jej užívanie jeho osobou.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 678 Občianskeho zákonníka ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba
vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Toto ustanovenie ráta s tým, že výpovedná doba, spôsob vypratania a odovzdane prenajatej veci môžu
byť podrobne upravené priamo v nájomnej zmluve. Dojednania obsiahnuté v nájomnej zmluve majú
prednosť pred úpravou v zákone, pretože ide o dispozitívny charakter zákonného ustanovenia.

Z obsahu spisového materiálu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že v
danom prípade došlo zákonným spôsobom k vypovedaniu obnoveného nájmu predmetnej nehnuteľnosti
vzhľadom na zmluvnú úpravu možnosti vypovedať ho, ako aj k uplynutiu zákonnej a i zmluvne
dohodnutej výpovednej lehoty, t.j. k skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Po uplynutí
výpovednej lehoty je odporca ako bývalý nájomca v zmysle § 682 Občianskeho zákonníka povinný
vec vlastníkovi vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Keďže odporca iný
právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa nepreukázal, správne súd prvého
stupňa návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel.

So zreteľom na vyššie uvedené právne aspekty posudzovanej veci a z obsahu spisového materiálu
vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní (§ 142 ods.
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP) a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi
náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
pomoci (písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu) vo výške 83,89 Eur stanovenej ako 1/13
výpočtového základu na rok 2014 (61,87 Eur), režijný paušál vo výške 8,04 Eur a DPH vo výške 20%,
všetko podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.