Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315200150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou, v právnej

veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368,
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti
odporkyni: P. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - B. (V. O. I. XXXX/XX, V.), o zaplatenie 272,92 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 187,92
eur od 23.1.2014 do 11.5.2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v zostávajúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na súd dňa 09.01.2015 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni zaplatenia sumy

vo výške 272,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 187,92 eur odo
dňa 23.01.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 02.01.2014 k uzatvoreniu
Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a stým spojených ďalších
služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej
len „Zmluva“), a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v
súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý

bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150 eur. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy
bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za
účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.

Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 187,92
eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru
vyjadrených pevnou sumou vo výške 37,92 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 22.01.2014.
Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ priloženými
písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV bod
5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladovv celkovej výške 85 eur, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámenýspoplatkamisúvisiacichsporušenímpovinnostiodporcusplniťriadneavčassvojzáväzok.
Celkový nárok navrhovateľ vyčíslil sumou vo výške 272,92 eur s príslušenstvom.

V priebehu konania vzal navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 5.03.2015 čiastočne
návrhnazačatiekonaniaspäťvčastiistinyvovýške85eur,predstavujúcejskutočnevynaloženénáklady
spojené s vymáhaním dlžnej pohľadávky. Súd preto postupom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., uznesením
zo dňa 19.03.2015, č. k. 21C 16/2015-30 konanie v časti istiny vo výške 85 eur zastavil. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2015.

Predmetom nároku teda zostala suma187,92 eur s príslušenstvom.

Odporkyňa sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu a ani k jeho čiastočnému späťvzatiu v časti istiny
písomne nevyjadrila.

Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.05.2015 v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu navrhovateľa v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dokladmi: výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Rámcovou zmluvou o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 02.01.2014,
Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.01.2014, výpisom z bankového účtu
navrhovateľa, Upomienkou navrhovateľa o nezaplatení pohľadávky zo dňa 29.01.2014, Upomienkou
navrhovateľa - urgencia nezaplatenej pohľadávky zo dňa 05.02.2014, Upozornením navrhovateľa na
hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 12.02.2014, Predžalobnou výzvou zo dňa 19.02.2014, čiastočným

späťvzatím návrhu navrhovateľom zo dňa 27.02.2015, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2015
č. k. 21C 16/2015-30, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21.04.2015, kópiou poštových
platobných poukazov č. 10092 a č. 10093 zo dňa 12.05.2015 potvrdzujúcich čiastočné úhrady dlžnej
sumy odporkyňou, ako aj obsahom celého súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa uzavrela dňa 02.01.2014 s navrhovateľom Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá
rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Súčasne spolu
s Rámcovou zmluvou odporkyňa v ten istý deň, t.j. 02.01.2014 uzavrela s navrhovateľom aj Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy sa

navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú pôžičku ( nie úver ako
je nesprávne uvedené v žalobnom návrhu ) vo výške 150 eur s možnosťou čerpania jednorazovo,
bezhotovostným prevodom z účtu navrhovateľa na bankový účet odporkyne najneskôr v nasledujúci
pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, pričom odporkyňa sa zaviazala v lehote splatnosti vrátiť
navrhovateľovi pôžičku s príslušenstvom v celkovej výške 187,92 eur bezhotovostne na bankový účet

navrhovateľa.Zmluvabolamedzizmluvnýmistranamiuzatvorenánadobuurčitú,sosplatnosťoupôžičky
s príslušenstvom dňa 22.01.2014. Celkové náklady poskytnutej pôžičky pozostávali z poplatku za
poskytnutie pôžičky vyjadreného pevnou sumou 37,92 eur, pričom predstavovali ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Z výpisu
účtu navrhovateľa za obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2014 vyplýva, že navrhovateľ dňa 02.01.2014

bezhotovostným bankovým prevodom poskytol odporkyni na jej bankový účet peňažné prostriedky vo
výške 150 eur predstavujúce zmluvne dohodnutú pôžičku. Odporkyňa pôžičku čerpala, avšak v lehote
splatnosti navrhovateľovi poskytnutú pôžičku nesplatila, čím porušila zmluvné podmienky vyplývajúce
z Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Z dôvodu nesplatenia pôžičky odporkyňou v zmluvne dohodnutej lehote
splatnosti, navrhovateľ písomnými výzvami zo dňa 29.01.2014, 05.02.2014, 12.02.2014, 19.02.2014

vyzval odporkyňu na dodatočnú úhradu jej peňažného záväzku navrhovateľovi. Odporkyňa na
predmetné výzvy navrhovateľa nereagovala, preto navrhovateľ si návrhom podaným na súde uplatnil
voči odporkyni zaplatenie dlžnej pohľadávky v celkovej výške 272,92 eur s príslušenstvom, pričom
žalovaná istina predstavovala nesplatenú pôžičku vo výške 150 eur, vzniknuté náklady v súvislosti s
poskytnutím pôžičky pozostávajúce z poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 37,92 eur a z nákladov

vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 85 eur.Z kópie poštovej platobnej poukážky č. 10093 súd zistil, že odporkyňa dňa 12.05.2015 dodatočne
po podaní žalobného návrhu navrhovateľom na súd zaplatila navrhovateľovi na jeho účet č.
2700334262/8330 peňažnú sumu vo výške 187,92 eur, predstavujúcu žalovanú istinu po čiastočnom

späťvzatí návrhu navrhovateľom zo dňa 27.02.2015.

Z kópie poštovej platobnej poukážky č. 10092 súd zistil, že odporkyňa dňa 12.05.2015 dodatočne
po podaní žalobného návrhu navrhovateľom na súd zaplatila navrhovateľovi na jeho účet č.
2700334262/8330 peňažnú sumu vo výške 16,50 eur, predstavujúcu navrhovateľom zaplatený súdny
poplatok za podaný návrh na začatie konania zo dňa 28.11.2014.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 (ďalej len „zákon č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe
zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným

spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých
mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto
informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,

účinnéhood10.06.2013(ďalejlen„zákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch“),spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 02.01.2014
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán

bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne spolu s Rámcovou zmluvou
účastníci konania v ten istý deň, t.j. dňa 02.01.2014 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len „Zmluva“). V danom prípade bolo potrebné najprv posúdiť, či zmluvný záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi konania vznikol zo Zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch alebo zo zmluvy o úvere iba podľa Obchodného zákonníka, príp. zo zmluvy o pôžičke podľa

Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný
prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace. Súd vychádzajúc z obsahu uzatvorenej Zmluvy, na základe ktorej bola
odporkyni poskytnutá jednorazovo, bez účelu a bez úročenia peňažná suma vo výške 150 eur s lehotou

splatnosti kratšou ako jeden mesiac, mal za to, že uzatvorená Zmluva zo dňa 02.01.2014 je zmluvou
o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Zmluve nebola dojednaná povinnosť dlžníka
platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky, preto nemôže ísť o zmluvu o úvere podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko nie je naplnený vyššie uvedený pojmový znak obligatórneho ustanovenia § 497
Obchodného zákonníka (t.j. zaplatiť veriteľovi spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov

aj dohodnuté úroky).Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy navrhovateľ poskytol dňa 02.01.2014 odporkyni krátkodobú
bezúčelovú, bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 150 eur, pričom odporkyňa sa zaviazala poskytnutú
peňažnú pôžičku v lehote splatnosti do 22.01.2014 vrátiť navrhovateľovi. Zmluva bola medzi zmluvnými

stranami uzatvorená na dobu určitú. Odporkyňa poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti navrhovateľovi
nesplatila, čím sa dostala do omeškania so splnením svojho dlhu. Navrhovateľ viacerými písomnými
výzvami dodatočne vyzval odporkyňu na splnenie peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Odporkyňa
na predmetné výzvy navrhovateľa nereagovala, preto si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni zaplatenie
dlžnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke návrhom podaným na súde. Žalovaná istina

predstavovala celkovú dlžnú sumu 272,92 eur, ktorá pozostávala z nesplatenej pôžičky vo výške 150
eur, vzniknutých nákladov v súvislosti s poskytnutím pôžičky predstavujúcich poplatok za poskytnutie
pôžičky v sume 37,92 eur a z nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5
Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 85 eur, v ktorej časti však súd právoplatným uznesením č.k. 21c
21C/16/2015-30 zo dňa 19.03.2015 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Ako vyplýva z predložených poštových platobných poukážok č. 10093 a č. 10092, odporkyňa v priebehu

konania uhradila dňa 12.05.2015 navrhovateľovi na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX peňažnú sumu
vo výške 187,92 eur, predstavujúcu žalovanú istinu po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom zo
dňa 27.02.2015 a peňažnú sumu vo výške 16,50 eur, predstavujúcu navrhovateľom zaplatený súdny
poplatok za podaný návrh na začatie konania zo dňa 28.11.2014. Z vykonaného dokazovania mal
súd teda za nesporne preukázané, že odporkyňa pôžičku s príslušenstvom /150 eur + 37,92 eur/ v

celkovej výške 187,92 eur po lehote jej splatnosti navrhovateľovi v celosti uhradila, čím došlo k zániku
peňažného záväzku, ktorý mala voči navrhovateľovi, preto súd z uvedeného dôvodu návrh v časti
zaplatenia žalovanej istiny vo výške 187,92 eur ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na skutočnosť,
že odporkyňa sa dostala s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi do omeškania, nakoľko
uhradilaposkytnutúpôžičkuažpolehotejejsplatnosti,atodňa12.05.2015,súdvsúladescit.zákonnými

ustanoveniami § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až
do zaplatenia pôžičky vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 187,92 eur od 23.01.2014 do 11.05.2015.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

ich náhradu vzhľadom na polovičný procesný úspech oboch účastníkov vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na

tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.