Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S.

N., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 24. 04. 2015 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd obžalovaného S. N., nar. 11. 04. 1962 v A., trvale
A., prechodne bytom J.Á. XX, A. , oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn.
2pv/283/14/6611 zo dňa 14. 01. 2015, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že dňa 15. 05. 2014 v čase
okolo 13:00 hod. v A., časť J., okres A., pri tom, ako bol eskortovaný príslušníkmi Obvodného oddelenia

PZ Detva spred rodinného domu č. 56, za účelom podania vysvetlenia k telefonickému oznámeniu K.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, A., cestou k služobnému motorovému vozidlu, vo vzdialenosti cca
200 m od uvedeného rodinného domu, bezdôvodne fyzicky napadol člena hliadky npor. S. K. tak, že ho
jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do pravej strany krku, čím spôsobil S. K., nar. XX. XX. XXXX, ČOZ
XXXXXX pomliaždenie pravej strany krku ľahkého stupňa, bez liečenia a práceneschopnosti, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so
sídlom K. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 10. 04. 2015 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/283/14/6611 obžalobu na S. N. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.
Obžalovaný S. N. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení

uviedol, že skutok sa mal stať na základe toho, že mal v ten deň vypité, spal v garáži na dvore. Mama,
svedkyňa K. N., volala jeho sestry, že vyvádza, on ale spal, a keď prišli sestry, tak tie ho zobudili. Povedali
mu, aby opustil rodinný dom. On v tom rodinnom dome nemá trvalý pobyt, staral sa tam o rodičov a o
zvieratá. Začal si vynášať osobné veci k autu sestry, a popri tom som si šomral. Otec bol v tom čase
veľmi chorý, mama má 80 metrovú záhradu, a vtedy na nej vykonával ťažkú prácu. Keď dorobil, tak mu
mama povedala, že mu dá na jedenie len polievku, na čo jej uviedol, že je to dosť málo za takú drinu.
Následne sa naštval, sadol na bicykel, išiel si kúpiť ťapku vodky, s ňou sa vrátil, zavrel sa v garáži, tam ju

vypil a spal. Mama teda zavolal sestry, že tam vyvádza, tak si začal vynášať osobné veci a popri tom si
šomral, že čo je to za skurvený život, že sa tam nadrel a teraz má odísť. Mama volala policajnú hliadku
a prišiel pán A., pri ktorom som stál on, a pán K., ktorý stál pri sestrách a mame. Debatovali spolu asi
10 minút, a potom bol pánom Michálikom vyzvaný, že „pán N., idete s nami“. Jeden policajt ho chytilza jednu ruku, druhý za druhú ruku a takto išli k služobnému motorovému vozidlu. Asi po 30 metroch
zacítil úder, pritom mu z rúk vyletela cigareta a zapaľovač, následne ho policajti spacifikovali, cítil sa,
ako keby ho potriasla elektrika. Nasadili mu putá, prešli ešte asi 10 metrov k policajnému autu. Týmto

autom prešli kúsok, potom policajti zastali, obaja vystúpili za auta, pričom boli von 5 alebo 10 minút a
následne sa do auta vrátili. Potom ho odviezli na OO PZ Detva, kde mu po štyroch alebo piatich hodinách
bolo oznámené, že údajne napadol policajta. Skutok sa nestal, on tam poslušne stál. Na doplňujúce
otázky uviedol, že úder dostal z pravej strany. Všetci traja išli vedľa seba, pričom po 30 metroch prišiel
ten úder. On ale nevidel, kto ho udrel, ale musel dostať úder prvou rukou po väzoch. Ešte mu pri tom

vypadli cigareta a zapaľovač, tak policajtom povedal, že si to chce zdvihnúť, ale povedali mu, že to už
nebude potrebovať. Celé sa to zbehlo ako v akčnom filme, podľa neho ho udrel pán K.. Celý čas ho
k motorovému vozidlu viedli rovnako, pričom policajti išli asi pol kroka za ním. Pri ňom stál pán K. po
pravej strane, pričom ho držal ľavou rukou za pravú ruku, a pán A. stál po jeho ľavej ruke a držal ma za
ňu pravou rukou. Ďalej uviedol, že mama volala policajtov aj keď napr. v noci zapálil svetlo, pri takomto
poslednom výjazde mu K. uviedol, že raz zle skončí. Vtedy bol v podmienke a podľa neho to bolo na

neho zinscenované, pretože tie mamine telefonáty a to, že tam policajti museli často chodiť zapríčinilo,
že im už išiel na nervy. Je pravda, že nie je svätý, ale toto nespravil. Ku zraneniam poškodeného K.
obžalovaný uviedol, že podľa neho to bolo dopredu pripravené, po chvíľke cesty v aute autom obišli
dom a následne zastali, tak podľa neho to bolo tak, že jeden druhého udrel, teda že pán K. sa nechal
udrieť. Vo veci bola robená aj rekonštrukcia, pričom pán K. je odo neho o tri hlavy vyšší, a ak by ho chcel

udrieť, musel by si zobrať rebrík. On sa pána K. nedotkol, ani chlp mu neskrivil. Vždy, keď ho predtým
odviedli, tak mu po pustení dali aj cigaretu na cestu. Obžalovaný ďalej uviedol, že ak mu aj policajti niečo
hovorili cestou na OO PZ, tak to nemal šancu počuť, keďže medzi prednými a zadnými sedadlami je
mreža a ešte aj sklo. Na záver uviedol, že policajti vtedy, keď po čase zastali autom, ich videla mama,
a keď sa ich prvýkrát pýtala, prečo tam zastali, tak jej povedali, že išli obidvaja čúrať, pričom druhýkrát

pri rekonštrukcii uviedli, že išli jeden druhého obzerať. Toto sa dozvedel od mamy a sestier.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený S. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v ten
deň volala pani N., že má problémy so synom, tak on spolu s kolegom A. prišli služobným motorovým
vozidlom k rodinnému domu pani N.. Keď tam prišli, obžalovaný stál na lúke pri dome, spolu s kolegom
zistili o čo ide, následne prišli za obžalovaným, či pôjde podať vysvetlenie, pretože matka obžalovaného

s jeho sestrami uviedli, že pôjdu podať oznámenie, a že pôjdu za nimi. On s kolegom a obžalovaným
išli spolu k služobnému motorovému vozidlu, a cestou ho jedenkrát päsťou do pravej časti krku udrel
obžalovaný, tak ho spacifikovali a predviedli na OO PZ Detva. Keď išli s obžalovaným k motorovému
vozidlu, tak ho nedržali, pretože im uviedol, že ide dobrovoľne. On išiel po ľavej strane obžalovaného, v
strede stál obžalovaný, a kolega A. stál po pravej strane obžalovaného. Nevedel už uviesť, po koľkých

metroch cestou k autu ho obžalovaný udrel do pravej časti krku, obžalovaný stál pri jeho pravej strane,
nevedel ani vysvetliť, prečo to urobil, asi preto, že bol pod vplyvom alkoholu. Počas cesty k služobnému
vozidlu s obžalovaným nekomunikovali. Ako zacítil úder, otočil sa vpravo k obžalovanému, a videl, že má
ruku zovretú v päsť, tak usúdil, že bude v útoku pokračovať, preto použili hmaty a chvaty a obžalovaného
zložili na zem, založili mu putá a nasadli do vozidla. Nevšimol si, žeby mal obžalovaný niečo v rukách,

ani že by fajčil cigaretu. Služobné motorové vozidlo Kia Ceed má v strede mrežu, tak obžalovaného
posadili dozadu a išli na OO PZ. Počas cesty jedenkrát zastali na príjazdovej ceste k rodinnému domu,
pretože cítil pobolievanie v krku, tak zastali, a kolega A. sa šiel na to pozrieť a povedal mu, že to má
začervenané. S kolegom mohli byť von z auta cca 2 minúty. Počas toho, ako zastali, tam nebol prítomný
nikto iný, ani matka obžalovaného, boli tam len oni dvaja a obžalovaný, ktorý sedel vzadu vo vozidle. Na

doplňujúceotázkypoškodenýuviedol,ženiejepravda,žeonmaludrieťobžalovaného,aktaklenpotom,
ako ho udrel obžalovaný, určite nie predtým, oni ale použili hmaty a chvaty. Nevedel uviesť, či niekto
videl ich cestu k motorovému vozidlu, pretože pri dome ostali stáť sestry obžalovaného a ich matka, ale
oni k nim boli otočení chrbtom. Ďalej uviedol, že to, že to malo byť na obžalovaného zinscenované, je
výmysel, úplná blbosť. Po príchode na OO PZ informoval nadriadeného o tom, čo sa stalo, a on ho poslal

na ošetrenie, kde bolo konštatované, že to zranenie má od úderu, a na druhý deň išiel na chirurgiu. Po
tomto incidente boli ešte raz v tom rodinnom dome dokumentovať spis, bol tam aj obžalovaný, videl ho
tam, ale on sa s ním nebavil, kolegovi len niečo podpisoval. Služobné motorové vozidlo v čase príchodu
viedol asi on, nespomenul si už ale na vzdialenosť, v akej zastali od domu, ale zastali na príjazdovej
ceste, potom ešte nasleduje lúka a potom je ten rodinný dom. Keď prichádzali, tak si všimli osoby, ale

nevedel uviesť, v akej vzdialenosti ich videli. S obžalovaným sa rozprával kolega A., on sa rozprával s
matkou a sestrami obžalovaného. Tí mu uviedli, že pôjdu podať oznámenie, tak prišiel k obžalovanému
a spýtal sa ho, či pôjde podať vysvetlenie, na čo on uviedol, že áno, že nie je problém. Oni obžalovaného
neeskortovali, oni mu len ponúkli odvoz. On uviedol, že ide, ak by odmietol ísť, tak by bol predvolaný napodanie vysvetlenia, obžalovaný ale uviedol, že ide s nimi. Ďalej uviedol, že pred úderom obžalovaný
nevravel nič, preto ani ten úder nečakal. Pocítil náraz do oblasti krku, pozrel sa na obžalovaného a videl,
že má ruku zovretú v päsť, tak usúdil, že ho udrel päsťou. Potom údere nestratil rovnováhu, dokáže na

takéto situácie zareagovať, možno došlo k miernemu vychýleniu jeho osoby, ale rovnováhu nestratil.
Na to mieste bol trávnatý povrch a bolo tam také mierne stúpanie. Po nasadnutí do auta tam bol ešte
adrenalín, keďže vykonali služobný zákrok, po chvíli mal pocit bolesti v krku, tak zastali, kolega sa mu na
to pozrel a povedal, že to má začervenané. Išiel na ošetrenie, na chirurgii dostal nejaké náplaste, ktoré
používal na zranenie. Neboli to bolesti, žeby nemohol hýbať krkom, ale mierne bolesti pociťoval. Ďalej

uviedol, že motorové vozidlo od rodinného domu na OO PZ šoféroval zrejme on. Nespomenul si na to,
v akej vzdialenosti od služobného vozidla malo dôjsť k úderu od obžalovaného, nevie presne určovať
vzdialenosti, až pri rekonštrukcii zistil aké presné vzdialenosti to mali byť. V čase, keď tam s kolegom
boli, tie vzdialenosti nevnímal, vnímal ich až pri rekonštrukcii. V prípravnom konaní uviedol, že k úderu
malo dôjsť 50 metrov od vozidla, tie vzdialenosti uviedol ako laik, to bol len jeho odhad.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravda, čo vypovedal

poškodený, prišiel ku nemu, chytil ho za pravú ruku, on sa s ním vôbec nerozprával, a to ani v aute, ani
na OO PZ, on len prišiel ku nemu a povedal mu „idete s nami“, chytil ho za ruku a asi po 15 metroch
ho udrel po väzoch. On padol na zem, spýtal sa ho, či si môže zdvihnúť tú cigaretu a zapaľovač, na čo
mu poškodený povedal, že to už nebude potrebovať.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok K. A., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že si už

nespomína, na základe čoho išli k tomu rodinnému domu, či ich vyslal operačný dôstojník, ale išli
tam s tým, že obžalovaný mal robiť nejaké problémy. S vozidlom zastali nad domom, zišli dole, tam
stál obžalovaný pri lese, hádzal tam nejaké veci, tak išiel k nemu, kolega K. išiel k matke a sestrám
obžalovaného. Po nejakom čase prišiel kolega ku nemu a k obžalovanému, a povedal,, že obžalovaný
bude predvedený na OO PZ. Spýtal sa obžalovaného, či ide dobrovoľne, a obžalovaný uviedol, že áno.

Tak išli hore do kopca, a on začul taký tľapot, následne kolega K. stiahol obžalovaného za zem, on ho
zakľakol a dali mu putá. Ako išli k motorovému vozidlu, tak v strede bol obžalovaný, on bol po jeho pravej
strane a kolega K. bol po ľavej strane obžalovaného, pričom svedok kráčal o kúsok pred nimi. Počas
cesty k vozidlu on obžalovaného nedržal, kolega asi tiež nie, obžalovaný nejavil známky agresie a išiel
dobrovoľne. On sa s obžalovaným počas cesty k vozidlu nebavil, nepočul ani, žeby sa s ním bavil kolega

K.. Obžalovaný fajčil počas toho, keď sa s ním na začiatku rozprával, ale nevedel uviesť, či fajčil aj počas
cesty k vozidlu, ani si nespomenul, či mal niečo v rukách. Počas cesty začul ten zvuk, následne kolega
stiahol obžalovaného na zem, on ho zakľakol a dali mu putá. Kolega K. mu počas toho uviedol, že ho
obžalovaný udrel. Obžalovaného potom naložili do motorového vozidla a išli na OO PZ. Cestou ešte
zastali na kopci, už v podstate pri lese, on asi potreboval ísť na WC, keď zastali a vyšli z vozidla, tak ku

nemu prišiel kolega K. a spýtal sa ho, či má niečo na krku, vtedy tam nik iný okrem nich a obžalovaného
nebol, ani sa s nikým iným nebavili. Na doplňujúce otázky uviedol, že on určite neudrel kolegu K., teda
to nebolo zinscenované. Kolega K. mal ten krk začervenaný, to bolo všetko. Obžalovaný počas cesty
na OO PZ nič nevravel, bol dosť pod vplyvom alkoholu. Vozidlo na ceste k rodinnému domu viedol asi
kolega K., majú na to knižku, kde sa to zapisuje. Zastali hore na kopci, za domom, ďalej už nešli, pretože

sa báli, že zachytia spodok auta, a potom by to museli hradiť so svojho. Zastali teda hore nad domom
a od vozidla išli dole kopcom pešo. Keď on ukazoval miesto počas rekonštrukcie, tak motorové vozidlo
bolo hore na príjazdovej ceste. Zišli dole, až keď prišli k domu videli oznamovateľku a ostatné osoby.
Videli, že obžalovaný je pri lese. Po vystúpení z vozidla nevideli nikoho, museli zísť dole, pričom išlo
o také stredné klesanie. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mal napadnúť kolegu K. v polke alebo

troch štvrtinách kopca, stúpali do vrchu. V metroch to nevedel uviesť, pri rekonštrukcii zistil, že nemá
dobrý odhad, mohlo to byť nejakých 10 až 15 metrov od vozidla. Matka a sestry obžalovaného vtedy
stáli pred domom, nevedel ale uviesť, či boli blízko, alebo ďaleko. Nespomenul si už na to, či sa bavil
spolu s kolegom K. o tom, čo sa stalo, keď už bol obžalovaný v motorovom vozidle. Počas toho, keď
sa svedok rozprával s obžalovaným, bol tento opitý a bol v kľude. Uviedol mu, že si išiel spáliť nejaké

veci, ale bol pokojný, nepôsobil tak, žeby mali byť ostražití, súhlasil, že pôjde s nimi, bol kľudný. Nevedel
uviesť, prečo obžalovaný udrel kolegu K.. Kolega svedkovi vravel, že cíti to miesto, ale že môže hýbať
krkom. Ak si dobre pamätá, tak ďalšie dni s ním už nepracoval, nevedel ani uviesť, či bol PN.
Na odstránenie rozporov medzi výpoveďou svedka v prípravnom konaní a jeho výpoveďou na hlavnom
pojednávaní bola podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o výsluchu

svedka z prípravného konania, v rámci ktorého uviedol, „nakoľko sme boli na SMV Kia, ktoré má nízky
podvozok, som ja ako vodič rozhodol, že ďalej na aute nepôjdeme“, pričom na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vozidlo zrejme viedol kolega K., na čo svedok uviedol, že už si nepamätá, kto bol vtedy
vodič, ale oni si vždy v aute hovoria, že tam nechoď, mohol by si chytiť spodok, teda je to viac menejtaké kolektívne rozhodnutie, a práve preto si vedú knihu jázd, aby bolo jasné, kto kedy presne služobné
motorové vozidlo šoféroval.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že to, keď niekto nevie čo je 30 a čo

200 metrov, je v poriadku, ale keď už niekto tvrdí, že ho viedli hore kopcom, pričom šli dole kopcom,
tak už nevie, kto potom klame.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa K. D., sestra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že medzi mamou a bratom došlo k šarvátke, mama volala sestre O. D., aby prišli do
jej domu. Keď tam prišli, tak obžalovaný spal, zobudili ho a povedali mu, aby odišiel z domu, že mama

si nepraje, aby tam bol. On na to povedal, že dobre, ale že si ešte vynesie odtiaľ svoje veci, oni mu
povedali, že ho počkajú v aute. Ako sedeli v aute, zbadali, že ku domu prichádzajú policajti, išla sa
teda spýtať mamy, či ona volala policajtov, na čo jej povedala že áno, že obžalovaný je ako zmyslov
zbavený, vynáša z domu veci. Policajt pán K. prišiel ku nej, sestre a mame, druhý policajt pán A. išiel
k obžalovanému. Pánu K. vysvetlili, čo sa stalo, že mama si nepraje, aby bol obžalovaný v rodinnom
dome a že si odtiaľ odnáša jeho veci. Vtedy im pán K. povedal, že oni už boli viackrát privolaní do tohto

domu, a taktiež uviedol, že pán N. raz zle skončí. Ona si myslí, že obžalovaný toho policajta neudrel.
Ako sa rozprávali s pánom K., ten im povedal, že pôjdu s nimi na políciu podať záznam, a tiež sa ich
spýtal, či už niekedy boli na polícii, na čo mu uviedli, že nie. So sestrou si sadli do auta, potom, keď prišli
na políciu, tak tam policajtka otvorila okienko, povedala im, aby počkali. K tomu, keď tam k domu prišli
policajti, ešte uviedla, že s ňou, sestrou a mamou sa bavil pán K. a pár metrov od nich bol obžalovaný

a ten druhý policajt pán A., pričom stáli s obžalovaným tvárou v tvár. Keď sa s nimi pán K. dorozprával,
prešiel k obžalovanému poza chrbát, chytil ho za pravú ruku, pán A. ho chytil za ľavú ruku, a pán K.
povedal „pán N., pôjdete s nami“. Obžalovaný išiel s nimi bez protestov, dobrovoľne. Ešte sa za nimi
obzrela a videla, že obžalovaný má vetrovku len do pol chrbta, potom si sadla do auta, pretože bola
zima. Sestra s mamou ostali von, ona so sestrou si potom dali ešte po cigarete, pričom ona nevidela

celú cestu, ako viedli policajti obžalovaného od domu k motorovému vozidlu. Keď boli potom na polícii,
tak tam po čase prišiel pán A. a spýtal sa ich, že či videli, ako odvádzajú obžalovaného k motorovému
vozidlu, a ona uviedla, že videla len kúsok, a tá policajtka za okienkom im povedala, aby uviedli, že
nič nevideli, a že budú mať pokoj. Tiež jej bolo čudné, že volali ich dve so sestrou, a nie matku, ktorá
volala policajtov. Po týždni volal pán A., že matka odmieta podpísať nejakú zápisnicu, že chce do nej

ešte niečo doplniť, tak ona po nejakom čase prišla k rodinnému domu matky, kde už boli policajti K. aj A.,
tam jej povedali, že mama nechce podpísať zápisnicu, že tam chce ešte doplniť niečo o tom, že videla,
ako policajti zastali s autom, vystúpili z neho, išli smerom do hory, a aj to, ako odvádzali obžalovaného
k autu. Taktiež uviedol, že s tým bude mať problém, že to bude musieť znovu napísať a dať podpísať
matke. Pri tom jej pán K. dal nejaký papier do ruky a spýtal sa jej, kde je obžalovaný, ona mu uviedla,

že je dnu, tak jej povedal, aby to išla dať podpísať obžalovanému, pričom to bolo niečo v tom zmysle,
že sa odmieta vyjadriť k priestupku. Obžalovaný to podpísal, pán K. ešte uviedol, že bratovi odporúča,
aby priznal vinu, že na súde bude mať poľahčujúcu okolnosť. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla,
že nevidela, že by policajt napadol obžalovaného, ona len videla, ako ho jeden policajt chytil za ruku,
druhý za ruku, prešli takto cca 5 metrov, a viac už nevidela. Počas toho, ako bol obžalovaný vo väzbe,

im mama povedala, čo všetko videla, že videla, ako išli policajti s obžalovaným, že bol obžalovaný na
zemi, že po ňom niečo hrabali, že ho zdvihli a odviedli do auta, že po čase policajti s autom zastali, ale
keď ju zbadali, tak potiahli ďalej do hory, ale nevedela prečo. Potom sa policajtov aj mama pýtala, že
prečo zastali v tej hore s autom, na čo jej povedali, že sa šli vyčúrať. Preto sa ich spýtala, že či museli
ísť obidvaja naraz. Na charakteristiku obžalovaného uviedla, že v živote nepoložil ruku na manželku,

práve naopak, ona videla, ako mu raz skákala po chrbtici, keď bol opitý, on v živote neudrel mamu, otca,
nikoho, čo aj vravela pánu K., na čo jej povedal, že no vidíte, ale teraz sa to stalo. Keď ho vtedy so
sestrou zobudili, tak tam dobehla aj mama, začala ho biť takou latou, a viackrát videla, ako mama bila
obžalovaného, raz mu aj tiekla krv z oka.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že vtedy, keď policajti prišli pre neho,

tak zastali ďaleko od domu, a keď tam potom prišli spisovať zápisnicu, tak už prišli s autom pekne pred
dom, pričom vtedy im už spodok nechytalo.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa K. N., matka obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že vtedy mala veľmi chorého muža a syn bol hlučný, nadával jej aj mužovi. Zavolala
preto dcéry, syn ale neprestával a ďalej im nadával, preto volala aj policajtov. Keď prišli policajti, tak ten

jeden, A., sa rozprával s obžalovaným, a ten druhý, K., sa rozprával s ňou a jej dcérami. Bavili sa o
tom, žeby bolo dobré dať obžalovaného na protialkoholické liečenie, na čo im povedali, že oni ho zobrať
nemôžu, pokiaľ nechce ísť sám. Keď medzi nimi rozhovor skončil, tak pán K. zobral obžalovaného za
pravú ruku a šikoval ho k autu, zrazu uvidela, že syn je na zemi a okolo neho sa oni mrvili, či ale spadolalebo či ho zrazili, nevedela uviesť. Ona sledovala celú cestu od domu až k autu. Ešte videla, ako má
syn košeľu a vetrovku len do pol chrbta. Stále sa ale na policajtov a syna nepozerala, občas aj otočila
hlavu smerom k dcéram. Oni potom nasadli do auta a odišli, išla dávať dole kozy z kolíkov, a videla, ako

policajti zastali, ale do dvora nevideli, tak potiahli auto ďalej, aby videli do dvora, asi preto, že nevideli či
je tam ešte auto s jej dcérami. Potom sa ich aj pýtala, že načo išli obaja do hory, na čo jej jeden povedal,
že sa išiel vyčúrať, na sa ich spýtala, či museli ísť obaja. Keď tam zastali, myslela si, že ešte s ňou
niečo chcú. Nevidela ale čo robili policajti mimo auta. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevie, ako sa
syn dostal na zem, išiel normálne, zrazu bol na zemi, tá cesta od domu k autu bola asi 50 až 60 metrov,

boli otočení chrbtom, nevedela, čo robili spredu, bol to okamih. Aj jej dcéry sa pozerali za policajtmi.
Svedkyňa nevidela, že by jej syn udrel policajtov, ani predtým ich nikdy neudrel, keď ho prišli odvádzať.
Počas odvádzania obžalovaného k autu bol obžalovaný v strede, policajt A. bol po ľavej ruke jej syna,
druhý policajt K. bol po pravej strane jej syna, celý čas syna držali za ruky, ako ho odvádzali od domu
k autu, až po dobu, keď spadol na zem.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedkyňa - mama uviedla pravdu.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O. D., sestra obžalovaného, ktorá po zákonnom
poučení uviedla, že jej volala mama, svedkyňa K. N., ona ich neustále bombardovala telefonátmi, pustila
sa do plaču, zahrala na city, že otec je na tom veľmi zle, že brat - obžalovaný tam vyvádza, vybľakuje,
a že oni ho tam nechcú, tak mame povedala, že keď sa sestra vráti od lekára, prídu ku nim. Keď prišli
ku mame, brat spal, zobudili ho, a ona osobne bratovi povedala, že rodičia si neželajú, aby tam bol,

a že za jej prítomnosti z toho domu odíde. Brat teda začal vyhadzovať veci po dvore, spolu s mamou
po sebe pokrikovali, mama na chvíľu odišla a vrátila sa s mobilom v ruke, že zavolá policajtov. Vtedy
si brat uvedomil, že je asi zle, a už sa správal slušne. Bolo mu do plaču, aj hovoril, že o čom je tento
život. Po chvíli prišli policajti, pýtali sa, že prečo ich zavolali, sestra im začala vysvetľovať, že situácia
je už neúnosná a aby sa to už skončilo. Pán K.Á. sa bavil s ňou, sestrou a mamou, pričom sestra mu

všetko vysvetľovala, aby sa to už vyriešilo. Brat stál na boku s tým druhým policajtom A., pričom všetko
prebiehalo v kľude. Pán K. potom povedal, že oni si ho teda zoberú. Ďalej uviedla, že nevidela pre strom,
preto sa musela zohnúť, a videla, že brat už má putá, ani nevidela, ako ho vkladajú do auta. Policajti s
bratom od nich odišli v kľude, po chvíli mama povedala, že niečo sa deje, ona už len videla, ako brata
držia dole pri zemi s putami. Keď ochládzali od domu, jeden policajt ho držal za jednu ruku a druhý

policajt za druhú ruku, pričom odišli v kľude. Tento odchod sledovala chvíľu, potom sa k nim otočila
chrbtom, lebo sa na to nemohla dívať, potom mama povedala, že sa tam niečo deje, že už ho šikujú v
putách, tak sa zohla, a už videla len to, ako je brat spútaný. Policajti im uviedli, že to bol výjazd, a že
či sú ochotné ísť na políciu podpísať zápisnicu kvôli výjazdu. Oni im uviedli že samozrejme, na polícii
si to vysedeli, potom prišiel k mrežiam pán A. s tým, aby išli domov, že im zavolajú. Išli teda domov k

sestre, tam im policajti volali, aby išli do maminho domu, že si to tam idú pofotiť, na pol ceste zase volali,
aby sa vrátili späť na políciu, a keď tam prišli, tak pán A. prišiel k mreži a pýtal sa ich, že či videli útok
na verejného činiteľa. Ona mu povedala že nie, povedala mu len to, čo videla, na čo im tam prítomná
policajtka povedala, že ak to nevideli, aby povedali, že nič nevideli a budú mať pokoj, na čo pán A.
povedal, že to nevadí, že oni sú dvaja a že si to dosvedčia. Na doplňujúce otázky uviedla, že nevidela

priebeh incidentu. Keď policajti odvádzali jej brata, tak poškodený K. stál po ľavej strane jej brata a pán
A. stál po pravej strane jej brata, pričom ho držali jeden za jednu ruku a druhý za druhú ruku. Na záver
uviedla, že jej brat, keď si vypije, tak je jeden sprostý človek, ale nikdy od nikoho nepočula, žeby niekoho
udrel. Keď si vypije je neznesiteľný, ale nie agresívny, skôr on vyfasoval od iných.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sestra uviedla pravdu, keď si vypije,

je ukecaný, má sprosté reči, ale agresívny nie je.
V zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
znaleckého posudku č. 152/2014 z odvetvia súdne lekárstvo - chirurgia, zo záverov ktorého vyplýva,
že poškodený S. K. utrpel dňa 15. 05. 2014 izolované zranenie - pomliaždenie pravej strany krku
ľahkého stupňa, toto zranenie je kategorizované ako ľahké. Zranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť

tak, ako ho popísal poškodený, pomliaždenie mäkkých častí krku môže vzniknúť úderom päsťou,
kopnutím, prípadne aj narazením krku o vyčnievajúcu prekážku. K zraneniam mohlo dôjsť úderom
pravou päsťou do oblasti pravej strany krku poškodeného. Prípadný útok na poškodeného nebol
veľkej intenzity a následky zodpovedajú aj jedinému úderu päsťou, tento mechanizmus zodpovedá
vzniknutým následkom. Pri danom smere, type a intenzite útoku vzhľadom na rozsah spôsobeného

zranenia nedošlo k priamemu ohrozeniu životne dôležitých orgánov. Zranenie nezanechá žiadne trvalé
následky, z lekárskeho hľadiska nejaví znaky ťažkej ujmy. Zranenie si nevyžaduje špecifickú liečbu, ani
práceneschopnosť. Poškodený môže cítiť pobolievanie v krku pri otáčaní hlavou po dobu 3 až 4 dní.Tietoťažkostispontánneustupujú,pomliaždenémiestasúcitlivénadotykpodobu5dní,stavvýraznejšie
neobmedzoval poškodeného v obvyklom spôsobe života.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným (č.l. 109 - 111),
lekárske správy (č.l. 128 - 130), zápisnica o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou (č.l. 131 -
194), zápisy o dychovej skúške (č.l. 198 - 199), fotodokumentácia o zraneniach poškodeného (č.l. 206),
vyčíslenie škody VšZP, a.s. (č.l. 74), správa Sociálnej poisťovne (č.l. 80), výpis z evidencie priestupkov
obžalovaného (č.l. 217 - 225), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 226), pripojený spis Okresného

súdu Zvolen sp. zn. 5T/51/2014, oznámenie OO PZ Detva (č.l. 264).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.
Prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo ani jednoznačne

preukázané, v akej pozícii sa nachádzal obžalovaný a policajti, keď ho odvádzali spred rodinnému
domu k služobnému motorovému vozidlu. Obžalovaný a svedkyne D. a N. uviedli, že obžalovaný
stál v strede, a po jeho ľavici bol svedok Dub a po jeho pravici bol poškodený K.. Poškodený K. a
svedkovia A. a D. zase uviedli, že obžalovaný bol v strede a po jeho ľavici bol poškodený K. a po pravici
svedok A.. Taktiež všetci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že nevideli samotný incident (ako mal

obžalovaný napadnúť poškodeného), ale ani nevideli, že by poškodený udrel obžalovaného. Napadnutie
poškodeného nevidel ani svedok A., ktorý spolu s poškodeným viedli obžalovaného k služobnému
motorovému vozidlu. Jediný, kto bol teda svedkom napadnutia poškodeného, je samotný poškodený,
ktorý ale uviedol, že útok tiež nevidel, len zrazu zacítil úder a otočil sa na poškodeného, ktorý mal ruku
zovretú v päsť. Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse, najmä z fotodokumentácie, je zrejmé, že ak by

chcel obžalovaný udrieť poškodeného do oblasti krku, musel by sa načiahnuť, minimálne si stúpiť na
špičky, pretože poškodený je od obžalovaného vyšší. Pokiaľ ale bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu,
na čom sa zhodli všetci svedkovia, takémuto úderu by musela predchádzať aspoň minimálne príprava
zo strany obžalovaného, ktorú by si podľa názoru súdu zrejme obaja policajti všimli, keďže išli popri
obžalovanom. Ďalej z lekárskej správy zo dňa 15. 05. 2014 o 15:30 hod., teda zo dňa skutku vyplýva,

že zjavné vonkajšie príznaky poranenia nie je vidno. Poškodený a svedok A. ale vypovedali, že po
chvíli jazdy vo vozidle zastali a vyšli von, aby sa svedok A. pozrel na zranenia poškodeného, pričom
mu mal uviesť, že to miesto má začervenané. Aj tieto skutočnosti vytvárajú pochybnosť o skutočných
zraneniach poškodeného, pričom súd poznamenáva, že znalecký posudok bol v konaní vypracovaný 10.
10. 2014, teda 5 mesiacov po spáchaní skutku, a znalec pri jeho vypracovaní vychádzal len z lekárskych

správ. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že podľa oznámenia OO PZ Detva bol vodičom služobného
motorového vozidla počas výjazdu zo dňa 15. 05. 2014 poškodený, teda podľa názoru súdu nebolo
potrebné, aby poškodený vystúpil z auta, aby sa mu na zranenia mohol pozrieť svedok A., keďže podľa
lokalizácie zranenia sa mu naň mohol pozrieť priamo v aute. Nakoniec súd poukazuje na to, že v konaní
nebol preukázaný ani motív konania obžalovaného, prečo by mal fyzicky napadnúť poškodeného, keď

podľa vyjadrení všetkých prítomných osôb išiel obžalovaný s hliadkou polície dobrovoľne, a taktiež v
minulosti bol viackrát predvádzaný na políciu, pričom ani v jednom z týchto prípadov nedošlo z jeho
strany k útoku na verejného činiteľa.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že vina obžalovaného
nebola vôbec bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, ani nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre

ktorý je obžalovaný stíhaný, preto ho súd musel postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
spod obžaloby oslobodiť.

V adhéznom konaní si právo na náhradu škodu uplatnil poškodený - Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Vzhľadom k tomu, že súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, musel poškodeného v zmysle §

288 ods. 3 Trestného poriadku odkázať s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.