Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410201873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4410201873.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: O.. H. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XX, zastúpený Mgr. Jozefom C., bytom N., F. 3, o zaplatenie sumy
3.596,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
6C/150/2010-302 zo dňa 20. novembra 2012, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 6C/150/2010-319 zo dňa 29. januára 2013 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného

súdu Nové Zámky č. k. 6C/150/2010-310 zo dňa 19. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 6C/150/2010-319 zo dňa 29. januára 2013 p o
t v r d z u j e .

III. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 6C/150/2010-310 zo dňa

19. decembra 2012 z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

IV. Odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi v sume 166,73 eura,
ktoré je povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi so sídlom Karadžičova 8, Bratislava do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.595 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2 písm. b), ods.
7, § 24a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd
mal za preukázané, že dňa 31.12.2008 na ulici N. v A., došlo k dopravnej nehode , pri ktorej bolo

poškodené motorové vozidlo značky A., I.: PK XXX CC, ktorého majiteľom bola spoločnosť PSA
Finance Slovakia s.r.o. V danom prípade odporca ako držiteľ osobného motorového vozidla značky
S., I.: NZ XXX CY zavinil dňa 31.12.2008 dopravnú nehodu, ktorou spôsobil škodu na motorovom
vozidle značky A. I.: PK XXX CC, ktorého majiteľom bola spoločnosť PSA Finance Slovakia s.r.o.a ktoré viedol O. Puček, pričom na uvedenom motorovom vozidle vznikla škoda 3.595,- eur, ktorej
výšku zistil súd zo znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Janovčíka č. 086/2012 zo dňa
10.10.2012. Vzhľadom na to, že odporca popieral zodpovednosť za dopravnú nehodu, súdom pribratý

znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Miroslav Janovčík v znaleckom posudku uviedol, že príčinou
dopravnej nehody bolo nesprávne predchádzanie vozidla poškodeného odporcom. Súd ustálil, že
zodpovedný za nehodu bol odporca, čo mal za preukázané nielen zo znaleckého posudku ale i z
písomného záznamu dopravnej nehody šetrenej dopravným inšpektorátom v Pezinku pod sp. zn.
ORP-1654/H-DI-ODN-2008 a z výpovede svedka O. Pučeka. Na vozidlo odporcu v čase dopravnej

nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, pretože povinné zmluvné poistenie z poistnej zmluvy č. 3490471913 zo dňa
6.2.2008 uzatvorenej medzi odporcom a poisťovňou Kooperativa a.s. pred dopravnou nehodou,
zaniklo pre nezaplatenie poistného v zmysle ust. §9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd mal preukázané, že podľa poistnej
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, bolo poistné dohodnuté na dobu od 7.2.2008 do 6.2.2009 s tým, že platenie poistného bolo
dohodnuté štvrťročne, t.j. v sume 1.439,- Sk, pričom celkové ročné poistné predstavovalo sumu 5.755,-
Sk a prvá splátka poistného bola dohodnutá dňa 7.2.2008. Poistenie odporcu dohodnuté uvedenou
poistnou zmluvou však k predmetnému motorovému vozidlu zaniklo pre nezaplatenie poistného dňom
7.12.2008, t. j. do jedného mesiaca splatnosti poslednej dohodnutej splátky, v dôsledku čoho odporca

nemal k dátumu nehody (31.12.2008) uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. V tomto smere súd prvého
stupňa vychádzal z článku IV ods. 10 všeobecných poistných podmienok poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 700 , účinných ku dňu dopravnej nehody, podľa ktorého v prípade
poistenia formou splátok zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného

mesiaca splatnosti poslednej dohodnutej splátky v rámci príslušného poistného obdobia. V tomto
prípade bola posledná splátka poistného splatná dňom 7.11.2008, ktorá však zaplatená nebola a teda v
zmysle uvedeného článku uvedených všeobecných poistných podmienok poistenia, poistenie odporcu
dohodnuté uvedenou poistnou zmluvou zaniklo dňom 7.12.2008, t.j. do jedného mesiaca splatnosti
poslednej dohodnutej splátky. Vzhľadom na to, že odporca nemal k dátumu nehody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, navrhovateľovi
tak podľa § 24 odsek 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z vznikla povinnosť nahradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v sume 3.596,12 eura, ktoré navrhovateľ poskytol poškodenému dňa 12.11.2009 a preto mu voči
odporcovi podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vzniklo právo na náhradu toho, čo za neho plnil,

t.j. na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.595 eur a návrh v časti o zaplatenia 1,12 eura zamietol
s poukazom na znalecký posudok, ktorý konštatoval výšku skutočnej škody v sume 3.595,- eur. Súd
prvého stupňa okrem istiny priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s§3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9% ročne,

a to od 17.12.2009 do zaplatenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že účastníci dopravnej nehody škodu zlikvidovali

cez dobrovoľné poistenie- havarijnú poistku poškodeného, nie cez povinné zmluvné poistenie. Uvedený
fakt vylučuje dôvodnosť návrhu a skúmanie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení i zavinenie
dopravnej nehody. Namietal, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ani dôkazu o
legálnom náhradnom plnení. Uviedol, že poisťovňa Kooperativa, s ktorou mal uzatvorené povinné
zmluvné poistenie, počas trvania zmluvy od 07.02.2008 do 06.02.2009 ho nevyzvala upomienkou

na zaplatenie a rovnako tak ani písomne neoznámila zánik zmluvy, a to napriek tomu, že dvojstranný
písomný právny úkon možno meniť iba písomne a prejav vôle jednej strany pôsobí až okamihom,
keď dôjde strane druhej. V danom prípade mu poisťovňa dňa 09.02.2010 t.j. 525 deň po dopravnej
nehode doručila „zánik zmluvy“, pričom doklad o škodovom priebehu bola povinná doručiť do 15 dní
od zániku zmluvy, avšak uvedené vydala po 3 mesiacoch, po riadnom skončení zmluvy . Poukázal

na to, že poškodený poisťovni Kooperativa neoznámil vznik škodovej udalosti, ani neuplatnil voči nej
nárok na náhradu škody cez povinné zmluvné poistenie, ale v poisťovni Generali Slovensko, ktorá
likvidovala škodu cez havarijnú poistku poškodeného, čím stratil právo na plnenie v zmysle ust. § 24a
ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. t.j.na náhradu plnenie zo strany navrhovateľa z garančnéhofondu. Z uvedeného dôvodu preto nemohol vzniesť akúkoľvek požiadavku na náhradné plnenie voči
navrhovateľovi, a ten následne nemal zákonné oprávnenie poškodenému čokoľvek nahradiť. Bol toho
názoru, že prípis - refundácia zakladá poistný podvod, keď neuvádza rozhodujúcu okolnosť, a to

druh poistenia z ktorého plnila, uvádza sa len - z poistenia motorového vozidla a žiada z povinného
zmluvného poistenia refundovať sumu vo výške 3.416,31 eura. V danom prípade sa tak plnilo peniazmi
havarijného poistenia a refundované bolo peniazmi z povinného zmluvného poistenia. Navrhovateľ
v danom prípade dňa 11.11.2009 vydala likvidačnú správu a dňa 12.11.2009 už uhrádza poisťovni
Generali sumu 3.416,31 eura a poškodenému sumu 179,71 eura, i keď výzvou na úhradu zo dňa

16.11.2009 nasumu3.596eurtvrdí,žeposkytolzpoistnéhogarančnéhofondupoškodenémupoistnévo
výške 3.596 eur. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo má za následok
jeho nepreskúmateľnosť. Bol toho názoru, že skutkový stav bol zmanipulovaný, aby sa znemožnilo
skúmanie podstaty veci, a to že poisťovňa Kooperativa mu protiprávne bez oznámenia zrušila poistnú
zmluvu a tvrdením o nepoistení jeho motorového vozidla, umožnila následnú refundáciu i žalobu
o regresnú náhradu. Poisťovňa Generali povinné plnenie z dobrovoľného havarijného poistenia, si

nechala refundovať peniazmi povinného zmluvného poistenia a navrhovateľ protiprávne tieto prostriedky
poisťovni Genereli refundoval vďaka fiktívne zrušenej zmluve a protiprávne vymáha regresnú náhradu.

Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkodvolaniuodporcunavrholrozsudoksúduprvéhostupňaakovecne
správny potvrdiť. Uviedol, že odporca v odvolaní opakovane tvrdí tie isté skutočnosti, ktoré už na svoju

obranu uvádzal v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa už dostatočne
vysporiadal. Právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi je právo postihové,
t.j. právo regresu podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedený nárok skutkovo vymedzil a navyše ho aj
právne kvalifikoval v žalobnom návrhu. Bol toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že motorové vozidlo odporcu, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, nebolo v čase dopravnej
nehody povinne zmluvne poistené, a to z dôvodu zániku poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ex lege pre nezaplatenie poistného v lehote splatnosti v súlade s ust.
§ 9 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca v tomto smere nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by
preukázal poistenie vozidla ku dňu dopravnej nehody, a to z toho dôvodu, že takýto dôkaz vôbec

neexistuje. Na strane druhej za účelom vyvrátenia účelových tvrdení odporcu, predložil súdu dôkazy
preukazujúce, že v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 31.12.2008 nebolo na motorové vozidlo uzavreté
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k otázke
zavinenia dopravnej nehody dňa 31.12.2008 opakovane uviedol, že z výsledkov vyšetrovania dopravnej
nehody zo dňa 31.12.2008, z predloženej relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody č.p.

ORP-P-1654/H-DI-ODN-2008, záznamu ODI v Pezinku o dopravnej nehode č. p. ORP-1654/H-DI-ODN
-2008, prípisu Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku zo dňa 19.11.2010 a záznamu o blokovom
konaní vyplýva zodpovednosť odporcu ako prevádzateľa, držiteľa a zároveň aj vodiča nepoisteného
motorového vozidla zo spôsobenia dopravnej nehody, a to porušením v tom čase platného a účinného
ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. Navyše aj zo záverov znaleckého dokazovania bolo

znalcom z odboru dopravy- cestná premávka potvrdené, že príčinou dopravnej nehody z hľadiska
technickéhobolonesprávnepredchádzaniepoškodenéhovozidlaPeugeotvodičomznačkyŠkoda,teda,
že dopravnú nehodu dňa 31.12.2008 zavinil odporca nepoisteným motorovým vozidlom značky ŠKODA
e.č. NZ -417-CY.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 6C/150/010-319 zo dňa 29.1.2013 uložil odporcovi povinnosť, aby
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške
215,50 eura, podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť. Poukazujúc na položku č. 1a zákona č. 71/1992 Zb. a poznámku k tejto položke v bode 4
konštatoval, že z odvolania proti rozsudku, ktorým súd rozhodol len o základe predmetu konania,
sa poplatok neplatí. Okrem toho uviedol, že polícia nevykonala priestupkové konanie ani právnym
aktom neurčila vinníka dopravnej nehody, rozhodným pre aplikáciu práva súdom, ale nahradila právne

absolútne irelevantnou „Reláciou“.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 6C/150/2010-310 zo dňa 19.12.2012 rozhodol o náhrade trov
konania účastníkov a štátu tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konaniav sume 1.521,43 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa , do 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia( § 142 ods. 1 OSP) a zároveň rozhodol o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 OSP tak, že
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov v sume 305,44 eura , ktoré platil štát z titulu znalečného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že právoplatnosť uznesenia
podmieňuje v zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP rozhodnutie o opravnom prostriedku. Z uvedeného dôvodu
žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené z dôvodov analyzovaných v odvolaní vo veci samej a
preukázaných listinami spisu, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou.

.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolania odporcu proti rozsudku a proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti nie sú

dôvodné a preto rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a uznesenie súdu prvého stupňa č.
k. 6C/150/010-319 zo dňa 29.1.2013 ako vecne správne potvrdil. Napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa č. k. 6C/150/2010-310 zo dňa 19.12.2012 o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/
OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, nebol napadnutý odvolaním (odvolanie voči nemu

mohol podať len navrhovateľ a nie odporca, pretože jeho návrhu nebolo v tejto časti vyhovené), preto v
tejto časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.595 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa
držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy

prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov Slovenská
kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov citovaného
zákona, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov,
Kancelária má právo proti tomu kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu
toho, čo za neho plnila.

Právo poisťovne na náhradu škody býva v poisťovacej praxi často nesprávne označované ako regres,

ktorý je však pojmovo nárokom na náhradu za poskytnuté plnenie toho, kto plnil, veriteľovi namiesto
dlžníka voči dlžníkovi. Nárok na náhradu škody je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda
prechodom práva na základe zákona. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia
zo strany poisťovne. Ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poistený nebol na škodovej
udalosti ziskový, t.j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči

poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. Ďalší z
nárokov poisťovne v súvislosti s výplatou poistného plnenia je prechod nároku poisteného na poisťovňu.
Ide o zákonnú cessiu, ku ktorej dochádza okamihom a v rozsahu výplaty poistného plnenia (viď Poistné
zmluvy, A., S., Nakladateľstvo Beck rok 2012 - s. 223, 262).Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti inému
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo,

ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie
osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda,
dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému
dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného
na poisťovateľa sú podľa § 813 OZ a/ zodpovednosť za škodu iného, b/ existencia práva na náhradu

škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Zo
znenia § 813 ods. 1 OZ vyplýva prechod práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia
bez ohľadu na to, či možno zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť
z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového
a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poistenie
a Slovenskej kancelárii poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového
vozidla.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto

rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že odporca v čase dopravnej nehody
dňa 31.12.2008 nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou jeho motorového vozidla, ako to konštatoval súd prvého stupňa. V zmysle zákona č.
381/2001 Z. z. (účinného v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, t.j. ku dňu 06.02.2008), ako
aj všeobecných poistných podmienok, ktorými bol odporca viazaný, poistenie zaniklo nezaplatením
zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej splátky v rámci
príslušného poistného obdobia (č.l. 124 spisu). V danom prípade poistným obdobím bolo obdobie

jedného kalendárneho roka s tým, že poistná doba bola dojednaná na dobu neurčitú, pričom účastníci
si výslovne upravili splatnosť poistného v štvrťročných splátkach po 47,77 eura (poistná zmluva
zo dňa 06.02.2008 na č.l. 63 spisu). Z uvedeného vyplýva, že poistenie v danom prípade zaniklo
nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej
splátky v rámci príslušného poistného obdobia, ktorá bola stanovená dňom 07.11.2008. Keďže v konaní

bolo jednoznačne preukázané, že odporca poslednú splátku k tomuto dátumu neuhradil, došlo k zániku
poistenia podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. (účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy) dňom
07. 12. 2008, ktorým dňom uplynula lehota jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky
poistného. V čase dopravnej nehody dňa 31.12.2008 tak odporca nemal uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla, čím navrhovateľovi

podľa § 24 odsek 2 písmeno b) zák. č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť nahradiť poškodenému z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
odporcu. V nadväznosti na uvedené navrhovateľovi v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z.z.
vzniklo voči odporcovi právo na vrátenie peňažného plnenia v plnej výške. Z likvidačnej správy poisťovne
zo dňa 11.11.2009 (č.l. 14 spisu) a výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 12.11.2009 (č.l. 3 a 4 spisu)

jednoznačne vyplýva, že poisťovni Generali Slovensko poisťovňa, a.s. bola navrhovateľom uhradená v
súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou odporcom dňa 31.12.2008 suma 3.416,31 eura a pánovi
A.- poškodenému) suma 179,71 eura , zodpovedajúca jeho spoluúčasti (č.l. 3 a 4 spisu).

S ohľadom na námietky odporcu v odvolaní odvolací súd dodáva, že základom návrhu a aj odvolania

odporcu bolo vyvodzovanie práv navrhovateľa voči odporcovi z ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č.
381/2001 Z.z. ako nárok voči osobe ( odporcovi) , ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Zákon č. 381/2001 Z.z. v § 24 ods. 7 hovorí o náhrade toho, čo za odporcu ako osobu zodpovednúpodľa § 24 ods. 2 písm. b/ tohto zákona Slovenská kancelária poisťovateľov plnila, teda rozsah jej
plnenia nie je obmedzený len na plnenie priamo poškodenému. Právo na náhradu škody proti inému
v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ zahŕňa v sebe jednak nárok voči odporcovi ako osobe zodpovednej

za vznik škody a jednak nárok voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. ak povinné
zmluvné poistenie neexistuje., čo sa stalo aj v tomto prípade. Poškodený si teda mohol svoj nárok na
náhradu škody uplatniť priamo proti poisťovateľovi alebo škodcovi, alebo voči obom naraz. Poškodený
preto aj keď si neuplatnil náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov voči navrhovateľovi (Slovenská kancelária poisťovateľov), ktorý spravuje garančný fond,

mohol si škodu uplatniť u svojho poisťovateľa (Generali Slovensko poisťovňa, a.s.) zo svojej havarijnej
poistky, ktorú mal u neho uzavretú. Keďže odporca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, navrhovateľ
poisťovateľovi (Generali Slovensko poisťovňa, a.s.) ním zaplatenú finančnú čiastku refundoval z
poistného garančného fondu, keďže poisťovňa Generali poškodenému náhradu škody vyplatila na
základe zmluvy o poistení majetku (havarijné poistenie vozidla). V danom prípade tak došlo k tzv.

zákonnej cessii podľa § 813 ods. 1 OZ, kedy poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného. Navrhovateľovi
tak vzniklo (právo postihu) proti odporcovi dňom, kedy poisťovateľovi Generali Slovensko poisťovňa, a.s.
refundoval ním poskytnuté plnenie poškodenému z jeho havarijného poistenia. Keďže takto poisťovateľ
vstúpil do práv poškodeného, získal právo na priame plnenie z garančného fondu (R č. 141/2011).
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatenia

finančných prostriedkov z garančného fondu proti odporcovi z titulu práva postihu. Okamihom vyplatenia
finančných prostriedkov navrhovateľom zmluvnej poisťovni poškodeného, sa navrhovateľ stáva aktívne
legitimovaným v danej veci titulom práva postihu (tento záver prijal odvolací súd s poukazom na o
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/2010/2011 zo dňa 31.1.2013).

Odvolacísúd dospelkzáveru,žeskutkovéaprávnezáverysúduprvéhostupňa vnapadnutomrozsudku
nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že aj odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP). Za porušenie základného práva zaručeného

v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom
výroku podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 6C/150/010-319 zo dňa
29.1.2013, ktorým súd uložil podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov odporcovi povinnosť,
aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške
215,50 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania
(ďalej len citovaného zákona), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa položky 1 a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch z návrhu na začatie konania, ak nie
je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura, predmetu konania
najviac16.596,50 eura alebo z hodnoty v obchodných veciach predmetu sporu najviac 33. 193,50 eura.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa. V danom prípade odporcovi, ktorý je v zmysle § 2 ods. 4 zákona o
súdnych poplatkoch poplatníkom v súvislosti s podaním odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa
zo dňa 20.11.2012 č.k. 6C/150/2010-302 vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch
poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa preto správne napadnutým uznesením uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho

poplatku v sume 215,50 ,-eura v súlade s položkou 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ išlo o
námietkuodporcu,ževdanomprípadeišlooodvolanieprotirozsudku,ktorýmsúdrozhodollenozáklade
predmetu konania, kedy sa súdny poplatok neplatí, odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú, pretože
napadnutým rozsudkom sa rozhodlo o veci samej (zaplatenie sumy 3.596,12 eura s prísl.) a nie len o
základe predmetu konania.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie č. k. 6C/150/2010-310 zo dňa 19.12.2012, ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania. Prvým výrokom napadnutého uznesenia rozhodol
o trovách účastníkov s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1.521,43 eura na účet právneho zástupcu

navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Druhým výrokom rozhodol o náhrade trov štátu podľa § 148
ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdu prvého stupňa
trovy , ktoré platil štát ako trovy znaleckého dokazovania v sume 305,44 eura, a to do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch uviedol, že rozsudkom č.k. 6C/ 150/2010-302 zo

dňa 20.11.2012 súd rozhodol vo veci samej tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 3.595 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, od 17.12.2009 do zaplatenia, a to do 15
dní a vo zvyšku, t.j. v sume 1,12 eura súd návrh zamietol . O trovách konania nerozhodol v rozsudku
preto, že si ich vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že navrhovateľ bol z procesného hľadiska úspešný a preto má právo na náhradu trov podľa § 142 ods.

1 OSP. V zmysle ust. § 148 ods. 1 OSP rozhodol o náhrade trov štátu , ktorý má podľa výsledkov
konania proti odporcovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval z procesného hľadiska v súlade s ustanoveniami

OSP upravujúcimi rozhodovanie o náhrade trov konania
(§ 142 a nasledujúce OSP). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v rozsudku o veci samej
nerozhodol o náhrade trov konania žiadnym spôsobom, teda v rozsudku absentuje akýkoľvek výrok
o náhrade trov konania. Následne súd rozhodol o trovách konania samostatným uznesením č.k.
6C/150/2010-310 zo dňa 19.12.2012 a v dôvodoch uviedol, že o trovách konania rozhodol samostatným

uznesením preto, že o nich nerozhodol v rozsudku s tým, že o trovách rozhodne samostatným
uznesením. Z rozsudku však vyplýva, že súd v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej, nerozhodol o
povinnosti na náhradu trov konania, čo je v rozpore s ust. § 155 ods. 1 OSP. V danom prípade nemohol
už tento nedostatok napraviť tým, že vydal samostatné uznesenie o trovách konania, pretože takýto
postup podľa § 151 ods. 3 OSP je možný len pokiaľ ide o určenie výšky trov konania, no pred tým vždy

musí súd o trovách rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré mu umožňuje ust. § 151 OSP. Nie je teda
správny taký postup súdu, ak si v rozhodnutí vo veci samej vymieni, že o trovách konania rozhodne
samostatným rozhodnutím (uznesením). Za danej procesnej situácie , musel odvolací súd napadnuté
samostatné uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia
(rozhodovanie o náhrade trov konania) vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie t.j. na vydanie

dopĺňacieho rozsudku o trovách konania podľa § 166 OSP. Toto ustanovenie umožňuje súdu v prípade,
že opomenie o niektorej časti predmetu konania rozhodnúť, doplniť rozsudok o tú časť predmetu
konania, o ktorej sa opomenulo v konečnom rozhodnutí rozhodnúť. Rovnako sa postupuje v prípadoch,
keď súd opomenul rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, o trovách konania (tento výrok sícenetvorí predmet konania, ale je závislí od výroku vo veci samej). Dopĺňací rozsudok je možné vydať
len do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to buď na návrh účastníka podaný do
15 dní od doručenia rozsudku alebo aj bez návrhu. V tejto veci účastníci nepodali návrh na doplnenie

rozsudku (za takýto návrh nemožno podľa obsahu považovať ani odvolanie odporcu proti napadnutému
uzneseniu o trovách konania) preto môže o doplnení rozhodnúť aj súd prvého stupňa, ale ešte pred tým
ako nadobudne rozhodnutie vo veci samej
(rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu pred jeho doručením
účastníkom) právoplatnosť. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní pred doručením tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu účastníkom rozhodne o náhrade trov konania vydaním dopĺňacieho rozsudku, ktorý
spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu doručí účastníkom.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.
§ 142 ods. 1a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní vo veci samej bol navrhovateľ úspešný
a v tejto súvislosti mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania ktoré si advokát navrhovateľa

uplatnil a vyčíslil v sume 166,73 eura, podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, za jeden úkon
právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 7.2.2013 proti rozsudku) za ktorý mu
patrí odmena v 131,13 eura (§ 10 ods. 1 vyhl.) + režijný paušál v roku 2013 vo výške 7,81 eura (§ 15a
vyhl.) + 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) t.j. spolu 166,73 eura. Priznanú náhradu trov je odporca

povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi (§ 149 ods. 1,3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné