Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/265/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113220595
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:7113220595.7

Rozhodnutie
15C/265/2013-69
7113220595

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov v
rade 1/: S. Y., J.. XX.X.XXXX, N. K. XXX, v rade 2/: D. Y., J.. X.XX.XXXX, N. K. XXX, obidve právne
zastúpené JUDr. Karolom Žirkom advokátom so sídlom ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice
proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom dňa 30.4.2013 pod sp. zn. ED 30017/11 sa zrušuje.

II. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 17.7.2013 Okresnému súdu Košice sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom Zoltom Vargom pod sp. zn. ED/30017/11, ktorý bol vydaný
30.4.2013, a podľa ktorého boli žalobcovia v rade 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a
nerozdielne sumu 1 043,68 eur s príslušenstvom. Ako dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedli
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
ďalej, že sú tu dôvody pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona a ďalej
pri rozhodovaní boli porušené záväzné všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Poukázali na to, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve.
Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre žalobcov neprijateľná.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľa,
tak sa mu žalobcovia musia nezvratne podrobiť a riešiť ich spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich
nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu.
Naviac dodávateľa v ich prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom
vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením

práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. V poradí ďalším porušovania práva na spravodlivý
proces a neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu, oproti miestne
príslušnému súdu spotrebiteľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“). Taktiež
pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec
s nimi žalobcovia neboli oboznámení § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“).
Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromno-právnom procese na základe absolútne neplatnej
rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z
takéhoto vadného súkromno-právneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Ďalej
žalobcovia poukázali na to, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a aj to je
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako namietli aj premlčanie práva žalovaného, ktoré
sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobcovia uviedli, že popierajú skutočnosti
uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku o nemožnosti doručenia žaloby a jej neprevzatia v
odbernej lehote. Dôkazom toho, že žalobcovia preberajú riadne poštu je to, že napadnutý rozhodcovský
rozsudok riadne prevzali. Žalobkyňa v rade 1/ pracuje na smeny, a tak je ešte zvýšená možnosť prevzatia
si pošty. Žalobkyňa v rade 2/ je vážne chorá a sú obdobia, keď bola v kritickom období hospitalizovaná vo
Fakultne nemocnici Martin. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným
titulom hrozí žalobcom už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku. Zároveň žalobcovia v rade 1/ a 2/ požiadali súd, aby rozhodol o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. ED/30017/11 vydaného 30.4.2013.

Podaním doručeným súdu 31.10.2013 bola vec postúpená na Okresný súd Martin, ako miestny príslušný
na ďalšie konanie. Prípisom zo dňa 21.11.22013 súd vyžiadal, kópiu spisu vedeného pod sp. zn.
Ed/30017/11, a to Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. so sídlom v Košiciach.

Uznesením č. k. 15C/265/2013-21 zo dňa 3.12.2013 súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore SR
zo dňa 30.4.2013 sp. zn. Ed/30017/11 do právoplatného skončenia vo veci samej. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 14.1.2014.

Podaním doručením súdu 30.1.2014 ( č. l. 28 ) zaslal žalovaný vyjadrenie vo veci, v ktorom
uviedol, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že má za preukázané, že dňa 5.12.2005 uzatvoril S. Y. ( ďalej len
„poručiteľ“) so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu o poskytnutí expres pôžičky č.
7012591. Účelom zmluvy bolo poskytnutie úveru v hodnote 30 000,- Sk, ktorý sa porušiteľ zaviazal
splácať v 48- mesačných splátkach vo výške 1 157,- Sk. Poručiteľ podpisom zmluvy vyslovil súhlas
so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou spoločných ustanovení zmluvy. Poručiteľ mal
právo odmietnuť rozhodcovskú doložku, avšak návrh prijal. Preto nemožno rozhodcovskú doložku
považovať za neprijateľnú podmienku a žalovaný má za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu
rozhodcovskej doložky. Žalobcovia odvodzujú neplatnosť rozhodcovskej doložky z titulu neprijateľnosti
takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
znení po 1.3.2010. Aplikácia novšieho predpisu na povinnosti žalovaného je však v rozpore so
základnými princípy časovej pôsobnosti právnych noriem. Žalovaný zastáva názor, že generálnu
klauzulu o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v § 53 ods. 1 OZ je
nutné vykladať cez smernicu 93/13/EHS. Z ustanovení smernice rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej
cieľom nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi. Za neprípustné totiž považuje
len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne
v rozhodcovskom konaní, neupravenom právnymi predpismi. Ďalej poukázal žalovaný na dôvodovú
správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r OZ v znení účinnom od 1.1.2008, podľa ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť
sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne
právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ust. za
neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ
môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,
ale aj v občiansko-právnom konania zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že
platnosť rozhodcovskej doložky sa primárne zaoberal rozhodcovský súd, ktorý je zo zákona oprávnený
rozhodovať o svojej právomoci. Po preskúmaní rozhodcovský súd uviedol, že má danú právomoc,
a že poručiteľ a predchodca žalovaného uzatvorili v písomnej forme platnú rozhodcovskú zmluvu vo
forme rozhodcovskej doložke, a to v čl. XVIII. Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na to,
že žalobca v zmysle § 21 zákona o rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote. Nepodal
námietku, nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
v prebiehajúcom konaní bezpredmetná. K námietkam žalobcom s poukazom na § 40 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní písm. g) žalovaný sa nestotožňuje s tým, že by mohol byť porušené právo
žalobcov na rovnosť účastníkov konania, keďže z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcom bola
výzva doručovaná postupom podľa § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetné zásielky
boli rozhodcovskému súdu vrátené dňa 3.11.2011, a to z dôvodu, že ich žalobcovia neprevzali v odbernej
lehote. Žalobcovia sa v konaní č. k. Ed/30017/11 k žalobe nevyjadrili, nerozporovali žiadnu nárokovanú
čiastku, ani jej časť, neuviedli skutočnosť, aby tento nárok žalovaného spochybnila a nenavrhli vykonať
žiaden dôkaz. Nečinnosť žalobcov v rámci rozhodcovského konania nemôže byť dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žalovaný zastáva názor, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku založené na ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ako odvolacie
konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského
konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasí so žalobou a
žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 2.3.2015 za účasti právneho zástupcu žalobcov v
rade 1/ a 2/, právneho zástupcu žalovaného, ktorí zotrvali na skutočnostiach uvedených v písomných
podaniach. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Právny
zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd predmetné pojednávanie odročil
za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 23.3.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to pripojeným originálom rozhodcovského
konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. D., a ktorý je ako originál v prílohovej obálky súdu pod č. l. 23a a
zistil tento skutkový stav:

Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 19.9.2011 na Rozhodcovskom súde zriadenom
pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. žalobu, v ktorej sa voči žalobcom v rade 1/ a 2/, v procesnom
postavení žalovaných, domáhal zaplatenia sumy 1 148,05 eur s príslušenstvom, teda s úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1 043,68 eur za dobu od 3.9.2011 do zaplatenia, pričom
každý zo žalovaných je povinný zaplatiť najviac sumu zodpovedajúcu jeho dedičskému podielu, ako
aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 2.11.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s.
Čo sa týkalo žalobcov v rade 1/ a 2/, v procesnom postavení žalovaných, títo mali byť dedičmi po
poručiteľovi Miroslavovi Timkovi. Ďalej poukázal na to, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory jedným rozhodcom, v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu.
Strany sa zaväzujú podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné,
záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade,
ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský
rozsudok výkonu rozhodnutia. Ďalej v predmetnej žalobe bolo uvedené, že poručiteľ Miroslav Timko dňa
22.11.2005 uzavrel so spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. zmluvu o pôžičke č. 7012591 a zaviazal
sa splácať tieto finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Túto zmluvnú povinnosť si
však neplnil, dostal sa so omeškania s úhradou dlžnej sumy a dlhuje teda v našom konaní žalovanom
sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1 043,68 eur. Zároveň si uplatnil
aj úrok z omeškania žalovaný a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky, t.j. sumu 104,37 eur.
Spolu si teda uplatnil dlžnú sumu vo výške 1 148,05 eur žalovaný. Žalovaný predložil v rozhodcovskom
konaní žiadosť a zmluvu o poskytnutie expres pôžičky, osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého sa
dedičkami po poručiteľovi S. Y. stali žalobcovia v rade 1/ a 2/ S. M. D. Y.. Predžalobná upomienku doručil,
ako aj pokus o zmier. Rozhodcovský súd zaslal žalobcom v rade 1/ a 2/, v rozhodcovskom konaní v
procesnom postavení ako žalovaní, výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s tým, že zásielka sa vrátila ako

nevyzdvihnutá v odbernej lehote pri obdivoch žalobcoch. Rovnako bola doložená do rozhodcovského
konania Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 2.11.2007 spolu s prílohou týkajúca sa pohľadávky vo
vzťahu k poručiteľovi alebo s výpisom d nedefinovateľným ohľadne výšky nejakej pohľadávky vo vzťahu
k Miroslavovi Timkovi. Na základe návrhu žalovaného potom rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o vydal rozsudok sp. zn. ED30017/11 s tým, že rozhodcovský súd priznal
žalovanému vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2 zaplatiť sumu 1 043,68 eur, znížil úrok z omeškania,
ktorý si uplatnil na výšku 8 % ročne zo sumy 1 043,68 eur za dobu od 3.9.2011 do zaplatenia, ako aj
priznal zmluvnú pokutu a trovy konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi v rade 1/ dňa
19.6.2013 a žalobcovi v rade 2/ 20.6.2013.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu s rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon č.
244/2002 Z. z. ) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcovským, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 243/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak,
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
( § 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpení zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa §9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ) § 17)
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkom konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879 j) OZ ust. tohto zákona sa spravuje aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka „).

Podľa § 53 ods. 4 OZ, v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme , ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je neplatný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listiny, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia podali v zákonnej lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., keďže
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi rade 1/ dňa 19.6.2013 a žalobcovi v rade 2/ 20.6.201
a žaloba bola na súd doručená 17.7.2013 ( prílohová obálka súdu). Žalobcovia v konaní preukázali
zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z., nakoľko popreli platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd mal preukázanú dôvodnosť
uplatnenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo
Zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. 7012591 uzavretej dňa 5.12.2005 medzi právnym predchodcom
žalovaného ako veriteľom a Miroslavom Timkom, ako právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a
2/. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcov v rade 1/ a 2/ a právnym predchodcom
žalovaného je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva o expres pôžičke je svojim charakterom
spotrebiteľská zmluva, jej účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj
rozhodcovský súd z ust. čl. X bod i) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej
spoločnosťou, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými
stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory, a to jediným rozhodcom v súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto
súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné,
záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade,
ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský
rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo
zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde. Predmetné Všeobecné
obchodné podmienky boli platné od 13.5.2005.

Žalobcovia namietali platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v zmluve. Miesto
rozhodcovského konania jednostranne stanovil dodávateľ, ktorý vybral jediného rozhodcu, s ktorým je
pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovite rozhoduje o jeho právach. Rovnako pravidlá
rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec neboli
žalobcovia s nimi oboznámení. Poukázali na to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa §53 ods. 4 písm. r OZ.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy sa takýmto prejavom spájajú. Náležitosťami právneho úkonu sú

náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu
vôle, tak prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonaný vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov. Absenciu zákonom predpísanej formy zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 OZ.

Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, t.j.
dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva, či už ako osobitná zmluva alebo rozhodcovská doložka musí mať pod sankciou
neplatnosti písomnú formu. Súd mal preukázané, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
na konanie vo veciach z rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
čl. X písm. i) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, ktorá podľa
názoru súdu však nespĺňa zákonom stanovenú písomnú formu, a preto je neplatná. V zmysle ustálenej
judikatúry, napr. uznesenie NS SR 2CdO/245/2010 úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu.
Všeobecné podmienky nespĺňajú písomnú formu právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 OZ, resp. §
4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko neboli podpísané konajúci osobami. Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré žalovaný predložil v rozhodcovskom konaní, nie sú podpísané zmluvnými
stranami a iné všeobecné obchodné podmienky súdu predložené neboli. Zo skutočnosti, že právny
predchodca žalobcov v rade 1/ a 2/ v zmluve o expres pôžičke vyhlásil, že sa so Všeobecnými
obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemožno vyvodzovať
platné dojednanie rozhodcovskej doložky v písomnej forme pri absencii podpisu dokumentu zmluvnými
stranami. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach
formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, akými nepochybne ustanovenie
o rozhodcovskej doložke je. Preto je ustanovenie čl. X. bod i) Všeobecných obchodných podmienok
neplatné aj z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z predmetného čl. X. bod i) všeobecných obchodných
podmienok, kde však ale nesprávne aplikoval tento článok, nakoľko uviedol vo svojom rozhodnutí,
že tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.
Takéto ust. rozhodcovská doložka neobsahuje, obsahuje len klauzulu, že touto rozhodcovskou doložkou
nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na
všeobecnom súde. Ide o absolútne nezrozumiteľnú úpravu a nepojednáva o tom, že je možné podať
návrh na všeobecný súd. Ďalej súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu,
že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007,
t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o expres pôžičke, je nepochybné, že výslovná právna úprava neprijateľnej
zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluve spočívajúcej v tom, že v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
bola upravená až s účinnosťou od 1.1.2008 v zákonnom ustanovení § 53 ods. 4 písm. r OZ. Aj napriek
uvedenej skutočnosti, však už aj právne predpisy účinné v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, a
to § 53 ods. 1 OZ vymedzovali neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve sankcionovali neplatnosťou. Súd mal teda za to, že zmluvné dojednanie uvedené v čl. X písm.
i) Všeobecných obchodných podmienok, odhliadnuc od absencie jeho dojednania v písomnej forme,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko určuje povinnosť zmluvných strán riešiť všetky spory z ich vzájomných vzťahov prostredníctvom
rozhodcovského súdu, teda znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si na rozhodovanie sporu všeobecný
súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola žalobcami osobitne vyjednaná, nakoľko bola pripravená
vopred, ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Keďže rozhodcovská doložka, z ktorej si
rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veciach konať, je absolútnym neplatným právnym úkonom,
rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom,
ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky. Preto súd Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. dňa 30.4.2013 rozhodcom JUDr. Zoltom
Vargom pod sp. zn. ED 30017/11-25 zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku,
keďže sa jedná o nulitný právny akt, sa súd nezaoberal ďalšími právnymi argumentmi žalobcov
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní, porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a dôvody,
pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, nakoľko rozhodcovský súd nemal
právomoc vo veci konať, a preto nebol dôvod skúmať procesné vady konania.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenia § 151 ods.
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradzuje rozhodnutie o trovách konania
na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo
dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že
súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.