Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/198/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213679
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213679.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v konaní
pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XC XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a,

žalobu z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom pôvodne Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 125 Eur a nemajetkovú ujmu 990
Eur z dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Humenné o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jeho ako oprávneného proti povinnej E. Ď. vo veci, ktorej
súdny exekútor pridelil registráciou č. G. XXXXX/XXXX.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti. Podľa žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa
taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich

konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol,
že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri
konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za
každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových
osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Taktiež sumu žiadanej náhrady
nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré
citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je
nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu vznikla
ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na majetkovú
škodu, ako aj nemajetkovú ujmu neexistuje príčinná súvislosť.

Na prejedanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.1.2015. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; na pojednávanie
neustanovil sa žalobca, ani jeho právny zástupca. Súdu bola doručená písomnosť právneho zástupcu
žalobcu, ktorou žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o jeho odročenie z
dôvodu, že žalobca nemohol pripraviť na pojednávanie, nakoľko mu údajne nebola spolu s oznámením
o nariadenom termíne pojednávania oznámená jeho značka identifikujúca konkrétny žalobný návrh, a to
napriek tomu, že o oznámenie tejto značky mal údajne súd žiadať. Oznámenie žiadanej informácie pre
žalobcu má byť dôležité pre to, pretože na súde vedie množstvo konaní a nie je možné sa objektívne
sa na pojednávanie pripraviť. Súdu taktiež doručený bol návrh na prerušenie konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli predložené v konaní prebiehajúcom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC X/XXXX.
Súd majúc za to, že dôvody pre odročenie pojednávania v zmysle požiadavky žalobcu danými neboli
nielen preto, že sa v spise sa nenachádza žiadna požiadavka žalobcu o oznámenie interných značiek
žalobcu, ale aj preto, že pokiaľ žalobca túto informáciu považoval za podstatnú, mohol využiť svoje
právo a do spisu nahliadnuť, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu žalobcu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu dôvody pre prerušenie konania danými neboli z dôvodu, že riešená otázka nemôže
mať význam pre rozhodnutie súdu, preto rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/
XXXX, pričom z listín z tohto spisu zistil:

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného
proti povinnej E. Ď. bola Okresnému súdu doručená 29.12.2009, a to na základe exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. K. z 18.9.2009. Bezprostredne po doručení

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia Okresný súd Humenné vyzval právneho zástupcu
žalobcu o predloženie písomností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca
na požiadavku súdu reagoval písomnosťou Okresnému súdu Humenné doručenou 25.1.2010. Po
preskúmaní listinných podkladov Okresný súd Humenné uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 24.5.2010
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v časti istiny vo
výške 123,92 eura (pozostávajúcej z úroku z omeškania vo výške 123,92 eura vypočítaných ku dňu
20.6.2009), v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 399,62 eura od 20.6.2009
do 13.7.2009, t. j. v sume 23,98 eura, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
389,62 eura od 14.7.2009 do 9.9.2009, t. j. v sume 56,50 eura, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 %
denne zo sumy 379,62 eura od 10.9.2009 do zaplatenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2011.
Uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 1.3.2011 následne súd zastavil exekučné konanie v časti istiny vo
výške 123,92 eura, pozostávajúcej u úrokov z omeškania vo výške 123,92 eura vypočítaných ku dňu
20.6.2009, v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 399,62 eura od 20.6.2009
do 13.7.2009, t. j. v sume 23,98 eura, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
389,62 eura od 14.7.2009 do 9.9.2009, t. j. v sume 56,50 eura, v časti úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 379,62 eura od 10.9.2009 do zaplatenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
23.3.2011. 13.4.2011 súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej
povinnosti - zaplatiť sumu 409,57 eura, trovy predchádzajúceho konania v sume 162,15 eura a trovy
exekúcie. Uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 10.1.2012 súd exekúciu zastavil.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné
(prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote). Výšku majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Humenné nedodržal zákonom
stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania,
tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné
prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti
žalobami uplatnených nárokov.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.

Ako vyplýva z exekučného spisu, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom konaní bol
spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch postavenie
spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie podmienok materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia procesne reagovať. Súd v
exekučnom konaní rozhodujúci musel vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku,
ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v súlade
s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či sú
splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná
aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. P. Ú. XXX/XXXX - XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie
zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných
konaniach, na ktoré žalobca poukazoval, skúmal exekučné tituly žalobcu, čím dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky P.. Ú.K. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky doba
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13
mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní
pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel
počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo,
že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní, ktoré súd posudzoval, rozhodol súd o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie
poverenia v čase, ktorý rozsahom nedosahoval Ústavným súdom akceptovaný rozsah 13 mesiacov. Z
postupu, resp. úkonov a realizovanej činnosti Okresného súdu Humenné nevyplýva nesústredenosť ani
nečinnosť súdu. Postup exekučného súdu a dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, vzhľadom na to, že bolo potrebné posúdiť viaceré
aspekty, neboli takej povahy, aby bolo možné uvažovať o nesprávnosti úradného postupu súdu.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanej uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku zmenšenia
jeho majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci
vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli
byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná
súvislosť z tvrdenia žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť
spojenú so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti
vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.