Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200107
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200107.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD.

a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu:
B. Š., bytom O. XX, XXX XX J. M., právne zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom
Makovického 7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s.,
Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Petr Zdráhal, advokát, Nad Plážou 16/A,
974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23959/2013/
B622-SV/z.71017/Pek zo dňa 20.11.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: 23959/2013/B622-SV/z.71017/Pek zo dňa
20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-
NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa 22.7.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c)
a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 140 eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej trovy právneho
zastúpenia 1388,60 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 28.1.2014 mailom doručená žaloba (doplnená osobným
podaním dňa 28.1.2014), prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 23595/2013/B622-SV/z.71017/Pek zo dňa 20.11.2013, ktorým žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre č. ObU-
NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa 22.7.2013, ktorým došlo pre účely realizácie stavby rýchlostnej
komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“, k.ú. Y. C., vedených Správnou katastra J. M. na LV č.
XXXX k vyvlastneniu novovytvorených parciel geometrickým plánom č. 31628826-76/2008 a to:
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha výmera
166,125m2,
- C-KN p.č. XXXX/XXX, vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera

198,375 m2,
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha vyvlastnená
výmera 225, 375 m2,
vlastnícky patriace T.. L. Š. a súčasne k určeniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a to- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.068,183,- €
- C-KN p.č. XXXX/XXXX náhrada vo výške 1.275,55,- €
- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.449,16,- €

Proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom
namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k
nezákonnému rozhodnutiu. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil s názorom správneho orgánu
prvého stupňa a konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že pokus o získanie vlastníckeho práva dohodou

bol bezúspešný, že verejný záujem je deklarovaný v rozhodnutí č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007,
že rozsah vyvlastnenia bol realizovaný na podklade geometrického plánu č. 31628826-76/2008 zo
dňa 26.5.2008, že výška náhrady bola určená v zmysle zákona a na základe znaleckého posudku
vypracovaným T.. O. M. a že s námietkami sa dostatočne vysporiadal už prvostupňový správny orgán.

V skutkovo totožnej veci už Krajský súd rozhodoval i napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného

došlo k podaniu odvolania. Označeným rozsudkom došlo k zrušeniu rozhodnutia vo veci vyvlastnenia
vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Č.T. C. za účelom realizácie stavby rýchlostnej komunikácie „R1
Beladice - Tekovské Nemce - rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/96/2013.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie
žalovanéhozrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Zároveňsadomáhal náhradytrovkonaniaaodkladu
vykonateľnosti.

II.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.3.2014 uviedol, že
rozhodnutím č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa 22.7.2013 v konaní o návrhu na vyvlastnenie

zo dňa 14.1.2013 a jeho doplnenia dňa 27.2.2013 pre líniovú stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice-
Tekovské Nemce“ na základe návrhu Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyvlastnil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu k pozemkom parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v prospech
navrhovateľa vyvlastnenia. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o návrhu na vyvlastnenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca. Žalovaný v
odvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na základe odvolania
žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vyhodnotil dôvody uvedené v odvolaní a
rozhodnutím odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministerstva ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa

sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a že právny názor ním vyslovený
je nesprávny a to z nasledovných dôvodov:

Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní návrhu na vyvlastnenie a všetkých priložených dokladov
dospel k záveru, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva,

a preto rozhodnutím podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v znení platnom v čase
vydania rozhodnutia vyvlastnil spoluvlastnícke právo žalobcu. Správny orgán prvého stupňa pri skúmaní
podmienok vyvlastnenia správne zistil, že na líniovú stavbu Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské
Nemce bolo vydané stavebným úradom územné rozhodnutie č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007
s nadobudnutím právoplatnosti dňa 21.1.2008, čím navrhovateľ preukázal súlad s cieľmi a zámermi

územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Pri rozhodovaní správny orgán zohľadnil
aj tú skutočnosť, že na stavbu bolo vydané žalovaným stavebné povolenie č. 118542/2008-2331/
z.56559 zo dňa 10.12.2008 a zároveň bol zohľadnený aj fakt, že stavebník v rámci stavebného
konania nepreukázal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Správny orgán prvého stupňa
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami § 9a ods. 3,4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových

mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Žalovaný poukázal na § 9a ods. 3 a 4 zákona č. 669/2007 Z.z. a uviedol, že nevyhnutnosť
rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov obvodný úrad posúdil na základe geometrického plánu č.31628826-76/2008zodňa26.5.2008,ktorýmbolavovyvlastňovacomkonanízdôvodnenánevyhnutnosť
vyvlastnenia. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva k predmetným
pozemkom postupoval správny orgán podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre

určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č.
47/2012 zo dňa 27. 4.2012. Trhová cena nehnuteľnosti je kritériom ceny rovnakej alebo porovnateľnej
nehnuteľnosti na tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112

ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou písomnej
výzvy na uzavretie dohody, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Výzva spolu aj s
návrhom kúpnej zmluvy neboli zo strany žalobcu akceptované. Navrhovateľ vyvlastnenia na základe
neúspešného pokusu a to získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dohodou podal na správny
orgán návrh na vyvlastnenie pozemkov.

Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že nejde o nové námietky. V predmetnej žalobe nie
sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ako tie, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu
správneho orgánu. Žaloba je identická s odvolaním.

K námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivé konanie žalovaný uviedol, že

odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je v súlade so správnym poriadkom s tým, že v odôvodnení
rozhodnutia sa zaoberal každou námietkou a rozsiahlym spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné
námietky žalobcu akceptovať. Účastníkovi konania v žiadnom prípade nebolo odňaté právo na
spravodlivé konanie.

K námietke nedostatočného preukázania bezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzatvorenie
dohody v zákonom stanovenej lehote žalovaný poukázal na § 112 ods. 4 stavebného zákona a §
8 ods. 1 a 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a uviedol, že k dohode medzi navrhovateľom a žalobcom o
odkúpení predmetných oddielov nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie vo verejnom záujme.
Bezvýslednosť dohody bola zo strany navrhovateľa vyvlastnenia preukázaná.

K nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu ani preukázania vlastníckeho práva v čase
podania návrhu na kolaudáciu, žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie právneho poriadku alebo
stavebného zákona nepokladajú správnemu orgánu povinnosť skúmať platnosť mandátnej zmluvy
uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

V súvislosti s námietkou žalobcu, v ktorej vyjadruje svoj názor, že predmet vyvlastnenia nie je totožný
so skutkovým stavom, žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
PL.ÚS 19/09 zo dňa 26.1.2011 a ustanovenia § 9a, ods. 3,4 a 5 zákona č. 669/2007 Z.z., z ktorých
vyplýva skutočnosť, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne

formou dohody. Stavebník je povinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na
začatie kolaudačného konania. V súvislosti s námietkou žalobcu, že predmet vyvlastnenia nezodpovedá
skutočnému stavu žalovaný uvádza, že podľa § 30 písm. g) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie musí obsahovať aj výpis
z katastra nehnuteľností. Je pravdou, že predmetná stavba reálne existuje, ale je používaná iba na

základe povolenia na predčasné užívanie.

K bodu V a VI. podanej žaloby žalovaný uvádza, že verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia je
daný určením konkrétneho druhu a účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný
pozemok alebo stavba, ktorý je významný a dôležitý pre rozvoj v Slovenskej republike, že je definovaný

a ustanovený osobitným zákonom. Stavebný zákon podľa § 108 ods. 2 taxatívne vymenúva na aké účely
možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v
danom prípade preukázaná účelom vyvlastnenia podľa stavebného konania v nadväznosti na osobitné
právne predpisy ako zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, zákon č. 129/1996 Z.z. o
niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zákon č.

669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Len na stavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá, ktoré sú uvedené v prílohách citovaných zákonov je možné aplikovať osobitný postup oproti
postupu pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone a z dôvodu ich dôležitosti a významuoznačil stavby, na účel ktorý je ich možné vo verejnom záujme vyvlastniť. K tomuto bodu žalovaný
poukázal na § 110 ods. 1 a 2, § 108 ods. 1, § 109 ods. 1.

K námietke žalobcu, že vyvlastnenie sa týka len novovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého
zámeru pre predmetnú stavbu bez zohľadnenia ochranných pásiem žalovaný uviedol, že vyvlastnením
nedôjde k obmedzeniu možnosti užívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel - orná
pôda. Žalovaný musel dbať o to, aby nedošlo k porušeniu ústavného princípu vyvlastňovania, ako aj
k porušeniu § 110 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého sa vyvlastnenie môže uskutočniť len v

nevyhnutnom rozsahu.

K bodu VII. podanej žaloby, žalovaný uviedol že správny orgán postupoval v súlade so zákonom,
keď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s ustanovením § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa
znaleckého posudku. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto určenou výškou náhrady, správny orgán
podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby

diaľnic a ciest pre motorové vozidlá odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Správny
orgán podľa tohto ustanovenia postupoval a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na
súd bez prerušenia konania. Zákon tak pamätal na vlastníkov pozemkov, ktoré sú vyvlastňované a dal
možnosťnespokojnýmvlastníkompozemkovobrátiťsanasúdažiadaťvyššiunáhraduzavyvlastňované
pozemky. Všeobecná hodnota nehnuteľností je ekvivalentom trhovej ceny nehnuteľností ku dňu ich

ohodnotenia.

K námietke žalobcu, že v tej istej veci a tým istým orgánom štátnej správy už existuje vydané
právoplatné rozhodnutie č. KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.2.2012, ktorým tento správny orgán návrh
na vyvlastnenie zamietol, žalovaný uviedol, že v čase konania a rozhodovania vo veci vyvlastnenia

predmetných pozemkov platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania o návrhu na
vyvlastnenie zo dňa 14.1.2013. Cieľom novely zákona o mimoriadnych opatreniach bolo práve
majetkovoprávne usporiadanie stavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré bolo vydané stavebné
povolenie podľa predpisov účinných pred 26.7.2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo
k pozemkom, na ktorých sú uskutočnené. Žalovaný nemôže akceptovať námietku žalobcu, podľa ktorej

malo byť predmetné vyvlastňovacie konanie v rámci správneho poriadku zastavené.

V čase podania nového návrhu na vyvlastnenie navrhovateľom už bola v platnosti novela zákona o
mimoriadnych opatreniach. Práve zastavením nového vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo začaté na
nový návrh navrhovateľa už v čase platnosti tejto novely, z dôvodov uvedených v § 30 ods. 1 písm. i)

správneho poriadku, by došlo k protizákonnému konaniu a rozhodnutiu tak správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj ministerstva a príslušného odvolacieho správneho orgánu. Je nutné dodať, že zmenou
legislatívnych podmienok dochádza aj k predefinovaniu podstaty skutkových podstát vo veci a z toho
vyplývajúcich aj ich právnych dôsledkov.

Žalovaný má za to, že v danom konkrétnom prípade boli jednoznačne splnené zákonom stanovené
podmienky pre vyvlastnenie. Postup žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa vo veci vyvlastnenia
bol v súlade s príslušnými zákonmi a zásadami správneho konania a podrobne odôvodnené v
rozhodnutiach. Je potrebné konštatovať, že správne konanie bolo voči účastníkovi konania - žalobcovi
transparentné a teda mohol účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Námietky uvedené v žalobe

nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodovania žalovaného, a preto žalovaný navrhuje žalobu
zamietnuť v celom rozsahu a trovy konania nepriznať.

III.

Uznesením č.k. 1S 13/2014-74 zo dňa 28.2.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave
dňa 21.3.2014 uviedla, že pri práve na spravodlivé konanie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
žalobca neuvádza žiadne konkrétne námietky, z ktorých by vyplývalo, prečo napadnuté rozhodnutie

trpí nedostatkami spočívajúcimi v požiadavkách na spravodlivý proces, nakoľko tu absentuje primerané
odôvodnenie námietky domnelého porušenia tohto práva. V tejto časti žaloby ide o konštatovanie
žalobcu podporené frázami.K bodu II. podanej žaloby s názvom nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na
uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote účastník konania uviedol, že možnosť vyvlastnenia
je viazané na plnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v stavebnom zákone. Formálne deklarovanie

záujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov nemôže vylúčiť
konštatovanie bezvýslednosti dohody, nakoľko neprispelo, ani neviedlo vo vzájomných rokovaniach
navrhovateľa a žalobcu k žiadnej dohode a až v týchto súvislostiach je nevyhnutné hodnotiť, či dohoda
bola bezvýsledná. Rokovanie žalobcu a navrhovateľa trvá viac ako 5 rokov. Prejav vôle žalobcu ako
vyvlastňovaného uskutočňovaných v zmysle, že síce s dohodou súhlasí, ale kladie na navrhovateľa

nesplniteľné podmienky alebo podmienky odmieta navrhovateľovi oznámiť, nemôže viesť k uzatvoreniu
dohody. Postup žalobcu nenasvedčoval možnosti dosiahnuť dohodu prijateľnú pre obe strany.

K nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie účastník konania uviedol,
že plnomocenstvo bolo správnemu orgánu riadne predložené v súlade so správnym poriadkom. Je
potrebnézhrnúť,ženavrhovateľvovyvlastňovacomkonanípodalnávrhnavyvlastnenieprostredníctvom

splnomocneného zástupcu a plnomocenstvo vystavené navrhovateľom pre splnomocneného zástupcu
je prílohou návrhu na vyvlastnenie. Splnomocnený zástupca navrhovateľa pred ústnym pojednávaním
predložil správnemu orgánu platnú mandátnu zmluvu číslo 2/280/2010, ktorá komplexne rieši všetky
právne vzťahy. Účastník zdôraznil, že žalobca sa s jej obsahom oboznámil jej prečítaním v úvode
vyvlastňovacieho konania. Predmetom konania začatého na návrh účastníka nebola kolaudácia stavby,

ale konalo sa o návrhu na vyvlastnenie. Podanie žiadosti o schválení predčasného užívania stavby,
nevylučuje podanie návrhu na vyvlastnenie podľa zákona 669/2007 Z.z.

K bodu IV. a V. podanej žaloby účastník uviedol, že cieľom platnej právnej úpravy je zabezpečiť, aby
stavebník získal práva k pozemkom najneskôr ku kolaudácii, pričom súčasne je potrebné čo najskoršie

odstránenie protiprávneho stavu vzniknutého stavbou na cudzích pozemkoch.

Účastník konania k verejnému záujmu uviedol, že ide o jednu z podmienok pre začatie vyvlastňovacieho
konania, ktorej splnenie musí byť preukázané. Verejný záujem ako pojem nie je legálne definovaný,
pretoževyjadrujeokamžitosťstavuzáujmovaichvzájomnúhierarchiu.Napriektomusavprávnejúprave

inštitút verejného záujmu vyskytuje pravidelne. Účastník konania má za to, že verejný záujem v prípade
stavbydiaľnicejenespornýapreukázateľnýužsamotnýmrozhodnutímoumiestnenístavby.Subjektívne
hľadisko žalobcu, ktorý je toho názoru, že v danom prípade verejný záujem nie je daný nemôže vzbudiť
bez ďalšieho pochybnosti o existencii verejného záujmu. V konaní sa verejný záujem preukazuje, avšak
na posudzovanie jeho existencie je nevyhnutné nazerať objektívne a nemožno, či už navrhovateľovi

alebo správnemu orgánu prisudzovať absurdnú povinnosť presvedčiť vyvlastňovaného o jeho existencii.

Krozsahuvyvlastnenia účastníkkonaniapodotkol,žejedenzatribútovústavnejpodmienkynevyhnutnej
miery vyvlastnenia v zmysle rozsahu pozemku, ktorý má byť vyvlastnený je určenie jeho zastavanosťou
konkrétnou stavbou.

K primeranej náhrade za vyvlastnenie považuje účastník konania za potrebné uviesť, že všeobecná
hodnota majetku je definovaná vo vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. ako aj jej definícia. Výber
najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca, pričom stavebný zákon
nestanovuje žiadne požiadavky pre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty tobôž, aby výber metódy

znalcom a jej použitie nedovoľoval, ako sa to snaží interpretovať žalobca.

Právoplatné rozhodnutie vydané bývalým Krajským stavebným úradom Nitra č. KSUNR-2012-182-002
nemôže predstavovať prekážku rozhodnutej veci, nakoľko nešlo o rozhodnutie o tej istej veci. V zmysle
zásady legality správneho konania nepostačuje sa iba sústrediť na totožnosť účastníkov konania a jeho

objekt, ale popri týchto základných atribútoch vymedzujúcich totožnosť v prípade res iudicata je nutné
aj prihliadnuť na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie východiská, najmä podklady v zmysle
§ 32 Správneho poriadku.

IV.

V prejednávanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 13/2013 - 113 zo dňa
22.5.2014 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi a pribratému účastníkovi správneho konania nepriznalnáhradutrovkonania.VočirozsudkupodalžalobcaodvolanieoktoromrozhodolNajvyššísúdSlovenskej
republiky tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 13/2013 - 113 zo dňa 22.5.2014 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového

súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v
medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a
svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť a zároveň rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho
konania.

V.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.)
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade

s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť

ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23595/2013/
B622-SV/z.71017/Pek zo dňa 20.11.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa

22.7.2013, ktorým došlo pre účely realizácie stavby rýchlostnej komunikácie „ R1 Beladice - Tekovské
Nemce“, k.ú. Č. C., vedených Správnou katastra J. M. na LV č. XXXX k vyvlastneniu novovytvorených
parciel geometrickým plánom č. 31628826-76/2008 a to:
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha výmera
166,125m2,

- C-KN p.č. XXXX/XXX, vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera
198,375 m2,
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha vyvlastnená
výmera 225, 375 m2,
vlastnícky patriace T.. L. Š. a súčasne k určeniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a to

- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.068,183,- €
- C-KN p.č. XXXX/XXXX náhrada vo výške 1.275,55,- €
- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.449,16,- €

Z administratívneho spisu súd zistil, že bývalý Obvodný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky,

ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dostal dňa 18.1.2013 návrh Slovenskej republiky
zastúpenej žalovaným podaného v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, na vyvlastnenie
vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníckom podiele 1/8 žalobcu. Návrh
na vyvlastnenie navrhovateľ podal z dôvodu, že neprišlo k dobrovoľnému prechodu vlastníckeho práva
k pozemkom. Dňom 18.1.2013 sa začalo vyvlastňovacie konanie. Nakoľko návrh nebol úplný vyzval

správny orgán navrhovateľa, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil návrh o dôkaz, že
pokus o získanie práva k pozemku dohodou bol bezvýsledný. Správny orgán vyvlastňovacie konanie
prerušil a v konaní pokračoval po doplnení návrhu. V oznámení o začatí konania stavebný úrad upozornil
účastníkov konania, že námietky možno podať najneskôr na ústnom pojednávaní, ako aj na to, že na
námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté sa neprihliada.

Doručenkou do vlastných rúk bolo preukázané, že vyvlastňovaný prevzal oznámenie dňa 16.3.2013,
teda 15 dní pred ústnym pojednávaním. Dňa 13.5.2013 boli správnemu orgánu doručené námietky
žalobcu, ktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14.5.2013.
Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatovalo, že sa vyvlastňuje za účelomrealizácie stavby vo verejnom záujme. Vyvlastňovaný uviedol, že pristúpi na podpísanie dohody, v ktorej
bude výška náhrady 20€/m2. Po preskúmaní námietok, ktoré podal žalobca ako účastník správneho
konania, správny orgán prvého stupňa rozhodol o nich tak, že ich zamietol. Žalobca podal námietky

týkajúce sa nepreukázania aktívnej legitimácie na podanie žiadosti na vyvlastnenie a nepreukázanie
vlastníckehoprávavčasepodanianávrhunakolaudačnékonanie,neexistenciazákonnéhopredpokladu
pre vyvlastnenie a neexistencia predmetu vyvlastnenia, nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie
práva na uzatvorenie dohody v zákonnom stanovenej lehote, verejný záujem, rozsah vyvlastnenia,
primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení znaleckým posudkom,

právo na spravodlivé konanie. S námietkami sa správny orgán dôkladne zaoberal a každú posúdil
vo svojom rozhodnutí. Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že splnomocnený zástupca predložil
vyvlastňovanému výzvu č. 06068/2012/3310SPPP-49965 zo dňa 4.9.2012 na uzatvorenie dohody, v
prílohe ktorej bola kúpna zmluva. Dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku bol bezvýsledný
je preukázaný prostredníctvom doručenky prevzatej vyvlastňovaným dňa 11.9.2012. Dňa 24.9.2012
vyvlastňovaný uviedol, že má záujem o majetkovoprávne vysporiadanie avšak za trhovú cenu, ktorá

mala byť vyplatená už v roku 2008 . Navrhovateľ reagoval listom zo dňa 24.10.2012, v ktorom odôvodnil
svojpostupakoajfinančnúnáhradupodľazákonač.669/2007Z.z.Súladsozámermiacieľmiúzemného
plánovania bol posúdený v územnom konaní a nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná
územným rozhodnutím o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu Rýchlostná cesta R1 Beladice
-TekovskéNemce.TátočasťjesúčasťoustavbyR1Trnava-Nitra-Žarnovica-ŽiarnadHronom-Zvolen

- Banská Bystrica - Ružomberok. Nevyhnutnosť rozsahu prechodu vlastníckeho práva k pozemkom
bola posúdená geometrickým plánom č. 3168826-76/2008 vyhotoveným Z. V. dňa 26.5.2008 a úradne
overeným dňa 2.7.2008. Navrhovateľ pri určení výšky náhrady vychádzal z ustanovenia § 111 ods. 2
stavebného zákona a zo znaleckého posudku č. 47/2012 spracovaného dňa 27.4.2012 znalcom T.. O.
M. v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Jednotková cena bola určená na 6,43,- €/m2 a teda

žalobcovi ako účastníkovi konania patrila náhrada vo výške 3.792,90 €.

Po posúdení skutkového stavu a všetkých okolností ako aj námietok účastníka konania správny orgán
prvého stupňa vydal rozhodnutie č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa 22.7.2013, ktorým došlo
pre účely realizácie stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“, k.ú. Č. C.,

vedených Správnou katastra J. M. na LV č. XXXX k vyvlastneniu novovytvorených parciel geometrickým
plánom č. 31628826-76/2008 a to:
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha výmera
166,125m2,
- C-KN p.č. XXXX/XXX, vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera

198,375 m2,
- C-KN p.č. XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha vyvlastnená
výmera 225, 375 m2,
vlastnícky patriace T.. L. Š. a súčasne k určeniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a to
- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.068,183,- €

- C-KN p.č. XXXX/XXXX náhrada vo výške 1.275,55,- €
- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.449,16,- €

Účastník konania B. Š. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že ho zamieta a potvrdzuje rozhodnutie č. ObU-

NR-OVBP2-2013/00090-016 zo dňa 22.7.2013, vydané v konaní správneho orgánu prvého stupňa.
Listom č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-023 zo dňa 15.8.2013 oboznámil správny orgán navrhovateľa
vyvlastnenia s podaným odvolaním a umožnil mu vyjadriť sa k veci. Navrhovateľ vyvlastnenia zaslal
svoje vyjadrenie k námietkam účastníka správneho konania dňa 4.9.2013. Žalovaný po preskúmaní
skutkového stavu, námietok žalobcu ako účastníka správneho konania a navrhovateľa vyvlastnenia a

po aplikácii právnych predpisov na predmetný prípad, dospel k záveru, že doklady nachádzajúce sa v
spisovom materiáli jednoznačne preukazujú, že vyvlastňovacie konanie bolo voči účastníkovi konania
transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy, počas konania bol náležite oboznamovaný so
všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci a mal možnosť sa k veciam vyjadriť. Žalovaný skonštatoval,
že výrok rozhodnutia korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom správny orgán prvého stupňa

dostatočne a vyčerpávajúco zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia obvodného úradu o vyvlastnení vlastníckeho práva.V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia
§ 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a
§ 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo
veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy.

Podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, o vyvlastnení nehnuteľností alebo
práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre
plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre

výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa
osobitných predpisov.

Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne

obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k
pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými

ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

Podľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za
vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej

znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej
alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej
písomnejvýzvynauzavretiedohodyobsahujúcoupožiadavkužiadateľa,dôvodypožadovanéhoprevodu

práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a
upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,
bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 9a ods. 1 - 5 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave
niektorých diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností, územné konania a stavebné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom
2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. marca 2012.

Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z., kolaudačné konania začaté a právoplatne neskončené pred
26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 29. februára 2012.

Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov
účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je
stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže,

že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo
uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona.
Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do
podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania
diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku

ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané.

Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z., na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť
vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred
26. júlom 2011 a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k

pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.

Podľa § 9a ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z., ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k
pozemkom a stavbám pred vydaním stavebného povolenia podľa odseku 3, má vlastník pozemku alebo
stavby právo na finančnú náhradu vo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemku alebo stavby za

obdobie od právoplatnosti stavebného povolenia do prevodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice
dohodou alebo prechodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice vyvlastnením. Písomnú žiadosť o
poskytnutie finančnej náhrady treba uplatniť u stavebníka v lehote do 28. februára 2013, inak právo
zaniká.

Podľa § 8 ods. 1 - 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ak stavebník diaľnice nezískal
diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho
návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z., správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného
stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky
vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný
pozemok, vrátane stavieb na nich.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o
náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je

okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a

právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené
a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie
štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel
vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.).

Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v §
118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa
ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.

Jednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania
verejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. 19/09 zo dňa 26.
januára 2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55):

„Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z. z. inštitút vyvlastnenia vo

verejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že
vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení
s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice,
musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno
vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a

teda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného
zákona výslovne ustanovuje, že "Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.".

Verejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani
automaticky(každádiaľnicajevoverejnomzáujme,atedapozemkymôžubyťautomatickyvyvlastnené).

Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04), verejný záujem nie
je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže
byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako
záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem.

Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej
koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe
zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z
odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí
jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými

záujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom
dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a
priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie
zákonodarnej.“

Zriadením stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na pozemkoch v
spoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože
bez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu k pozemkom tieto
zastaval prakticky neodstrániteľnou stavbou. Uvedený zásah bol umožnený a z formálneho hľadiska
právne dovolený zákonom č. 669/2007 Z.z., ktorého niektoré ustanovenia boli neskôr nálezom

Ústavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za nesúladné s článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po nadobudnutí
účinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou od 01.03.2012 prijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z.,
ktorá vo vyššie citovaných prechodných ustanoveniach upravila postup pre vysporiadanie vlastníctvak pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení
vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 (pred nálezom). Úlohou súdu v prejednávanej veci
bolo posúdiť, či proces vyvlastnenia uskutočnený po prijatí uvedenej novely v prípade žalobcu prebehol

v súlade s platnou právnou úpravou.

Vo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy zásadne len v medziach žaloby, to znamená z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil
v žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavanej právomoci viazaný, nemôže ich

rozširovať ani modifikovať. K prípadnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.
2 písm. a/ - e/, ods. 3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca
v žalobe a súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo
postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj
v prípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v
žalobevymedzenýchdôvodov.Vzmysleuvedenéhokrajskýsúdkjednotlivýmžalobnýmdôvodomzaujal

nasledovné stanovisko.

K bodu I. žaloby označenému ako „Právo na spravodlivé konanie“ krajský súd uvádza, že žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych
noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý poskytol súdu dostatočný priestor pre preskúmanie

rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe.
Žalobca v žalobe neuviedol, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím
mal podľa žaloby porušiť právo žalobcu na spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených
všeobecných konštatovaní podrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti
vydaných rozhodnutí v dôsledku ich tvrdeného nedostatočného odôvodnenia. Súd len dodáva, že také

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže
byť len z tohto dôvodu považované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede
na všetky relevantné otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vo veci vzaté do úvahy.

K bodu II. žaloby označenému ako „Nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na

uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote“ súd uvádza, že citovaná právna úprava jednoznačne
priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom potrebným na uskutočnenie stavieb vo
verejnom záujme uzavretie dohody pred vyvlastnením. Proces preukazovania bezvýslednosti dohody
je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú
výzvu na uzavretie dohody so stanovenými náležitosťami (vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody

požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške
určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a upozornenie na následky nereagovania na výzvu),
pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu
výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na výzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania
všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za

vyvlastnenie.

V prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia
dodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov,
doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na

vyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok
v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia.
V postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných
súvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Možno konštatovať, že pri rešpektovaní požiadavky
zákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty

diaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky
odplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca.

Pokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil
v žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku,

zriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru súdu neprichádzali
do úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva k zastavaným
pozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom
predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctvaresp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi
súkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností neúčelné a naviac
aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán

alebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku zistenej znaleckým
posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.

K bodu III. žaloby označenému ako „Nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na
vyvlastnenie a nepreukázanie vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie“ je

potrebné uviesť, že námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie Národnej diaľničnej spoločnosti
na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika konajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR splnomocnila Národnú diaľničnú spoločnosť aj na podanie návrhu na
začatievyvlastňovaciehokonaniakpozemkomvspoluvlastníctvežalobcuanásledneNárodnádiaľničná
spoločnosť v rozsahu udeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta JUDr.

Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č.
2/280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal byť podaný
návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na základe
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby.

Z uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu
či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom
konaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení Národnej
diaľničnej spoločnosti, či jej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej
v tomto konaní zastupovať splnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný

z úradnej povinnosti skúmať platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia
kolaudačného konania k predmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o
tom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom
konaní. V postupe správneho orgánu v súvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo
vyvlastňovacom konaní preto súd nevidel akúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť

vydaného rozhodnutia.

K bodu IV. žaloby označenému ako „Neexistencia predmetu vyvlastnenia“ krajský súd uvádza, že
predmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa
výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako

ostatné plochy. Vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať
len z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované
pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou
zhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej
pred 26.07.2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom

štáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené
stavbou uvedenou do užívania. Faktom však zostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné
pozemky zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová
stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k
už zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu

stanoveného v § 9a novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z..

V súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných
vyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že
žalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia

a akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu
na jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu
so zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom
súdnictve.

Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom zastaval
neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného
povolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv
pre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolus geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán
správy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na
zastavané plochy.

K bodu V. žaloby označenému ako „Neexistencia zákonného podkladu pre vyvlastnenie“ súd
uvádza, že Ústavný súd sa vo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv.
nepriameho vyvlastnenia, teda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez
hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby.

Novela zákona č. 669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§
9atohtozákona)vytvárazákonnýpodkladprevysporiadanievlastníctvakpozemkompodtýmistavbami,
ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných
pred 26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným
cestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie
týchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek

dôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim
teda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To
platí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych
orgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné
riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane

a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami,
prakticky neprichádza do úvahy.

Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie
návrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne.

Je totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu
sa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované
pozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú
znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa

názoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na
vyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013
nemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť.
Zákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody
musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od

nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek
dôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.

Súd považuje za potrebné podotknúť, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom
01.03.2013 nemohol stavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil

by takýto predčasne podaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom
meritórne rozhodnúť.

K bodu VI. žaloby označenému ako „Verejný záujem“ je nutné uviesť, že žalovaný verejný záujem na
vyvlastnení stotožňuje s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely

stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností.
Podľa názoru krajského súdu takýto postup je v rozpore s vyššie citovaným záverom ústavného súdu.
Pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel, v konaní sa musí preukázať aj verejný
záujem.

Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj
záver náležite zdôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha
týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného
právneho predpisu ako i z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Úlohou súdu pri preskúmaní
zákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu

v priebehu administratívneho konania. O. s. p. ani iný právny predpis neumožňuje správnemu súdu
nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla
predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci. Zisťovanie verejného záujmu spadá do právomocivýkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom konštatovania
splnenia podmienok vyvlastnenia je preto v tomto smere nepreskúmateľné.

K bodu VII. žaloby označenému ako „Rozsah vyvlastnenia“ súd uvádza, že vyvlastnenie pozemkov pre
účely verejno-prospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v
nevyhnutnej miere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon
umožňuje výnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo
iba k časti pozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť

pozemku, alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu
časť pozemku, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

V prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet
vyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 719 m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných
pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17

062 m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne
v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento
fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup
minimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho
konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s

neprimeranýmiťažkosťami.Bezuvedeniakonkrétnychdôvodovnavrholvyvlastniťcelézvyšnépozemky,
ktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.

Krajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie
vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci

vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery cca 78%
z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne
že by bolo ich užívanie neprimerane sťažené.

Na dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na

cestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods.
3, 4 zák. č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť,
ktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem
však nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z
uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup

správnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.

K bodu VIII. žaloby označenému ako „Primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu
pri jej stanovení znaleckým posudkom“ súd uvádza, že vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na
účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej

nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety
stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom.

Zo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou
polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom

zákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, T.. O. M. č. 47/2012 zistil, že cena
vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo
zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak,
ako to ukladá zákon.

Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa
trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia
pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,
nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav
týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými
metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien
stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, žeznalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností.
Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a
čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci

aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.).

Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je
povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh

náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo
strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej
znaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami
náležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu
znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na
odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej

ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca,
ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým
posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada
za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo
porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný
navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu

orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej
činnosti netreba dokazovať.

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok,

správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

V danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným
prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní.

K bodu IX. žaloby označenému ako „Existencia právoplatne rozhodnutej veci“ súd uvádza, že aj túto
námietku žalobcu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci, ktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Nitre č.: KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým bol návrh NDS na
vyvlastnenie tých istých pozemkov totožných vlastníkov a pre rovnakú stavbu právoplatne zamietnutý,
považuje krajský súd za nedôvodnú. Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci bráni

tomu, aby sa o tej istej veci konalo a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len
okruhom účastníkov konania a jeho predmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté
rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia
spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové
okolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol vykonaný nový pokus

o dohodu so žalobcom na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu , identita veci bola tiež narušená
zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný návrh NDS na vyvlastnenie bol opretý o novelizované
znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup pri majetkoprávnom vysporiadaní
vlastníkov pozemkov pod realizovanou cestnou stavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu
odlišujú posledné vyvlastňovacie konanie od skoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského

stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012, a preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku
rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo potrebné vyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/
správneho poriadku).

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v

žalobe pod bodom VI. a VIII., najmä pokiaľ ide o nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu
správnym orgánom a stanovenia primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§250kods.1vspojenísust.§224ods.3OSPtak,že
v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu spolu vo výške 1 528,60 € spočívajúcu v zaplatených
súdnych poplatkoch vo výške 140 € (za podanú žalobu a odvolanie) a náhrade za úkony právnej pomoci

podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), ktoré pozostávajú z:
- prevzatie a príprava zastúpenia - 134 €
- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba - 134 €

- účasť na pojednávaní dňa 22.5.2014 - 134 €
- odvolanie - 134 €
- účasť na pojednávaní dňa 22.1.2015 - 139,83 €, spolu 675,83 € + 20% DPH, spolu
810 € + 20% DPH = 972 €
- režijný paušál k úkonom právnej pomoci (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), vo výške 4x 8,04 €
a 1x 8,39 €, spolu 40,55 €

- náhrada za stratu času za 10 polhodín strávených cestou na pojednávanie zo Žiliny do
Bratislavy a späť dňa 22.5.2014 vo výške á 13,40 € = 134 € a za 10 polhodín strávených cestou na
pojednávanie zo Žiliny do Bratislavy a späť dňa 22.1.2015 vo výške á 13,98 € = 139,80 € (§ 17 ods. 1
Vyhlášky), spolu 273 € + 20% DPH, spolu 327,60 €
- cestovné náklady na pojednávanie 22.5.2014, Žilina - Bratislava a späť = 2x200 km x

0,052 l/100 km x 1,339 €/1 = 27,85 € a na pojednávanie 21.1.2015, Žilina - Bratislava a späť = 2x200
km x 0,052 l/100 km x 1,259 €/1 = 26,19 €, spolu 54,04 €
- amortizácia vozidla - náhrada cestovného v zmysle § 15 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z.
vo výške 0,183 € x 400 km x 2 (Žilina - Bratislava - Žilina) x 2 = 73,30 € + 14,64 € 20% DPH, spolu
146,40 €.

Spolutrovyprávnehozastúpeniapredstavujúsumu1540,59€vrátaneDPH,advokátkavšakpožadovala
vo vyúčtovaní trov konania a trov právneho zastúpenia z 21.1.2015 požadovala nahradiť trovy konania
vrátane uhradeného súdneho poplatku 70 € v sume 1 458,60 €, preto jej súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1388,60 € tak, ako požadovala.

Žalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s.
p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu, č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v A. A.G.,
Q..A.., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Uznesením sp.zn. 1S 13/2014 zo dňa 28.2.2014 bol do konania pribratý účastník Národná diaľničná

spoločnosť, a.s., ktorý si v konaní ustanovil právneho zástupcu. O trovách konania účastníkovi konania,
ktorého súd pribral do konania uznesením č.k. 1S 13/2014-74 zo dňa 28.2.2014 súd rozhodol tak,
že mu ich nepriznal, nakoľko § 250k ods. 1 O. s. p. umožňuje priznať náhradu trov konania len
úspešnému žalobcovi, pribratý účastník nemá právo na ich náhradu. Nemožnosť priznania náhrady
trov konania účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá

O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej
strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu, alebo žalovaného spravodlivo žiadať, aby
nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribrať
do konania, hoci žalobca a žalovaný jeho pribratie do konania ovplyvniť nemohli. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.5.2012, sp. zn.

2Sžp 25/2011, v ktorom bolo konštatované, že účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený
a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný si náklady
spojené s takýmto zastúpením znášať sám. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku nie je konanie sporové v zmysle tretej časti Občianskeho súdneho poriadku; v
správnom súdnictve súd preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov a výsledok

súdneho prieskumu závisí od toho, či správny orgán dodržal zákon, alebo nie. Ustanovenie § 250 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k pribranému účastníkovi konania je potrebné vykladať tak,
že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene v
jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžp

25/2011, z 30.5.2012.)Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.