Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205592
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1610205592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: V. R., rod. H., X..
XX.XX.XXXX, trvale L. Y. H., N.. X. H. XX/XX, zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách,
Záhorácka 5478/15B, proti odporcovi: Miloš Hozlár, nar. 22.11.1975, trvale bytom v Kostolišti č. 368,
zast. JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou v Bratislave, Budovateľská 2, o určenie vlastníctva
nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. októbra 2013
č.k. 7C/136/2010-311 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou

v podiele 1/2 /jednej polovice/ nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. F. zapísaných na liste
vlastníctva Správy F. H. Č.. XXXX ako rodinný dom R.. Č.. XXX, postavený na J.M.. Č.. XXXX/XX a
garáže, postavenej na parc. č. XXXX/XX, ako aj podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 /jednej
polovice/ drobných stavieb, ako prístrešok, strojovňa k bazénu postavených na parcele registra „. XXXX/
XX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctve Správy katastra H. Č.. XXXX, oplotenia J.. Č.. XXXX/XX,
studne a vonkajších úprav, ktoré pozostávajú zo zámkovej dlažby, betónovej dlažby, dlažby okolo
bazénu, závlahového systému tak, ako sú opísané v znaleckom posudku Ing. Silvie Ondrovičovej č. X/

XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, navrhovateľke tiež uložil
povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorý táto zdôvodnila tým, že účastníci tvorili od roku 1995
spoločnú domácnosť v byte navrhovateľky v Malackách na ul. 1. mája 97/34, ktorý bol jej výlučným
vlastníctvom. Spoločne aj s dcérou navrhovateľky R. v tomto byte viedli spoločnú domácnosť a bývali

do roku 2003. V roku 2001 sa navrhovateľka s odporcom dohodla, že si kúpia jeden z pozemkov v
kat. Ú.. F.V. a postavia si na tomto pozemku rodinný dom. Na základe toho kúpnou zmluvou nadobudli
pozemky parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré
sú zapísané na LV Č.. XXXX Správy F. H.. Po kúpe pozemkov začali so stavbou rodinného domu. Na
stavbudomupoužilijednakfinančnéprostriedkyzískanézpredajabytuagaráževovýlučnomvlastníctve
navrhovateľky, jednak úspory a taktiež prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB).

Pri zisťovaní podmienok poskytnutia podpory z o ŠFRB zistili, že podporu môže dostať len jeden z nich,
keďže nie sú manželia. Z toho dôvodu sa vzájomne dohodli, že pre splnenie formálnych podmienok
ŠFRB požiada o stavebné povolenie odporca a následne požiada odporca o poskytnutie podpory zo
ŠFRB, pretože navrhovateľka nevyhovovala kritériám z hľadiska priemerného príjmu. Túto skutočnosťpovažovali obaja účastníci za formálnu, pretože obaja hodlali stavať a financovať stavbu spoločne,
čo aj realizovali. O spoločnom úmysle stavať a financovať dom svedčí aj skutočnosť, že ručiteľmi
poskytnutej podpory v zmluve boli sestra navrhovateľky F. H. a brat odporcu Ľ.N. P.. Celé administratívne

konanie s vybavením pozemkov, stavebného povolenia i podpory vybavovala navrhovateľka. Na stavbe
rodinného domu sa podieľali obaja účastníci i ich rodinní príslušníci. Stavbu dokončili v roku 2003,
kedy ju skolaudovali a nasťahovali sa spoločne do rodinného domu. Rodinnému domu bolo pridelené
súp. Č.. XXX a bol v celosti zapísaný do vlastníctva odporcovi. Po kolaudácii domu účastníci postupne
budovali ďalšie príslušenstvo a to garáž na pozemku XXXX/XX, drobné stavby ako prístrešok na parc.

Č.. XXXX/XX a strojovňu k bazénu na parc. Č.. XXXX/XX, oplotenie celého pozemku, studňu a vonkajšie
úpravy ako dlažby, betónové dlažby, dlažbu okolo bazéna, bazén a závlahový systém. Existencia týchto
drobných stavieb nepodlieha zápisu do katastra nehnuteľností (okrem garáže, vedenej na Z. Č.. XXXX)
a je zdokumentovaná v znaleckom posudku č. 8/20010 znalkyne Ing. Silvie Ondrovičovej.

Zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB v čl. 7.9 obsahovala podmienku, že dlžník po dobu 5 rokov od

právoplatnosti kolaudácie neprevedie stavbu na žiadnu tretiu osobu. Zároveň v bode 8.6 vymedzuje
tretie osoby ako osoby v 1. skupine blízkych osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia), na ktoré
môže dlžník previesť vlastnícke právo s výslovným súhlasom fondu. Keďže účastníci hodlali uzavrieť
manželstvo, podpísali v roku 2003 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej obaja konštatovali, že spoločne
žijú, tvoria domácnosť a keď pominie obmedzenie zo zmluvy so ŠFRB, vykoná sa prevod jednej polovice

nehnuteľnosti na navrhovateľku. Predpokladalo sa, že v tej dobe bude navrhovateľka spĺňať podmienku
podľačl.8.6zmluvyaakomanželkejejŠFRBudelísúhlaskprevoduspoluvlastníckehopodielukstavbe.
Od apríla 2009 však medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám a bolo zrejmé, že k uzavretiu
manželstva nedôjde a spolužitie končí. Od januára 2010 účastníci začali hospodáriť samostatne a žiť v
oddelených izbách. Navrhovateľka sa snažila dohodnúť s odporcom na vyporiadaní nehnuteľnosti tak,

žejejbuďvyplatíjejpodielnadomealebojejpodielnadomeprevedie.Odporcavšaknesúhlasil,naopak,
zrušil navrhovateľke aj jej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome a nútil ju vysťahovať sa z rodinného domu.
Vymenil zámky na vchodových dverách, a tak navrhovateľka bola nútená sa v júli 2010 odsťahovať z
domu k svojim rodičom.
Navrhovateľka mala za to, že medzi účastníkmi bola ešte pred vznikom stavieb uzavretá dohoda o

založení podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde
obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom a ďalej bola potvrdená samotným
konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom, že ich vôľou
je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome, taktiež spoločné financovanie stavby. Nie je
potrebné, aby sa účastníci dohodli na výške podielov (K. XX/XX), ale z konania účastníkov je zrejmé,

že ich podiely sú rovnaké. Skutočnosť, že stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie bolo vydané
na meno odporcu, nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22
Cdo 1174/2001). Vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je i ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantne
prejaveným) úmyslom mať ju pre seba.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že stavebníkom rodinného domu bol len

odporca. Na stavbu rodinného domu na pozemku, ktorý vlastní aj navrhovateľka, dala navrhovateľka
súhlas. Navrhovateľka nemala finančné prostriedky na financovanie stavby a túto stavbu financoval
odporca sám. Potvrdil, že navrhovateľka mu poskytla finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk, ktoré
investoval do stavby nehnuteľnosti, avšak tento fakt nezakladá jej právny nárok na vznik podielového
spoluvlastníctva. Niekoľkokrát ponúkal navrhovateľke, že jej tieto finančné prostriedky vráti, avšak ona

to odmietla.
Z kúpnych zmlúv z roku 2000 a 2001 súd zistil, že účastníci spoločne kúpili do podielového
spoluvlastníctva každý v polovici základný stavebný pozemok parc. Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2 za
kúpnu cenu 2.870,- Sk dňa 20.04.2000 a dňa 18.05.2001 obaja dokúpili ešte parcelu Č.. XXXX/XX o
výmere XXX m2 za sumu 1.439,- Sk.

Dňa 10.10. 2001 vydala navrhovateľka ako spoluvlastníčka parc. Č.. XXXX/XX písomný súhlas k tomu,
aby spoluvlastník pozemku H. P. postavil na kúpených pozemkoch rodinný dom.
Dňa 30.10.2001 vydal Okresný úrad v Malackách pod č. j. ŽP/B/2001/07314/Fa stavebné povolenie na
meno H. P. na stavbu rodinného domu, garáže, nepriepustnej žumpy a prípojok na inžinierske siete na
pozemku pare. Č.. XXXX/XX v kat. úz. F..

Na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2001 bola odporcovi ŠFRB
poskytnutá podpora z prostriedkov fondu vo forme úveru vo výške 600.000 - Sk s dobou splatnosti
30 rokov v pravidelných mesačných splátkach po 2728,- Sk. Podľa čl. III bod 3.2 bolo dohodnuté, že
odporca je pri čerpaní prostriedkov z účtu povinný predložiť daňový doklad (faktúru) spolu so súpisomvykonaných prác alebo dodávok. Daňový doklad potvrdzuje stavebný dozor a poverený zamestnanec
okresného úradu regionálneho rozvoja. Podľa čl. VII bod 7.9 zmluvy sa odporca zaviazal, že po dobu
5 rokov od právoplatnej kolaudácie stavbu neprevedie na žiadnu tretiu osobu a zostane jej výlučným

vlastníkom. Podľa čl. VIII bod 8.6 bolo dohodnuté, že odporca môže previesť vlastnícke právo na tretie
osoby, ktoré sú v 1. skupine blízkych osôb (manželka, deti, súrodenci, rodičia) len s výlučným súhlasom
fondu.
Dňa 03.07.2002 odporca splnomocnil navrhovateľku na, aby uhrádzala platby v banke týkajúcej sa
ŠFRB.

Zamestnanec Mestského úradu v Malackách, ktorý vykonával v roku 2001 funkciu ŠFRB listom zo dňa
30.08.20011 potvrdil, že v mesiacoch september a október 2001 poskytol všetky informácie k podaniu
žiadosti o podporu zo ŠFRB za účelom výstavby rodinného domu V. R. a odovzdal jej tlačivo žiadosti.
Žiadosť si chcela podať so svojím druhom H. P.. Po vysvetlení, že nie je možné, aby si žiadosť podali
spolu druh a družka, doručila mu V. R. žiadosť na meno H. P..
V zmluve o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú obaja účastníci podpísali dňa 28.10.2003 (t. j. pred

kolaudáciou rodinného domu) účastníci prehlásili, že žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária,
spoločne znášajú náklady spojené so stavbou rodinného domu a spoločne splácajú poskytnutý štátny
príspevok vo výške 600.000,- Sk, ktorý bol poskytnutý ŠFRB. Ďalej sa v zmluve konštatuje, že
prevod rodinného domu je obmedzený záložným právom ŠFRB na dobu 5 rokov odo dňa povolenia
užívania stavby (kolaudácie). Taktiež zhodne prehlásili, že navrhovateľka ako budúca nadobúdateľka,

okrem prostriedkov zo spoločného hospodárenia, z vlastných prostriedkov nadobudnutých predajom
bytu v Malackách na ul. 1 mája 97/3 vložila na stavbu domu sumu 600.000,- Sk a zo stavebného
sporenia sumu vo výške 300.000,- Sk. Vzhľadom k tomu sa účastníci zmluvy dohodli, že odporca
prevedie na navrhovateľku polovicu (1/2) t. č. rozostavaného domu, na výstavbe ktorého sa podieľa
finančne aj osobne v lehote 3 mesiacov po uplynutí lehoty obmedzujúcej prevod nehnuteľností. Ďalej

sa dohodli, že v prípade , ak v uvedenej lehote z akýchkoľvek dôvodov nepríde k uzavretiu zmluvy o
prevode nehnuteľností, napriek § 50a Obč. zákonníka, je odporca povinný vrátiť späť navrhovateľke jej
preukázateľne vložené náklady v lehote do 3 mesiacov od obdržania výzvy na zaplatenie. Účastníci
zhodne uviedli, že dohodu o budúcom prevode nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 28.10.2003 podpísali
a svoje podpisy overovali u notára JUDr. Ivana Lošonského.

Dňa 18.12.2003 vydala obec Kostolište pod č. j. SOÚ/8582/03/Fa kolaudačné rozhodnutie na meno H.
P. na stavbu rodinného domu, garáže, nepriepustnej žumpy a prípojok na inžinierske siete na pozemku
pare. Č.. XXXX/XX v kat. úz. F..
Podľa Z. Č.. XXXX pre kat. úz. F. sú účastníci podieloví spoluvlastníci pozemkov parc. Č.. XXXX/XX -
orná pôda o výmere XXX m2, parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a

parc. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré nadobudli na základe kúpnych
zmlúv v roku 2000 a 2001 a to v podiele každý v jednej polovici. Podľa Z. Č.. XXXX pre kat. úz. Kostolište
je odporca výlučným vlastníkom stavieb a to rodinného domu R.. Č.. XXX postaveného na parc. Č..
XXXX/XX a garáže, postavenej na parc. Č.. XXXX/XX.
Z viacerých dokladov ohľadne stavby rodinného domu odporcu a dokladov o pripojení na inžinierske

siete vyplýva, že tieto boli vyhotovené na meno Tatiany Slobodovej. Ide o vodovodnú prípojku,
vodomernú šachtu, nákup projektu rodinného domu, žiadosť o dodávku zemného plynu, súhlas na
odber el. energie vydané na meno investora Tatianu Slobodovú a Miloša Hozlára, oznámenie o zahájení
stavby bolo vydané na mená oboch účastníkov, žiadosť o vydanie stavebného povolenia podali obaja
účastníci, vyjadrenie k plynofikácii doručované na meno Tatiany Slobodovej, projekt žumpy vydaný na

meno Tatiany Slobodovej, technická správa k samostatne stojacej garáži vydaná na meno investora
Tatiana Slobodová, projektová dokumentácia k stavbe domu vydaná na meno Tatiana Slobodová.
Súd prvého stupňa konštatoval, že na posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe
postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o vzniku spoluvlastníckych
vzťahov k budovanej stavbe uzavretá medzi týmito osobami. Táto dohoda nemusí byť písomná a nie je

ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z jej obsahu
však musí byť nad všetky pochybnosti jasné, že účastníci podielové spoluvlastníctvo chceli založiť (R
č. 16/1983, uznesenie NS SR sp. zn. 22 Cdo 1456/2003). Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Obč. zákonníka o právnych úkonoch. Zákon na jej uzavretie
nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď ústne alebo písomne, alebo

tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli
účastníciprejaviť(pozri§35ods.1Obč.zák.).Čiužjetakýtoprávnyúkonurobenývtejaleboonejforme,
na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených zákonom
(pozri § 37 OZ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu saaj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe (rozsudok NS SR 4 Cdo 93/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo
1456/2003). Nie je ani potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli aj o výške spoluvlastníckych podielov.

Vlastníctvo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu postavil s (právne relevantne
prejaveným) úmyslom mať ju pre seba. Pokiaľ takto uskutoční spoločne stavbu viac osôb, bez toho, aby
medzi nimi bola ohľadom právnych vzťahov k vytvorenej stavbe uzatvorená výslovná dohoda, v takom
prípade nemožno proste konštatovať, že spoluvlastníctvo nevzniklo, pretože by nebolo zrejmé, ktorá
z viacerých osôb vytvárajúcich vlastnou činnosťou stavbu sa stane jej vlastníkom. Preto pokiaľ stavbu

vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctvo k novej stavbe neuzavreli výslovnú dohodu, pričom z okolností
veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb, stavebníkom sú
všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby ( rozsudok NS ČR sp zn. 22
Cdo 349/2004).
Na základe takto citovanej platnej judikatúry a ustanovení Obč. zákonníka dospel súd prvého stupňa
k záveru, že medzi účastníkmi došlo k dohode o založení podielového spoluvlastníctva a to ešte pred

začatím stavby rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností, za akých k tejto dohode došlo.
Účastnícipredzačatímstavbyrodinnéhodomužilispoločneaviedliniekoľkorokovspoločnúdomácnosť.
Spoločne sa dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom, čo potvrdili viacerí svedkovia (Jana
Matúšková, Katarína Makytová, Viliam Pavelka). Skutočnosť, že sa vzájomne dohodli na založení
podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná kúpa pozemkov, na ktorých sa

dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do podielového spoluvlastníctva a to
v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne pri kúpe pozemkov, kde obaja
účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom - vybrali si projekt domu, spoločne
požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov bolo vydané oznámenie o
zahájení stavby a spoločne pripravovali financovanie stavby rodinného domu. Ďalej bola potvrdená

samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo pochybnosti o tom,
že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome a taktiež spoločné financovanie
stavby. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno odporcu
nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo 1174/2001).
Vlastníkom vytvorenej stavby je jej stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda osoba, ktorá mala v

úmysle stavbu nadobudnúť do svojho vlastníctva. Stavebník v tomto zmysle nemusí byť totožný so
stavebníkomvzmyslesprávnehopráva,resp.súčastníkomstavebnéhokonania/R36/74).Ichvzájomnú
dohodu potvrdzuje aj písomne spísaná dohoda o prevode vlastníctva, v ktorej obaja účastníci potvrdili
spoločný úmysel založiť podielové spoluvlastníctvo, k čomu v písomne forme nedošlo len z dôvodu,
že úver, ktorý potrebovali na financovanie stavby rodinného domu, si nemohli zobrať obaja účastníci,

ale len odporca, ktorý v tom roku spĺňal podmienky na jeho poskytnutie. Z toho dôvodu došlo aj k
zmene v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané na meno odporcu. V konaní bolo preukázané, že
odporca nemal finančné prostriedky na stavbu rodinného domu okrem poskytnutého úveru 600.000,-Sk
a finančnej čiastky, ktorú mu poskytla matka a to v nezistenej výške. Odporca v konaní nepreukázal,
aké iné finančné prostriedky mal na výstavbu. Splácanie tohto úveru zabezpečovala navrhovateľka

na základe splnomocnenia odporcu. Okrem toho navrhovateľka od počiatku zabezpečovala všetky
potrebné a nevyhnutné veci týkajúce sa stavby rodinného domu. Zabezpečila pozemok na výstavbu,
podieľala sa na financovaní stavby a to vo väčšej miere ako odporca, čo konkrétne potvrdil v priebehu
výstavbu domu sám odporca v uzavretej dohode o budúcom prevode nehnuteľností.
Vyplýva to aj z doložených zmlúv, ktoré navrhovateľka uzavrela s PSS a.s. a zo zmlúv o predaji bytu,

pozemkuagaráže.TaktiežtútoskutočnosťpotvrdilisvedkovianajmäKatarínaMakytová,ViliamPavelka,
Jana Matušková.
V danom prípade je irelevantná skutočnosť, ako účastníci dokladovali poskytnuté úvery či už zo
ŠFRB resp. úver poskytnutý navrhovateľke z PSS a.s. Väčšina písomných dokladov o technických
podmienkach výstavby a napojenia rodinného domu na inžinierske siete bola vystavená na meno

navrhovateľky a svedčí o jej činnosti a podiele na výstavbe rodinného domu (projektová dokumentácia,
plyn, voda, prístrešok, žumpa, žiadosti a pod.) Možno konštatovať, že predmetná stavba rodinného
domu vznikla spoločnou činnosťou oboch účastníkov. Dôkazom existujúcej dohody medzi účastníkmi
bola aj skutočnosť, že obaja účastníci sa po kolaudácii do rodinného domu spoločne nasťahovali a v
tomto rodinnom dome pokračovali vo vedení spoločnej domácnosti. Za tohto stavu potom nebolo na

navrhovateľke, aby preukázala existenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, ale bolo vecou
odporcu, ktorý ju popieral, aby tvrdil a preukázal existenciu dohody o jeho výlučnom vlastníctve k domu.
V konaní však nebolo preukázané, že by odporca vystupoval v stavebnom konaní ako stavebník preto,
že by mal stavbu nadobudnúť do výlučného vlastníctva a z vykonaného dokazovanie nevyplýva, že bysa účastníci dohodli tak, že navrhovateľka len pomôže odporcovi so stavbou a na oplátku bude môcť
stavbu používať.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že navrhovateľka

je podielovou spoluvlastníčkou v podiele jednej polovice rodinného domu a garáže, ktorý postavila
spoločne s odporcom, keďže na takomto určení navrhovateľka preukázala naliehavá právny záujem.
Zároveň určil, že je podielovou spoluvlastníčkou aj drobných stavieb, ktoré boli postavené v súvislosti
s výstavbou rodinného domu, ako prístrešku, strojovne k bazénu, oplotenia parc. č. 1416/71, studne
a vonkajších úprav, tak ako sú uvedené a ohodnotené v znaleckom posudku Ing. Silvie Ondrovičovej

č. 8/2010, keďže toto príslušenstvo sa nezaznamenáva do katastra nehnuteľností a bez určenia
spoluvlastníckeho vzťahu aj k týmto veciam by bolo postavenie navrhovateľky neisté najmä v budúcnosti
možného zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov, uzavrel súd prvého stupňa.
O trovách konania si prvostupňový súd vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozhodnutia o veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, rovnako súd prvého stupňa neuviedol, akými úvahami sa pri
hodnotenídôkazovriadilpriurčeníspoluvlastníckehoprávakdrobnýmstavbám.Predovšetkýmnamietal
skutočnosť, že by účastníci kedykoľvek, a už vôbec nie pred výstavbou rodinného domu, uzavreli
ústnu dohodu ohľadne založenia ich podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a garáži, naopak

od začiatku zahájenia výstavby bolo zrejmé obom účastníkom, že rodinný dom stavia odporca, ktorý
sa v dôsledku jeho výstavby stane jeho výlučným vlastníkom. Odporca nespochybňoval skutočnosť,
že navrhovateľka mala záujem v budúcnosti sa stať podielovou spoluvlastníčkou domu, pri zahájení
výstavby však bola uzrozumená s tým, že tak stavebníkom, ako aj vlastníkom rodinného domu je výlučne
odporca. O tomto svedčí fakt, že navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka pozemku dala písomný

súhlas dňa 16. 10. 2001, aby odporca na uvedenom pozemku postavil rodinný dom, ktorý súhlas svedčí
o vedomosti navrhovateľky, že dom stavia odporca, ktorý sa tým stáva jeho vlastníkom. Navyše dňa
28. 10. 2003 účastníci konania podpísali zmluvu o budúcom prevode nehnuteľnosti, kde opätovne
navrhovateľka bola uzrozumená so skutočnosťou, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je odporca s
tým, že ona nadobudne spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti v podiele 1 v lehote do troch mesiacov

po uplynutí lehoty obmedzujúcej prevod nehnuteľnosti. Navrhovateľka teda musela mať vedomosť o
tom, že k rodinnému domu nemá žiadne vlastnícke či spoluvlastnícke práva, ak by sa navrhovateľka
domnievala, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v dôsledku jeho výstavby, tak by s
odporcom neuzatvárala zmluvu o budúcom prevode nehnuteľnosti. Zo spôsobu konania účastníkov ako
aj z ich písomných prejavov je teda zrejmé, že medzi účastníkmi konania pred zahájením výstavby

rodinného domu neexistovala žiadna ústna či písomná dohoda, v zmysle ktorej by sa navrhovateľka
stalapodielovouspoluvlastníčkoudomu,naopaknavrhovateľkavždysúhlasilaabolauzrozumenástým,
že výlučným vlastníkom rodinného domu sa stáva odporca. Rovnako z výpovedí svedkov vyplynulo, že
obom účastníkom bolo zrejmé, že dom sa nestavia v režime podielového spoluvlastníctva a že žiadnu
dohodu v tomto smere neuzatvorili. Nakoniec navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

podaním zo dňa 6. mája 2010 vyzvala odporcu na uzatvorenie zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu v zmysle zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003. V tejto súvislosti
poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 93/99, podľa ktorého bez
dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby,
nemôževzniknúťpodielovéspoluvlastníctvokstavbe,zobsahovéhohľadiskamusíbyťzdohodyzrejmé,

že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli na založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov nemôže dôjsť k uzavretiu
dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Takáto dohoda medzi účastníkmi neexistovala,
navrhovateľka vedela, že vlastníctvo má nadobudnúť v budúcnosti, respektíve jej budú vrátené vložené
finančné prostriedky.

Ďalej odporca rozporoval aj pravdivosť tvrdenia, že navrhovateľka splácanie úveru zabezpečovala
na základe splnomocnenia odporcu, keďže odporca udelil navrhovateľke plnú moc na uhrádzanie
platieb v banke a dovetok „platieb týkajúcich sa ŠFRB“ bol dodatočne bez vedomia odporcu zo
splnomocnenia dopísaný. Platby pre ŠFRB uhrádzal a v súčasnosti aj stále uhrádza odporca výlučne zo
svojich finančných prostriedkov. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie, že by pozemok na výstavbu

rodinného domu zabezpečila navrhovateľka, pozemok celý zaplatil brat odporcu. Pokiaľ mal súd
prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka financovala výstavbu rodinného domu z predaja svojho
bytu, poukázal odporca na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená v sume 5.397,99 euro, čo ani
zďaleka nemôže predstavovať vynaložené náklady na výstavbu rodinného domu. Pokiaľ navrhovateľkapredložila zaplatené účty za stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti, ani jeden z predložených
účtovných dokladov nezodpovedá realite a žiadna z týchto investícií nebola na rodinnom dome urobená.
Odporca financoval stavbu rodinného domu z úveru od ŠFRB vo výške 600.000 Sk, podmienkou

ktorého bolo zloženie vlastných prostriedkov vo výške 250.000 Sk, tieto prostriedky aj boli použité
na financovanie prvkov dlhodobej životnosti, zvislých a vodorovných konštrukcií vrátane strechy a
okien, rodinný dom teda bol postavený z výlučných prostriedkov odporcu. Existenciu spoluvlastníckeho
režimu nehnuteľnosti taktiež nemožno odvíjať od skutočností vedenia spoločnej domácnosti účastníkov,
odporca ako výlučný vlastník rodinného domu nikdy nedal súhlas s prihlásením navrhovateľky na trvalý

pobyt na adresu rodinného domu, k tomuto došlo pochybením príslušného úradu, v ktorom smere aj
odporca inicioval trestné oznámenie.
Pokiaľ ide o určenie spoluvlastníckeho práva k drobným stavbám označeným ako prístrešok, strojovňa
bazénu, oplotenie okolo pozemku, studňa, vonkajšie úpravy pozostávajúce zo zámkovej dlažby,
betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu, bazénu a závlahového systému, podľa odporcu neexistuje
naliehavý právny záujem na určení vlastníckych práv k týmto súčastiam hlavnej veci. Odporca v konaní

poukazovalnaskutočnosťto,žetietosúčastibolifinancovanévýlučnezjehoprostriedkov,keďžesúvšak
súčasťoupozemku,ktorýjepredmetompodielovéhospoluvlastníctva,budúsatietosúčastivyporiadávať
vrámcitohtokonania,pričomspoluvlastníctvoknimaninesporoval.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedené
námietky odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie
je a napadnutý rozsudok je vecne správny.
Pri výklade o spôsoboch nadobúdania vlastníctva treba klásť dôraz na originárne (pôvodné,

neodvodené, prvotné) spôsoby nadobudnutia vlastníctva. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom, že
právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu
úplne zaniklo. Originárne nadobudnuté vlastníctvo má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady,
že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám. Nadobudnutie vlastníctva originárnym
spôsobom totiž vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných

dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva.
Originárne sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov a
prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno priradiť aj nadobudnutie vlastníctva zo
zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržanie.
Vlastníctvo k stavbe nadobúda stavebník v občianskoprávnom zmysle, to je ten, kto stavbu uskutočnil s

právnerelevantneprejavenýmúmyslommaťstavbupreseba,tedavystaval(nechalsivystavať)stavbus
tým zámerom, že sa stáva jej vlastníkom. Stavebníkom v občianskoprávnom zmysle nemusí byť rovnaká
osoba, ktorá je stavebníkom v zmysle stavebného zákona. Nie je teda rozhodujúce, komu je adresované
stavebnépovolenie,keďrozhodnutieostavebnompovolenímôžebyťadresovanénapríkladlenjednému
stavebníkovi, i keď stavebníkov stavby v občianskoprávnom zmysle bude viac.

Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb treba
vychádzať z obsahu dohody, ktorú tieto osoby medzi sebou uzavreli. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť
písomná,založíspoluvlastníctvokvystavanejnehnuteľnostivprípade,akzobsahudohodybudezrejmé,
že účastníci dohody chceli ku konkrétnej veci založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je pritom potrebné, aby
sa účastníci dohodli na výške podielov vopred, avšak ak tak neučinia, bude platiť, že podiely všetkých

spoluvlastníkov sú rovnaké.
Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k stavbe neuzavreli žiadnu dohodu a nejde len o
prípad výpomoci so stavebnými prácami, je možný aj taký záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom
zmysle sú všetky osoby vykonávajúce stavbu, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak
to bude najmä v prípade, ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe uskutoční stavbu spoločne na

účely následného spoločného užívania stavby a z tohto dôvodu sa aj podieľajú na vzniku stavby vlastnou
prácou, dodávaním materiálu, ak z okolností týkajúcich sa vlastníckych vzťahov k stavbe nevyplýva
niečo iné.
Stavebníkom je osoba, ktorá sa fakticky podieľa na zriadení stavby, ak nie je z dohody alebo z
okolnostízrejmé,žetátoosobalenpomáhainému(napríkladremeselník,susedskáčirodinnávýpomoc).

Posúdenie, či ide o taký prípad, záleží na vykonaných dôkazoch a na ich vyhodnotení súdom.
Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k dohode o založení podielového
spoluvlastníctva a to ešte pred začatím stavby rodinného domu. Vyplýva to jednoznačne z okolností,
za akých k tejto dohode došlo. Účastníci pred začatím stavby rodinného domu žili spoločne a viedliniekoľko rokov spoločnú domácnosť. Spoločne sa dohodli, že si kúpia pozemok a postavia rodinný dom,
čo potvrdili viacerí svedkovia (Jana Matúšková, Katarína Makytová, Viliam Pavelka). Skutočnosť, že sa
vzájomne dohodli na založení podielového spoluvlastníctva preukazuje predovšetkým bezprostredná

kúpa pozemkov, na ktorých sa dohodli, že si postavia rodinný dom. Tieto pozemky si kupovali do
podielového spoluvlastníctva a to v podiele každý v jednej polovici. Dohoda bola uzavretá jednak ústne
pri kúpe pozemkov, kde obaja účastníci vyslovili svoj zámer spoločne si postaviť rodinný dom -
vybrali si projekt domu, spoločne požiadali o vydanie stavebného povolenia, na mená oboch účastníkov
bolo vydané oznámenie o zahájení stavby a spoločne pripravovali financovanie stavby rodinného domu.

Ďalej bola potvrdená samotným konkludentným konaním oboch účastníkov. Ich konanie nevzbudzovalo
pochybnosti o tom, že ich vôľou je spoločná stavba a spoločné žitie v rodinnom dome a taktiež spoločné
financovanie stavby. Skutočnosť, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na
meno odporcu nezakladá výlučné vlastníctvo v zmysle občianskoprávnom (rozsudok NS sp. zn. 22 Cdo
1174/2001). Ich vzájomnú dohodu potvrdzuje aj písomne spísaná dohoda o prevode vlastníctva, v ktorej
obaja účastníci potvrdili spoločný úmysel založiť podielové spoluvlastníctvo, k čomu v písomne forme

nedošlo len z dôvodu, že úver, ktorý potrebovali na financovanie stavby rodinného domu, si nemohli
zobrať obaja účastníci, ale len odporca, ktorý v tom roku spĺňal podmienky na jeho poskytnutie. Z
toho dôvodu došlo aj k zmene v stavebnom povolení, ktoré bolo vydané na meno odporcu. Okrem
toho navrhovateľka od počiatku zabezpečovala všetky potrebné a nevyhnutné veci týkajúce sa stavby
rodinného domu. Zabezpečila pozemok na výstavbu, podieľala sa na financovaní stavby a to vo väčšej

miere ako odporca, čo konkrétne potvrdil v priebehu výstavbu domu sám odporca v uzavretej dohode
o budúcom prevode nehnuteľností. Vyplýva to aj z doložených zmlúv, ktoré navrhovateľka uzavrela s
PSS a.s. a zo zmlúv o predaji bytu, pozemku a garáže. Taktiež túto skutočnosť potvrdili svedkovia najmä
Katarína Makytová, Viliam Pavelka, Jana Matušková.
Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva pre rozhodnutie vo veci podstatné zistenie, že stavbu

realizovali obaja účastníci spoločne, stavebníkom nebol len odporca. Rodinný dom bol budovaný
na pozemkoch v spoluvlastníctve oboch účastníkov, viacero svedkov sa vyjadrilo, že malo ísť o
ich spoločný rodinný dom, čomu zodpovedalo aj dlhoročné spolužitie účastníkov spolu s dcérou
navrhovateľky v spoločnej domácnosti. Nebolo tiež sporné, a potvrdil to tiež odporca v zmluve o
budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003, že obaja účastníci spoločne znášali náklady

spojené so stavbou predmetného domu, spoločne splácali štátny príspevok, navrhovateľka sa na stavbe
domu podieľala aj vlastnými finančnými prostriedkami. Z vykonaného dokazovania resp. z okolností
daného prípadu rozhodne tiež nevyplýva, že by vlastníkom rodinného domu bol len odporca. Za tohto
stavu aj s prihliadnutím k vtedajšiemu charakteru vzťahu medzi účastníkmi nemožno považovať záver
prvostupňovéhosúdu,žestavebníkmiboliobajaúčastníci,zazjavneneprimeraný,nemajúcivpodstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutočnosť, že navrhovateľka ako podielová spoluvlastníčka pozemku dala písomný súhlas dňa 16.
10. 2001 s výstavbou rodinného domu, nepredstavuje dôkaz o vedomosti navrhovateľky o tom, že k
rodinnému domu nebude mať žiadne vlastnícke či spoluvlastnícke práva, keď v zmysle § 58 ods. 2
zák. č. 50/1976 Zb. stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné

právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Rovnako
tak uzavretie zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti z 28. októbra 2003 odvolací súd v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania chápe ako snahu navrhovateľky zabezpečiť vymožiteľnosť svojich
práv k nehnuteľnosti za situácie, keď ako stavebník vystupoval len odporca, a iná možnosť vzhľadom na
podmienky poskytnutého úveru odporcovi zo ŠFRB zmluvou zo dňa 5. decembra 2001 č. 106/3576/2001

nebola. Nakoniec by bolo celkom nelogické, aby navrhovateľka podieľajúca sa značnými finančnými
prostriedkami na stavbe domu, v ktorej súvislosti aj predala vlastný byt za účelom získania prostriedkov
na dostavbu domu, takto konala v presvedčení, že dom je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Podľa
názoru odvolacieho súdu práve uzavretie tejto zmluvy svedčí o existencii skôr uzavretej dohody o
založení podielového spoluvlastníctva ku stavbe, ktorá môže byť platne uzavretá len v dobe pred

vznikom stavby ako veci spôsobilej byť predmetom práv a povinností; v dobe po vzniku stavby sa
účastníci na založení spoluvlastníckych vzťahov už dohodnúť nemôžu, pretože v dobe vzniku stavby
už stavba musí mať vlastnícky, prípadne spoluvlastnícky režim, ktorý môže byť neskôr menený, nič
však nebráni tomu, aby po vzniku stavby spoluvlastníci učinili zmluvné dojednanie, deklarujúce skôr
uzavretú dohodu o založení podielového spoluvlastníctva, ktoré dojednanie však spoluvlastnícky vzťah

nezakladá, ale len osvedčuje skôr uzavretú dohodu o jeho založení.
V danom prípade je skutočne irelevantná skutočnosť, ako účastníci dokladovali poskytnuté úvery či
už zo ŠFRB resp. úver poskytnutý navrhovateľke z PSS a.s., keď skutočnosť, že účastníci spoločne
znášali náklady spojené so stavbou domu, spoločne splácajú štátny príspevok, ako aj skutočnosť, ženavrhovateľka z vlastných prostriedkov nadobudnutých predajom bytu v Malackách vložila na stavbu
domu sumu 600.000 Sk a zo stavebného sporenia sumu 300.000 Sk vyplýva z účastníkmi uzavretej
zmluvy o budúcom prevode nehnuteľnosti zo dňa 28. októbra 2003.

Pokiaľ ide o určenie spoluvlastníckeho práva k drobným stavbám označeným ako prístrešok, strojovňa
bazénu, oplotenie okolo pozemku, studňa, vonkajšie úpravy pozostávajúce zo zámkovej dlažby,
betónovej dlažby, dlažby okolo bazénu, bazénu a závlahového systému, podľa odporcu neexistuje
naliehavý právny záujem na určení vlastníckych práv k týmto súčastiam hlavnej veci, keďže tieto
súčasti boli financované výlučne z jeho prostriedkov, keďže sú však súčasťou pozemku, ktorý je

predmetom podielového spoluvlastníctva, budú sa tieto súčasti vyporiadávať v rámci tohto konania,
pričom spoluvlastníctvo k nim ani nesporoval.
Podľa § 120 ods. 1 O.z. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Podľa § 120 ods. 2 O.z. stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je

všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok
znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred
oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť
vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej
patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým

predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. Stavba, ako výsledok
určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa §
120 ods. 2 O.z. súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie
úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné
prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné

vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené;
tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod
ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko).
Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie
stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich vždy považovala za príslušenstvo

veci), ani cesty a rozvody elektriny.
Napokon sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu ohľadom údajnej
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok poskytuje
vyčerpávajúce ozrejmenie skutkového stavu veci, súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité
dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s §

132 O.s.p. dospel súd k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj
správny právny záver. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením
dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide
o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností.

V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by neboli predmetom skúmania súdom prvého
stupňa, resp. ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a
jeho právneho vyhodnotenia a posúdenia veci, naopak jeho argumentačná logika má výrazné znaky
účelovéhozahmlievaniapostupuodporcuvrozporeskogentnýmiustanoveniamizákona.Zkonaniapred
súdom prvého stupňa a výsledkov vykonaného dokazovania iný než napadnutým rozsudkom vyslovený

právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie
veci. S poukazom na vyššie uvedené neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224
ods. 4 O.s.p.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.